KEDY PRÍDE PRINC (PRINCEZNÁ) NA BIELOM KONI

I

            My Slováci sme zvláštne tvory. Napriek tomu, že málokto z nás verí na zázraky, v politike ako keby sme neboli schopní vymotať sa zo schém Dobšinského prostonárodných rozprávok a povestí. Vidíme nedokonalosť sveta okolo nás, vidíme to doma i v zahraničí, ale stále snívame o dokonalej spoločnosti, kde podobne ako v krajine peciválov bude fungovať obruštek prestri sa a hrnček var, ktoré zabezpečia bezprácnu hojnosť pre všetkých, kde nebude bohatých ani chudobných, kde bude pravda a láska víťaziť nad zlom a nenávisťou…. Ale keďže doteraz nedokázala žiadna slovenská vláda zabezpečiť tento stav, lebo – pravda – žijeme v normálnej krajine a nie v Dobšinského knihách, podliehame panike a pred každými voľbami meníme síce nedokonalé, ale zabehnuté a známe súcno, za neznáme a neprebádané sľuby nových tvári s imaginárnymi proroctvami, že oni to budú robiť lepšie, že oni to „zlo“ odstránia, že oni tú vysnívanú krajinu pre nás peciválov zabezpečia. Nuž hotový raj pre rôznych hochštaplerov, pretože nikto nemôže splniť to, čo oni sú schopní sľúbiť! A tak sa nám tu od Jana Keľňu cez rôznych Ruskov a sľubovačov dvojnásobných platov a zástancov obyčajných ľudí striedajú ako na bežiacom páse rôzni vizionári a multioteckovia, z ktorých je po čase ešte väčší brucha bôľ ako z tých, ktorých „zlobu“ nám sľubovali odstrániť.

Continue reading

Slávme našu dvadsaťpäťku, aj keď nie všetko je tak, ako by malo byť

Prvého januára 2018 pár minút po polnoci si mnohí pripomenieme tú úžasnú chvíľu, keď po vztýčení slovenskej vlajky za zvukov štátnej hymny nového suverénneho štátu, Slovenskej republiky a krátkom príhovore vtedajšieho premiéra vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara zavládlo na Námestí SNP v Bratislave obrovské nadšenie. Neviem, koho to bol nápad pustiť do reproduktorov známy Strausov valčík Na modrom Dunaji, ale účinok bol uchvacujúci.  Asi 25 až 30 tisíc ľudí zrazu zhodilo zo seba napätie predchádzajúcich mesiacov, týždňov, dní a minút a za obrovského nadšenia sa pustilo do tanca. Zrazu tancovalo celé námestie, ľudia sa objímali, výskali a pripíjali si na šťastnú budúcnosť svojej krajiny, teraz už suverénnej Slovenskej republiky. To nadšenie bolo nefalšované, skutočné a plné odhodlania. Všetci si boli vedomí, že mnohí to Slovákom nedožičili, že mnohí nám i sebe neverili, že mali obavy, ale všetci verili, že to dokážeme. A najmä, boli sme presvedčení, že za žiadnych okolností žiaden hrdý Slovák nepríde späť s „prosíkom“, aby nás zobrali napäť, čoho sa nádejali mnohí na českej strane. Ubehlo dvadsaťpäť rokov. Je čas urobiť prvú súvahu. Čo sa nám podarilo a čo nie, v čom sme uspeli, v čom sa naše nádeje naplnili a čo treba urobiť, aby sme sa pohli ďalej. Continue reading

Niečo o terminológii

Plakanie skončilo. Oslavou sa to nedá nazvať, lebo dvadsaťpäť rokov samostatnosti by si zaslúžilo inakší ohňostroj, nie to, čo sme si pripravili na túto príležitosť na čele s prezesom spod Tatier. Och, Tatry synu, či si si to zaslúžil. O Tvojom pozdvihu nenechali hovoriť, tých, čo sa brojili „v tom boji divokom“, lež tých, čo chceli spolu s Rimanom – cárom spraviť z nás otrokov. Ale nie o tom chcem teraz hovoriť. O výške nášho povedomia svojeti svedčí aj to, že ani terminologicky nevieme správne povedať, čo sa vlastne toho prvého januára 1993 stalo, čo a koho to postihlo! Continue reading

K ZAJTRAJŠIEMU JUBILEU

Zajtra si pripomenieme už po dvadsiaty piaty raz (25.) deň, keď slovenský národ prostredníctvom svojich volených zástupcov vyhlásil zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ budúcej slovenskej suverénnej a nezávislej štátnosti. Keď sa pozrieme na naše národné dejiny v 20. storočí, tak sú len štyri politické dokumenty (udalosti) tohto charakteru, ktoré tak výrazne ovplyvnili ďalšie osudy slovenského národa a nasmerovali ho na inú vývojovú trajektóriu, než na ktorej sa v danom období nachádzal.
Prvým bola bezo sporu Deklarácia slovenského národa, ktorú 30. októbra 1918 prijali zástupcovia slovenského národa v Turčianskom Sv. Martine. V Martinskej deklarácii povedali Slováci Zbohom Uhorsko, tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, skúsime to s Čechmi. Aj keď sa Česi neprejavili ako vytúžený partner a Slováci nezískali to, v čo dúfali, to, že definitívne a neodvolateľne rozviazali svoje tisícročné zväzky, bolo nevyhnutným predpokladom na to, aby mohli po určitej dobe rozmýšľať aj vlastnom národnom „dome“.

Continue reading

Moskovská bezpečnostná konferencia

Na pozvanie námestníka ministra obrany Ruskej federácie som sa v dňoch 25. až 28. apríla zúčastnil Moskovskej medzinárodnej konferencii o bezpečnosti. Pozvanie som prijal napriek tomu, že vôbec nespochybňujem našu európsku cestu a členstvo v NATO. To však neznamená, že Slovensko by nemalo rozvíjať naďalej naše dlhodobé dobré vzťahy s Ruskou federáciou a s ruským národom. Práve naopak. Sme to povinní robiť i s ohľadom na mnohé generácie našich predkov, ktoré tieto vzťahy pestovali najmä z ohľadu na naše slovanské korene a vzájomnú prospešnosť. Continue reading

Moje vystúpenie na XXIV. sneme SNS

Vážené dámy, vážení páni,

dnes sme sa tu stretli – dá sa povedať – na jednom z historických snemov Slovenskej národnej strany. Ide o hodnotiaci snem, na ktorom máme posúdiť naše ročné účinkovanie v koaličnej vláde národnej obety. Áno, národnej obety, pretože táto vláda nebola projektovaná v žiadnych predvolebných úvahách, v žiadnych prognózach, v žiadnych kabinetoch, ale vytvorila ju nevyhnutnosť života. SNS ako dedička a ochrankyňa myšlienky slovenskej štátnosti nemohla nevstúpiť do súčasnej koaličnej vlády, keďže v daných politických pomeroch je jediná možná, ktorá môže spravovať veci národa v jeho prospech a prospech všetkých obyvateľov štátu. Ak nechceme pripustiť rozvrat štátu, niet inej alternatívy. Continue reading