K výročiu 21. augusta 1968

V dejinách národa sú udalosti, ktoré by sme možno aj radi zabudli, avšak musíme si ich vždy pripomínať. Pritom v žiadnom prípade by nemalo ísť o zbytočné jatrenie starých rán alebo vytváranie obrazu nepriateľa tam, kde už žiaden nie je. Malo by nám ísť najmä o zachovanie historickej pamäte a pripomenutie si našej povinnosti, že sa musíme sústavne starať o to, aby sa podobné udalosti už nikdy nemohli opakovať. Continue reading

Grasalkovičov palác by nemal jeho hospodár využívať ako cestovnú kanceláriu

 

Prednedávnom si slovenská verejnosť pripomínala výročie nástupu Andreja Kisku do úradu prezidenta republiky. Nebolo asi vhodné pri tomto jubileu narúšať oslavné chorály, ktoré sa nad jeho hlavou vznášali zo strany novinárov tzv. mienkotvorných periodík a dvorných politológov platených zväčša zo zahraničia. Avšak už vtedy sa objavovali vo vzťahu k jeho výkonu funkcie vážne výhrady. Posledné kroky prezidenta Andreja Kisku, ktorý si pomýlil prezidentskú kanceláriu s cestovnou kanceláriou, ma prinútili k tomu, aby som prestal mlčky pozerať na to, ako nás Andrej Kiska reprezentuje ako národ, ako občanov, ako spoločenstvo. Continue reading

Dom slovenských spisovateľov si zaslúži záchranu!

Slovenskú kultúrnu verejnosť rozrušili správy o tom, že spoločnosť Arthur, ktorá sa veľmi čudným – podľa názoru členov Spolku slovenských spisovateľov nie legitímnym – spôsobom dostala do vlastníckych vzťahov k časti Domu slovenských spisovateľov v Bratislave, chce z tamojšieho Klubu slovenských spisovateľov vytvoriť striptízový bar. Ide o ďalší krok uvedenej spoločnosti, ktorým vytvára nátlak na vedenie Spolku slovenských spisovateľov, aby kapitulovalo pred jej nárokmi na zmocnenie sa celej budovy, ktorej polovicu spolok stále vlastní. Continue reading

Zúfalci

V súvislosti s návrhom dvoch zúfalcov na zavedenie štátneho sviatku 28. októbra sa na stránkach denníka SME rozbehla debata okolo tohto návrhu. V debate sa spomínajú aj moje názory na predchádzajúce pokusy týchto zúfalcov uzákoniť tento sviatok už v minulosti. Možno je málo známe, ale najnezmyselnejší sviatok, ktorý ma SR – 17. november – títo zúfalci (vtedy Langoš) pretlačili po tom, čo im neprešiel 28. október. Cieľ je jednoznačný – odstrániť sviatky, ktoré nie sú sviatkami v ČR a synchronizovať slovenské sviatky s českými. Aby sa puto moc neroztrhalo a za vhodných okolností urobiť to, čo sa už raz stalo – zrušiť slovenskú štátnosť. Však dôvody sa nájdu. S týmito ľuďmi nemá vlastne zmysel diskutovať vecne; pre nich žiadne vecné argumenty neplatia. Tak som to zobral z inej strany. Ponúkam nasledujúci text: Continue reading

Miesto Uhorska v historickom vedomí Slovákov

Keď Veľká francúzska revolúcia na konci 18. storočia vyzdvihla ľud – národ na nositeľa moci v štáte a tvorcu histórie, nikto z jej aktérov nezapochyboval, že národ ako entita existoval aj predtým, len bol zbavený svojho prirodzeného práva v prospech uzurpátorov moci, ktorými boli dediční monarchovia, odvodzujúci svoju legitimitu teóriou, že pochádza od Boha, jestvuje z Božej milosti. O tom, že národ  – napr. národ slovenský – existoval aj pred etapou zániku feudálnych mocenských štruktúr, nepochybovali ani národovci, usilujúci sa o národné obrodenie, teda zmenu statusu národa o sebe na národ pre seba, ako by povedal múdry I. Kant. Toto presvedčenie zostalo slovenským poloprofesionálnym i profesionálnym historikom až do roku 1948. Nevšimli si totiž, že jeden odskočený pravoslávny kňaz menom J. Dzugašvilli medzičasom vytvoril teóriu o tom, že národ ako taký vznikol až v procese buržoáznej premeny spoločnosti a predtým neexistoval. Stalinova teória národa sa nestala len záväznou mantrou marxisticko-leninskej teórie známej pod názvom historický materializmus, ale ovládla aj západoeurópske liberálne koncepcie národa v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Nový náboj pôvodne Stalinovej koncepcii národa dodal dnešný neoliberalizmus, ktorý je v podstate ideológiou globalizácie. Novodobým boľševikom na tejto teórii imponuje najmä teleologické presvedčenie, že to čo neexistovalo v minulosti, ale nejakým spôsobom sa objavilo v historickom procese, nebude existovať ani v budúcnosti. Dnes v neoliberálnych koncepciách, ktorých hásatelai sú ochotní diskutovať o svojich dogmách asi tak isto, ako komunisti z 50. rokov dvadsiateho storočia o omylnosti Jozefa Visarionoviča, už národ opäť nemá miesto. Má zaniknúť tak, ako v procese buržoáznej premeny spoločnosti vznikol. Preto koryfeji globalizácie ako napr. medzi historikmi D. Kováč, L. Voros a podobní dnes za naše peniaze hovoria podobne ako predstavitelia vtedajšej uhorskej vlády, že slovenský národ neexistoval, že boli len národnostní štváči (v ich podaní trošku zmiernene povedané národní aktivisti). Nuž pozrime sa na základe analýzy prameňov, či mal Jozef Visarionovič a jeho dnešní moderní stúpenci pravdu! Continue reading

Stanovisko k vyhláseniam L. Kövéra, predsedu maďarského parlamentu

Slovenská národná strana s počudovaním zobrala na vedomie vyhlásenia predsedu maďarského parlamentu L. Kövéra pre rádio Kossúth 17. mája 2015. Nevieme, kde prišiel na to, že slovenská spoločnosť vníma príslušníkov maďarskej menšiny ako riziko. Možno v nejakej budapeštianskej krištáľovej guli. V každom prípade však vieme, že rizikom pre dobré susedské vzťahy sú politici, ktorí sa nedokážu poučiť z minulosti a sústavne nepravdivými a polopravdivými informáciami kalia pomer medzi našimi národmi. Continue reading