Nad výročím našej novodobej štátnosti

Na poludnie na Nový rok 2016 už po dvadsiaty tretí krát zaznejú delostrelecké salvy na počesť vzniku súčasnej demokratickej a suverénnej Slovenskej republiky. Už viac ako jedna generácia občanov Slovenskej republiky vyrastá výlučne v podmienkach osobitej, samostatnej slovenskej štátnosti. Jej zakladatelia na prelome rokov 1992 – 1993 sľúbili vybudovať skutočný a dôstojný domov obyvateľom Slovenska v rámci rodiny slobodných európskych národov a štátov. Pri hodnotení uplynulého obdobia musíme konštatovať, že mnohé sa nám podarilo. Slovensko sa pomerne hladko etablovalo ako štát i zaradilo do systému medzinárodných vzťahov, ale zostáva stále veľa otvorených otázok, ktoré pred nami stoja ako otvorená výzva. Nemôžeme spokojne založiť ruky do klina a konštatovať, že všetko je dobojované, všetko je dosiahnuté, stačí nám už len užívať si priazeň osudu. Práve naopak, o suverénnu slovenskú štátnosť, o jej budúcu podobu v rámci Európy i sveta treba opäť zvádzať zápas. Tento zápas je možno rovnako dôležitý a významný ako ten, ktorý naši predkovia zvádzali v revolúcii meruôsmych rokov, v boji za národnú slobodu v prvej i druhej svetovej vojne, v boji za federáciu v 60. rokoch minulého storočia alebo v zápase za samostatnosť v rokoch 1990 – 1993. Continue reading

Dnes na Pajštúne

Ako každý rok aj dnes sa konal tradičný silvestrovský výstup na hrad Pajštún. Už od začiatku 90. rokov ho organizuje miestny odbor Klubu slovenských turistov v Stupave. V mrazivom počasí a za fúkania studeného vetra prišlo dnes na Pajštún neobvyklo veľa turistov. Asi si potrebovali prevetrať svoje pľúca a pripraviť sa v dobrej mysli na privítanie Nového roka.

Continue reading

Rok Ľudovíta Štúra sa dostatočne nevyužil na výchovu mladých

Ak by existovali pomyselné majstrovstvá sveta v tom, ako premárniť významné výročia a jubileá, ktorých oslava by mohla pozdvihnúť národnú hrdosť Slovákov a utužiť ich puto s vlastným štátom, Slovenskou republikou, tak by sme dlhoročne patrili k jasným a pravdepodobne dlhodobo nespochybniteľným šampiónom. Síce oproti tomu, ako sa oslavovalo 150. výročie Memoranda národa slovenského a 150. výročie narodenia Andreja Hlinku, možno badať určitý pozitívny posun, avšak ani zďaleka nemôžeme byť spokojní. Continue reading

O čom nás učia dejiny. Aktuálna fikcia, alebo realita?

             Dejiny sú jeden súvislý kolobeh udalosti, ktoré sa zdanlivo dejú bez vnútornej súvislosti a logiky. Avšak je to len zdanie. Pri hlbšom ponorení sa do problematiky zistíme, že všetko má svoje príčiny a následky sú len dôsledkom pôsobenia obrovského vektoru síl, ktoré predstavuje individuálne konanie jednotlivcov. Preto len máloktorý dejinný proces skončí tak, ako si ho niekto naplánoval. Veľké historické udalosti začínajú vábivými heslami, odvolávaním sa na vyššie princípy, rečnením o humanite, jednote a solidarite, ale často končia úplne v inom garde, ako si to niekto naplánoval. Napr. francúzska revolúcia začalo pod heslami „Sloboda, rovnosť, bratstvo!“ a skončila hekatombami popravených a povraždených, ktorí si tie heslá vykladali po svojom. Aj ruská revolúcia sa rozhorela pod heslami boja za mier, za pôdu pre roľníkov a za práva národov na sebaurčenie. Ako to skončilo, sa dočítame v každej, aj tej najmenšej učebnici moderných dejín. Dokonca A. Hitler, keď sa dral k moci, sľuboval, že keď mu dajú Nemecko aspoň na desať rokov, nikto ho nespozná. Treba len hádať, či si ho predstavoval v kondícii, v ktorej sa nachádzalo, keď dvaja ruskí seržanti vešali červenú zástavu víťazstva nad ríšskym snemom. Rovnako to skončí aj a s plánmi tých, ktorí spustili obrovskú presídľovaciu akciu z Blízkeho východu a Afriky do Európy. Napriek mnohorakému uisťovaniu – napr. aj od nášho prezidenta, že ide o nevinných imigrantov, ktorých musíme pustiť k nám, prijať ich a poskytnúť im pomoc, udalosti v Paríži ukazujú, že je všetko ináč. Continue reading

PROVOKÁCIA, ALEBO MALA BY BYŤ SOCHA ŠTÚRA V ŠTÚROVE?

            Predstavte si, že by sa nejakí občania v Maďarsku rozhodli postaviť sochu rodenému Slovákovi Ľudovítovi Košútovi (po osobnej maďarizácii sa premenoval na Lajosa Kossutha) a niekto by miesto, kam bol položený základný kameň, zahádzal hnojom. Viete si predstaviť, čo by nastalo v maďarskej spoločnosti od vlády až po posledného lokaja niekde na vrátnici? Viete si predstaviť to pozdvihnutie a to rozhorčenie? Nechcem robiť lacné prirovnania, ale nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, žeby tam panovalo rozčúlenie, ako keď moslimom urazíte proroka! Na Slovensku však okrem pár nemastných-neslaných správ a zopár odsudzujúcich komentárov sa pri zhanobení základného kameňa Štúrovho pamätníka nestalo nič. Dokonca sa nič nestalo, ani keď skupina maďarských šovinistov a nebojím sa povedať iredentistov rušila zhromaždenie štúrovských matičiarov pri odhaľovaní predmetného pamätného kameňa. Continue reading

Čo sa deje na archeologických náleziskách?

V súvislosti s výstavbou priemyselného parku pod automobilku Land Rover pri Nitre opäť vyhrala zákazku na archeologický výskum zahraničná firma s nie príliš jasným majetkovým pozadím. Podľa informácií, dostupných vedeniu Slovenskej národnej strany od renomovaných archeológov, táto firma vyhráva väčšinu štátnych zákaziek i zákaziek štátnych firiem na archeologický výskum, aj keď ho často vykonáva za vyššiu cenu ako štátom zriadené archeologické pracoviská. Nechce sa nám veriť, žeby za takýmto prístupom mohla byť korupcia, keďže od štátnej firmy je ťažko získať províziu. Keďže oblasť Nitry je kolískou slovenského národa, kde bolo centrum nášho prvého samostatného štátu (Nitrianske kniežatstvo), očakávali by sme, že archeologický výskum tohto miesta dostane na to najkompetentnejšie slovenské pracovisko, ktoré v tomto meste aj sídli. Na naše prekvapenie sa tak nestalo. Continue reading