Slovenské vojenské tradície sú poznačené tým, že Slovensko bolo v minulosti súčasťou viacnárodných štátnych celkov, v ktorých netvorilo osobitnú politickú, resp. samosprávnu jednotku. Svoje vojenské a bojové tradície preto často zdieľa s inými národmi, resp. niektoré národy si ich v celosti privlastňujú. Významnú súčasť európskeho vojenstva tvorili aktivity Rastislava a Svätopluka v 9. storočí. Rovnako pri zakladaní uhorského štátu zohrali veľkú úlohu slovenskí veľmoži Hunt a Poznan a vojske „posoniensis et nitriensis“, teda bratislavské a nitrianske. V bojových stretoch stredovekého Uhorska určite zohrávali dôležitú úlohu aj naši predkovia, ale nič z toho sa nedochovalo ako vojenská tradícia. Ani pohyby husitov a bratríkov nezostali v pamäti národa a vieme o nich len z učebníc dejepisu.
Situácia sa zmenila nástupom novoveku. V pamäti ľudu sú hlboko zakorenené tradície z obdobia tureckých vojen, keď v rokoch 1540 až 1685 bola južná slovenská etnická hranica zároveň hranicou osmanského záboru v Európe. Slovenské obyvateľstvo vtedy znášalo hlavnú ťarchu bojov medzi kresťanským a moslimským svetom, čo sa výrazne odráža aj v slovenskom folklóre dodnes. Medzi významnými vojvodcami protitureckých vojen boli aj mnohé osoby slovenského pôvodu alebo pochádzajúce z územia Slovenska (Adam Forgáč, Valentín Balaša, Štefan Bosniak, viacerí Esterháziovci, Pálfiovci a iní). Viacerí z nich dodnes žijú vo vedomí slovenského obyvateľstva prostredníctvom rôznych povestí a legiend.
Aj v neskoršom období slúžilo v armádach Habsburskej ríše mnoho Slovákov, ktorí sa zapísali do dejín vojenstva nielen svojím hrdinstvom, ale aj vojenskými úspechmi a kariérnym postupom. Medzi nimi vyniká najmä Andrej Hadik, ktorý sa vyznamenal najmä svojím „husárskym kúskom“, t.j. dobytím Berlína počas sedemročnej vojny r. 1757, ale aj Ladislav Gábriš – Škultéty, cisárov večný vojak, ktorý vstúpil medzi husárov ako trinásťročný a po 81 rokoch služby zomrel v sedle r. 1831. Bol najdlhšie slúžiacim vojakom, akého kedy história zaznamenala. Slováci sa vyznamenali v habsburských armádach aj počas napoleonských vojen a II. cisársko-kráľovský pluk (Alexandrovci) so slovenskou plukovnou rečou za svoje zásluhy v boji dostal privilégium ako jediná jednotka rakúskej armády zúčastniť sa v Paríži na víťaznej prehliadke po porážke Napoleona. Slovenskí vojaci sa vyznamenali aj v rakúskych jednotkách počas prvej svetovej vojny, avšak koleso dejín sa otočilo iným smerom a do povedomia národa ako bojová tradícia prešli úspechy česko-slovenských legionárov. Napriek tomu za cisára a pána ich padlo okolo 69 000.
Prvou skutočne slovenskou armádou bol Slovenský dobrovoľnícky zbor utvorený počas revolúcie v r. 1848-1849. Svoj bojový krst zažil 22. septembra 1848 vo víťaznej bitke pri Brezovej pod Bradlom (Deň Ozbrojených síl SR). Cieľom ozbrojeného vystúpenia Slovákov bolo vytvorenie samostatného, samosprávneho slovenského politického celku v rámcoch Habsburskej monarchie. Napriek viacerým bojovým úspechom v troch bojových kampaniach (jeseň 1848, zima 1848-1849 a jar – leto 1849) sa politický cieľ povstania nepodarilo naplniť. Ako vojenskí velitelia sa presadili najmä Štefan M. Daxner, Ján Francisci, Samuel D. Štefanovič a iní. Po skončení revolúcie dostali príslušníci Slovenského dobrovoľníckeho zboru ponuku na zaradenie do ozbrojených síl Rakúskeho cisárstva, avšak sklamaní vojaci po odmietnutí slovenských požiadaviek na samosprávu cisárskym dvorom túto ponuku odmietli, a tak bol zbor 21. novembra 1849 v Bratislave „slávnostne“ rozpustený.
Politický, národnostný a sociálny útlak prinútil mnoho Slovákov opustiť svoju vlasť a hľadať útočisko v zahraničí. Niektorí z nich sa zapojili ako vojaci do ozbrojených konfliktov a získali aj všeobecné uznanie. Móric A. Beňovský v službách francúzskeho kráľa a neskôr proti nemu bojoval v 18. storočí na Madagaskare, Ján L. Polorecký bojoval na stane osadníkov v boji za nezávislosť USA v rámci francúzskeho kontingentu a Jozef Mihalócy zorganizoval slovanský (slovenský? – slavonic) pluk bojujúci na strane Únie vo vojne Severu proti Juhu v 19. storočí. Najvýznamnejšou osobnosťou medzi Slovákmi, ktorá sa zapísala do dejín vojenstva bol astronóm Milan R. Štefánik, ktorý ako francúzsky občan dokázal počas prvej svetovej vojny 1914 – 1918 hodnostne postúpiť z poddôstojníka na brigádneho generála. Popri tom bol hlavným tvorcom myšlienky zorganizovania česko-slovenského vojska v zahraničí, ktorý si osvojil aj vodca odboja Slovákov a Čechov proti Rakúsko-Uhorsku v zahraničí Tomáš G. Masaryk. Pod vedením Štefánika boli zorganizované česko-slovenské légie v Rusku, vo Francúzsku a v Taliansku zväčša zo zajatcov rakúsko-uhorskej armády, ale aj z krajanov. Ich bojové úspechy na východnom fronte, proti boľševikom na Sibíri, na západnom i na talianskom fronte výrazne pomohli spoločnému česko-slovenskému odboju získať podporu pre uznanie práva Slovákov a Čechov na samourčenie v spoločnom česko-slovenskom štáte.
Obdobie prvej Česko-Slovenskej republiky nepredstavovalo z hľadiska nielen vojenstva pre Slovensko a Slovákov to, čo si predstavovali slovenskí politickí a vojenskí predstavitelia v spoločnom odboji s Čechmi. Slovensko v novom štáte sa síce zbavilo maďarizačného útlaku a v oblasti kultúry a modernizácie spoločnosti výrazne pokročilo, ale nestalo sa skutočne rovnoprávnou súčasťou spoločného štátu. V oblasti vojenstva sa to prejavovalo jednak ignorovaním slovenčiny ako veliacej reči, ale aj fakticky marginálnym zastúpením Slovákov v dôstojníckom zbore Česko-slovenskej armády. Ani po dvadsiatich rokoch existencie prvej ČSR sa na tomto stave nič nezmenilo. Z takmer 13-tisícového dôstojníckeho zboru armády bolo len 435 vojakov slovenskej národnosti a tento nepomer sa výrazne prehlboval smerom k vyšším vojenským hodnostiam. Medzi 139 generálmi bol iba jeden Slovák, z 343 dôstojníkov generálneho štábu bolo len 11 Slovákov, z toho ani jeden plukovník (celkovo 78), len 3 podplukovníci (125) a 1 major (79). Z celkového počtu 5 439 vyšších dôstojníkov bolo len 67 Slovákov (žiadny plukovník, 1 podplukovník, 10 majori). Tento stav vyvolával na Slovensku všeobecnú kritiku, avšak napriek prejavovanej ochote centrálnych orgánov zmeniť tento stav, až do zániku štátu v marci 1939 sa nič na tomto stave nezmenilo.
V čase ohrozenia Česko-Slovenska nacistickým Nemeckom všetky slovenské politické sily boli pripravené brániť spoločný štát, avšak kapitulácia pred Mníchovskou dohodou z konca septembra 1938 tento stav radikálne zmenila. Po Mníchove, ktorý sa chápal ako dobrovoľné vydanie stredoeurópskeho priestoru západnými demokraciami nacistickému Nemecku, prevážil v celej oblasti medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom národný egoizmus a snaha o samostatné dohodnutie sa s Berlínom. V takto narušených vzťahoch bol 14. marca 1939 pod nátlakom Nemeckej ríše vyhlásený slovenský štát, ktorý od júla 1939 niesol názov Slovenská republika. Slovenský štát sa v ochrannej zmluve s Nemeckom zaviazal budovať svoju brannú moc v spolupráci s Berlínom.
Ozbrojené sily nového štátu (slovenská armáda) sa začali budovať bojovým krstom pozostatkov Česko-slovenskej armády v tzv. Malej vojne, teda v prvom ozbrojenom konflikte v strednej Európe pred vypuknutím druhej svetovej vojny v marci 1939. tento krst slovenská armáda úspešne zvládla (padlo 22 vojakov). Vzhľadom na nedostatok dôstojníkov z povolania sa ich dôstojnícky zbor budoval zo záložných dôstojníkov, zväčša učiteľov. To výrazne poznamenalo celkový charakter slovenskej armády a prejavilo sa to najmä v závere druhej svetovej vojny, keď jej celé organizované jednotky prechádzali na stranu antifašistickej koalície. Slovenská armáda sa zúčastnila na dvoch ťaženiach po boku nemeckého wehrmachtu – vo vojne proti Poľsku r. 1939 (19 padlých) a proti Sovietskemu zväzu 1941 – 1944 (1281 padlých). Súčasné OS SR sa nehlásia k tradíciám slovenskej armády z r. 1939 – 1945, napriek tomu nemožno nespomenúť niektoré operačné a bojové úspechy slovenských vojakov na východnom fronte. Predovšetkým treba spomenúť dobytie Rostova na Done r. 1942 a úspechy slovenského stíhača Jána Režňáka, ktorý sa s potvrdenými 32 a nepotvrdenými ďalšími 3 zostrelmi radí medzi najúspešnejších stíhačov druhej svetovej vojny. Ako vojenskí velitelia sa vyznamenali najmä gen. Jozef Turanec, gen. Augustín Malár a iní.
Súčasné OS SR sa hlásia najmä k bojovému odkazu Slovenského národného povstania r. 1944, keď sa časti slovenskej armády vzopreli pokusu nemeckého wehrmachtu okupovať Slovensko. V priamom bojovom nasadení vydržali ozbrojené sily povstania (cca 60 000 vojakov a 10 000 partizánov) odolávať tlaku nacistických vojsk rovné dva mesiace, avšak ani po vojenskom potlačení povstania sa už nikdy nestalo Slovensko bezpečným tylom pre vojská tretej ríše. SNP bolo jedným z najväčších bojových vystúpení proti nacizmu v okupovanej Európe a zaznamenalo aj niektoré operačné úspechy. Nikde inde okrem povstalcami oslobodeného slovenského územia počas druhej svetovej vojny neoperovalo letectvo vyše mesiaca v hlbokom tyle nepriateľa. Povstalecká armáda hlásila 1720 padlých, celkové ľudské straty na povstaleckom území sa odhadujú na 10 – 12 000 ľudí.
Slováci sa v rokoch druhej svetovej vojny zúčastnili bojových operácií v rámci spojeneckého úsilia o porážku nacistického Nemecka. Pôsobili v českej a slovenskej légii v Poľsku, v rámci česko-slovenského vojska na Blízkom východe, v Líbyi, vo Francúzsku a Veľkej Británii. Značná časť ich bojovala aj v I. čsl. armádnom zbore v ZSSR. Jednotlivci i v armáde USA, Poľska a iných štátov. Výrazný úspech dosiahlo asi 250 príslušníkov RAF, medzi ktorými bol najúspešnejší Otto Smik (9 potvrdených a jeden nepotvrdený zostrel).
V obnovenom česko-slovenskom štáte sa budovala nová branná moc výrazne spravodlivejšie ako počas prvej republiky. Slováci sa uplatňovali pomerne k svojmu počtu vo všetkých hodnostiach a postupne sa aj slovenčina stala plnohodnotnou veliacou rečou v novej Česko-slovenskej ľudovej armáde. Dokonca na konci 80. rokov minulého storočia bol pomer dôstojníkov – Slovákov percentuálne o niečo vyšší, ako bol počet Slovákov v štáte. Netýkalo sa to však generálneho štábu a ministerstva obrany, kde odhliadnuc od najvyšších funkcií bolo stále početné zastúpenie Slovákov bližšie pomerom v prvej republike ako k celkovým počtom slovenských dôstojníkov v ČSĽA. Hoci bola bojová sila ČSĽA hodnotená pomerne vysoko, jej jednotky sa nezúčastnili žiadnych bojových operácií.
Nový vývin nastal až po zmenách r. 1989, keď sa slovenskí vojaci najskôr ešte v rámci spoločnej armády s Čechmi, od r. 1993 už samostatne podieľali na mierových operáciách na Balkáne, na Blízkom východe, v Eritrei, na Cypre, v Iraku, Afganistane i Východnom Timore. Uplatnili sa a všeobecné uznanie získali najmä slovenskí ženisti a lekári. V poslednej dobe dochádza i v tejto oblasti k čiastočným zmenám a Slovenská republika je pripravená vyslať i bojové jednotky.
Krásny jesenný deň prajem všetkým diskutujúcim.Mám jednu otázku pre pána Metoda.Veľmi ma zaujíma naša krásna slovenčina a s ňou spojená etymologia.Všimla som si, že slovo medza prebrali „megyeri“ v podobe slova megye.Medza =hranica,ohraničenie,rozhranie.Azda by to mohli byť „pomegyerčení „Ukrajinci?
Poznámka k tej genetike: Ale ak si dáte tú prácu to celé odsledovať (napríklad v sfére pravek ľudstva alebo biológia), tak čisto na úrovni porovnávania výsledkov zistíte, že hoci každá štúdia a text, kde je niekde v nadpise alebo podobne uvedený „genetický“ a odvodeniny, znie vždy veľmi vedecky a všetky také štúdie berieme ako hotovú vec (lebo sa v tom priznajme si 99% ľudí vôbec nevyzná ale slovo gén znie veľmi odborne), skutočnosť je taká, že v oblastiach, kde robili viaceré genetické analýzy na rovnakom predmete výskumu viaceré tímy, veľmi často dopadne tak, že aspoň spolovice sa dospeje každýkrát k úplne iným výsledkom. Takže ja osobne všetkému, kde je atribút „genetický“ verím až vtedy, keď v priebehu povedzme 5 rokov rôzne tímy dospeli k tomu istému výsledku. Ale zároveň treba poznamenať, že v posledných pár rokoch sa zdá sa situácia zlepšuje, tak snáď už sa bude dať genetickým analýzam veriť aj na prvýkrát.
Pán Pomocník,
ja si dávam veľmi dobrý pozor na „ešte horúce“ genetické výskumy.
A to hlavne na genetické výskumy, ako bol ten gen. výskum tej švajčiarskej
„sro-čky“, ktorá zistila, že Tutanchamón je príbuzný 57 zo 100 Britov.
Táto sro-čka/limitíd-ka tento „zázrak“ vypustila, aby si urobila reklamu, a aby si ľudia
objednali jej služby, aby im ona zistila, či náhodou aj oni nie sú príbuzní Tutanchamóna.
Pokiaľ sa týka genómu nášho „Ociho“, tak ten v priebehu pomaly desať rokov
nik nespochybnil !!!
Posledná „snaha uprieť nám dedičstvo“, vyrukovala s tvrdením, že nik v Európe nie je
priamym potomkom nášho Ociho, lebo ten, buď nemal deti, alebo mal len dcéry.
ALE TO NEVYVRACIA ZHODU OCIHO GENOFONDU S NAŠIM GENOFONDOM.
Slovensko by malo odist z NATO a stat sa neutralnym statom, a popri tom bojovat za spolocnu obranu EU. Zdoraznujem OBRANU, nie AGRESIU, ktoru bohuzial, predvadza aj slovenska armada, ktora asistuje pri kriziackych tazeniach zapadnych fasistov! Nie som pacifista, ved som štúrovec, ale tento clanok od Eda Chmelára stoji zato: http://www.jetotak.sk/editorial/zrusme-armadu . Sice radikalny, ale to bol aj Ježis so svojim nastavenim druheho lica a milovanim nepriatelov.
Pan sturovec,
ani mne NATO nie je po voli, ale ak by sme chceli mat neutralitu, stalo by to podstatne viac, ako tie 2% HDP, ktore naplname na menej, ako polovicu! To uz ani nevravim kolko sa (aj) v tomto rezorte rozkrada.
No a pan Chmelar spravne vystihol „odbornost“ nim spomenutych analytikov, ale na seba akosi pozabudol. Od politiky, cez sociologiu, ekonomiku a dejiny je zrazu odbornik uz aj na ozbrojene sily. Uctyhodne 🙂
Dievča zlaté zo Slovenska, už som tu niečo hovoril o Macchu Picchu ako „slovenskom“ slove. Vaša úvaha a väčšina riešení, ktoré tu predkladá Metód, je oného druhu. Takže upozorňujem, že ak sa chcete orientovať paravedecky, nájdite si inú stránku.
Páni, Miro a Štúrovec, môj článok nie je o aktuálnej politike, ale o vojenských tradíciách. Preto by som vás prosil, aby ste sa držali témy. R. 1990 som bol ako prvý slovenský politik s poslaneckým mandátom, ktorý ako člen vtedajšej SNS, vyhlásil, že Slovensko musí byť členom EÚ a NATO. Na tomto mojom presvedčení som nič nezmenil – Slovensko nemôže byť samo a izolované. Všetky tie útoky na NATO, ako to aj tu predviedol Štúrovec, vychádzajú z mylného východiska, že NATO sú oni. Nie, NATO sme my. A je to aj výsledok našej politiky, aké NATO je. Ale ešte raz, článok nie je o aktuálnych otázkach, ale o vojenských tradíciách. Neprispievajte sem od témy, odporúčam stránky, ktoré sa tým zaoberajú!
Pani Slovenka,
maďarskí etymológovia dospeli k akej-takej zhode, že Magy-ar = Hovoriaci-jedinec.
Ešte nedokázali prekročiť „Rubikon“ školometských a „odnárodňovacích“ „sugescií“,
aby si uvedomili, že Magy-ar = Hovoriaci-jedinec=Slova-an v staroturečtine.
V staroturečtine preto, lebo veľiteľské zložky bývalých byzantských žoldnierov,
ktorých si, k nám sťahovavší sa, Rusíni najali na svoju obranu pred Pečenehmi,
boli Staroturci.
Preto byzantské pramene popisujú príchod „Turkov“ so slovanskými ženami
do U-horska, U-grie, Ultra-silvanie, Trans-silvanie, Trans-montany.
LEBO NADUTÝCH PÁNKOV ZAUJÍMALI, LEN NADUTÍ PÁNKOVIA,
A NIE DAJAKÝ OBYČAJNÝ PLEBS (ináč, z toho, čo viem, sa mi javí,
že slovo „plebs“ dalo naše slovo „blb-ec“, ale možno to bolo aj opačne ???)
Ak chcete diskutovať na túto tému viac, tak Vám odporúčam:
http://www.sclabonia.sk alebo http://www.ramiannka.jecool.net.
Ak toto pán Hrnko „veľkodušne“ nevytrie ???????????
Dúfam, že to nevytrie, lebo sa to týka slovenských vojenských tradícii
na Dolnej, ale aj na Hornej zemi.
Pečenehovia = Besenyovia a liptovská obec Bešeňová, ktorá dostala
toto meno po pečenežskej pohraničnej uhorskej posádke. Mám v tej
obci známeho, ktorý má „okaté“ turkické črty.
Pán Hrnko, ako je možné, že „TÍ, ktorým Pečenehovia vyvraždili
ženy, deti, starcov“ po „pár rokoch“ sem do Uhier
pozývali vrahov svojich detí ???
Miro: Co sa tyka vydavkov na obranu, je to hlupost. V Európe nas nikto nechce napadnut a predpokladat, ze nas napadne niekto z Ázie, Afriky, ci Ameriky, je dost od veci. Nas mozu znicit iba velmoci ako SSA a Rusko. A voci ich zbraniam nemame tak, ci tak sancu. Chcu nas oni napadnut? Co sa tyka akoze tej najvacsej hrozby Madarska, tak snivat o tom mozu spinavi nacionalisti Orbán, ci Slota, ale dzrviva cast obcanov oboch statov by ich hnala kade lahsie, keby chceli sadnut do tankov. Netreba nam kopec prachov. Treba vychovavat k vlastenectvu od malicka(samozrejme nie ako SNS), treba zaviest zas povinnu vojensku sluzbu(staci par mesiacov a potom si to niekedy zas zopakovat). A samozrejme treba zmenit tento prehnity system kapitalizmu zlateho telata, co nici ducha spolocnosti tak, ako ho nenicil ani prehnity komunizmus. Treba mat slovenskych obcanov, ktori budu chciet branit svoju vlast v pripade nebezpecenstva, a nie ze zdrhnu za kopecky, ked pride na lamanie chleba.
Co sa tyka Eda Chmelára, jeho nazory uznavam a respektujem z velkej vacsiny. Bohuzial, su aj momenty, ked ho nemam rad, hlavne ked nadava na narodniarstvo vo vseobecnosti, nielen ked nadava na Slotu a spol, to nadavam aj ja. Ci ked sa bratrickuje z ekoteroristami z Greenpeace a podobnou celiadkou. Ja sam som jednoznacne na strane zelenej politiky, ale tychto klamarov a pokrytcov v sluzbach rakuskych zelenych absolutne neuznavam. Alebo ked Chmelár patologicky nenavidi vsetkych a vsetko zo Slovenskeho statu bez ohladu nato, ci to bolo dobre, alebo zle. 🙁 Clanok co som tu dal, vsak jednoznacne stoji za zamyslenie, a hoci je radikalny aj na mna, ma co do seba a sklanam Edovi zan poklonu. 🙂
Pan Sturovec,
opat sme od veci, tak len v skratke.
Vydavky na obranu su hlupost? Ak budeme uvazovat takto (populisticky), potom z pohladu zdraveho cloveka su hlupost aj vydavky na zdravotnictvo – ved predsa naco platit, ak ste zdravy?
To, ze je to chybna uvaha pochopite vo chvili, ked ochoriete. S armadou je to presne to iste (len v zelenom 🙂
Myslite si, ze krajiny ako Holandsko, Rakusko alebo Svajciarsko by vybojovali nejaku velku vojnu, ohrozuje ich niekto? Ja si to nemyslim a predsa armadu maju a slusne vycvicenu. To, co nemaju, je velky pocet Chmelarov, Samsonov atd.
Ostatne Vase nazory su mi sympaticke.
Pan Hrnko,
ano, NATO sme aj my, ale predpokladam, ze na Slovensku sa nenajde vela ludi, ktori by suhlasili s „rozsirovanim demokracie, boja proti terorizmu a zbraniam hromadneho nicenia (ktore sa nikdy nenasli)“ za cenu milionov prevazne nevinnych obeti.
Pani Slovenka,
môj včerajší komentár „zrazu“ čaká na schválenie,
tak to skúšam poslať cez starší nick otesané na minimum:
Na tému významu slova Magyar mi môžte napísať
do diskusie na Facebook: Maďari, pôvod .
Metod,
ja som tu nie každý deň. Asi ste ho poslali z inej adresy.
Ďakujem, pán Hrnko.
Dosť sa tu diskutuje mimo tému. Už by bolo načase, a je aj po čase, aby sa slovenskí historici postavili ku konšpiračným teóriám a ich vyvrátili alebo potvrdili. To je ako s tými runovými nápismi na Velestúre na Slovensku, ktoré sú vraj falzifikát ale nikto ich nikdy neskúmal. Až na kusovky mi slovenskí historici pripadajú ako nesvojprávni. Doteraz platí, že editor vytlačí len takú knihu kde Tiso hajluje.
Ale k slovenským vojenským dejinám.
Keď zafinancovali Srbi slovenské povstanie v 1848 (knieža Obrenovič) Ľudovíta Štúra tak mohli tušiť, že Slováci budú proti nim bojovať v prvej svetovej a že budeme bombardovať Juhosláviu a odtrhneme od Srbska Kosovo pole? Ešteže Čatloš mal rozum a zamedzil Tukovi poslať slovenskú armádu proti Srbom.
Ďalšia ošemetná situácia pre slovenských historikov sú česko-slovenské légie a slovenská armáda na východnom fronte. Aj jedni aj druhí bojovali proti tomu istému nepriateľovi – proti boľševikom. Dnes sa na cudzojazyčných fórach dá už dosť o tom prečítať. Len u nás je to pololegálne písať pravdu o megazločinoch ČEKA. A o tom ako nemeckí hlavný stan zaplatil boľševikom a tak Trockij vydal rozkaz postrieľať neozbrojené čechoslováckije sobáki.
A dnešná žoldniersko-ženistická slovenská armáda? Neviem či ČSĽA bola v Afganistane. Viem, že bola v Kórei – uvádza sa to o Ludvíkovi Součkovi. Ale v Afgane sme ako Varšavský pakt boli a aj vtedy ako aj dnes sme bojovali proti Talibanu. Len vtedy sme bojovali proti Rambovi a dnes s Rambom. Pripomína mi to jedného známeho, ktorý sa hnevá na niekoho podľa toho ako mu rozkáže žena. Kto nerozumie o čom tu píšem nech si nájde video na internete ako Čečenci podrezávajú hrdlá ruským vojenským zajatcom. Alebo ako sa traduje v rodine z čias prechodu frontu pojem „divokí Čečenci“.
Takže sme vo vojne s USA alebo nie sme? USA síce vyhlásili, že sme s nimi nikdy v priamom bojovom kontakte neboli a tak sme vojnu s nimi neviedli ale nie je to pravda. Proti náletu na Bratislavu vyštartovalo celé slovenské letectvo a jeden americký bombardér sme aj zostrelili. Potrebné je ale preskúmať právne či sme naozaj Američanom vojnu vyhlásili.
Ono je to tak. NIJAKÝ slovenský historik NIKDY NEBOL za najväčším slovenským a teda aj česko-slovenským leteckým esom Jánom Režnákom zakiaľ žil. Ťažko je potom písať o slovenskej vojenskej histórii. Česť výnimkám.
Ako som počul od jedného univerzitného profesora dejepisu na prednáške: “ Vždy bol nátlak politiky na historikov a vždy aj bude“.
Pán Horal,
a zabudol ste na tzv. „autocenzúru“,
či snahu „byť pápežskejší od pápeža“.
Tieto dve snahy sú na našom území „motivované“
a veľmi dobre honorované okupačnou mocou už od vyhnania Metodových žiakov.
Svätopluk bol našim prvým „už vtedy svätým Rímom“ „titulovaným“ REX,
ale z hľadiska „morálnej logiky zdravého rozumu“ sa postavil poboku „prekrúcačov“
odkazu J. Krista proti šíriteľom pravého odkazu J. Krista.
Aj jemu vyhovovalo starozákonné „oko za oko, zub za zub“,
a nie novozákonné „kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“,
ktoré plne zodpovedalo nášmu slovanskému „vítaniu chlebom a soľou“
(kým nás dakto poriadne nenas …, potom sme ho narážali na kôl, viď posledne
Vlado Drakula „Turkov“ = poturčencov, janičiarov, ktorí bojovali proti vlastným,
a to sa neodpúšťa minimálne od čias „porímčovania“ našich „grmanských“ predkov).
Aj ja som si už dávnejšie všimol ten slavonic riflemen a tak som si teraz zagúgloval.
Našiel som napríklad clevelandmemory.org a tam http://www.clevelandmemory.org/hungarians/pg089.htm.
Najprv je tam zahrnutý Géza Mihalótzy ako Lincoln’s Hungarian Heroes. Jasno nám ale prináša list Mihalótzyho Lincolnovi:
**********************************************
Chicago Feb. 4, 1861
To the Hon. A. Lincoln
Dear Sir:
We have organized a company of Militia in this City, composed of men of Hungarian, Bohemian & Slavonic origin. Being the first company formed in the United States of said nationalities we respectfully ask leave of your Excellency to entitle ourselves „Lincoln Riflemen,“ of Slavonic origin.
If you will kindly sanction our use of your name, we will endeavor to do honor to it, whenever we may be called to perform active service.
Respectfully on behalf of the Company,
Géza Mihalótzy, Captain
I cheerfully grant the request above made. A. Lincoln
**********************************************************************
Je to tam aj s originálom a niet pochybností, že v tomto prípade hungarian=slovenský.
Pán Horal,
podaril sa Vám „kapitálny úlovok“ !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Keby tí „Hungarians“ boli „Maďari“, tak akoby „ich veliacej reči“
rozumeli „men of Bohemian and Sclavonic origin“????????????
Vážení prispievatelia.
Je tu nejako „mŕtvo“. Ale pokúsim sa opýtať.Kdesi som sa dočítal,že:slovania boli roľníkmi,aj bojovníkmi,ináč by nemohol vzniknúť všeslovanský slovný tvar, bojovník,ani označenie náčelníka bojovej skupiny – bojar od bojovný Árij. Neoháňali sa aj súčastní „germáni 20.stor.“ árijskou rasou? …alebo je tá „hypotéza“ nahlodaná,ako prezrelé jablko červíkom?
Vážený pán Marcel,
treba si dávať pozor na „maďarskú etymológiu“! „Maďarskú“ preto,
lebo z radov „maďarskojazyčníkov“ sa už roky roja „superetymológovia“,
ktorí priam zneužívajú tú skutočnosť, že bežná slovná zásoba maďarčiny
má veľký podiel jednoslabičných slov. S využitím tejto skutočnosti sú títo
„etymológovia“ „schopní“ „prečítať“ „po maďarsky“
akékoľvek viacslabičné slovo akéhokoľvek jazyka. ???????????????
Slovanské slovo BOJ-AR je vytvorené zo slovného koreňa BOJ príponu -ÁR/iAR !!!
(viď stol-ár, hor-ár, … a po „mäkkej“ spoluhláske -ar viď lod-i-ar, smet-i-ar, …, ale aj had-i-ar, …)
Slovo, meno Árij k nám prišlo z „histórie Indie“ – z hindského jazyka,
ktorý vznikol „skombinovaním“ jazyka našich praslovanských predkov
(viď haploskupina R1a u Brahmánov, najvyššej indickej kasty) s domorodým
jazykom Dravidov, ktorí sú geneticky príbuzní s austrálskymi černochmi.
Predchodcom hindského jazyka je Sanskrt (cez angličtinu Sanskrit),
a v ňom „árja“ znamená „pán“, „vaše blahorodie“, príslušník jednej
z troch vyšších kást.
No, a tí trápni „Germáni“ nemali „onemieť“, potom by si „árijskosť“
nemuseli „zabezpečovať“ prelievaním našej slovanskej/“ne-onemeckej“ krvi.
Metod, ako obyčajne chronicky známe a teda nespochybniteľne pravdivé tvrdenia splietate so svojimi výmyslami a ponúkate guláš, ktorý je horší ako tie vami kritizované maďarské vymysleniny. Lebo Maďari, aj keď si si vymýšľajú a prispôsobujú svoje tvrdenia svojim potrebám, pohybujú sa v rovine možného, pravdepodobného alebo s kritikou aj prijateľného, ak to nemá dostatočne hlasnú oponentúru z druhej strany. Vy ste však úplne utrhnutý mimo realitu a vaše tvrdenia môžu potom vynikajúcu slúžiť tým, ktorí chcú našu pravdu spochybniť. Stačí im len poukázať: Pozrite sa, však toto oni tvrdia! Však sú to úplne nezmysly (napr. Slovania ako predkovia Árijcov). A tým sa potom spochybnia aj také samozrejmé tvrdenia, akože Bojar je od boj s príponou -ar, teda klasické zamestnanecké meno. takže objektívne poškodzujete vec, ku ktorej sa slovne hlásite. Teraz je len otázka: Ste taký nechápavý alebo vám za to platia?
Pán Hrnko,
naštudujte si najnovšie zistenia genetikov, stačí
distribúciu haploskupín v populácii Eurázie,
a potom tu nebudete viesť také „pokakanecké“ reči.
A ešte zabudnite na „koncepciu indoeropeistiky“,
lebo tá, súc osnovaná „Germánmi“, ktorí minimálne raz
totálne zmenili jazyk prebratím jazyka okupantov,
vychádza zo zlého predpokladu, že aj tie nie ich jazyky
sú ako ich = „kam vietor tam plášť“!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Práve dôsledným, nezaslepeným aplikovaním jazykovedných
poznatkov v smere, ktorý DOKAZUJE genetika, sa dá vidieť
„KDE JE PRAVDA a kde účelová lož“!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Čo sa bojíte prijať myšlienku, že naša sloven-čina je najstarším,
najmenej zmeneným jazykom minimálne medzi slovanskými jazykmi????
Veď to tvrdí napr. aj … (neviem teraz narýchlo nájsť tú knižočku zo zeleným
obalom, ale vy ako zbehlý v lingvistike to budete poznať.)
Na dôkaz netreba chodiť až k Sanskrtu, stačí ísť na Rus. Je známe,
že ruština je výsledkom pôsobenia tzv. Cirkevnej slovančiny na „domáce“
nárečia. NO A KEĎ CHODÍTE POMEDZI RUSOV S OTVORENÝMI UŠAMI,
TAK POČUJETE „NETREBA“ namiesto „nenádo“,
POČUJETE „ČO“ namiesto „što“, … EŠTE AJ V DNEŠNÉ DNI !!!!!!!!!!!!!!!
Miro:
Nepisal som, ze vydavky na obranu su hlupost, ale v kontexte, ktory sa furt siri akonahle niekto spochybni vsemocne NATO a zbrojenie, ze musime davat na obranu kopec prachov, lebo inac nas napadnu diabli z vychodu, ci z Arabie. A to kolosalna hlupost je, ako som vysvetlil skor, kde som pisal, ze kto nam akoze ma hrozit vojnou. Neutralne staty maju armady a ja to viac-menej schvalujem, a to aj chcem pre Slovensko. Ja neschvalujem nase clenstvo v NATO, lebo to je najlepsia cesta, ako prist do kontaktu s vojnou a moznymi nepriatelmi. Co sa tyka velkeho poctu Chmelarov a Samsonov v europskych statoch, tak si myslim, ze ich maju viac nez dost a ovela viac nez u nas. A je to aj vidiet. Kde sa divas?
Pan Hrnko:
Ste dobry historik, dobry narodovec, ale vsetko to popierate vasim nadsenim pre NATO. V tomto ohlade ste asi strateny pripad, tak posielam len pre Vas: http://www.youtube.com/watch?v=AQ17aNVdu5I
Metod,
jeden slovenský politik povedal, že z grafov sa človek nenaje. Takisto si vy môžete schovať do klobúka svoje haploskupiiny a všetky ostatné …iny. Keby ste sa len trošku pohybovali v jazykovede, vedeli by ste, že indoeurópske jazyky sa delia na satnické a centické a že medzi satnické patria ako slovanské, tak aj indoiránske jazyky. To znamená, že jazykové oddelenie Germánov od Slovanov nastalo skorej ako oddelenie Slovanov a príslušníkov árijských národov v Indii a Iráne. Ale to neznamená, že Indovia sú potomkami Slovanov. Skrátka v určitej historickej dobe sa ich spoloční predkovia rozišli, jedni išli do Indie, druhí na západ do Európy a vyvíjali sa naďalej oddelene ako dve úplne odlišné etnické a jazykové skupiny. Ale ešte predtým sa rozišli spoloční predkovia nositeľov satnických jazykov od nositeľov centických jazykov (Kelti, Romani, Germáno), ale to neznamená, že Germáni sú Slovania. Genetika tak môže rozdeliť psa od mačky, ale nie národ od národa. Je len jeden druh človeka a niekoľko rás. Na Haiti existuje poľská menšina, ktorú predstavujú napospol černosi. Sú potomkovia poľských vojakov, ktorých proti vzbúreným otrokom r. 1804 poslal Napoleon. Tí však prebehli na stranu vzbúrencov a pobrali si čierne ženy. Chcete povedať, že ich čierna haploskupina vylučuje ich poľskosť? Rovnaká …ina, ako všetky ostatné, ktoré tu prinášate.
Pán Hrnko,
vetou:
„Chcete povedať, že ich čierna haploskupina vylučuje ich poľskosť?“
Ste preukázal absolútnu neznalosť problematiky genetických haploskupín.
Tak sa Vám nečudujem, že nie ste schopný vnímať moje argumenty
plynúce zo znalostí genetiky, lingvistiky, …
Potom tu argumentujete predpotopnými „voľakedyvedeckými“ konštrukciami,
ktoré sa podobajú tomu predpotopnému antropologickému zisteniu,
že Maďari sú príslušníkmi žltobielej ľudskej rasy (viď Školský atlas sveta).
To sa tí maďarský antropológovia nikdy nepozreli do zrkadla, či tí západní
antropológovia nikdy nevideli Maďara???????????????????????????????
Už som vám povedal, že tárate …iny. Genetika nemá nič spoločné s etnicitou.Vaše poznatky (jalové) sú pre vedu asi tak potrebné ako oné grafy pre Jana Ľuptáka.
Ale na dokumentáciu vášho „vedeckého“ prístupu si dovolím uviesť jednu anekdotu z konca vojny. V Považskom Chlmci sa počas prechodu frontu prespala jedna „panna“ s nemeckým vojakom. V danej dobe prespanka bolo niečo ako dedičný hriech. Jej mater sa takto sťažovala mojej starej mame: „Nuž vieš, Hanka, tu hanbu už nejako prežijeme. Ale kto sa s tým deckom, keď sa to narodí, dohovorí?“ Nuž hej, s Germánom sa ťažko niekto dohovorí, keď nevie nemecky, všakže? Ha-plo-ha-plo-haplo-ha-ha!
Pán Hrnko,
chápem to Vaše „Ha-plo-ha-plo-haplo-ha-ha!“
Je dnes ťažké byť „klasickým“ filozofom, keď filozofické poznanie dopredu ťahajú
fyzici, kozmológovia, chemici, biológovia, neurológovia, genetici,…
Je dnes ťažké byť „klasickým“ historikom, keď skutočnú historickú pravdu odhaľujú
lingvisti, genetici, glaciológovia, geológovia, paleontológovia, …
Učiť sja, učiť sja, skazál Lénin. Dajako ste na to zabudol !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vidíte, Metod, ani v tom nemáte pravdu. Lanin skázal: Učiťsja, učiťsja, učiťsja!
„…První naši dobrovolníci se rekrutovali z amerického středozápadu. Nejstarší česká organizace, která měla vojenský charakter, se nazývala „The Czech-Slavic Company“ (Česko-slovanská rota) a byla založena již před občanskou válkou, v roce 1860. Sešlo se v ní 50 mladých lidí, které vedl bývalý rakouský důstojník Géza Mihalotzy; byl v ní také nadporučík P. Ferdinand. Později byla jednotka reorganizována a dostala název „Slavonian Lincoln Rifle Company“ (Slovanská střelecká rota Lincolnova, viz přízpěvek p. Horala). Když byla tato setnina v březnu roku 1861 povolána do aktivní vojenské služby, zůstalo v ní z původního počtu jen 12 Čechů. K doplnění stavu byli proto přibráni němečtí dobrovolníci z Chicaga a název se pochopitelně zúžil na „Lincoln Rifle Company“. Ostatní Češi vstoupili mezitím do jiných jednotek, mimo jiné i dělostřeleckých, protože tato zbraň měla v rakouském mocnářství velkou tradici. Naši kanonýři budili svými znalostmi i výcvikem zasloužený respekt i za oceánem (Pozn. vzpomínáte na otázku „zaostalosti“ rakouského dělostřelectva ve válce 1866, pane Hrnko?)
Lincoln Rifle Company byla zpočátku velmi špatně vyzbrojena i vystrojena. Někteří dobrovolníci si přinášeli staré muškety ještě z mexické války a neměli téměř žádné střelivo. To se však mělo změnit. Jednotka byla zařazena do 24. illinoiského dobrovolnického pluku (jako rota F), a jejím velitelem se stal německý důstojník Hecker. Později byl vystřídán zakladatelem jednotky G. Mihalotzym a podíl Čechů začal opět narůstat. Byl mezi nimi i P. Hudek, který byl jmenován kapitánem, a první seržant A. Uher. Mihalotzy byl smrtelně raněn v bitvě u Buzzard Roost a pohřben se všemi vojenskými poctami u Chattanoogy…“
tolik L. Křížek a kol.: Americká občanská válka, Praha 1994, citace z kapitoly „Byli jsme při tom“.
Laskavý čtenář si snad sám udělá obrázek, jak to s tím „slovenským? plukem? vedeným Jožou? Mihalócym?“ vlastně bylo.
Pane Hrnko, docela mě na vás mrzí, že jste do slovenských vojenských tradic nezahrnul také boje Československé armády v pohraničí od 20. května 1938 (částečná mobilizace Čs. armády) do 18./21. března 1939 (ústupové boje 12. divize čs. armády vedené gen. O. Svátkem na Podkarpatské Rusi ještě několik dnů po zániku ČSR!) proti německým, maďarským a polským útokům. (Mezi cca 300 padlými příslušníky čs. armády, četnictva a finanční stráže v této válce-neválce bylo také nemálo Slováků…)
Zdravím do Stupavy.
Pane Kropáčku,
historicky sa to vyvinulo tak, že meno nášho slovenského kmeňa
prešlo v pomenovanie všetkých podobne hovoriacich kmeňov.
V latinčine meno Slav (Sclav, … ) patrilo v 1. rade nám, až potom
ostatným, ktorí sú s nami spriaznení jazykovo, kultúrne a geneticky.
Z latinčiny to Slav prešlo do angličtiny už pred pekných pár storočiami,
a tak angličtina nezachytila „naše žabo-myšie vojny“ v posledných pár
storočiach o to, „kto je Slov-an, a kto je Slov-ák“.
Priezvisko Mihalótzy je pomaďarčené Michalovecký, t. j. z Michaloviec.
A navyše americkí genetici dokázali, že Maďari sú „Slovania“ a my
tu v U-horsku vieme, že sú to odrodilí Slováci – viď Sečanský, Košút,
Petrovič, Oponický, …
A tí „Nemci“? Veď v „Doičlandove“ vždy žilo neúrekom Slovanov,
pôvodných obyvateľov, ktorí „onemeli“ historicky len nedávno.
Napríklad v Korutánsku referendom v r. 1918.
Vy Česi ste po 2. s.v. nevyháňali, akýchsi „mýtických Doičov“,
ale odrodilcov, ktorí „onemeli“ kvôli vidine väčšej skyvy chleba
zo stola „namyslenej nemecko-rímskej ríše“ !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Pán Petr Kropáček,2. November 2011 o 11:26
píšete:
“Slavonian Lincoln Rifle Company” (Slovanská střelecká rota Lincolnova, viz přízpěvek p. Horala). Když byla tato setnina v březnu roku 1861 povolána do aktivní vojenské služby, zůstalo v ní z původního počtu jen 12 Čechů…“
Malá poznámka k „typickej viaczmyselnosti“ niektorých pojmov z tej doby:
Na mapách z roku 1861 nájdete aj ohraničené územie s názvom :“Slavonia“
v dobových slovníkoch k tomuto územiu nájdete aj jej obyvateľa pod označením : Tót, Slavonier, Esclavonus, Slavus, … Slavonian …
Tá „viaczmyslenosť niektorých geopolitických pojmov, názvov “ má v sebe ukryté historicky logické pozadie.
S pozdravom
otokar
Pane Sláve,
„děkuju za vysvětlení“, ale z pohádek už jsem vyrostl, tak na mě zbytečně neplýtvejte svými fantazmagoriemi a vykřičníky.
Do dejín občianskej vojny Juhu proti Severu sa zapísal aj Gejza Mihalóci. Pochádzal zo Zemplína a bol absolventom vojenskej akadémie vo Viedni. V aktívnej kariére dosiahol hodnoť poručíka. Bojoval v revolúcii v roku 1848, kde získal kapitánsku hodnosť. Neskôr, keď bola ohrozená jeho osobná bezpečnosť, odišiel do Londýna. Politická angažovanosť a nepriateľstvo ho dohnali k súboju s Kossuthovým priateľom Pulszkým, v ktorom bol ťažko ranený. Po vyliečení odcestoval v roku 1861 do Chicaga. Dva mesiace pred útokom na Fort Sumter Mihalóci napísal list prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi. List bol v podstate žiadosťou, v ktorej uviedol, že v Chicagu zorganizoval stotinu vojakov – dobrovoľníkov, pozostávajúcu z mužov z Uhorska a Čiech, ktorí mali slovanský pôvod. Oznámil mu, že je to prvá skupina formovaná v USA zo spomenutých národností a žiada prezidenta o dovolenie niesť meno „Lincolnovi strelci slovanského pôvodu“, na čo budú všetci veľmi hrdí. Lincoln odpovedal na list kladne. V Chicagu tak vznikla prvá dobrovoľnícka jednotka, ktorá odišla do akcií v občianskej vojne a bola včlenená do 24. pechotného pluku štátu Illinois. Mihalóci bojoval v mnohých bitkách občianskej vojny. V roku 1864 bol v Bussetrost ťažko ranený a o niekoľko dní zraneniu podľahol. – ak Česi z jednotky odišli, tak Slováci asi nie! (http://www.historickarevue.com).
Pán Kropáček, čudujem sa, že vy ako vojak neviete pochopiť rozdiel medzi vojenskými schopnosťami a vojenskou výbavou. Hociktorá vojenská puška vyrobená po r. 1891 mala účinný dostrel okolo 700 – 800 m. Sa vz. 1958 má účinný dostrel 300 m. Čo myslíte, keby sa stretli v boji jednotky vyzbrojené puškami a druhé vyzbrojené Sa vz. 1958, ktoré by vyhrali stret? O tom som ja písal, nie o tom, kto bol lepšie vycvičený. Jednoducho, keď sa Lado pri Hradci stretol s Fritzom vyzbrojeným zadovkami, bolo o výsledku boja rozhodnuté už pred ním samotným. taktické chyby poľného zbrojmajstra (maršala) Benedeka boli v danom momente druhotné. Ale nemienim sa o tom ďalej baviť.
Pane Hrnko,
netvrdil jsem, že tam žádní Slováci nebyli… Kolik jich tam „asi“ bylo si můžete domyslet z toho, že po odchodu Čechů a doplnění Němci z Chicaga, jednotka přestala používat přívlastek „Slovanská“ a velitelem se stal Němec Hecker. Pochopitelně takové „drobnosti“, že to nebyl pluk, ale rota a Mihalotzy nebyl Pepík, ale Geza, ani neřeším. Nic víc, nic míň…
Souhlas raději se o tom nebavte, zbytečně se shazujete svými diletantskými závěry. O puškách předovkách a zadovkách ve válce 1866 nebyl vůbec spor, naopak jsem vám souhlasně přitakával a (ne)výhody jedněch vůči druhým jen pro zajímavost uváděl. Dělostřelectvo bylo ale jiná kapitola a i přes částečné přezbrojení Prusů na děla nabíjená zezadu, bylo rakouské dělostřelectvo prakticky jedinou zbraní, která jim dokázala pořádně „zatopit“. Viz. 1. fáze bitvy u Hradce Králové. (Než své zadové, rychleji pálící, ale méně přesné dělo s kratším dostřelem a hladkou hlavní koňmo dotáhnete na dostatečnou vzdálenost má „kanonýr Jabůrek“ s přesnějším předovým dělem s drážkovanou hlavní a delším dostřelem spoustu příležitostí vás nechat padnout za vlast… u rychleji manévrující a lépe se kryjící pěchoty se samozřejmě rychlost palby jejich zbraní projeví mnohem znatelněji a dominuje. U dělostřelectva nikoli… to byste snad pochopit mohl.) Ale jak říkáte, to tu nemá smysl znovu rozebírat. (Udělejte si ale prosím vás jasno v tom, jaký je „účinný dostřel“ u Sa. vz 58 a co tato hodnota vlastně znamená. S jakýmisi „300m“ ze sebe opět děláte, s prominutím, blbce … a já se děsím představy, že MO SR potažmo OS SR na vámi uváděný „účinný dostřel“ Sa. vz. 58 spoléhají!)
P.S.: U ztrát čs. ozbrojených složek ve válce-neválce 1938-1939 mám překlep, místo cca 300 má být cca 200.
Pán Kropáček
„netvrdil jsem, že tam žádní Slováci nebyli… Kolik jich tam “asi” bylo si můžete domyslet z toho, že po odchodu Čechů a doplnění Němci z Chicaga, jednotka přestala používat přívlastek “Slovanská” “
V tomto prípade by som poprosil o zdroj, že to boli Česi a najviac by asi vypovedal menný zoznam ak je zachovaný. Podľa priezviska sa dá na Slovensku na 90 percent určiť dokonca aj región pôvodu.
Totiž ako poddôstojníkovi ČSĽA mi pomocník dozorného roty, veľký tramp, vysvetľoval ako nejaký Čech vymyslel v USA folkový nástroj dobro.
Vzhľadom na potláčanie takýchto tém v socialistickej spoločnosti som ani netušil, že tým vynálezcom bol Slovák Dopjera narodený 20 km od môjho rodiska.
Takže tak.
Pan Horal,
nevedeli ste, ze dobro je „cesky vynalez“? To hadam nie? To iste plati aj o oblozenych chlebickoch, bleskozvode atd. 🙂