Ako je všeobecne akceptované, knieža Pribina bol prvou slovenskou hlavou štátu, ktorá je známa po mene. Môžeme síce namietnuť, že už predtým tu bol kupec Samo, ale podľa existujúceho prameňa tento bol Frankom z kraja Senónskeho. Podľa Obrátenia Bavorov a Korutáncov okolo roku 828 dal v Nitre (podľa prameňa Nitrave, čo môže byť aj svedectvom o tom, že nešlo o mesto Nitru, ale o hociktoré iné centrum v Nitrianskom kniežatstve, napr. aj Bratislavu) posvätiť kresťanský kostol. V minulosti sa toto pokladalo za oficiálny nástup kresťanstva na Slovensku, hoci dnes už vieme (nálezy v Bojnej), že kresťanstvo už na našom území zapúšťalo korene aj pred týmto dátumom.
Podľa Obrátenia, roku 833 napadol Nitrianske kniežatstvo moravský panovník Mojmír I. a Pribina bol nútený svoju mocenskú doménu opustiť. Po bezúspešnom hľadaní azylu na Balkáne ho nakoniec omilostil franský cisár Ľudovít Pobožný a dal mu do dedičného vlastníctva kniežatstvo v oblasti Blatenského jazera. Tu ako horlivý kresťan vybudoval mnoho kostolov a upevnil v oblasti politické štruktúry miestneho, prevážne staroslovenského obyvateľstva. Moravania však boli jeho osudom a v bližšie neznámej vojenskej šarvátke bol zabitý Rastislavovými vojakmi. Predtým však, než mu Ľudovít Pobožný venoval feudálny údel, bol pokrstený v kostole sv. Martina v niekdajšom rímskom meste Traisma, dnešnom Traismauri neďaleko Kremže (Krems an der Donau).
Toto malé mestečko na pravej strane Dunaja stojí za návštevu slovenskými turistami, lebo sa ako jedno z troch miest známych po mene (Nitra, Blatnohrad – Mosapurg – Zalavár a Traismauer) už v 9. storočí viaže k životu tohto slovenského panovníka. Roku 1990 som sa v Traismauri zúčastnil na odhaľovaní pamätnej tabule kniežaťu Pribinovi a prednedávnom som mesto navštívil opäť. Ponúkam niekoľko svojich fotografii.
Stredoveká mestská brána stojaca na základoch z rímskych čias
Súčasná podoba kostola sv. Martina v Traismaueri
Presbytérium kostola sv. Martina. Jeho gotická podoba je z neskorších čias.
Pamätná tabuľa Pribinovi, odhalená rakúskymi Slovákmi roku 1990
Pribinova fontána postavená mestom Nitra
Fontána – detail
Fontana
Martin, neviem to povedať exaktne, ale v 18. st., keď sa intenzívne začali vedci zaujímať o etnografiu, tak sa bežne používal termín „mährische Slowakei“ a „Slowaken“ na oboch stranách Moravy. Nikto vtedy nepochyboval,že ide o totožné etnikum. Dokonca som posledne počul názor, že Bernolák zobral západoslovenské nárečie za základ svojej reformy preto, že ním rozprávala väčšina Slovákov (vrátane moravských). Skôr by otázka mala znieť, kedy došlo k definitívnemu počešteniu moravských Slovákov a zmeny moravského Slovenska na Slovácko! Posledným národným vzopätím moravských Slovákov došlo roku 1968, keď sa pri príprave federácie rozbehla na Morave petičná akcia, na ktorej sa vyzbieralo podľa neoficiálnych údajov okolo 250 000 podpisov za to, aby bolo moravské Slovensko pri federalizácii pripojené k Slovensku.
1.) Dokonca som posledne počul názor, že Bernolák zobral západoslovenské nárečie za základ svojej reformy preto, že ním rozprávala väčšina Slovákov (vrátane moravských).
2.)Skôr by otázka mala znieť, kedy došlo k definitívnemu počešteniu moravských Slovákov a zmeny moravského Slovenska na Slovácko!
Pán Hrnko
1. – Bernolák mal „na starosti“ panónskych Slovákov, ako ich pomaďarčiť a nie Záhorákov
(pozrite si jeho úvodnú prácu do sveta „Maďarov“)
2. – Moraváci si zachovali svoj pôvodný jazyk, žiadna „bohemizácia“ sa nekonala
Peter, o údajnom maďarónstve Bernoláka sa už toľko popísalo, že je zbytočné reagovať na vašu prvú poznámku. Je to samozrejme nezmysel. Na druhú otázku by som sa chcel opýtať, kde sa ním hovorí a kde má gramatiku? Jazykovedci len určili, že cez stred Moravy išla pôvodne hranica medzi českým a slovenským jazykom. Dnes sa na Morave učí čeština a hovorí sa tam „obecní češtinou moravské verze“. Takže tak.
„Náš národný jazyk je priamym potomkom reci velkokmena Slovienov,ktorí od svojho príchodu asi v 4. – 5. storocí obývali územie na oboch brehoch stredného Dunaja.
Pre strategickú polohu tohto územia, pre jeho casté napádanie výbojnými neslovanskými susedmi sa tento staroslovanský velkokmen na menšie kmene neclenil.“
Pán Hrnko, na internete som našiel tento článok:
http://www.pukky.host.sk/mi.htm
Tam sa priamo naznačuje existencia kmeňových útvarov na území Slovenska popri nadkmeňovo integrovanej Nitre (Nitriansku)…
Čo vy na to???
Prečítal som si to. Moc ma to neoslovilo, lebo popiera integráciu Slovákov ešte hlboko do stredoveku. To tu už bolo. zatiaľ viac verím R. Krajčovičovo, Š. Ondrušovi a J. Marvanovi.
Maďarónstvo Bernoláka nie je nezmysel.
Spýtam sa Vá spán Hrnko:
Mohla by začať maďarizácia bez maďarsko-slovenského slovníka?
Mohla začať bez spisovného jazyka panónskeho obavyteľstva?
Pán Hrnko , pokiaľ by ste odpovedal nie, tak Vás poprosím popísať inú reálnu technológiu maďarizácie panónskeho obyvateľstva.
————————————-
Som si viac než istý, že nielenže nepoznáte prvú dizertačnú práca súdruha Bernoláka, ale ani neviete že existovala,existuje a teda aký má názov.
Až sa teraz k nej dopátrate, po mojej výzve, tak sa Vás spýtam:
Prečo sa táto práca dodnes zatajuje?
A odpoveď je preto, že odhaľuje Bernolákovo poslanie – byť maďarským agentom slúžiacim pomaďarčeniu panónskeho obyvateľstva.
————
Pán Hrnko, od kedy nastala diferenciácia reči Moravanov a Nitranov?
Kto napísal prvú gramatiku pre územie Bohémie?
A prečo ju nenapísal Bohémec?
No, na to, aby ste ma skúšali zo základov dejepisu, som už vyrástol. To, že Bernolák uviedol vo svojom diele Disertation Philologico-critica de Literis Slavorum, myšlienku, že jeho práca má umožniť aj ľuďom lepšie sa naučiť maďarčinu, predsa nemôže svedčiť vo veci údajného Bernolákovho maďarónstva. To sa už dávno vecne prebralo a vysvetlilo. Celé národy sa v behu stáročí asimilovali k iným národom bez toho, aby boli ich reči čo len zaznamenané, nieto aby ešte mali slovníky. Práve vytvorenie spisovného jazyka je prvou prekážkou pri tom, aby sa nejaké etnikum asimilovalo. A to sa ukázalo aj pri Bernolákovej reforme. Bernolák patrí k fundátorom moderného Slovenska a podstrkávať mu takéto zámery je absolútne scestné. Vyšli s tým českí profesori v Bratislave po prvej svetovej vojne s jasným cieľom – znevážiť národouvedomovací proces Slovákov. Všetko, čo Slovákov odťahovalo od češtiny im zaváňalo maďarónstvom. Čudujem sa, že s tým ešte dnes vyjde na svetlo Božie po tom, čo sa o veci v slovenskej historiografii napísalo od konca 50. rokov minulého storočia!
Pán Hrnko, je rozdiel asimilovať a vytvoriť.
Uvedomujete si vôbec, čo píšete?
O akej asimilácii píšete, koho asimilácii do akého etnika?
Čie gény sa „vyparili“?
čí jazyk „ostal“?
Kto asimiloval?,
Kto stratil svoj „materinský jazyk“?
Viete vôbec uviesť, aspoň jednu osobnosť z Uhorska mala materinský jazyk maďarčinu z obdobia do R-M vyrovnania?
„nik z vyššej šľachty nehovoril po maďarsky“ – záznam z rokovania Uhorského snemu.
Bernolákov Slovár bol nevyhnutný predpoklad pre maďarizáciu, pretože maďarčina bola pragmatická politická náhrada z latinčinu bez prítomnosti aktívnych uživateľov maďarčiny!
Keď sa Uhri naučili po latinsky, tak sa naučia i po maďarsky – bola logická úvaha maďarizátorov.
Mali to odskúšané pri spolupráci s Turkami.
Vy sám uvádzate, že mestá v Uhorsku obývali len Slováci a Nemci.
A kde boli potom Maďari?
Ako to, že žiaden Európsky jazyk nemal vo svojej slovnej zásobe slovo Magayr do 19.teho storočia?
Sám píšete o jazyku a jeho väzbe na užívateľa.
Ale ako sa z Aziatov preniesol ich jazyk barbarov na Európanov, pričom samotní barbari „vymyzli“ je anomália, ktorá protirečí i Vašej vlastnej poznámke a ktorá nemá obdobu v nám známej histórii .
Predpokladám, že Vaša úvodná poznámka je len „hluboké nedorozumění“, pretože v opačnom prípade Vám odporúčam repetórium.
V časoch, keď ste „vyrastali zo základov dejepisu“, tak ani Vaši ctení páni profesori netušili, že súdruh Bernolák napísal na cca 200 rokov dobre utajené úvodné disertation.
(prepáčte pokus o latinu)
Nemci tomu hovoria Irreweg. A to platí aj o príspevku k Medzi nami a Maďarmi. Jednoducho hlúposť.
Pán Hrnko, myslím že ste tu tvrdili, že dôkazom o kontinuite je aj skladba Nitra, milá Nitra, ktorá má byť údajne konštruovaná ako rannostredoveký chorál.
Ale veď ako autor textu je písaný Ľ. Štúr, a autor hudby Ján Valašťan – Dolinský.
Aký je toto dôkaz kontinuity…????
Dobrý deň pán Hrnko
Chcem dať do pozornosti čo Vy možno viete, totiž na historickej tzv. “ Laziovej “ mape Uhorska
z r.1556 je uvedený pod zemepisným názvom Pruycza ( podľa mňa sa jedná o súčastnú Prievidzu ),
ďalší názov,
Pribin NITRIEN,
o ktorom neviem či je pôvodným názvom pre Prievidzu, či pre nejaké iné sídlisko poblíž Prievidze.
Nepamätám sa že by som sa s takýmto názvom niekde ( tuším ani p. Ladislav Zrubec sa o tom v jeho knihe „Pribina bol prvý“ nezmieňuje alebo mi to ušlo ? ) inde stretol.
Dosť ma to prekvapilo keď som na to narazil a chcel by som Vás poprosiť či by Ste mi vedel k tomu povedať niečo bližšie, alebo ma aspoň odkázať na nejakú literatúru.
ďakujem
O akú mapu ide? Ja poznám Lazarova. Je tá mapa na webe? Bez toho, že by som to videl, ide asi o Nitrianske Pravno. Ale ak to je na webe, tak dajte link.
p. Hrnko
Nemám to z webu môžem Vám to jedine naskenovať a poslať mail-om
p. Hrnko
Pozeral som aj na Vami spomínanú tzv. „Lazarovú“ mapu, ktorá je ešte o niečo staršia z roku 1528, ale tam je Prievidza asi označená ako Prane ? ( mám dosť zle čitateľnú mapu ) a približne v tom ( inkriminovanom ) mieste názov mne zle čitateľný tuším Púmla, alebo Primla ?, či také niečo mne sa to nedá prečítať a pod tým je ďalší mne už dosť jasne čitateľný názov Kamenez
Ak chcete, registrujte sa na nasej novej stranke venovanej Slovensku a jeho historii. Konkretne k Nitre by som chcel upriamit vasu pozornost na clanok: http://sclabonia.sk/2009/12/nitra-hlavne-mesto-slovenska/
Dobrý den pane Hrnko,
jaký váš názor na možné pokřtění Pribini ještě na Nitransku? Podle některých teorii byl v Blatensku pokřtěn podruhé, jelikož zřejmě jeho první křest neodpovídal usnesení biskupské synody z roku 796.
p.Hrnko napsal:
1.Mirek,
Pribina po úteku z Nitry sa túlal až zavítal r. 833 alebo 834 do Traismaueru, vtedajšej Traismy, kde sa uchádzal o priazeň Ľudovíta Nemca. Keďže boli pochybnosti o právoplatnosti jeho krstu, bol znova pokrstený a bolo mu dané do dedičnej držby Blatensko, teda oblasť dnešného južného Zadunajska. Severné Zadunajsko bolo vtedy už v držbe Moravanov. Bližšie pozri Po stopách kniežaťa Pribinu na tomto blogu.
pokřtění Pribiny
rok 833
„Obranu pohraničí převzal Ratbod. V té době přišel k Ratbodovi jakýsi Pribina, vyhnaný Mojmírem, knížetem moravským nad Dunajem. Ratbod ho hned představil králi Ludvíkovi a na jeho rozkaz byl poučen ve víře a pokřtěn v kostele sv. Martina v místě zvaném Treisma, totiž ve dvorci náležejícím salcburského (arcibiskupskému) stolci. A potom byl svěřen Ratbodovi…“
(Zdroje: Spis o pokřtění Bavorů a Karantánců, kap. 10.)
Pane Hrnko,
Právě že jsem se dívat do tohoto vlákna, a bohužel jsem příliš podrobností nenašel. Je mi jasné, že v tomto případě se skutečně pohybujeme jen na poli teorie. Ostatně pro dnešního křesťana je těžko asi pochopitelné jakými zákonitostmi musel projít křesťanský rituál v 9.století v porovnání s dnešním. Důkazem toho můžou být i poselství 14 českých knížat z ledna 845, kteří Ludvíka II. Němce žádali o křest a pro které král horko těžko na poslední chvíli hledal vhodný termín ke křtu. Pro ty kdo by se ptali proč o křest vůbec žádali, tak odpověď je jednoduchá, aby předešli útoku Východofranské říše Tento „vypočítavý“ tah, ale nakonec stejně nevyšel Nicméně ta myšlenka, že Pribina byl křesťanem již na Nitransku mě zaujala. Hovoří pro to hodně důkazů včetně samotného kamenného kostela na Nitře. Buď tedy byl křesťan, pokřtěn i v termínech, které neodpovídali církevnímu právu, tedy zřejmě iroskotskými misionáři, o kterých víme že na území střední Evropy pronikali, nebo byl tak otevřen jiným náboženstvím, že pro Bavory na Nitransku přítomné nechal vystavět kostel, a nebo byl pod takovým vlivem své „křesťanské“ (není dokázáno) manželky, že kostel nechat vystavět. Nicméně poslední verze připadá nejvíce v úvahu, už vzhledem k informaci, kdo vysvěcení kostela provedl (Adalram salcburský arcibiskup a nikoliv předpokládaný pasovský arcibiskup). Zřejmě musel příbuzenskému vztahu s Pribinou ustoupit nárok církevní.
Následné Pribinovi stopy do dějin i jeho syna Kocela byli i po ovládnutí Nitranská Moravany poměrně výrazné. Můj osobní názor je takový, že Pribina musel být dobrým organizátorem, nikoliv ale diplomatem protože po téhle stránce neustále narážel (viz Ratbod). Možná to byla jeho „prchlivá“??? povaha, které odstartovala rozepři mezi ním a Mojmírem I. (+ asi 846). Nicméně jako organizátor se ukázal více než kvalitní. Takový moderní manager , který dokázal z téměř ničeho kolem Blatenského jezera (Balaton) udělat centrum s hradištěm a 15 kostely (více jich snad měli jen Mikulčice podle arch. nálezů). Ale opět si myslím, že jako člověk Pribina selhal. Nevím jak jinak si vysvětlit, že v roce 861 padl v boji s Moravany, ale jeho syn Kocel naopak s Rostislavem naopak dobře vycházel (viz. jeho spolupráce s Rostislavem a Markomanem a zřejmě i vyslání poselstva do Konstantinopole roku 862. Ostatně Rostislav se již nepokoušel dále Blatensko připojit k VM. To uskutečnil až jeho následovník Svatopluk v letech 883/884, ale to již byl i Kocel dávno po smrti (*asi 876): Jaký tedy máte názor na vztahy Kocela, Rostislava a Svatopluka? Moravští panovníci mohli Blatensko poměrně snadno vyvrátit, což dokázal Rostislav roku 861, proč si tedy toto území připojili až po Kocelově smrti?
Mirek, všeobecne sa predpokladá, že Pribina mal za manželku Bavorku z rodu Vilhelmovcov. Svedčia o tom aj niektoré Koceľove donácie vo Východnej marke, ktoré vždy susedili s majetkami Vilhelmovcov. Všeobecne sa o týchto majetkoch predpokladá, že boli Koceľovým dedičstvom po matke.
Čo sa týka kresťanstva, zdá sa, že naše dohady minulosti, že Pribina bol pohan pred vyhnaním z Nitry, sú prekonané. Nálezy z bojnej, ktorých vyrobenie sa predpokladá do rokov 790 – 810 a ich ukrytie r. 833 svedčia, že kresťanstvo muselo byť na Nitriansku už veľmi silno zakorenené. Pri krste v Treismaueri išlo skôr asi o politickú, ako vieroučnú záležitosť.
Čo sa týka vyhnania Pribinu z Nitry, tu sa domnievam, že mohlo ísť o vnútrodynastický spor, alebo spor podobný tomu, ktorý mali Pěmyslovci so Slavníkovcami. Je preto veľmi pravdepodobné, že Rastislav, Svätopluk a Koceľ boli nejakým spôsobom príbuzní a po smrti Pribinu odpadol dôvod vzájomnej nenávisti a došlo k zmiereniu. Je teda veľmi pravdepodobné, že Morava a Nitriansko boli v nejakej väzbe už pred Mojmírovým útokom, ktorý mohol pokojne byť už vtedy vnútroštátnou záležitosťou. Nuž, a ešte k tej starej Morave. Myslím, že súhlasíte, že Moravské kniežatstvo bolo po páde VM rozčlenené: Od Dyje na juh a od Moravy na západ bolo pričlenené k Východnej marke; od Moravy na výcho bolo pričlenené k Nitrianskemu kniežatstvu ako súčasti tvoriaceho sa UHorského kráľovstva. Nuž a územie na sever od Dyje a západne od Moravy a Bielych Karpát bolo rozčlenené na tri přemyslovské údely. Ich zjednotenie do Moravského markgrófstva opäť došlo až za Fridricha Barbarossu. Keď si zoberieme bývalé Moravské kniežatstvo, tak na cca jeho dvoch tretinách zostalo slovanské obyvateľstvo, ktoré sa celú známu popísanú históriu až do dnes cítilo a pokladá sa za Slovákov, hoci v Dolnom Rakúsku sú to dnes už iba nepatrné zvyšky. Aj napriek trom údelom sa pocit spolupatričnosti na Morave presadil a to, že Fridrich vytvoril Markgrófstvo, určite vyplývalo z vnútornej kohézie obyvateľov aj rozdelenej Rest-Moravy, ktoré v tej dobe muselo byť iné, ako bolo české. Osobne si myslím, že bolo Slovenské ako v ostatných dvoch častiach rozdelenej starej Moravy. Preto sa aj časť Moravanom dodnes cíti etnograficky Slovákmi, hoci národne sú už Česi! To je ten dôvod, ktorý sme si vysvetľovali v inej diskusii.
Pane Hrnko,
co se Moravanů a Velké Moravy týče, tak v tom se prostě neshodneme. Zde prostě podle zdrojů, které jsem měl zatím doposud možnost prozkoumat, jsem toho názoru, že Morava a část JZ Slovenska byla obývaná slovanským kmenem Moravanů (Marhani, Merehani). V případě Nitranska nemůžeme doložit ale ani vyvrátit Slověny, tedy zřejmě základ Slováků. Možná kulturní, jazyková a třeba i dynastická spojitost s moravským knížectvím opravdu nelze vyvrátit (ostatně slovanský jazyk jak víme se používal stejný prakticky u všech Slovanů až do roku 1.000, na východě pak ještě o něco déle), ale již jen z prostého důvodu že prakticky všichni Slované pocházeli ze stejného základu. V tom si myslím se zase opět shodneme.
Osobně mě ale v tomto konkrétním tématu zajímá spíše Pribina a jeho možné dynastické vazby na moravské knížectví. Existují teorie, které podle výkladu jeho jméno, předpokládají, že Pribina mohl být dokonce prvorozený v mojmírovské dynastii. Tedy že Mojmír I. (cca +846) byl jeho mladším bratrem. Ovšem tato teorie počítá s tím, že byl nemanželským synem, nebo alespoň nevzešel z křesťanského manželského lóže. Samozřejmě by to ale předpokládalo, že Moravané (tedy knížecí družina) musela přijmout křesťanství již dříve, než v uváděném roce 831. Také tu zůstává otázka dožitého věku obou knížat. O Mojmírovi víme, že zemřel někdy mezi lety 842-846. Pribina pak až roku 861. Přičemž ale kostel v Nitře nechal vysvětit již roku 828 a byl ženatý s bavorskou manželkou z rodu Vilémovců (tedy těch Vilémovců – Viléma, kteří převzali správu Moravy po Rostislavově uvěznění 870-871), a těch Vilémovců, proti jejichž statkům tak urputně vystupoval v 80.letech 9.věku Svatopluk. Vzhledem k průměrnému věku na VM (tuším 46-47 let) by tedy Pribina musel zemřít hodně starý a jeho „bratr“ Mojmír I. naopak velice mladý.
Dobry vecer pani.
Ja len jednu a mozno trocha rozsiahlejsiu otazku pre pana Hnku.
Ok. Samova risa vzik 623,vieme ze Samo nebol Slovak vieme ze bol Fransky kupec a bohaty.Vedeli by ste dolozit z ktorej casti Francie bol tento Samo ktory tak obdivuhodne pomohol slovanom a zalozil tak prvy Slovansky stat[nevie sa kde mohol byt pochvany].A ani sa nevie, to kde je pochovany Svatopluk ze!!! Co keby ste zacal patrat v na Nitranskom hrade a prave v kostole katedrale Sv.Emermana.Nedavno sa Rimskokatolicka Hight sosity prazentovala velkym objavom prave na Nitranskom harde a pri archeologickom prieskume a odkryvani hrobiek.Nezda sa Vam ze Cirkevna vrchnost nam toho moc dlhuje o poznani nasej historie.Som si isty ze tych prekvapeni bude na Nitranskom hrade a v jeho utrfobach a po archeologickych prieskumoch
strasne vela.Nech sa neboja a uz nech odkryju skutocnu pravdu o Slovakoch ved ich stat este aj plati dava im rozne ulavy a oni drzia tieto veci pod pokrievkov.Slovaci si to uz zasluzi
a zvlast ked slovensky jazyk je klucom ku vsetkym slovanskym jazykom.Ja sa ospravedlnujem ze moja Spisovna slovencina nieje uz taka dobra lebo vonku zijem uz vyse 20.rokov.
Prijemny dobry vecer.
Dobrý deň p.Frank Londin
Dovolím si Vám odpovedať na Vašu otázku v zmysle toho čo si o tomto myslím ja.
O tom kto bol etnickým pôvodom franský kupec Samo je viac teórií, podľa mojich „zistení“, pokiaľ sa nenájde či neobjaví nový historický zdroj, ktorý by jeho etnický pôvod potvrdil, definitívne tak nám zostávajú len tie menej či viac hodnoverné „viaceré“ teórie.
Teórie o etnickom pôvode Sama
1. Samo – muž menom Samo pôvodom Frank z kraja senonského ( de pago Senonago ), Samo kupec ( Samo negucians ) priama písomná zmienka tzv. „Fredegara“
( Anno 40. regni Chlothariae homo nomen Samo natione Francos de pago Senonago plures
secum negutiantes adcivit, exercendum negucium in Sclavos coinomento Winedos perrexit.
Cum in exercito Winidi contra Chunus fuissent adgressi, Samo
negucians, quo memoravi superius, cum ipsos in exercito perrexit; ibique tanta ei fuit utiletas
de Chunis facta, ut mirum fuisset, et nimia multitudo ex eis gladio Winidorum trucidata
fuisset. Winidi cernentes utilitatem Samones, eum super se eligunt regem, ubi 30 et 5 annos
regnavit feliciter.
2. Samo – Sloven priama písomná zmienka tzv. „Conversio“
Za čias slávneho kráľa Frankov Dagoberta bol vojvodom tohto národa akýsi Slovan menom Samo, žijúci v Korutánsku.(hovorí o Korutáncoch). Ten prikázal povraždiť kupcov, ktorí prišli od Dagoberta a ulúpil kráľovské peniaze. Keď sa to kráľ dozvedel, poslal svoje vojsko s rozkazom, aby pomstilo škodu, ktorú mu tento Samo spôsobil.
Nunc recapitulandum est de Quarantanis. Temporibus gloriosi
regis Francorum Dagoberti Samo nomine quidam Sclavus
manens in Quarantanis fuit dux gentis illius. Qui venientes
negotiatores Dagoberti regis interficere iussit et regia
expoliavit pecunia. Quod dum comperit Dagobertus rex, misit
exercitum suum et damnum, quod ei idem Samo fecit,
vindicare iussit.
3. Samo – Sloven od mena Samoslav ( celá generácia slavistov ), Franjo Miklošič sa pokúsil o „definitívum“ v presadení tejto teórie, ale bezúspešne
4. Samo – Germán „stvoriteľ“ ríše Slovenov bez akéhokoľvek reálneho argumentu, pretože po dôkladom rozbore starogermánčiny v jej pôvodnom prostredí sa takéto typy mena absolútne nevyskytujú.
5. Samo – Žid od mena Samuel jediný argument že bol obchodníkom
6. Samo – mena Samo zo starokeltského slovníka, teda Kelt pôvodom, z obyvateľstva keltských Arvernov, ( galo-románskej orientácie ), z kraja v dobe Sama ovládaného kmeňom Sennonov ( dnešné mesto Sens, de pago Senonago ), kupec ( negucians ), poddaný franskej ríše ( teda tzv. štátny príslušník, natione Francos ) teda Frank.
Takže vyberte si kým vlastne bol, isté je že prišiel, či pokračoval k Slovenom ( in Sclavos coinomento Winedos perrexit ) a tí si ho zvolili za kráľa po roku 623 ( eum super se eligunt regem )
Mňa by ale zaujímalo aké máte informácie Vy o, citujen Vás :
„Nedavno sa Rimskokatolicka Hight sosity prazentovala velkym objavom prave na Nitranskom harde a pri archeologickom prieskume a odkryvani hrobiek“
Viete mi o tom niečo povedať teda čo ste mal na mysli ?
To Máj 24, 2010 o 11:28,
NEvim jak ty, ale ja cetl knizku velkomoravske povesti. A jak se rika na kazdem sprochu pravdy trochu.
Tam se o pribinovy rikalo, ze byl vudcem kmena Mahreni a Moravsky Vladce jim dovolil usadit se na jeho uzemi kdyz byli vyhnani ze svych uzemi kdesi. V kostce obsah byl krestan, mel za menzelku pribuznou franskeho krale a osnoval spiknuti na svrzeni moravskeho vladce za pomoci Franckeho vojska. Moravske vladce se to dozvedel vcas a prepadl nitru(spomoci dvou dalsich slovanckych vladcu) a vyhnal pribinu driv nez se stacil s frankama dokoncit svoje dilo.
Povest stavi na hlavu z poloviny jak oficialni liniu tak i pana Hrnka. Ja jenom, ze uz o Troja dokazala, ze se povesti nemaji brat na lehkou vahu. Takze jak se jak Hrno tak vy Mirku vypporadate stouto povesti. Uvas je to Mahreni dle povesti nejsou moravane, a u pana Hrnaka Pribina nejenze nebyl slovan, ale byl i zradce.
Karel,
ono pri povestiach pozor. Ide o to, kto a kedy ich napísal a čo nimi sledoval. My by sme sa nemali baviť o novodobých povestiach, ale o historických faktoch.
Souhlasim, ale na druhou stranu jenom tak je zahodit take neni dobre, pokud fakta v povesti souhlasi, a nesouhlasi s oficialni historii jmena jenom proto, ze jmeno v povesti neni v kronice tak bych to nezavrhl.
Jedna vec kterou ja zastavam je oficialni historie vitezu tj. francke kroniky. Prikladem muze byt hitorie psana faraonovymi dejepisci o jedne bitve se ctvrtou(myslim) velmoci umistenou v dnesnim turecku. Egyptane napsali drtive vitezstvi, skutecnost z vykopanych tabulek, drtiva porazka.
Takze pokud povest na ruznych mistech souhlasi dejme tomu jizni morava, slezko, slovensko a povest byla zapsana kolem roku 1830-1850 na ruznych mistech bych ji i veril. Kor kdyz souhlasi nespochybnitelnymi fakty jako jmena apod.
Dalsim prikladem muze byt, ruska kronika z nekdy myslim roku 800? Objevena nekdy1900+- spochybnovana jeji pravost, nu genetika ukazala ze jeji pribeh je podle genomu pravdivi, ale odporuje franckemu vykladu historie.
P.S. Pridam i tu krasu kde se rika ze na jizdi morave bylo mesto Rimanu. Co sem se ucil tak do 20 stoleti to hodne lidi(historiku) ani nenapadlo i kdyz ted je to normalni informace a presto v tech povestech to brali jako fakt. Taky neco napovida, vzit jako zaklad spise tyto povesti nez francke kroniky
Pán Homola,
hovoril som vysvetlenie, nie moralizovanie. Na vaše morálne súdy tu nie je nikto zvedavý a priznám sa, že ani ja. A už vôbec si neželám, aby ste zverejňovali našu korešpodenciu, na ktorej sme sa nedohodli. Uznáte, že to nie je férové, lebo aj v e-maili existuje niečo ako listové tajomstvo.
Pán Homola,
vaše príspevky sa stále viac podobajú na tie od určitého pána Morseho. Ak s tým neprestanete, tak bez pardonu vymažem všetky vaše príspevky a zruším vám prístup.Nie je nič podlejšieho, ako zverejňovať osobnú korešpodenciu bez súhlasu druhej strany. Ak si takto predstavujete diskusiu, tak to môžete praktizovať inde, nie tu!