Roku 1988 bolo 70. výročie vzniku Česko-Slovenskej republiky. Po mnohých rokoch sa opäť stalo založenie aktuálneho štátu štátnym sviatkom a robili sa rôzne podujatia na pripomenutie si tohto jubilea. Aj denník Pravda, vtedy ústredný orgán Komunistickej strany Slovenska , vyhlásil niekedy na jar anketu pod názvom Československá štátnosť – federácia – Bratislava. Sločnosť už niekoľko rokov žila v napätom očakávaní, aký vplyv bude mať na našu krajinu vývin v Sovietskom zväze. Tam perestrojka odhalila jeden vážny problém. Neruské národnosti sa prihlásili o svoje práva a množili sa konflikty na Kaukaze i v baltských krajinách. Skostnatele vedenie KSČ si zrazu spomenulo, že treba novú Ústavu, ktorej cieľom nebolo nič iné, len opäť scentralizovať štát a odobrať republikám (eo ipso Slovensku) ich štátoprávnu pozíciu a zmeniť ich na administratívne celky. Proti tomu sa na Slovensku zdvihla silná opozícia, do ktorej sa zapojila i moja maličkosť.
Uvedenú anketu som využil na to, aby som na tento problém upozornil slovenskú verejnosť. Článok som napísal niekedy v apríli, možno začiatkom mája 1988, ale dlho sa v tlači neobjavoval. Už som aj prestal dúfať, že ho uverejnia, keď sa zrazu v polovici septembra 1988 už na samý koniec ankety objavil na stránkach Pravdy. Po jeho zverejnení už anketa nepokračovala. Až neskôr som sa dozvedel, že článok spôsobil veľký virvar a dostal sa až na najvyššie stranícke miesta, na ktorých pokyn aj putoval do tlače. Čitateľom ho dávam opäť k dispozícii, aby som pripomenul, ako začal náš zápas s pražským centralizmom, a tiež to, že zápas z rokov 1990 až 1992 o rovnoprávne postavenie Slovenska začal omnoho skôr. Zároveň tým chcem pripomenúť, že napriek tomu, že sa v roku 1989 vymenili politické garnitúry, v tejto otázke sa pokračovalo plynulo ďalej, že výmena komunistov za demokratov v Prahe nepochovala snahy českej politiky o supremáciu nad Slovenskom. Jediným riešením tohto problému – ak sa Slovensko dobrovoľne nechcelo dať do chomútu nerovnoprávneho postavenia voči Prahe – bolo dať Zbohom Prahe. V tejto súvislosti by som ešte chcel podotknúť na margo dnešného „mainstreamu“ v českej a slovenskej tlači = všimli ste si, že do úmoru omieľajú, že roku 1993 Česko-Slovensko sa rozpadlo? To je predsa bohapustá lož! Česká a Slovenská Federatívna Republika sa predsa rozdelila vzájomnou dohodou oboch konštitučných partnerov. Ale prečo by sme tomu nedali negatívnu konotáciu? Nech majú tí Slovačikovia trochu blenu v ústach!
Ale teraz už dosť. Nasleduje vlastný článok z roku 1988:
70. výročie vzniku československého štátu nám dáva príležitosť zamyslieť sa nad uplynulým obdobím, zamyslieť sa nad naším dneškom, nad miestom československej štátnosti, federácie i Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej socialisticke j republiky v našom každodennom živote. Z hľadiska života človeka 70 rokov to je kmeťovský vek naplnený skúsenosťou, charakterizovaný rozvahou a životnou múdrosťou; z hľadiska života národa 70 rokov nám už čo to povie o tom, čo sme robili dobre, čo sme robili zle, čomu sme sa mohli vyhnúť a čo nám treba naprávať. Aby sme si však mohli zodpovedať tieto otázky, potrebujeme pravdivú bilanciu uplynulej doby, lebo len poučení minulosťou a znalí súčasného stavu sa môžeme smelo pustiť do prestavby nášho spoločenského a ekonomického systému. Veď ani prestavbu domu nemôžeme začať‘ tým, že namiešame maltu a začneme murovať. Aj tu musíme urobiť dôkladnú bilanciu stavu aby sme zistili, čo treba vymeniť, čo sa môže nechať v nezmenenom stave a čo treba zbúrať. Vieme si však smelo pozrieť do očí a zodpovedať otázku, v akom stave máme nás spoločný dom československú štátnosť, ako sa naplnil a napĺňa ústavný zákon o československej federácii a čo treba všetko ešte našej Bratislave, aby si zaslúžila všetky tie epitetá, ktoré je j vzlietne, niekedy až gýčovito pridávame? Nuž zamyslime sa nad týmito otázkami a odpovedzme si každý podľa svojho vedomia a svedomia.
Základným kameňom našej súčasnosti je jednotná a súčasne federatívna Československá socialistická republika. To je axióma, ktorú prijímame všetci a spochybňovať ju môžu len otvorení nepriatelia oboch našich bratských národov. Československá republika vznikla ako štát dvoch národov – Čechov a Slovákov – ako prejav ich samourčovacieho práva a poznania vzájomnej prospešnosti ich štátneho spojenia. Pritom netreba zakrývať, že to nebola nejaká imaginárna československá jednotka, ktorá sa domohla svojho samourčovacieho práva, ale že to bol prejav zvláštneho samourčovacieho práva českého a zvláštneho samourčovacieho práva slovenského národa. Československá štátnosť preto vždy v sebe zahrňovala aj českú, aj slovenskú štátnosť, hoci to nie vždy bolo uznávané všetkými, a až zákon o československej federácii to aj právne zakotvil. Sedemdesiat rokov trvania spoločného československého štátu i s rokmi násilného odlúčenia počas druhej svetovej vojny jasne potvrdili správnosť a prezieravosť rozhodnutia vtedajšej politickej reprezentácie oboch národov, ktoré viedlo k vytvoreniu spoločného domu pre oba naše národy. Tieto roky však taktiež potvrdili, že vzťahy medzi našimi národmi sú kľúčovou otázkou, od ktorej závisí vnútorná i zahraničnopolitická stabilita nášho štátu. V každej krízovej situácii, ktoré doposiaľ republika prežívala, zohrali závažnú úlohu aj národnostné vzťahy a treba si úprimne priznať najmä ich neriešenosť. História dokázala škodlivosť obmedzeného nacionalizmu a separatizmu, avšak na druhej strane potvrdila aj neudržateľnosť centralistického modelu československej štátnosti, ktorý nevytváral rovnaké možnosti pre oba národy a bol podhubím, vytvárajúcim priestor pre vplyv škodlivých prúdov. Z hľadiska toho prijatie ústavného zákona o československej federácii upevnilo československú státnosť o čom snáď dnes už nikto nepochybuje. To však neznamená, že môžeme byt so všetkým spokojni. Sobášnou zmluvou sú ešte nie všetky problémy manželstva vyriešené. Ak sa chce manželstvo udržať, musia partneri neustále svoj vzťah obnovovať a upevňovať. A rovnako vo vzťahoch. medzi národmi nebudú nikdy definitívne všetky problémy vyriešené; každý živý vzťah totiž opäť a znova problémy reprodukuje a tie sa musia opäť a znova riešiť a odstraňovať. Udalosti v okolitom svete i nám najbližšom nám názorne ukazujú, že prehliadanie tejto axiómy sa vždy vypomstí a nacionálna otázka dáva (ak sa nerieši) vždy príležitosť silám, loviacim v kalných vodách.
Aká je teda naša federácia? V každom prípade pre slovenský národ – a myslím si, že rovnako aj pre česky národ – prospešná a nevyhnutná. Rozvoj Slovenska ako celku, ale najmä nebývalý rozvoj slovenskej kultúry, podľa môjho názoru fenoménu, ktorým v dnešnom integrujúcom sa svete môžeme najpregnantnejšie vyjadriť našu národná identitu, sú toho dostatočným svedectvom. Sú však veci, ktoré mňa ako občana udivujú. Nie som ešte tak starý, ale pamätám si, že na moravsko-slovenskom pomedzí boli návestné tabule, ktoré oznamovali prechod do Českej, resp. Slovenskej socialistickej republiky. Od určitej doby tieto tabule zmizli. Komu prekážali? Plynulosti dopravy určite nie. Ale potom kto chce zatajiť a prečo, že Československá socialistická republika sa neskladá len z krajov, ale aj z dvoch suverénnych socialistických národných štátností? Pred kým to chceme zatajiť, keď sa to vo vlastivede učia deti od tretej triedy základnej školy a cudzincom je v podstate jedno, ako si zariadime svoj dom? Nuž a v poslednom období sa opäť hovorí o novej ústave, hoci ústavný zákon o československej federácii i samotná logika vecí (suverénna národná štátnosť musí byť vyjadrená aj samostatnou ústavou, je to tak aj v ZSSR až po autonómne oblasti) predpokladajú ústavy tri. Pokúsil sa niekto vysvetliť, prečo je tomu tak. Mne to pripadá, ako keby sa nepripravoval základný zákon štátu, ktorý na dlhé obdobie určí charakter nášho politického systému, ale vianočný darček, lebo len o vianočnom darčeku sa predpokladá, že obdarovaný nemá vedieť jeho obsah, má ho prekvapiť a v podstate prijať taký aký je. Myslím si, že o novej ústave by sa malo široko diskutovať už vo fáze prípravy koncepcie, teda aj o tom, koľko ústav sa má vypracovať. A až po vypracovaní zásad na základe širokej diskusie by sa malo pristupovať k jej štylizácií, len tak možno dospieť k výsledku, ktorý bude prínosom ako pre obe národné štátnosti, tak aj pre jednotnú a spoločnú československú štátnosť.
Neoddeliteľnou súčasťou národnej štátnosti je aj hlavné mesto, ktoré by v malom reprezentovalo to, čo národ vytvoril na celom svojom území. Nuž aká je z tohto hľadiska naša Bratislava? Myslím si, že taká, akú sme si ju vytvorili. Nie som rodený Bratislavčan, ani v nej nebývaní. Nepovažujem za celkom pravdivé názory, ktoré odzneli aj v tejto ankete, ako keby Slováci nemali vzťah k svojmu hlavnému mestu. Tento vzťah existuje a je pozitívny. Ako by sme si ináč mohli vysvetliť ten veľký prúd prisťahovalcov z celého Slovenska, ktorý zapríčinil štvornásobný rast jej obyvateľstva za posledných 40 rokov. Problém je asi niekde inde. Aj ja ako každý Slovák mám k Bratislave ten najvrúcnejší vzťah, a preto ma nesmierne mrzí, keď sa k nej správame necitlivo. A tu bude asi pôvod všetkých tých škodoradostných úškrnov na tvári našich spoluobčanov, ktoré v podstate vyjadrujú podivenie a súčasne bezradnosť pri pohľade na to, ako sa v Bratislave zachádza s našim kultúrnym dedičstvom. Zvykli sme si ju nazývať „krásavica na Dunaji“. Bez hocakého pátosu možno tvrdiť, že Bratislava je skutočne ako z hľadiska krajinárskeho, tak i z hľadiska historickej zástavby pekným mestom. A niekoľko tisícročnú história jej môže závidieť nejedna európska metropola. Kriticky však treba povedať, že i tá najväčšia krásavica, keď sa oblečie do zafúľaných šiat, je špinavá a zjazvená, môže vyvolávať odpor a nechuť. A tých jaziev na tele Bratislavy je až-až. To však súvisí so všeobecnou kultúrnosťou, ktorá je ne Slovensku najmä vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu a historickým pamiatkam veľmi nízka. 0 čo lepší sú napríklad starousadlíci z Púchova alebo Považskej Bystrice od prisťahovavších sa Bratislavčanov, keď tak isto nechali svoje historické mestečká zbúrať a nahradiť modernou výstavbou, V Bratislave sa možno sporiť o tom, či to alebo ono sídlisko malo byť také alebo onaké, no za najväčší prehrešok pokladám necitlivý, ba priam diletantsky zásah do jadra mesta v súvise s výstavbou mosta SNP. Veď i laikom muselo byť jasné, čo spôsobí takáto komunikácia v centre mesta a o zbúraní nenahraditeľných pamiatok už ani nehovorím. Kto potreboval takýto pomník ignorantstva. Možno sa potom čudovať občanom Bratislavy, že sú voči tomu, čo sa v meste deje a ako vypadá ľahostajní, keď nebolo možné tomuto zabrániť? Počul som názor, že generácie po nás sa budú hanbiť za svojich predkov, čo urobili s bratislavským Podhradím a Vydricou a určite obnovia pôvodnú siluetu tejto oblasti. Musíme to však nechať až na našich potomkov? Nemohli by naši architekti už teraz vypracovať projekty na obnovenie Podhradia tam, kde sa to ešte dá? Alebo rezignovane necháme všetko tak? Potom sa však nemôžeme čudovať, že vzťah Bratislavčanov k svojmu mestu je taký, aký je.
A na záver ešte jednu vec, ktorá ma na Bratislave ako historika zvlášť mrzí. Naši protivníci a neprajníci nám celé generácie tvrdili a niektorí nenapraviteľní to tvrdia dodnes, že sme vraj nemali dejiny, že sme národom nehistorickým, že sme sa nepodieľali na vyššej kultúre a pod. Naša historiografia už preukázateľne dokázala, že sme mali prinajmenšom takú bohatú históriu ako okolité národy. V Bratislave však ako keby sme chceli dokázať opak. Pozrime sa len po názvoch „ulíc“ v Petržalke. Väčšina nesie mená ľudí, ktorí asi nevedeli ani, kde je Bratislava, ani že vôbec niekde na svete nejakí Slováci sú. A pri tom pre koľkých významných našich rodákov sa doteraz žiadna ulica nenašla, ba dokonca niektorým sa aj vzala bez akejkoľvek hlbšej príčiny. Je toto obraz sebavedomého národa? Sotva! A priam za kanadsky žartík považujem pomenovanie jednej z najdlhších (ak nie najdlhšej) ulíc v Bratislave menom Ľ. Košúta. Iste, pre príslušníkov maďarského národa je postava Košúta primárna bez námietok. My však nesmieme zabudnúť, že program revolúcie, ktorý on vypracoval, si vytýčil sa jeden z cieľov zničenie slovenského národa, že celý svoj život z tohto stanoviska neustúpil a jeho ideoví následníci politiku pomaďarčovania Slovákov uskutočňovali s nebývalou dôslednosťou a terorom. Je toto meno vhodné, aby ho niesla najdlhšia ulica v Bratislave, hlavnom meste Slovenska? Na tomto mieste treba pripomenúť, Že už na začiatku storočia americkí Slováci zamedzili, aby sa na jednom z hlavných námestí v Pittsburgu postavila Košútova socha, odôvodňujúc to vzťahom Košúta k Slovákom. Á rada mesta Pittsburgu ich argumenty uznala. V tejto súvislosti si myslím, žeby sme nemali podceňovať ani názornú výchovu dejinami formou pomenovania ulíc. Veď každý sa snaží vedieť viac o tom, koho meno nesie ulica, na ktorej býva. Priznám sa však, že aj ako historikovi mi mnohé mená petržalských ulíc nič nehovoria.
Pán Hrnko,
článok je viditeľne poplatný dobe, ale asi to je najviac, čo sa vtedy mohlo písať. Nepáči sa ale jedná vec:
„Sedemdesiat rokov trvania spoločného československého štátu i s rokmi násilného odlúčenia počas druhej svetovej vojny“.
To „odlúčenie“ rozhodne nebolo násilné …
re MilanXYZ:
ale vsak samozrejme, ze je poplatny dobe v ktorej vznikol a samozrejme, ze pan Hrnko nemohol napisat, ze s rokmi, ked slovensky narod si vybojoval hoc okliestenu samostatnost o ktoru po vojne prisiel….
zasa musime uznat, ze proti vetru sa curat neda a vtedy vetry veru vanuli poriadne….
a co sa tyka okliestovani prav Slovakov v ceskom state….bolo to vidiet na kazdom kroku, my, co sme uz vtedy posobili vo vyrobnej sfere videli sme cesku supremaciu, napr. postavila sa na vychodnom Slovensku fabrika, stroje sa doviezli z Ciech, stare pomaly 20 rokov a do ceskej tovarne sa montovala linka zo Zapadu….
Vsetky podniky zahranicneho obchodu posobili vPrahe, ich prijmy prudili do ceskeho statneho rozpoctu, ale vyvazali slovenske vyrobky, aj tie nestastne martinske tanky a dubnicke BVPcka, na Slovensku ku koncu roka 1988 zalozili dva podniky zahranicneho obchodu – slovenska pobocka Koospol a Technopol.
Slovensko bolo iba zasobarnou pracovnych sil pre ceske bane, kde sice slovenski banici pekne zarabali, ale dane z ich vyplat isli do ceskeho statneho rozpoctu a ked isli do penzie, penzie im boli vyplacane zo slovenskeho statneho rozpoctu….
o tom, ze napriklad hlinikove odliatky blokov motrov Liaz sa zo Slovenska do Ciech vyvazali za cca 1800 kcs za kus a Liazky sa vyvazali do zahranicia za podstatne ine ceny a cely zisk ostaval v ceskom statnom rozpocte, o tom uz sa mi ani nechce hovorit…..poznam pripad vyskumneho ustavu, ktory napriek rozhodnutiu federalneho ministra – Slovaka o prestahovani na Slovensko ostal v cechach a a vobec skoda pisat….
a to sa dnes este najdu cechoslovakisticki nadsenci, ktori nechcu si priznat, ze Slovensko od roku 1918 az do 1.1. 1993, s vynimkou svetovej vojny fungovalo ako ceska kolonia……
Veľmi pekný a na svoju dobu odvážny článok, klobúk dole!
Je to zvláštne. Narodil som sa síce v Česko-Slovensku (1983), ale dve tretiny života som prežil v samostatnej Slovenskej republike. Preto som nikdy necítil nostalgiu za Česko-Slovenskom. Mám pocit, že v mojej generácii ani nikto nebanuje za týmto štátom. Väčšinou mám skúsenosť, že starší ľudia za Česko-Slovenskom nariekajú…
(Taká moja poznámka, medzi riadkami: U nás doma to bolo komické. Ja som mal pri vzniku SR deväť rokov, takže som veľa veciam nerozumel. Moji príbuzní volili Mečiara. Ale nechceli rozdelenie ČSFR. Toto mu neustále zazlievali. A zase jeden rodinný priateľ volil KDH, Mečiara neznášal, ale za toto jediné ho chválil. No, fakt som sa v tom nevyznal 😀 )
Spomínam si živo, ako som sa na samostatné Slovensko aj ako malý tešil. Asi som bol dieťaťom svojej doby. Bol som vtedy hrdý, že som Slovák (a dodnes som). Možno preto som si nevšimol, že sa niekedy hovorí o rozpade ČSFR. Ja stále hovorím-myslím o ROZDELENÍ. Táto moja myšlienka je tak silná, že slovo rozpad ani asi neregistrujem (lebo v tlači sa fakt vyskytuje).
Napriek tomu si myslím, že Mečiar by mal ísť do basy!!!
Na záver, pán Hrnko, tie slová o moste SNP mi beriete z úst. Keď som videl fotky starej Bratislavy, filmy, kde bola aj synagóga, skoro som sa rozplakal. Tá veta: „generácie po nás sa budú hanbiť za svojich predkov, čo urobili s bratislavským Podhradím“ bola proroctvom. To bolo najčistejšie BARBARSTVO!!! Rád by som Vaše slová prevzal – s Vaším dovolením – a začal nazývať Most SNP ako „POMNÍK IGNORANTSTVA“. Skutočne, lepší názov pre ten most som nepočul!
Ešte raz, veľmi, veľmi dobrý článok.
V utorok som bol v Púchove – preto veľmi dobre rozumiem zmienke pána Hrnka o Púchove:
Trojuholníkové historické námestie zburali kompletne a nahradili 3 petržalskými 10 podlažnými panelákmi, historickú Moravskú ulicu, kde žili moravskí pobielohorskí exulanti do jedného zbúraali a absolventi F.arch. SVST renezančné a barokové domy nahradili vdačne svojimi priemernými 6 podlažnými bytovkami.
Ináč robotnícky primátor Bratislavy Martinák bol myslím sústružník z tohoto kraja – takže sa ani niett čo čudovať – miestni tú primitivitu majú asi v krvi.
Púchov by v SR mohol s nádskokom vyhrať súťaž o likvidáciu kultúrneho centra mesta – 99% : títo zbúrali všetko až na vežu kostola. Aj loď hist. kostola púchovčania zbúrali a postavili si novodobú bohoslužobnú halu.
Detto sa udialo v Považskej Bystrici – cez bývalé hist námestie, teda cez srdce mesta následne postavili cestu 1. tridy BA – Zilina – po ktorej čitatelia iste mnohokrát autom prešli.
Asi to od seba sústružníci – odborníci na vedenie miest odkukovali.
Mali by tam vyvesiť pamätné bronzové tabule s ich menami.
Do basy by mal ísť, nie Mečiar, Jurko Záhoráčik, ale tie tvoje farizejské svätuškárske fľandry z KDH, ktoré 1.9.1992 hlasovali proti ústave SR a dnes vymýšľajú jednu sprostejšiu výhovorku než druhú, prečo to urobili. Pred pár dňami ma dojal J. Mikloško na jednom spravodajskom portáli: vraj sa odmietli pripojiť k emancipačnému úsiliu Slovákov preto, lebo na tak vznešenom cieli ako je samostatné Slovensko nemožno spolupracovať s nečestnými ľuďmi (alebo tak nejako). A proti ústave boli vraj preto, lebo bola v rozpore s federálnou a hrozilo spochybnenie nástupníctva SR po ČSFR. Pred hodinou našťastie STV zopakovala zábery spred 20 rokov a opäť ľuďom pripomenula tú „principiálnosť“ tvojich idolov. Ty „hrdý Slovák“. P.S. V inej diskusii na tvoj komentár čaká učebnica dejín Moravy, ak si si to náhodou nevšimol. Takže smelo do toho, Ďuri, nenechaj sa ponúkať.
A ešte pre smrkáčov plačúcich nad Mostom SNP (vrátane autora blogu).
„Z pohľadu Rakúsko-Uhorského multikultúrneho Prešporáka ho môžme vnímať ako zásah, bojovú líniu, ktorá zdá sa neriešiteľne rozdelila prirodzene rastlé mesto, prirodzený pohyb chodca, roky formovanú mestskú korzujúcu spoločnosť,“ zhodnotil vizuálny umelec z BUNKY pre súčasnú kultúru Juraj Gábor.“
Ste na smiech, všetci!
http://aktualne.atlas.sk/most-snp-sa-inde-postavit-nedal-k-hradu-ho-vytlacilo-metro/dnes/regiony/
Tučko, uisťujem Ťa, že som nikdy nemal pomer so žiadnou prostitútkou, ktorá bola v strane KDH 😀
Uznávam však, že tá dráma boja za samostatné Slovensko, sa ma veľmi nedotýka (čo je chyba), lebo ja som dieťa svojej doby, naozaj som dve tretiny života prežil v SR a tým ju vnímam ako určitú samozrejmosť. Za to Ti ďakujem.
Vieš, Tučko, my, kresťania, sme sa od Ježiša naučili odpúšťaniu. Ako kresťan a národne uvedomelý Slovák, som tým, ktorí nehlasovali za SR, ODPUSTIL. Tak ako Čarnogurský odpustil Rusom, ktorí ho nepodporovali, a teraz je veľký priateľ Ruska.
Ale teraz vážne. Tvoje tvrdenie, že do basy by mali ísť tí, čo hlasovali inak, ako by si chcel TY, je tvojou veľmi nepeknou vizitkou. Neskrýva sa pod krásnym pseudonymom Tučko Bombiška nejaký súdruh? Paška dnes povedal peknú myšlienku (parafrázujem): Dieťa, ktoré sa narodí, má svoju krvnú skupinu. Aj SR, má krvnú skupinu – D ako demokracia.
A ja dodávam: Chvalabohu, že má skupinu D. A preto som hrdý dvojnásobne. Demokracia nie je ideálna, ale je furt lepšia, ako „rudé horko“, čo ste tu vy, súdruhovia, na 40 rokov nastolili, ako ste ľuďom zakazovali mať iný názor, vešali opozíciu.
V duchu našich národných tradícií „A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu“, slobodu nám zobrali komanči. Preto som rád, že krvná skupina našej republiky je D!
A preto by mali ísť do basy zločinci, a nie tí, čo majú či mali iný názor. Aj preto som hrdý, že mečiarizmus padol. A tým sme sa rozbehli tým správnym smerom.
Váš názor na POMNÍK IGNORANTSTVA by tiež indikoval na lakmusovom papieriku ČERVENÚ FARBU, súdruh Bombiška 🙂
učebnica dejín Moravy mi nejako unikla, pls, hoď mi na ňu link niekde sem, aby som zareagoval.
Jurko Záhoráčik, ja ti tu nebudem vyhadzovať na oči ľudí upálených na hranici či obete križiackych výprav (a obmedzovanie slobody názoru cirkvou už vôbec nie) pretože mi za to nestojíš, ty „kresťan“. Až dokážeš, že bol Mečiar zločinec, potom ho posielaj do basy, dovtedy drž papuľu! P.S. Učebnicu Moravy hľadaj buď v predošlej diskusii alebo v tej predtým, čudné, že ti to uniklo (tebe predsa nič neunikne). A to odpúšťanie niečoho niekomu (v čase rozdelenia) 9. ročným faganom, to je teda vtip storočia, lepšie je už len to rozbehnutie sa správnym smerom po páde „mečiarizmu“. Neskúsiš ešte dačo zaťať? 🙂
Na tom Valúškovi je zaujímavé, že podľa môjho pozorovania je typickým reprezentantom nastupujúcej generácie. V hlave vzduchoprázdno, vedomosti z internetu alebo nadajbože jednej narýchlo zohnanej knihy, primitívne čierno-biele preideologizované schematické vnímanie histórie atď…a takáto generácia nám tu vyrastá. Sú neschopní mať/dostať prezentovaný aspoň ako-tak objektívny obraz ani o období pred 20/30 rokmi (nieto ešte o staršom období), pretože sú leniví a pretože niektoré osoby majú evidentne veľký záujem, aby ten obraz objektívny nebol a to sú tie osoby, ktoré píšu učebnice a články do novín, ostatní sú proste ticho (a je po objektívnom vnímaní dejín).
To sme to zas dobudovali, ako dobre, že máme aj väčšie problémy…
súdruh Bombiška,
nepotrebujem dokázať, že Mečiar je zločinec, treba zrušiť len jeho amnestie a pôjde to samo 🙂
Tvoje kecy o inkvizícii a križiackych výpravách len ukazujú, ako Tebe a celej Tvojej generácii komanči vygumovali mozgy. „Cirkev, túžiaca po vláde a bohatstve utláčala masy pospolitého ľudu a vykorisťovala ho. Akúkoľvek snahu o triedny boj paralyzovala klamaním o odplate až po smrti… bla-bla-bla“, v podobnom štýle, ako to, že invázia vojsk v 1968 bola „bratská pomoc“ 😀 Dúfam, že chodíte každý deň klásť k prahu Vasiľa Biľaka klásť vence 😀 Ale pozor, nedávno tam bol jeden týpek s tankom 😀
Mr. Pomocník,
keď som sa sťahoval, mal som dvanásť bananánových krabíc naplnených knihami. Odvtedy som kúpil asi dvadsať kníh. 60% som už aj prečítal. Poplietli ste si moju generáciu s generáciou mladšou (dnes sa doba strašne rýchlo mení). To, čo ste povedali, skôr platí o mojej pätnásťročnej sestre.
Ja som ešte nevyrástol na PC games (počítač som si kúpil až koncom výšky), mobil som mal až po maturite, dodnes milujem stolné hry. Bohužiaľ, len pár rokov po nás to začalo.
Ale keď už analyzujete Vy mňa, skúsim i ja Vás. Tipujem, že ste človek bez peňazí, s vysokým mienením o sebe, ale málokto túto Vašu mienku prijíma. Z toho pramenia komplexy, paranoja, ktorá sa dá trošku odventilovať v anonymných internetových diskusiách. Neviem, koľko máte rokov, ale mentálne ste starec, zatrpknutý dedo…
Takže, možno nie som ideálny, ale stojím tu (pomyselne) pred dvoma zakomplexovanými ľuďmi. Nechápem, prečo by som mal „držať papuľu“? Obzvlášť už preto nie, lebo som Záhorák, a teda najmúdrejší tvor na svete. Záhorák totiž „šecko skúr ví“ 😀
Páni,
zdá sa mi, že zneužívate pohostinnosť môjho blogu. Prosil by som vás, aby ste si svoje osobné mindráky riešili napr. trhaním mokrého papieru. Vraj to upokojuje.
durko a co tak trochu toho respektu a ucty k starsim? mas PC aj knihy v bananovych krabiciach a aj vies uvazovat, aj hrat stolny tenis, mozno si aj sam platis najom plyn a elektriku, ale trocha tej zdrzanlivosti, respektu k nazorom inym a aj nadhladu by sa zisla ako sol…
Pán Hrnko,
azda by som siahol aj k vymazávaniu všetkého čo nesúvisí s témou, alebo je hlúposť. Je to váš blog a vy ste jediný a konečný arbiter súvislostí s právom veta, či sa to niekomu páči alebo nie. Na sprostosti si páni môžu založiť vlastnú internetovú tribúnu.
Ja zásadne čítam iba vaše príspevky a v diskusii iba vaše reakcie a poznámky. Ostatné prehliadam. A potom si môžem vaše názory spokojne vychutnať, poučiť sa, ale aj zamyslieť. Robíte dobrú prácu.7hur
Pán Hrnko, slovo „zneužiť“ predpokladá existenciu zámeru spôsobiť negatívny výsledok, ujmu. Ja osobne sa tu nebudem vyviňovať, zvlášť s prihliadnutím na niektorých diskutérov, ktorých tu vytrvalo tolerujete napriek tomu, že v ich prípade o snahu zneužiť tento blog (ako hlásnu trúbu českošovinistických pohľadov na dejiny) jednoznačne ide. Takže by som vás prosil, aby ste ráčili uprieť svoju pozornosť niekam inam (prípadne na niekoho iného). Ozaj, vy na tému Mečiar – zločinec nemáte čo povedať? P.S. Priznám sa, že občas bývam zúrivý, takže ktorý typ papiera by ste mi odporučili? Toaletný, kancelársky alebo kartón? Ďakujem vopred za radu.
Jurko Záhoráčik, ak si to nepochopil, chcel som ti naznačiť, že spôsobom, kto za čo (historicky) môže sa s tebou baviť nemienim. Iná generácia, chápeš (i keď ty asi nie). Ale aby si aspoň nabral šajnu, s čím všetkým treba počítať, keď sa chceš vyjadrovať k 90. rokom na Slovensku. Je veľmi pravdepodobné, že minimálne určitá časť zamestnancov SIS v istom období pracovala nielen oficiálne pre štátnu správu ale aj pre istých ľudí vo vtedajšej opozícii. Skús teraz odolať svojmu pokušeniu hneď niečo „múdre“ napísať a skús sa nad tým do dôsledkov zamyslieť. Aký priestor pre najrôznejšie spravodajské hry (z oboch strán) tu vtedy bol a aké môže byť ťažké vynášať definitívne objektívne súdy o istých kauzách z toho obdobia. A k amnestiám sa, láskavo, nevyjadruj, chlapče, nemáš ani poňatia o kontexte a persónach týchto záležitostí. Ja sám (a to som v tej dobe prečítal o tom takmer všetko, čo sa popísalo) by som dnes dokázal určiť nanajvýš tak niekoľko vecí, o ktorých si myslím, že sa pravdepodobne stali a omnoho viac takých, ktoré sakramentsky smrdia tým, čo som napísal vyššie. P. Pomocník to vyššie napísal dobre: dnes sa účelovo pretláča jeden pohľad na tie časy, účelovo sa klame v mnohých veciach a účelovo sa manipuluje.
Pokiaľ ide špecificky o 90, roky na Slovensku, ja už som to tu raz písal: Nech už bol Mečiar akýkoľvek, pán Hríb (ten lampový) v roku 2003 v jednom zo svojich plátkov slávnostne priznal, že o Mečiarovi v 90. rokoch cielene ako novinári klamali až sa hory zelenali (už stačilo aby tam dopísal, že tí hlupáci Slováci nám to stále žerú, ale ešte sa ovládol). Ale na Slovensku je to už raz tak: To máte ako s tým SME, znechutený šéfredaktor napíše do novín (paradoxne Hríbových), že Mikloš tie noviny riadil do tej miery, že im stále hovoril, čo majú písať, a nikto to na Slovensku prakticky nevie, Hríb sa v časopise pochváli, že manipuloval celý štát a takisto to nikto nevie…
Páni,
ako aktívny politik z dotknutého obdobia som povinný niektoré veci zobrať so sebou do hrobu, takže moje ďalšie vyjadrenia berte z tohto uhla pohľadu. Keby ste hľadali hýbateľa, ktorý bol prvotnou príčinou toho, že som sa rozhodol rady politikov opustiť, tak by ste našli meno Mečiar. Mohol by som ho preto nenávidieť, ohovárať, aj podrážať. Napriek tomu – nieže som hlboko presvedčený, ale to viem – všetky tie tance, ktoré by chceli Mečiara kriminalizovať, pochádzajú z toho istého košiara, ktoré predstaviteľov vyjadrujúcich túžbu Slovákov po zvrchovanom živote už vyše 200 rokov sústavne kriminalizujú. Veď také niečo ako samostatné Slovensko v ich predstavách môžu podporovať len kriminálne a zločinné živly. Nuž a cieľom týchto aktivít v dnešnej situácii je, že keď už ten štát vznikol, nech je aspoň jasné, že ho založili kriminálnici. Pre budúcnosť, v ťažkých situáciách budú môcť potom maloverných presviedčať, že nie je o čo stáť. Takto to vidím ja a vôbec nechcem presviedčať Valúška, aby svoj názor zmenil.
Pán Hrnko, obávam sa, že nechápete jednu vec. Ak pamäte ako príbeh o osamostatnení Slovenska nenapíšete VY (fakt si neviem predstaviť väčšie šťastie pre národ ako politika účastného na osamostatnení Slovenska, ktorý je zároveň historikom), tak ich napíšu ľudia ako J. Čarnogurský, I. Mikloš, I. Radičová, M. Dzurinda a iní. Mám to ďalej rozvádzať?
Možno by ste to mohli aspoň napísať s pokynom (notárovi alebo komu), že sa to má vydať až po Vašej smrti.
Nechcem už do toho ťahať politiku, ale jedna udalosť zo včera ma predsa len motivovala. Je pozoruhodné, do akej miery sa protislovenský postoj KDH na začiatku 90. rokov stal pre toto hnutie stigmatizujúcim. Nielenže najvytrvalejšie (a doslova už pre ostatných otravne) vyťahujú záležitosť amnestií (plne súhlasím s tým, že tu ide len o snahu navodiť situáciu, aby bolo možné Mečiara ťahať po súdoch, pričom výsledok samotný je už irelevantný), ale aj s najväčším krikom presadzujú vypracovanie novej ústavy. Povedal to Hrušovský, Procházka dokonca nazval ústavu pokrkvanou a unavenou a Danko Lipšic by dokonca rád odznova budoval štát a uzatváral s občanmi novú spoločenskú zmluvu. Áno, niektoré slová majú tú moc, že utkvejú na tom, kto ich vyrečie ako pľuvanec…až do smrti. A nielen na ňom, ale aj na pokračovateľoch. A také „hlasujem proti“ je veľmi trpká slina…našťastie.
Jozef Schwarz: Ako môžete vedieť, či p. Hrnko vymazal sprostosť alebo nie, príspevok k veci alebo nie (ak by tak začal robiť), keď nič okrem jeho diskusných príspevkov nečítate? Skúste sa (z mojich slov) poučiť a (nad sebou sa) zamyslieť. Vychutnávať nemusíte.
Vážený pán Tučko Bombička,
reagoval som len na tieto slová pána Hrnku – Páni,
zdá sa mi, že zneužívate pohostinnosť môjho blogu. Prosil by som vás, aby ste si svoje osobné mindráky riešili napr. trhaním mokrého papieru. Vraj to upokojuje. – Koniec jeho slov.
Z toho je jasné, že ja nemusím vedieť, že ste písali (alebo iní) sprostosti, stačí, keď to vie on. A dobré písačky A.H. si skutočne budem vychutnávať. Sú pripravené kvalitne.
Pani, pani, nehadajte sa……..ked tieto hadky citaju nejaki madaroni, alebo cesi, musia sa smiat, az sa za brucha chytaju……:–)
Chladnu hlavu a nohy v teple, ako hovorieva klasik…..
Pan Hrnko ked bude chciet, knihu napise, ked nie, nenapise, ked ano, bude to iba vitane, ja by som si ju okamzite kupil napriklad 🙂
Ale nasilu sa to neda…..teraz ma pan Hrnko ine starosti…..treba si precitat vyhlasenie v najnovsej Kulture
co sledujem pohyby na internete, kazda societa si vytvara svoje vlastne pravidla, preferencie, urcuje co je zaujimave a co nie. inak diskutuju mladi, inak stredna generacia, inak dochodcovia. potom su znacne rozdiely medzi diskusnymi forami technikov, psychologov, astrologov, na weboch poplatnych modrym neobolsevikom, na weboch kam chodia ludia dychtiaci po bulvare a vybavovani si uctov s nazorovym protivnikom. na slusnych weboch a diskusiach sa to casom vzdy vsetko utrasie, staci dodrziavat niekolko zakladnych pravidiel z ktorych by som vyzdvihol najma jedno – pokial na to nie je rozumny dovod, nikoho neurazat, nezosmiesnovat ani explicitne, ani v naznakoch ci ironii…
Pekny clanok pan(s poklonou) Hrnko. Ako vtedajsi sudruh(bez urazky) ste si dost dovolili. Mne to zacalo politicky mysliet prave v tom roku 1988 ako 15.rocnemu pubertakovi(vychovavanemu v katolicko-komunistickej rodine), a moja prva verejna politicka aktivita bola v tom roku v lete, ked sme s rodinou navstivili mohylu M.R.Štefánika na Bradle. 🙂
p. Hrnko,
ďakujem za rešpekt k môjmu názoru. Ja dám protinázor – môj príbuzný (člen HZDS) bol vtedy vo vrcholovej politike a vôbec to nebol ani maďarón, ani čehúň… Slovák bojujúci za samostatnú republiku. A predsa si myslí, že Mečiar patrí do basy.
Takže ak si myslíte, že snahy kriminalizovať Mečiara idú len z radov „protislovenských živlov“, určite sa mýlite.
A podľa môjho názoru je Zem doska. Vďaka za rešpekt.
Tak inak, vážený pán Schwarz. Až si budete najbližšie vychutnávať kvalitné príspevky p. Hrnka (mne sa tiež páčia, teda drvivá väčšina z nich) v diskusiách, nezabudnite, že tam sú práve vďaka tým „ostatným“, ktorí sa na tomto blogu pýtajú otázky, niekedy protiargumentujú alebo hoci aj spochybňujú jeho hlavné články. Bez nich by ste mohli pod jednotlivými článkami nanajvýš tak civieť na prázdnu bielu plochu. Za seba dodám, že za zaujímavé považujem napr. aj príspevky p. Pomocníka (niektoré dokonca za veľmi zaujímavé) ale tiež záznamníka, Mira (hoci sme sa sem tam pochytili) a zopár dobrých poznámok (či odkazov) mali aj obaja Milanovia, vilyo, yoss, maťátko, Marcel a niektorí ďalší. Takže verte mi, oplatí sa vám čítať aj ostatných… 🙂 A pekný večer vám prajem.
do basy patri vela ludi, ci tam patri aj Vladimir Meciar je vsak pochybne. urobil niekolko politickych krokov, ktore zle dopadli, avsak jeho umysel (v ramci privatizacie vytvorenie domacej kapitalotvornej vrstvy) bol v poriadku. nesie za to aj trestnopravnu zodpovednost? myslim, ze nie…
do basy dnes patri vela ludi. zacalo to vsetko celkom nevinne v roku 1989, same pekne idealy, „za desat rokov sme tam kde Svajciarsko“ – a ako to dopadlo. sme bananovou republikou v samotnom srdci Europy. nemame proklamovanu demokraciu, ale plutokraciu, vladu bohatych. je to pestra zmeska – od modrych neobolsevikov cez dobrodruhov az po mafianov na pravej strane politickeho spektra. zakony na nich neplatia, robia si co chcu. vrstva nedotknutelnych, ktori sa drzia v pozadi a potichu vsetko diriguju…
manipulacie na istom trojpismenkovom denniku ako aj tyzdenniku .tyzden su vsetkym dobre zname, boli tu spomenute. co ma zaraza je to, ze na jedinom, ako tak pluralitnom denniku Pravda vcera vymazali blog, ktory sa tykal Daniela Lipsica a jeho napojenia na Skupinku, vratane celej diskusie k blogu v ktorej bolo asi 200prispevkov.
http://pavolklein.blog.pravda.sk/2012/09/03/%ef%bb%bfkto-tvori-blizke-okolie-daniela-lipsica/
niekomu sa to nepacilo, dvihol telefon a dal prikaz, alebo povedal vyhrazku – a bolo vybavene…
p.TUČKO BOMBIČKA
Ďakujem,že ste si pri vymenovávaní tu diskutujúcich spomenuli aj na mňa…nečakal som to, nakoľko mojich príspevkov je ako šafránu…Ako som už niekde písal, som skôr verne čitajúci,len sem tam prispejem nejakým tým mojím postrehom,keď mám pocit, že sa musím vyjadriť.
Pri stretnutí v Stupave s p. Hrnkom, som na jeho otázku:“Tak ako sa Vám páči môj blog…?“ – odpovedal o.i. „ja s tým doslova žijem…“ Tým som povedal prakticky všetko. Nemusím vždy súhlasiť s tuna prezentovanými názormi, vrátane Vašich,ale napr. Váš starší príspevok,myslím, že to bolo o Bratislave, okomentoval p. Hrnko ako „excelentný!“ a ja som sa s tým vrelo stotožnil. Z toho vyplýva, že autor tohto blogu úprimne reaguje na každý príspevok tak , ako to cíti, bez ohľadu na to, kto a z akých dôvodov prispieva na tento blog. (a robí to dobre). Bez neho by bolo diskusné fórum na nete (ohľadom histórie) ochudobnené… snáď len toľko.S pozdravom Marcel z Košíc.
Pán Hrnko,
to „Vyhlásenie…“ v Kultúre mohlo byť zverejnené tu. Je tam mnoho vecí, s ktorými sa dá súhlasiť, ale som prekvapený, že ste sa pod bod 5 vo „vyjadrení znepokojenia a nesúhlasu“ (slovenčina ako jediný úradný jazyk na celom území Slovenska), podpísali.
Miňko,
k tomu bodu 5. Už keď sa pripravovala oná petícia, tak som upozorňoval, že tá otázka je neústavná a že na základe jej znenia žiadne referendum nikto nevyhlási. Navrhol som im aj znenie, ktoré by museli vyhlásiť, aj keby nechceli. Keďže zvolili svoju cestu, nadobudol som dojem, že im o otázku vôbec nejde, len o mútenie vody pred voľbami. Tých štvrť milióna ľudí bolo v podstate zavedených, lebo sa podpisovali pod niečo, čo vyhlasovateľ nemyslel vážne. Preto som onú petíciu ani nepodpísal a mal som pravdu. V súvislosti s tým stanoviskom ma trápi iná vec – že vôbec vzniklo. Boh mi je svedkom, že do poslednej chvíle som sa snažil vec urovnať.
Tónko,
tomu celkom nerozumiem. V Kultúre č.14 je uverjnené Stanovisko členov výboru Historického odboru Matice slovenskej a redakčnej rady Historického zborníka, v ktorom podpísaní (včítane Vás), okrem iného, v bode 5 Vyjadrenia znepokojenia a nesúhlasu,
(nesúhlasia) „so zapájaním štátom financovanej Matice slovenskej do stranicko-politických kampaní organizovaných Slovenskou národnou stranou (podpisová akcia za vypísanie referenda o slovenskom jazyku ako o „jedinom úradnom jazyku“ na území Slovenskej republiky), čo je v rozpore s humanistickými a demokratickými tradíciami tejto našej celonárodnej nadstraníckej ustanovizne.“
Mám tomu rozumieť tak, že podpora spomínaného referenda, o veci mimoriadne dôležitej pre budúcnosť národa je podľa „Stanoviska“ zapájaním sa do „stranícko-politických kampaní“, len preto, že s tým prišla jediná pronárodná politická strana na Slovensku?
Mám tomu rozumieť tak, že požiadavka, že slovenčina by mala byť jediným úradným jazykom na Slovensku, je v rozpore s „humanistickými a demokratickými tradíciami“ Matice?
Naozaj?
Nuž, nie nadarmo sa hovorí, že najväčšími nepriateľmi Slovákov sú Slováci sami.
v nedavnej dobe Matica slovenska presla skandalom ohladne krachu PDSI a dalsich veci spojenych s byvalym vedenim MS. este sa to nezahojilo – a dalsia afera, verejne obvinenie noveho vedenia, ze postupuje nespravnym sposobom…
mi to pripomina prednedavny vyvoj v SNS, kde rozne frakcie prali spinave pradlo na verejnosti – a skoncili tak, ze sa ani nedostali do parlamentu. reputacia Matice je znacne posramotena, to, zda sa dotycnym nevadi – problemom je strata dobrych flekov a ine veci, ktore by sa celkom iste dali pripomienkovat aj vhodnejsou cestou. vyzera to tak, ze niekto koleduje o podobny upadok aj v MS…
krok podpisanych vedeckych pracovnikov je mozno spravny, mozno nie, posudenie by som prenechal niekomu inemu – vyznacuje sa vsak riadnou davkou politickeho debilizmu…
re yoss
ono mam pocit, ze v martine sa tazsie robi veda ako v Bratislave…. Mam pocit, ze Historicky odbor Matice to nie je len par kancelarii s pocitacmi, ale to su kontakty, socialne siete, aj tie znamosti, redakcia casopisu tiez nemoze byt niekde v okresnom meste, kde navyse primator je v madarskej strane.
Vedci nepracuju v nejakom vakuu ale konkretnom prostredi, hlavne v spolocenskych vedach…a teraz pretrhat tieto vazby znamena :
prestahovat aj vedcov, pedagogov, profesorov do Martina, aj s rodinami, bytmi, domami,
alebo ich prepustit a
v Martine prijat nejakych prepustenych ucitelov dejepisu z miestnych strednych skol ??????
Tu by som na Tkacovom mieste velmi opatrne zvazoval, co robit…
Nie, Miňko,
nemáte to tak rozumieť. Máte to rozumieť tak, že MS sa má zapájať do aktivít, ktoré chcú vec skutočne vyriešiť, a nie do takých, o ktorých je od začiatku zrejmé, že nejde o vec, ale len o stranícko-politickú kortešačku. Keby v tom referende išlo o vec, tak by predsa jeho vypisovatelia neignorovali od samého začiatku upozornenia, že celá námaha je zbytočná, takto sa to v zmysle existujúceho práva nedá! Ale nechcem to ďalej rozmazávať. Mňa to mrzí, že to došlo do tohto stavu. Ale na druhej strane, kto che kam….
Áách Tónko nedurďte sa,
myslím si, že tu ide o oveľa viac. Mimo snáď Desatora niet na svete práva, resp. ústavy, ktorá by sa nedala doplniť, upraviť, zmeniť A tak isto niet na Slovensku politickej strany, ktorá by prichádzajúce voľby nevyužila na „stranícko-politickú kortešačku“. V tomto prípade, na rozdiel od iných politických strán, aspoň kortešovali za užitočnú vec. Podľa mňa to je veľmi chabý problém na verejne zaútočenie na Maticu.
Zaiste problém, ktorý viedol k poškodeniu Matice – ako to vystihol Yoss – tkvie niekde inde a nebolo by od veci, keby ste nám, menej zasväteným, „naliali čistého vína“.
Skôr to vyzerá tak, že tento útok na Maticu spôsobil jej úmysel presťahovať jej „cezpoľné“ úrady do ústredia v Martine. Nevedno, čo ich k tomu viedlo, ale som si istý, že ťažkosti s tým spojené, ako ich vymenoval Záznamník, boli novému vedeniu Matice známe. Keď sa predsa len k tomu rozhodlo, museli tam byť dôvody, ktoré uvedené ťažkosti prevážili. Nakoniec myšlienka ustanoviť hlavné mesto Slovenska mimo Bratislavy nie je nová, nevedno, či aj o to tu nejde. Vlažný postoj Bratislavčanov k premene Bratislavy na hlavné mesto Slovenska zaiste netreba opisovať.
Medzi signatármi Stanoviska je aj PhDr Ján Bobák CSc, ktorého som stretol pred rokmi. Je to zanietený Matičiar. Z iných prameňov som sa dopočul, že je tesne pred dôchodkom a že stratil zamestnanie. Zaiste tvrdý to údel a otázkou je, či práve táto strata zamestnania nebola tou iskrou v pozadí, ktorá naštartovala Stanovisko.
Ktovie.
Osobne však mám taký dojem Tónko, že sa s novým vedením Matice príliš „neráčite“.
Žeby to bolo v tom, že pod Stanovisko podpísaným gebírovým historikom, nový predseda tak trochu „kafre“ do remesla?
Veď poznáte „šuster, drž sa svojho kopyta“! (A tkáč tkania.)
s tym stahovanim to je najskor tak ako pisete, milanxyz. je to silny argument ktory mal byt predlozeny niekde na aktive vedenia, nie formou medializacie, co politicky kompromituje Maticu. vedecki pracovnici by to mali vediet…
omyl, ospravedlnujem sa, mienil som pana zaznamnika, ale tesne predtym som cital prispevok pana milanaxyz, sa mi to nejako spojilo…
re yoss : Vsak presne….. inac debata o umiestneni hlavneho mesta Slovenska mimo Bratislavu sa tiahla cez cele 20te roky 20teho storocia, v Slovenskych Pohladoch v roku 1926 tento problem rozoberal velmi precizne z kazdej strany tusim pan Rupelt, ospravedlnujem sa, ked som si zle zapamatal meno……….
Nuz uvidime, pana Tkaca nazivo som zazil iba raz, na ustanovujucom sneme SKDH vo Zvolene v roku 1992, kde sme prehodili par slov /stal som s panom Klepacom, s ktorym sme sa poznali uz predtym/…… z jeho doterajsich postojov som nemal zly pocit…..
Pan Bombicka,
som rad, ze aj vy to beriete s nadhladom. Napokon, vacsine z nas tu ide o dobru vec. Podla mna aj panovi Valuskovi, aj ked s tym nebudete suhlasit 🙂
Pan Valusek,
suhlasim s vami, aj podla mna by aj Meciar mal ist do basy, ak bol svojpravny. To je jedna z veci, na ktorych sme sa pochytili s panom Bombickom.
No velmi dolezite je to AJ. Podla vas ludia, ktori pustili do „privatizacie“ strategicke podniky, ktore „boli tesne pred krachom“, aby ich dostali ti zo zahranicia, ktori za odmenu financovali ich predvolebnu kampan by do basy ist nemali? Azda viete, ze rec je o VSZ, ktora bola natolko „skrachovana“, ze novemu majitelovi za 5 rokov zarobila 5-nasobok kupnej ceny?! Viete o ostatnych pre stat „vyhodne“ sprivatizovanych strategickych podnikoch, za ktore hlasoval aj vas favorit, ktory bol pravny expert KDH mesiac po opusteni skoly? Ten by do basy ist nemal? Ak neviete o kom je rec, je to ten isty clovek, ktory na tlacovke o Ruskovi pocitil neprekonatelnu tuzbu robit zo seba hlupaka, aby sa jeho hlupost na druhy-treti den potvrdila. Takze, ak chcete byt objektivny, vymenuvajte radsej ludi, ktori do basy nepatria. Ich zoznam je totiz ovela kratsi.
Nuz a o tom vygumovani mozgu…viete kto sa to vsetko, co ste spomenuli ospravedlnil? 🙂
oprava:
…viete kto sa za to vsetko…