Rozmýšľajúc, kde začať, príde mi na um večer pred voľbami roku 1992. Práve sme skončili náročnú volebnú kampaň, počas ktorej sme navštívili hádam každú druhú obec na východnom Slovensku. Podľa reakcie občanov sme mali dobrý pocit a boli sme celkom spokojní. V špiku kosti sme cítili, že tieto voľby budú rozhodujúce vo vzťahu, akým smerom sa pohne Slovensko. Počas kampane sme bývali v jednom byte v Košiciach na sídlisku Nad jazerom a vtedy nás čakala v ňom posledná noc pred odchodom do Bratislavy. Boli sme unavení, ale optimistickí a s tým optimizmom sme si sadli aj pred televíznu obrazovku, že si pozrieme a vypočujeme posledné správy pred volebným moratóriom. Na záver správ bol ohlásený prejav prezidenta V. Havla. Mali sme tušenie, že bude chcieť vstúpiť do predvolebnej kampane na strane svojich stúpencov na Slovensku, ako to urobil už roku 1990, ale to, čo sme zazreli na obrazovke, nás úplne šokovalo. Poznal som mnoho prejavov prezidentov z autopsie i štúdiom dokumentov, ale niečo tak „divoké“ si človek ani v najhoršom sne nevedel predstaviť. Z televíznej obrazovky sa na nás uprene díval očami človeka zatlačeného do kúta ešte stále aj náš prezident a v hysterickom prejave stále opakoval slová „snažne vás prosím“. Nikto nemohol byť na pochybách, proti komu a proti čomu je jeho predslov zameraný, pred kým a čím varuje Slovákov a o čo ich „snažne prosí“. Bol som šokovaný, dalo by sa povedať, že som stratil reč. V tom sa ozval priateľ Štefan: Continue reading
Čriepky z mojej politickej minulosti
Pozadie vzniku Ústavy SR
Cesta slovenského národa k suverénnej a demokratickej štátnosti bola strastiplná, sprevádzaná mnohými nádejami i sklamaniami. V revolúcii 1848 – 1849, v memorandových rokoch, i v rokoch prvej svetovej vojny predstavitelia slovenského národa vytýčili síce program slovenskej osobitosti a vlastnej štátnosti, no materializácia tohto programu sa nepodarila. Prijatie autonómie Slovenska na konci roku 1938 už nemohlo naplniť slovenské túžby po slobode, demokracii a vlastnej suverénnej štátnosti. Dominantné nacistické Nemecko vytvorilo vonkajší rámec, ktorý skutočnú samostatnosť a demokraciu v stredoeurópskom priestore vylúčil. Ani plány a sľuby po skončení druhej svetovej vojny sa nikdy neuskutočnili. Určitým zábleskom bola federalizácia roku 1968, ale v následnej normalizácii sa všetky túžby po slobode a demokracii stali úplne iluzórne. Ústavný zákon o čsl. federácii však aspoň formálne vytvoril rámec, ktorý po zániku komunistického režimu umožnil Slovákom stať sa vo vtedajšom Česko-Slovensku reálnou konštitučnou silou, čo musela nakoniec akceptovať aj česká strana.
S T A N O V I S K O odbornej komisie pri Slovenskom historickom ústave a Historickom odbore Matice slovenskej k odhaleniu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka umiestnenej na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu
Ad: Dušan Kováč, Problém písanie mien historických osobností z obdobia uhorských dejín
V HČ, ročník 58, č. 1/2010 v časti Diskusia zaujíma Dušan Kováč stanovisko k písaniu historických mien z uhorskej časti slovenských dejín. Je pravdou, že táto otázka stále rezonuje u časti slovenských historikov, ale tvrdenia, ktoré v uvedenom článku D. Kováč uvádza, eufemisticky povedané, nie vždy sú v zhode so skutočnosťou. Predovšetkým už jeho zdôvodnenie napísania článku, že v jednom a tom istom čísle HČ sa vyskytuje písanie aj také – teda v zmysle existujúcich Pravidiel slovenského pravopisu, aj onaké – teda podľa zásad, ako toto písanie ustálila maďarská historická veda v 19. storočí, podľa môjho názoru nevyvoláva potrebu uzavrieť túto diskusiu, ale potrebuje redakčný zásah v zmysle platných pravidiel a dnes už aj v zmysle platného jazykového zákona. Ten požaduje aj od redakcií časopisov, tobôž vedeckých časopisov, aby svoje články publikovali v slovenskom jazyku podľa schválených Pravidiel slovenského pravopisu. Teda jedna zo zúčastnených strán, ktoré iritovali Dušana Kováča, ignorovala existujúce Pravidlá slovenského pravopisu, ako aj platný jazykový zákon. Continue reading
Asi je naša pamäť skutočne slabá. Na margo 20. výročia prijatia ústavného zákona o štátnych symboloch SR
Nedávno, 1. marca 2010 si Slovenská televízia v rámci hlavnej večernej spravodajskej relácie pripomenula 20. výročie prijatia ústavného zákona o štátnych symboloch a názve Slovenskej republiky. Bol som nemilo prekvapený, akým povrchným a nepresným spôsobom o tejto udalosti informovala svojich divákov. Dalo by sa ospravedlniť pri zažmúrení oboch očí, že ako sprievodný šot ukazovala slávnosť z podpisu Ústavy SR z 3. septembra 1992, ale neodpustiteľné je, že za predsedu vtedajšieho parlamentu označila F. Mikloška (nepravda) a vôbec nespomenula to, čo bolo na tomto dátume to najpodstatnejšie. Continue reading
Zaujímavý nápis na okne Budatínskeho zámku.
Budatínsky zámok stojí na sútoku Kysuce a Váhu v obci Budatín, ktorá je od roku 1947 súčasťou Žiliny. Dnes bývalá obec Budatín spolu s bývalými samostatnými obcami Považský Chlmec, Vranie, Brodno, Zádubnie a Zástranie tvorí severný okraj – štvrť tohto severoslovenského mesta. Charakter samostatnej obce stratil Budatín však až koncom 70. rokov minulého storočia, keď sa najmä na západných a severozápadných svahoch Dubňa rozbehla individuálna bytová výstavba a novoprídení obyvatelia prevýšili svojím počtom domácich.
Moja účasť na nežnom prevrate
Od roku 1989 uplynie pomaly už 20 rokov. Keď som ako tak začal vnímať svet (teda mal som 10 rokov), bolo od skončenia druhej svetovej vojny tiež dvadsať rokov. Vtedy sa mi to zdalo ako niečo, čo bolo neskutočne ďaleko v minulosti. Posledných 20 rokov ubehlo, ako môj otec hovoril, ako by človek bičom pleskol. Mnohí už o uvedených rokoch napísali pamäti, spomienky, úvahy. Ponúkam časť svojich textov, ktoré som napísal o svojej politickej angažovanosti. Možno budú pre niekoho zaujímavé, možno mnohé veci ozrejmia. V každom prípade musím konštatovať, že moje deti, ktoré mali vtedy 10 a 4 roky o situácii pred 1989 nevedia takmer nič. A tak to je správne. Ani my sme vlastne po dvadsiatich rokoch o vojne nič nevedeli, lebo sme ju priamo nezažili.