Minulé, v článku Milujem Slovensko, som ako poslednú fotografiu uverejnil kaplnku na ceste zo Stupavy do Marianky. Kaplnka bola v stave „odstrojenia“ od omietky, keďže sa ju miestni občania rozhodli obnoviť. Dnes už svieti novotou:
Moje fotografie
Milujem Slovensko
Nebudem sa dnes vyjadrovať k rovnomennému televíznemu zábavnému programu, lebo taká hraná láska (za primeraný bakšiš) má so skutočnou láskou ku krajine našich otcov a dedov asi toľko spoločné ako vedecký ateizmus s vedou. Chcem však na mojom blogu sprístupniť zopár fotografií z mojich ciest po našej vlasti, pre ktorú ju človek skutočne musí mať rád. Dávam to aj ako tip, kam sa oplatí ísť, lebo nikde inde to nie je také. Ako hovorili kedysi naši šľachtici Extra Hungaria non est vita, si est, non est ita; teda Mimo Uhorska nie je život a ak je, tak nie je taký. Ja by som to v tejto súvislosti trochu opravil: Po celom celom svete sú krásne veci, ale nie sú také, ako tie naše. Continue reading
BRATISLAVA 10. 10. 2010
Mystický dátum, všakže. Ale aj počasie bolo nádherné, tak som sa vydal na túru po Bratislave. Aká je vlastne Bratislava v nedeľu poobede za krásneho počasia. Ako človek z blízkeho vidieka (Stupava) sa musím priznať, že tam zväčša chodím len do práce a potom domov. Málo kedy má človek možnosť bez záväzkov, len tak z jednej strany na druhú sa poprechádzať po meste, ktorého je, ale aj nie je takmer každodenným obyvateľom. Kedysi jej za socializmu dali epiteton Krásavica na Dunaji. Ale ako všetko vtedy, aj tento epiteton sa viac podobal na karikatúru, ako na skutočnosť. Centrum – aspoň, keď ja som prišiel na štúdiá do nášho hlavného mesta – bolo ošumelé a po 18. hodine bolo aj určitou dávkou odvahy sa tam len tak vydať, lebo bolo takmer ľudoprázdne. Budovy boli ošarpané a žilo sa v nich len cez deň, keď zavreli obchody a úrady, už tam bolo len zopár vinárni, ktoré stáli za návštevu. Dnes je centrum opravené, v novom šate, plné turistov a návštevníkov v každom čase, ale najmä živé, pulzujúce. Až teraz, keď sa všetky krásy Bratislavy odeli do šatu, aký im patrí, človek príde na to, že ten epiteton vôbec nie je nadnesený. Bratislava je skutočnou krásavicou na Dunaji, doslova a do písmena. Veď taká Viedeň je len pri Dunaji a Budapešť, ktorá bola tou krásavicou pre nás za socializmu a možno pre našich pradedov aj skôr, je predsa len poznamenaná vleklou krízou maďarského hospodárstva a pri poslednej návšteve tam som bol prekvapený, ako upadla na na príťažlivosti.
Zo Stupavy do Mikulčic a späť
Dňa 5. augusta 2010 som sa v rámci dovolenky vydal na okružnú cestu zo Stupavy do Mikulčíc. Chcel som si pozrieť, ako pokračuje prezentácia a výskum na veľkomoravských centrách na južnej Morave. Samozrejme, stavil som sa aj pri iných zaujímavostiach, ktoré som si zvečnil v mojom fotografickom albume. Niektoré z fotografií sprístupňujem na poučenie druhých. Nie sú žiadnym umeleckým skvostom, ale s mojím komentárom môžu niekomu priblížiť dané miesta trošku viac.
Žilina po viac ako 40 rokoch
V minulosti som na mojom blogu uverejnil príspevok Žilina, ako si ju pamätám. Poslednú nedeľu (15. 11. 09) som sa s kamerou vydal opäť na prechádzku po mojom rodnom meste a o svoje zážitky si dovoľujem podeliť sa s čitateľmi môjho blogu. Aby čitateľ mohol hlbšie pochopiť môj pohľad, odporúčam mu prečítať uvedený článok na tomto blogu. Continue reading
Po stopách kniežaťa Pribinu
Ako je všeobecne akceptované, knieža Pribina bol prvou slovenskou hlavou štátu, ktorá je známa po mene. Môžeme síce namietnuť, že už predtým tu bol kupec Samo, ale podľa existujúceho prameňa tento bol Frankom z kraja Senónskeho. Podľa Obrátenia Bavorov a Korutáncov okolo roku 828 dal v Nitre (podľa prameňa Nitrave, čo môže byť aj svedectvom o tom, že nešlo o mesto Nitru, ale o hociktoré iné centrum v Nitrianskom kniežatstve, napr. aj Bratislavu) posvätiť kresťanský kostol. V minulosti sa toto pokladalo za oficiálny nástup kresťanstva na Slovensku, hoci dnes už vieme (nálezy v Bojnej), že kresťanstvo už na našom území zapúšťalo korene aj pred týmto dátumom.