Návrh otvoreného listu ministrovi kultúry SR a predsedovi SAV

Vážený pán minister,

upozorňujeme Vás, že v Slovenskej akadémii vied sa nie príliš transparentným spôsobom pripravuje zmena časti Pravidiel slovenského pravopisu, ktorá sa dotýka písania mien z uhorského obdobia slovenských dejín, do roku 1918. Túto aktivitu zastrešuje a garantuje vedenie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Podpísaní autori sa domnievajú, že súčasný stav slovenského jazyka skutočne potrebuje urgentný zásah odborných jazykovedných kruhov, ale určite nie v tej časti pravidiel, ktorú sa súčasné vedenie JÚĽŠ SAV usiluje modifikovať.

Spomínanú časť Pravidiel slovenského jazyka vedci, odborníci ustálili v sedemdesiatych rokoch 20. storočia a bola reakciou obce slovenských historikov a jazykovedcov na to, že nebola kodifikovaná jednotná podoba písania historických mien v slovenskom jazyku! Ako podporný argument na to, aby sa zaviedlo ustálenie pravidiel v tejto oblasti, poslúžil aj rozsiahly archívny výskum originálnych dokumentov. Výskum jasne preukázal, že to, čo sa u nás pokladalo za „historické“ písanie mien významných osobností našich dejín, bola len kodifikácia tohto písania v maďarskom jazyku v druhej polovici 19. storočia. V rovnakom období si ustálili písanie podľa vlastných pravidiel aj iné okolité národy, napríklad Česi a Chorváti (a vôbec pri tom nerešpektovali ani aktuálne písanie mien v danej dobe potomkami historických osobností; napr. Česi zaviedli Valdštejn oproti Wallenstein, Lobkovic oproti Lobkowicz atď.). Tento proces ustaľovania pravopisu mien prebiehal aj v rámci formujúcej sa slovenskej vedy v spomínanom období. Po roku 1918 však ako dôsledok zmeny štátoprávneho zaradenia Slovenska sa plne akceptovalo písanie podľa maďarských pravidiel z 19. storočia, lebo novým pomerom vyhovovalo viac, keď sa mohlo poukazovať na to, že Slováci v Uhorsku nemali vlastne nijaké dejiny. Ergo maďarské písanie mien historických postáv predlžovalo inferiórny vzťah Slovákov k ich vlastným dejinám. Netreba ani osobitne zdôrazňovať, že to slúžilo na konkrétne politické ciele.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola už slovenská profesionálna historická veda a jazykoveda na takej úrovni, že v mnohých oblastiach završovala to, čo iné európske národy stihli vykonať už v 19. storočí. Jednou z oblastí bolo aj ustálenie písania mien historických osobností z uhorských dejín. Stovky, ba tisícky dokumentov ukazovali, že v Uhorsku bolo úplne bežné prispôsobovať mená jazykom, v ktorých boli listiny napísané (latinčine, slovenčine, maďarčine). Mená ako Svätojánsky – Szentiványi – Sentiváni; Dubnický – Dubnicay a podobne používala tá sitá osoba podľa jazyka, v ktorom písala. Po dlhých odborných, no najmä verejných (nie kabinetných!) diskusiách na stránkach odborných časopisov, sa nakoniec prijal roku 1980 úzus, ktorý platí dnes. Tento úzus prijala veľká väčšina príslušníkov odbornej verejnosti a plne sa presadil na stránkach odbornej tlače. Existuje však malá skupina historikov, za to značná časť publicistov, ktorí uzákonený princíp pravidiel z dôvodov, o ktorých môžeme mať len domnienky, neprijala, a píše ďalej podľa princípov maďarského pravopisu aj v slovenčine.

Vážený pán minister,

v zmysle § 2 odsek 2 zákon č. 270/1995 v znení neskorších predpisov „kodifikovanú podobu štátneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo kultúry”) na návrh odborných slovakistických jazykovedných pracovísk“. Sme presvedčení, že ministerstvo pod Vaším vedením nemôže podpísať takú zmenu Pravidiel slovenského pravopisu, ktorá by zavrhla prácu desiatok historikov a jazykovedcov (dnes už viacero z nich mŕtvych), a tým by s veľmi zlými dôsledkami vrátila vývin pravopisu slovenského jazyka o tridsať rokov dozadu. Apelujeme na Vás ako spisovatelia, historici a jazykovední odborníci i laici, aby ste neschválili takú zmenu pravopisu, ktorá sa teraz pripravuje div nie konšpiračne, bez širokej verejnej diskusie celej obce zainteresovaných odborníkov. Podľa nášho názoru je cieľom pripravovanej zmeny eliminovať potenciálne dôsledky Vami predkladanej novely jazykového zákona do parlamentu v tejto oblasti slovenského pravopisu. Preto Vás, vážený pán minister, žiadame, a informujeme aj predsedu SAV, aby ste upozornili predstaviteľov Slovenskej akadémie vied, najmä riaditeľa a pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, že sa pri ochrane slovenského jazyka musia sústrediť na javy, ktoré podstatne viac trápia slovenskú verejnosť. Jazykovedný ústav SAV by sa mal efektívnejšie aktivizovať v starostlivosti o kultúru verejných jazykových prejavov najmä v našich médiách. Namiesto toho chce za chrbtom slovenskej verejnosti vrátiť jazykový vývin o tridsať rokov dozadu. Konšpirácia v otázkach slovenského jazyka je neprípustná! Zápas o spisovnú slovenčinu bol vždy zápasom o slovenskú identitu. Ak sa teda nejaké zmeny pripravujú, želáme si a  ako slobodní občania Slovenskej republiky máme na to právo, aby sa to dialo za účasti celej verejnosti, všetkých odborníkov a všetkých zainteresovaných osobností. Veríme, že využijete právomoci, ktoré Vám dáva zákon, na ochranu slovenského jazyka.

PhDr. Anton Hrnko, CSc., historik

PhDr. Ladislav Deák, DrSc., historik

PhDr. Ján Bobák, CSc., historik

Drahoslav Machala, spisovateľ

PhDr. Peter Mulík, PhD, historik

PhDr. Ivan Mrva, Csc., historik

PhDr. Karol Čukan, CSc., sociológ

prof. PhDr. Ábel Kráľ, DrSc., jazykovedec

prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc., jazykovedec

prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc., historik

PhDr. Ján Jankovič, CSc., literárny vedec

Roman Kaliský, publicista

prof. Dr.phil. Emília Hrabovec, historička

Milan Blaha, publicista

Peter Valo, spisovateľ

JUDR. Fedor Lajda, právnik

prof. Augustín Marián Húska, ekonóm

PhDr. Gabriela Kaliská, publicistka

doc. PhDr. Ján Lukačka, CSc., historik

prof. JUDr. Milan Čič, DrSC. Dr.h.c, právnik

doc. PhDr. Paľo Pollák, historik

Ing. Marián Tkáč, ekonóm a publicista

Milan Augustín, historik umenia a spisovateľ

JUDr. Milan Janičina, právnik

Mgr. Jozef Sivák, CSc., pedagóg