Zúfalci

V súvislosti s návrhom dvoch zúfalcov na zavedenie štátneho sviatku 28. októbra sa na stránkach denníka SME rozbehla debata okolo tohto návrhu. V debate sa spomínajú aj moje názory na predchádzajúce pokusy týchto zúfalcov uzákoniť tento sviatok už v minulosti. Možno je málo známe, ale najnezmyselnejší sviatok, ktorý ma SR – 17. november – títo zúfalci (vtedy Langoš) pretlačili po tom, čo im neprešiel 28. október. Cieľ je jednoznačný – odstrániť sviatky, ktoré nie sú sviatkami v ČR a synchronizovať slovenské sviatky s českými. Aby sa puto moc neroztrhalo a za vhodných okolností urobiť to, čo sa už raz stalo – zrušiť slovenskú štátnosť. Však dôvody sa nájdu. S týmito ľuďmi nemá vlastne zmysel diskutovať vecne; pre nich žiadne vecné argumenty neplatia. Tak som to zobral z inej strany. Ponúkam nasledujúci text: Continue reading

Miesto Uhorska v historickom vedomí Slovákov

Keď Veľká francúzska revolúcia na konci 18. storočia vyzdvihla ľud – národ na nositeľa moci v štáte a tvorcu histórie, nikto z jej aktérov nezapochyboval, že národ ako entita existoval aj predtým, len bol zbavený svojho prirodzeného práva v prospech uzurpátorov moci, ktorými boli dediční monarchovia, odvodzujúci svoju legitimitu teóriou, že pochádza od Boha, jestvuje z Božej milosti. O tom, že národ  – napr. národ slovenský – existoval aj pred etapou zániku feudálnych mocenských štruktúr, nepochybovali ani národovci, usilujúci sa o národné obrodenie, teda zmenu statusu národa o sebe na národ pre seba, ako by povedal múdry I. Kant. Toto presvedčenie zostalo slovenským poloprofesionálnym i profesionálnym historikom až do roku 1948. Nevšimli si totiž, že jeden odskočený pravoslávny kňaz menom J. Dzugašvilli medzičasom vytvoril teóriu o tom, že národ ako taký vznikol až v procese buržoáznej premeny spoločnosti a predtým neexistoval. Stalinova teória národa sa nestala len záväznou mantrou marxisticko-leninskej teórie známej pod názvom historický materializmus, ale ovládla aj západoeurópske liberálne koncepcie národa v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Nový náboj pôvodne Stalinovej koncepcii národa dodal dnešný neoliberalizmus, ktorý je v podstate ideológiou globalizácie. Novodobým boľševikom na tejto teórii imponuje najmä teleologické presvedčenie, že to čo neexistovalo v minulosti, ale nejakým spôsobom sa objavilo v historickom procese, nebude existovať ani v budúcnosti. Dnes v neoliberálnych koncepciách, ktorých hásatelai sú ochotní diskutovať o svojich dogmách asi tak isto, ako komunisti z 50. rokov dvadsiateho storočia o omylnosti Jozefa Visarionoviča, už národ opäť nemá miesto. Má zaniknúť tak, ako v procese buržoáznej premeny spoločnosti vznikol. Preto koryfeji globalizácie ako napr. medzi historikmi D. Kováč, L. Voros a podobní dnes za naše peniaze hovoria podobne ako predstavitelia vtedajšej uhorskej vlády, že slovenský národ neexistoval, že boli len národnostní štváči (v ich podaní trošku zmiernene povedané národní aktivisti). Nuž pozrime sa na základe analýzy prameňov, či mal Jozef Visarionovič a jeho dnešní moderní stúpenci pravdu! Continue reading

Stanovisko k vyhláseniam L. Kövéra, predsedu maďarského parlamentu

Slovenská národná strana s počudovaním zobrala na vedomie vyhlásenia predsedu maďarského parlamentu L. Kövéra pre rádio Kossúth 17. mája 2015. Nevieme, kde prišiel na to, že slovenská spoločnosť vníma príslušníkov maďarskej menšiny ako riziko. Možno v nejakej budapeštianskej krištáľovej guli. V každom prípade však vieme, že rizikom pre dobré susedské vzťahy sú politici, ktorí sa nedokážu poučiť z minulosti a sústavne nepravdivými a polopravdivými informáciami kalia pomer medzi našimi národmi. Continue reading

Zamyslenie sa nad oslavami druhej svetovej vojny

            Tak už to máme za sebou. Oslavy 70. výročia druhej svetovej vojny prebehli v princípe v pokoji, aj keď napätie v medzinárodných vzťahoch nejako nepokleslo. Ako historikovi mi najviac prekážalo účelové, podenkové vysvetľovanie vypuknutia vojny. Viac ako od objektívneho hodnotenia vtedajších udalostí vychádzalo z aktuálneho postoja k prebiehajúcej kríze v medzinárodných vzťahoch. Je to škoda, lebo naši otcovia a dedovia si nezaslúžili, aby sme ich presvedčenie z mája roku 1945 o tom, že niečo podobné sa už v ľudských dejinách nikdy nemôže zopakovať, takýmto spôsobom pošliapali. Continue reading

Čudné praktiky v prezidentskej kancelárii

Z tlače som sa dozvedel, že prezidentská kancelária zmenila na webe znenie svojej stránky v časti krátka história Slovenska. Na tomto akte by nebolo nič neobvyklé, ak by to prezidentská kancelária zmenila na základe akéhokoľvek podnetu, ale po konzultácii s odborníkmi historikmi, ktorí sa danou problematikou zaoberajú. Najväčší odborník na „somariny a mýty“ (podľa jeho vyjadrení) v obci slovenských historikov, pracovník bývalého Ústavu dejín európskych socialistických krajín a bojovník s nemeckým imperializmom D. Kováč to síce ex post pochválil, ale to nemení nič na fakte, že „opravár“ „nesprávnych“ tvrdení, ktorým sa prezidentská kancelária riadila, je podľa všetkého laik bez akéhokoľvek vzťahu k výskumu a interpretácii našej minulosti. Prezidentskú kanceláriu nezaujímajú názory renomovaných slovenských historikov, ale stačia názory nejakého neznámeho blogera a voluntaristicky zmení znenie textov o slovenskej histórii. Neprekáža jej, že všetci relevantní slovenskí odborníci na najstaršie dejiny by asi zmeny na stránke neodporučili, stačí však neznámy bloger a už sa koná. Potom už je len otázka, na čo Slovenská republika vynakladá veľké úsilie na výchovu odborníkov, na čo týchto odborníkov platí, keď na interpretáciu našich dejín stačí jeden neznámy bloger.

Continue reading