V súvislosti s voľbami do vyšších územných celkov sa opäť ozvali hlasy, že súčasné územné členenie nie je ideálne, nerešpektuje historické a iné danosti a že ho treba zmeniť. S týmto treba plne súhlasiť, lebo pri predchádzajúcom zriadení vyšších územných celkov sa zohľadňovali niektoré kritéria, ktoré boli vyslovene subjektívne a nemali žiadny objektívny zmysel. Jedným z nich bola aj snaha definitívne rozčleniť bývalé historické celky (stolice, župy) s cieľom rozbiť starú vraj „feudálnu územnú štruktúru“ Slovenska, ktorá vraj vytvárala zbytočný partikularizmus. Nie je pritom neznáme, že Trenčiansky kraj vznikol umelo len na základe lobovania miestnych u „svojho“ predsedu vlády z Nemšovej. Tieto princípy sú zlé a treba ich zmeniť.
Objavuje sa však idea, žeby sa mali opäť obnoviť predchádzajúce tri kraje plus hlavné mesto. Táto idea nie je dobrá, pretože bola vytvorené na pokyn z Prahy od A. Novotného, ktorý tým presadzoval tvrdý protislovenský centralizmus, opäť nerešpektujúci prirodzené regióny Slovenska. Najvypuklejšie sa to prejavilo práve pri vytvorení stredoslovenského kraja. A je fakt, že trojčlenenie Slovenska Slováci vždy zrušili, keď sa im naskytla príležitosť (1968, 1990). Jeho obnovenie by som hodnotil ako prejav masochizmu niektorých predstaviteľov Slovenska.
Nové územné členenie by malo rešpektovať prirodzený historický vývin Slovenska od raného stredoveku podnes a zároveň zohľadňovať nové skutočnosti, ktoré priniesol vývin od roku 1918. Je napr. nezmyselné snažiť sa obnoviť pôvodných 16 slovenských žúp ako 16 samosprávnych celkov. Jednak sú nerovnako veľké a príliš malé, aby vyhovovali súčasným požiadavkám na efektívnu verejnú správu. Koniec koncov ani v Maďarsku to dnes nie je tak. Aj tam boli vytvorené územné celky skladajúce sa z viacerých starých žúp, ale tak, že nedošlo k tomu, žeby nejaká historická župa bola rozčlenená do viacerých územných celkov.
Ďalším nezmyslom, ktorý funguje v dnešnom samosprávnom zriadení, je to, že dve obce nemajú ako ostatné Slovensko len dva stupne samosprávy, ale tri (Bratislava, Košice). Toto by malo byť v budúcom samosprávnom členení vylúčené. Všade by mali byť len dva stupne samosprávy. Návrh, ktorý predložím nižšie, povie ako. Netajím, že podobne to je v Maďarsku a funguje to tam!
Nové územné členenie by malo teda rešpektovať jednak historické územné celky, jednak prirodzenú gravitáciu územia k svojmu centru. Mali by byť dostatočne veľké, aby mohli plniť úlohy, ktoré im budú zverené v prospech občana. Pri zohľadnení všetkých kritérií vidím, že Slovensko má dve gravitačné centrá nadregionálneho významu a tými sú Bratislava a Košice. Obe tieto mestá majú dostatočný počet obyvateľov, dostatočné ekonomické a intelektuálne zázemie, aby mohli pôsobiť samostatne. Okrem toho máme na Slovensku štyri prirodzené regióny, do ktorých sa dajú včleniť všetky existujúce historické župy (stolice) bez umelých rozčlenení. Ide o západoslovenský, považský, pohronský a východoslovenský alebo potiský celok. Spätne som zistil, že niečo podobné navrhoval cisárskej rade už roku 1850 aj Ján Kollár, keď sa uvažovalo o novom usporiadaní ríše a mieste Slovenska v ňom.
Riešenie územného členenia predpokladá aj riešenie terminológie, teda názvy územných celkov a ich orgánov. Dnešná terminológia je umelá, čiastočne neslovenská a ľuďmi neprijatá. Osobne považujem za najvhodnejšie riešenie vrátiť sa k historickým termínom, lebo vymýšľanie nových termínov je smiešne a hovorí len o nezrelosti národa, ktorého predstavitelia si myslia, že pri každej zmene treba byzantínskym spôsobom zmeniť aj názov funkcie. O náplni predsa nerozhoduje termín, ale to, aký mu dáme význam.
Takže najskôr termíny:
Nové územnosprávne jednotky by mali mať názov župa. Je to starý slovanský názov, ktorý v starej slovenčine znel špánstvo, ale po vytvorení stoličnej samosprávy zanikol. Rozdiel medzi termínom župa a stolica spočíval v ich funkcii. Župa bola nástrojom štátnej administrácie, názov stolica predstavoval územný celok (šľachtickej) samosprávy a ako taký v slovenčine fungoval až do roku 1918. Termín župa ako alternát k zaniknutému slovu špánstvo do novej slovenčiny prenikol (asi cez češtinu) z chorvátskeho variantu županija, ktorý sa jazykovo prispôsobil. Vôbec sa netreba tohto termínu obávať. Práve naopak išlo by o skutočné ekvivalentné pomenovanie nových celkov a jednoduché by bolo aj vytvorenie odvodených termínov.
Na čele župy by stál priamo volený župan, jeho zástupcami by bolo podžupani. Samosprávu by tvorilo župné zastupiteľstvo, zložené z priamo volených župných zástupcov. (Som toho názoru, že termín poslanec by mal byť vyhradený výlučne pre národný parlament).
Ak by sa prijali uvedené východiska, Slovensko by sa členilo na štyri župy a dve župné mestá, resp. mestá so zriadeným magistrátom. Teda členenie by bolo v systéme 4 + 2.
Župné mestá (mestá so zriadeným magistrátom) Bratislava a Košice by mali svoje mestské zastupiteľstvo (magistrát) a ďalej by boli členené na mestské časti s vlastnými zastupiteľstvami. Súčasné členenie ako Bratislavy (17 častí), tak aj Košíc (22 častí) je nezmyselné a neefektívne. Malo by dôjsť k podstatnej redukcií týchto častí. Na čele mesta by bol hlavný mešťanosta (historický termín zodpovedajúci nemeckému Oberburgermeister a maďarskému föpolgármester a českému primátor). Zastupiteľstvo by predstavoval magistrát s volenými zástupcami a prizvanými mešťanostami miestnych časti). Mestské časti by mali na čele mešťanostu (Burgermeister, polgármester, česky starosta) a zastupiteľstvá mestských častí. Je nelogické a dehonestujúce, aby sa predstavený napr. 100-tisícovej Petržalky volal rovnako ako starosta zapadnutej dedinky s 20 obyvateľmi.
Územie Slovenska by sa členilo na nasledovné župy:
Podunajská (Trnavská) župa so sídlom v Trnave.
Do tejto župy by patrili celé historické župy Bratislavská, Nitrianska (s výnimkou okresov Prievidza a Partizánske) a Tekovská + slovenské časti žúp Rábskej, Komárňanskej a Ostrihomskej.
Zo súčasného územného členenia by išlo o Trnavský a Nitriansky kraj, o vonkajšie okresy Bratislavskej župy a o okresy Myjava a Nové Mesto nad Váhom z Trenčianskej župy (Pozri obrázok 1).
Považská (Žilinská) župa so sídlom v Žiline.
Do tejto župy by patrili celé historické župy Trenčianska, Oravská, Liptovská a Turčianska a okresy Prievidza a Partizánske zo župy Nitrianskej, ktoré však dlhodobo inklinujú k priemyselnému Považiu.
Zo súčasného územnosprávneho členenia by išlo o spojenie Trenčianskeho a Žilinského samosprávneho kraja bez okresov Myjava a Nové Mesto nad Váhom, ktoré historicky patria do Nitrianskej župy.
Pohronská (Banskobystrická) župa so sídlom v Banskej Bystrici
Do tejto župy by patrili historické župy Hontianska a Zvolenská a slovenské časti žúp Novohradskej a Gemersko-malohonstkej.
Zo súčasného územnosprávneho členenia by išlo o Banskobystrický kraj rozšírený o okres Rožňava z Košického kraja.
Potiská (Prešovská) župa so sídlom v Prešove
Do tejto župy by patrili historické župy Spišská a Šarišská a slovenské častí žúp Abovskej, Zemplínskej a Užskej.
Zo súčasného územnosprávneho členenia by išlo o zlúčenie Prešovského a Košického kraja bez okresu Rožňava a s vyňatím Košíc, ktoré by mali autonómny štatút (župné mesto).
Som presvedčený, že niet lepšieho návrhu, ktorý by spájal historické danosti a súčasné potreby pri regionalizácii Slovenska. V prípade trojčlenenia Slovenska vymysleného Novotným by opäť došlo k nezmyselnému spojeniu považského regiónu s bystrickým regiónom a opäť by na to doplatil najmä región Žiliny, ako tomu bolo pri zavedení tohto členenia roku 1960. A okrem toho obce na južnom Gemere nič neviaže s obcami na Považí a už vôbec nič na Orave alebo Kysuciach.
Staré členenia s vytýčením nových župných hraníc
Návrh nového členenia:
Zdá sa to byť jasnejšie – Vyzerá to tak, akoby v USA konzultoval náš pán prezident komu má udeliť vyznamenania k 25. výročiu vzniku republiky …..
Tento podomový obchodník-agent (známy pod názvom „prezident“) sa neskrývane vysmieva celému štátu už od začiatku svojho funkčného obdobia a teraz ku koncu ešte pritvrdzuje. Výsmech bolo už to, že bol tak rýchlo a ľahko zvolený (on si je toho vedomý), to, čo nasledovalo bolo potom už len stupňovanie divadla… A všetci mu na to jeho vysmievanie sa neustále nalietajú, ešte aj úplne vážne analyzujú, čo stvára, a nikto ho neodvoláva ani nič podobné. V Nemecku odstúpil prezident kvôli pár desiatkam eur za večeru…ale na Slovensku si najbližšie zvolíme drogového dílera a podobne do vlády…len tak ďalej.
Nezabúdajme, že prehral veľký a dôležitý zápas: vojnu o Ústavný súd. Žiadne prekvapenie, že nám to dal teraz pocítiť. Treba ho opäť priadne kopnúť do gulí až sa bude nominovať ďalších 9 ústavných sudcov. To je totiž skutočne dôležité!!! K 25. výročiu 2. Slovenskej republiky: radšej ani nebudem komentovať. Aká vláda, taká RTVS. Aký premiér, také oslavy.
V tomto roku 2018 vďaka “ odbornému riadeniu“ Národnej diaľničnej spoločnosti sa neodovzdá ani 1 km diaľnic – hoci cca 3 km Ivachnová – Likavka by odovzdať (keby si to zorganizovali) mohli – a tým výrazne skrátili
obrovské nedeľné zápchy pred Ružomberkom…
Milo má prekvapil včera pán Chmelár – spomenul v debate v TV že po 30.10.1918 sa ešte pol roka bojovalo o začlenenie Slovenska do CSR pričom padlo 700 legionárov….ktorí nemajú dnes žiaden svoj pamätník. Prekvapilo má to,že to povedal politický analytik a nie niekto iný. Čakal som, že to povie SNS – ústami svojho ministra obrany alebo predsedu brannobezpečnostného výboru. …Tí ale si ale padlých pri zabezpečovaní našej južnej hranice nevšímajú. Pritom som to tu už pred rokom pripomínal. SNS ktorá riadi obranu SR tým oznamuje potencinálnym vojakom že ak padnú SR sa na nich vykašle a nezabezpečí im ani len meno na tabuli….Asi budú musieť občania sami zobrať spravodlivosť do svojich rúk keď je štát a vojenskí historici sú v polohe mŕtvych chrobákov – nečinní.
Chápem, že vás tak dojalo, že 700 legionárov bojujúcich za začlenenie Slovenska do ČSR ešte ani dnes nemá svoj pamätník. Čo nechápem je, prečo sa vám zdá chvályhodné (a normálne) riešiť túto záležitosť 5 dní po 25. výročí vzniku 2. Slovenskej republiky. My, Slováci, asi naozaj nie sme normálni.
I keď čomu sa čudujem: v krajine vedenej mrzákom, ktorého ešte aj pri 25. výročí vzniku štátu nenapadne nič iné, než hneď volať českému premiérovi a ďakovať mu za 25. rokov a predstŕkať sa pritom pred kamerou – v takej krajine je zrejme normálne o 5 dní neskôr riešiť legionárov začleňujúcich Slovensko do 1. ČSR.
Alebo je, možno, problém v niečom inom. Možno len, páni, potrebujete psychiatrické vyšetrenie a k tomu doktora…všetci!
To Pán Chmelár a nie ja som túto tému otvoril a vie asi prečo – bude asi 100 spoločných akcií s ČR a iba každý šiesty legionár bol Slovák. ….takže prôíslušníci aj iného národa bojovali za slovenskú južnú hranicu. Sa to bude ťažko českej strane vysvetľovať. že pamätníky boli odstránené. Akoby priMinisterstve obrany SR nebol náprotivok nemeckého úradu pre vojnové pamätníky…. iné štáty si svojich padlých vážia a ich pamätníky tu budú aj o 1000 rokov Min.obrany Sr si svojich padlých asi neváži. Pritom nad Važcom zriadilo fakt pekný vojenský cintorín pre nemeckých a maďarských vojakov z 2.sv.vojny. Čítal som teraz novú knihu od Martina M. Šimečku Medzi Slovákmi. vyznamenanému aktuálne prezidentom Pribinovým krížom. Píše v knihe že sme (boli) ľahostajní. Som s ním celkom nesúhlasil – často sme boli viacej racionálni a nie ľahostajní. Pri porúcaných pamätníkoch padlých legionaárov – zvlášť toho vo Zvolene kde prebiehali ťažké boje sa ale prikláňam že v tomto prípade sa asi jedná skutočne o ľahostajnosť a asi sa toho budú musieť ujať zrejme Obyčajní ľudia. Ak sa toho neujme SNS konaním svojho ministra možno im to aj posuniem …..iste sa tejto témy obyčajní ľudia radi ujmú.
Príslušníci iného národa bojovali za svoj český (=československý) štát. Nie za južnú hranicu Slovenska. Áno, Chmelár vie celkom presne, prečo túto tému otvoril práve teraz. Isté kruhy na Slovensku mali a majú totiž záujem na tom, aby roky 2017 – 2018 prebehli v znamení rokov 1989, resp. 1918. Len čo najviac upozadiť tú „nešťastnú“ slovenskú samostatnosť, ktorá trvá už o 5 rokov dlhšie, než to ich poondiate zbožňované „Československo“.
Inak, gratulujem. Myslel som si, že masochistom roka 2017 budem ja. Kúpil som si totiž k Vianociam knihu toho „experta“ Steinhubela (Nitrianske kn.). Ako vidím, vy ste ma tromfli.
Trochu k pamätníkom legionárov. Nie je to celkom pravda, že ich na Slovensku nemáme. Pred pár rokmi som mal ťažkú debatu na istom českom vojenskom portáli jednajúcom o bojoch československých legionárov (v podstate českých, Slováci sa veľmi nespomínali) pri „zabratí“ Slovenska. Jeden z hlavných protagonistov toho portálu sa pohoršoval nad neúctou Slovákov k pamätníkom legionárov, keď mestké (veľkou väčšinou maďarské) zastupiteľstvo v Nových Zámkoch pripravovalo zbúranie pamätníka čs. legionárov v meste. Zhodou okolnosti boli to práve Slováci z Nových Zámkov, ktorí po nepochopení u slovenskej vrchnosti sa obrátili priamo na zodpovedné orgány v ČR, ktorým sa napokon podarilo likvidácii pamätníka zabrániť.
Pamätník by mal, myslím si, že na mestskom cintoríne dodnes stáť, ak ho pravda zástupcovia našich maďarských spoluobčanov medzitým predsa len nezbúrali.
Iróniou je, že keď som autorovi článku poukázal na skutočnosť, že na juhu Slovenska v mestských radách prevládajú naši Maďari, a viniť Slovákov z neúcty k čs. pamätníkom keď, ako v tomto prípade, rozhodnutie urobila mestská rada ovládaná inonárodnou menšinou je scestné, dostalo sa mi odpovede, že to sa stalo na Slovensku, teda Slováci sú za to zodpovední.
Steinhübéové Nitrianske kn. je bezcenné škoda podľa mňa čítať…. knihu Medzi Slovákmi som dostal….celkom dobre sa číta a pohľad odnože českého disentu na Slovensko je dobre vedieť. Napríklad v časovej postupnosti príznačne výlúčil sviečkovú demonštráciu – ktorá vydesila a k činu zobudila bohatý český disent…..aby sa nepovedalo spomenul ju až na záver.