V minulosti som na mojom blogu uverejnil príspevok Žilina, ako si ju pamätám. Poslednú nedeľu (15. 11. 09) som sa s kamerou vydal opäť na prechádzku po mojom rodnom meste a o svoje zážitky si dovoľujem podeliť sa s čitateľmi môjho blogu. Aby čitateľ mohol hlbšie pochopiť môj pohľad, odporúčam mu prečítať uvedený článok na tomto blogu.
Rovno oproti môjmu rodnému domu sa na hrdom koni šabľou oháňa J. M. Hurban, ktorý roku na prelome rokov 1948 – 1849 viedol slovenských dobrovoľníkov do dvoch bitiek o Budatín. Po prvej, začiatkom decembra 1848, po vyprášení maďarských gardistov A. Görgeja sa Hurbanovci stiahli opäť k Čadci, ale po druhom dobytí zámku začiatkom januára 1849 (žiaľ, zámok vtedy vyhorel aj so vzácnym archívom) prišli slovenskí dobrovoľníci aj do Žiliny a postupovali cez Turiec, Liptov a Spiš až do Šariša a Abova. K týmto udalostiam sa viaže aj anekdota, ktorú mi rozprával o svojom románe o Hurbanovi nebohý Vinco Šikula. Vraj jeho predstava o Budatínskom zámku sa niesla v duchu hradu na vysokom kopci. Tak aj popísal boj slovenských dobrovoľníkov v bitke pri Budatíne, ako sa s námahou a ťažkosťami štverali na zámok na vysokom kopci. Román tak aj vyšiel a on sa ho vydal propagovať aj do Žiliny. Jeho šok bol však nesmierny, keď videl zámok na totálnej rovine.
Starý Budatín sa v mnohom nezmenil. Okrem opravenej Janáskovej krčmy (vľavo dole – biela budova), ktorá v čase mojej mladosti bola čerstvo „znárodnená“ a opustená, a rozpadajúceho sa skladu Jednoty hneď za ňou zostal fakticky nezmenený. Až na tú dvojprúdovú diaľnicu, ktorá nám frčí rovno stredom dediny.
Zámok stojí tam, kde vždy stával. Dnešnú podobu získal po čiastočnej demolácii (najmä palácovej časti z druhej časti tohto pohľadu) a rekonštrukcii začiatkom 20. rokov minulého storočia. Dnes patrí Považskému múzeu v Žiline a je v ňom jedinečná zbierka drotárskeho umenia. Žiaľ, teraz sa rekonštruuje a prístupné sú len niektoré priestory mimo hlavnej hmoty zámku. Avšak čo sa pamätám, vždy sa rekonštruoval. Tento pohľad je z druhej strany diaľnice, z ktorej som fotil centrum obce.
Ešte raz pohľad na pamätník J. M. Hurbana. Tento pohľad sa úplne zmenil. V zadu je kopec Brodnianka, ktorý stojí nad obcou Brodno. Ja vápencový a plný druhohorných skamenelín. Chýbajú tu dva rady domov,z ktorých najskôr roku 1959 odhryzla nová cesta prvé tri a prednedávnom rozširovanie na diaľničný profil ďalšie dva. Najväčšou stratou pre Budatín je však zbúranie zdravého a zachovalého kaštieľa, ktorý stál hneď za plastikou Hurbana a bol dominantou tejto časti obce. Aj on musel ustúpiť diaľnici.
Pohľad na Budatín z druhej strany Váhu. V tejto časti obce sa toho veľa nezmenilo. Akurát zo starého oblúkového mosta zostal len posledný pilier na budatínskej strane. Ani Váh tu už nie je tou dravou horskou riekou, ale lenivým kanálom medzi vodným dielom Žilina a vodným dielom Hričov. Čo však je potešiteľné, je omnoho čistejší ako v 60. a 70. rokoch minulého storočia.
Budatínec po ceste do centra Žiliny musel prejsť popred vlnárský závod Slovena. Vtedy to bola rušná hlavná tepna smerom od Terchovej, Čadce a Bytče do centra mesta. Dnes je hlavná cesta preložená na nábrežie Váhu. Okrem hlučnej dopravy tu však chýbajú aj tri rady statných gaštanov, ktoré rástli pred touto sympatickou fabrickou budovou v celej jej dĺžke.
Remeselnícky dom. Kto chcel z Budatína ísť peši hocikde do Žiliny, musel prejsť popred ním. Bol postavený na začiatku 20. st. v súvislosti s prípravou Hornouhorskej priemyselnej výstavy. Čo sa pamätám, vždy bol dobre udržiavaný. Rovnako aj dnes.
Po vypuknutí SNP roku 1944 sa miestna nemecká posádka zabarikádovala v budove reálneho gymnázia, ktorá stojí vedľa Františkánskeho kostola na Kálove. Tam boli aj prvé povstalecké boje až kým 30. augusta na večer neobsadili Žilinu nacisti. V širokom okolí reálneho gymnázia je viacero pamätných tabúľ tým, ktorí v bojoch proti okupantom zahynuli. Žilinčania si vždy vážili tých, ktorí padli v povstaní. Svedčí o tom aj táto tabuľa na ul. A. Kmeťa.
Keď zabočíte na konci ul. A. Kmeťa smerom do centra, narazíte na Katolícky dom, ktorý bol svedkom mnohých udalostí. Vyhlásenie Žilinskej dohody zo 6. októbra 1938 si pripomína biela tabuľa na pravo od vchodu. Narodenie V. Tvrdého, významného Žilinčana a národovca 19. st. si pripomína čierna tabuľa naľavo.
V tejto budove kúsok ďalej pre zmenu roku 1918 sídlila Šrobárova slovenská vláda pred tým, než sa vo februári 1919 presťahovala do Bratislavy. Žilina bola vtedy na krátko hlavným mestom Slovenska.
Hneď vedľa budovy ČSOB stojí židovská synagóga z 30. rokov minulého storočia; jedna z najväčších a myslím si i najkrajších synagóg na Slovensku. Dnes v nej sídli kino i Štátne bábkové divadlo.
Z ktorejkoľvek strany sa dnes blížite do centra Žiliny, nachádzate len perfektne udržiavané budovy. Je to úplne iný obraz, aký som si zapamätal zo 60. a 70. rokov, keď boli tieto oblasti zanedbané a často polorozpadnuté. Holt, z tejto stránky Žilinčania na zmeny z roku 1989 nadávať nemôžu.
Tesne pred vstupom na námestie zo severozápdnej strany. V pozadí veža Sirotárskeho kostola. Poslednou budovou napravo pred námestím je hotel Grand, ktorý prežil aj privatizáciu. Budova bilžšie k pozorovateľovi dokazuje, ako sa v čase menili „občianske“ priority. V 60. rokoch minulého storočia tam boli ešte mestské kúpele, dnes tam tróni kasíno.
Hlavné, Mariánske námestie sa oproti minulosti hádam najviac zmenilo Provizórne zastrešenie zo 70. rokov 19. storočia, keď Žilina totálne vyhorela, nahradili pôvodné štíty a sedlové strechy. Najväčším zásahom do podoby z časov minulých bolo odstránenie neforemnej, kockatej travertínovej stavby, ktorá svojimi piatimi poschodiami z tohto pohľady zakrývala aj farské veže. Stála na mieste, ktoré zacláňa stromček v popredí. Dnes toto námestie určite patrí k najkrajším na Slovensku.
Pohľad od fary na námestie A. Hlinku. To sa hádam v Žiline za posledných sto rokov najväčšmi zmenilo. Ale v súvislosti s výstavbou nákupného centra Hrad sa asi ešte aj bude meniť. 
A opäť v Budatíne. tentokrát za tmy. Ešte by toho bolo veľa, čo by som chcel o Žiline povedať, ale zatiaľ len toľko.
Na žiadosť Misca vkladám kostol sv. Štefana v Žiline – Záriečí (kúsok od kruhového objazdu pri cesta od Bratislavy do centra. Ide skutočne o nádhernú románsku stavbu z 13. storočia, ktorá bola pravdepodobne v centre predkolonizačnej Žiliny. Neďaleko od neho na Frambore boli nájdené aj prvé archeologické doklady o prítomností Slovanov na území Žiliny zo 6. st. Pri tomto kostole som však počas mojej vychádzky nebol. Snímka je zo septembra 09.
Z jari tohto roku ponúkam pohľad na sútok Kysuce s Váhom. Za rozvíjajúcim sa porastom zámockého parku pretŕča Budatínsky zámok. Kopec v pozadí je „náš, budatínsky“ Dubeň, na svahu ktorého sa čupí starý Budatín. Na druhej strane Váhu oproti posledným budatínskym domom je žilinský futbalový štadión, z ktorého sa športoví redaktori hlásia ako „spod Dubňa“. Nech pozerajúceho sa nemýli pokoj týchto vôd. Za mojej mladosti boli aj Váh aj Kysuca v tomto priestore dravé horské rieky, ktoré sa stretali približne tam, kde na druhej strane možno vidieť tabuľu označujúcu rybný revír. Kysuca vrážala do Váhu v protismere približne v uhle 160 stupňov. Víry, ktoré tým vznikali vytvárali pri plnom prietoku „krútidlo“ v polomere cca 17 m. Taká bola aj hĺbka vymletého lievika pod ním. Otec mi hovoril, že počas veľkej vody, keď tadiaľ plávali plte a pltníci nezvládli navigáciu a vtiahlo ich do krútidla , dokázal tento vír postaviť a rozlámať aj 20-metrovú plť. To som už nezažil, lebo pltníctvo zrušili priehrady. Napriek tomu som bol veľakrát svedkom, keď do krútidla vtiahlo neopatrných plavcov alebo člnkárov a začalo ich topiť. Niektorí z nich sa už na hladine neobjavili. Kto to nepoznal alebo podcenil, mal veľkú smolu. Keď vymieňali v polovici 70. rokov železničný most, tak hlavný tok Váhu odrazili na druhú stranu a krútidlo zaniklo. Zaniklo však aj unikátne kúpanie v Kysuci, ktorá sa od roku 1960, keď sme jej krištáľovo-čistú vodu bez obáv pili, do roku 1980 na skutočnú stoku, do ktorej dnes už nikto nevstúpi. Žiaľ, aj takúto podobu má modernizácia Slovenska.
Vďaka za zaujímavú, ak keď pomerne krátku exkurziu. V Žiline je veľa krásnych stavieb, o ktorých slávnej histórií častokrát nevedia ani samotní Žilinčania, sám som sa dozvedel nové veci. Ešte by som doplnil pamiatky významného považskobystrického rodáka v Žiline: Grosssmanov dom pod Farským kostolom, Finančné úrady, Vila na Daxnerovej ulici, alebo aj dnes úplne zbúrané Farské schody (fotografie tu: http://www.for.sk/scheer.html). A samozrejme Kostol sv. Štefana, najstaršiu sakrálnu stavbu široko-ďaleko.
Témy, týkajúce sa histórie, ma vždy istým spôsobom lákali, lebo vo mne vyvolávali množstvo otázok. Táto konkrétna téma o Žiline je zaujímavá, ale čo by som ešte vylepšil, tak to sú, keď už teda porovnávate, tie fotky. To by som spravil takým systémom, že by som vedľa seba dal 2 fotky, jedna by bola spred dajme tomu 40 rokov a druhá, tak ako to vyzerá dnes a komparáciou by sa to zhodnotilo. Škoda, že nie som teda Žilinčan, a nemám takéto materiály, ale keď navštevujem svoje lokálne stránky BB, tak nachádzam množstvo historických fotiek s námestím a okolím BB aj z 19.storočia . To len na margo ako moje osobné vylepšenie, inak je to zaujímavá téma a keď som bol v ZA cca. 4 roky do zadu, tak sa ešte pár budov rekonštruovalo, ale ako vidím, tak je až na Aupark, celkom kľud.
Maxo,
samozrejme, že mám mnoho fotografii aj spred 40 rokov a starších, ale problém je, že nie sú v elektronickej podobe. To by som musel mať dobrý skener, čo nie je môj prípad. Ale ako úvaha je to dobré.
Pán Hrnko, aký máte názor na zničenie nedávno objaveného Žilinského hradu, ktorý padol za obeť výstavbe obchodného centra cynicky nazvaného „Hrad“? Plocha, na ktorej boli v roku 2008 archeologicky odkryté základy tohto dlho hľadaného objektu (priestor vymedzený ulicami Dolný val, Farské schody a Štôlňa), mohla po ukončení výskumu a zakonzervovaní zvyškov stavby slúžiť ako menší archeologický park ideálne situovaný v bezprostrednej blízkosti historického jadra mesta. Takáto vec by jednak rozšírila spektrum kultúrnych pamiatok Žiliny a jednak by ju určite zatraktívnila aj z pohľadu turizmu – je veľa ľudí, ktorí by si prišli pozrieť pekne prezentované nálezisko stredovekej fortifikačnej stavby. Žiaľ, všetci dobre poznáme túto neslávne známu kauzu, ktorá v spleti majetkových záujmov nenávratne (a veľmi nevyberaným spôsobom za záhadných okolností) vzala občanom Žiliny i celého Slovenska nielen hrad, ale aj budovu blízkej fary.
Je to veľmi smutná história, povedal by som trestuhodné nakladanie s národným kultúrnym dedičstvom. To, že sa po storočiach, našiel Žilinský hrad, bolo fantastické. Koľko sa len za posledných 150 rokov natrápil historici, aby ho našli len v náznakoch. A tu bác, bol v krásnej zachovanej podobe v základoch. To, že sa vybral a údajne ná byť vkomponovaný do novostavby sa dá akceptovať, to miesto by bolo asi architektonicky prázdne a zachované časti by celý priestor nevyplnili. Trestuhodné je však to, že po peripetiách okolo budovy fary sa celé nálezisko zlikvidovalo bez ďalšieho archeologického výskumu a pamiatkársky výskum by si zaslúžila aj sama fara, aby sa odhalili jej stavebné fázy. Myslím si, že trest by nemal minúť nielen Trabalssieho, ale aj tamojších pamiatkárov, ktorí to nechali aj po zbúraní fary vybrať bagrami a nezasiahli. Žiaľ, arogancia mocných a bohatých je viac ako národné kultúrne dedičstvo.
Ďakujem za odpoveď, pán Hrnko. Prísľub investora „rozobraté“ (rozumej zničené) murivo základov hradu opäť „poskladať“ vo vestibulových priestoroch nákupného centra je už iba tristným vyvrcholením tejto frašky. Radšej keby čestne a na rovinu povedali, že archeologický nález im bol od samého začiatku na príťaž. V iných krajinách, kde si viac vážia svoje národné kultúrne bohatstvo, by za podobných podmienok musela byť výstavba centra okamžite zrušená a presunutá na iné, vhodnejšie miesto. Samotnému faktu, že v bezprostrednej blízkosti historického jadra mesta, a najmä farského kostola, má vyrásť táto obludná novostavba, je vskutku ťažké uveriť. Pokiaľ viem, tak u nás to posiaľ nemá obdobu. Drasticky sa tým totiž naruší komorný charakter historického jadra Žiliny. A ak si niekto myslí, že „rozobraté“ murivo sa teraz niekde odborne a starostlivo uchováva v depozite, čakajúc na autentické znovuzrodenie v nablýskaných priestoroch nákupného strediska (ktoré, mimochodom, doteraz nemá ani stavebné povolenie), tak ho veľmi rýchlo vyvediem z omylu. Osobne som bol totiž na prelome júla a augusta 2008 svedkom toho, ako „odborne“ sa s reliktmi hradu zaobchádza: žiadne metličky a geologické kladivká, ale hutná demolačná technika nemilosrdne trhajúca a zhŕňajúca na hromadu subtílne trosky Žilinského hradu, a veľké nákladné autá odvážajúce tento „odpad“ na smetisko kdesi pri Kysuckom Novom Meste. A tento hrôzostrašný scenár sa o niekoľko dní nato zopakoval aj v súvislosti s farou, no ešte delikátnejším spôsobom – pod rúškom noci. Takže, ak sa aj niekedy návštevníci budú dívať na zvláštny kruhovitý objekt teatrálne vystavený uprostred skvostnej haly obchodného centra Hrad, budú mať pred sebou iba akúsi atrapu, zosmiešňujúcu ešte viac tragický osud skutočného Žilinského hradu. A keď si pomyslím, že sa tento barbarský čin odohral v roku, keď mesto oslavovalo 800. jubileum svojej prvej písomnej zmienky…
No, keďže mám k téme Hradu pomerne blízko, musím reagovať. Je jasné, že žiadny autentický nález sa v OC skladať nebude. Je len zbabelosťou kompetentných, že to nepovedia narovinu. V takýchto situáciách sa to robí tak, že v dlažbe budovy (átria, pasáže, alebo hocičo to bude) sa vyznačí obrys nájdenej hradnej veže, prípadne ďalších fragmentov (v zrýchlenom archeol. prieskume to p. Hoššo našťastie stihol ako-tak zamerať). Myslím si, že toto bude ten prípad. Takže ak tam potom pôjdete a uvidíte na dlážke osem metrový kruh, nečudujte sa 🙂
vyborne fotky, rad som si ich pozrel. co sa tyka budovy byvalej synagogy, tak by som doplnil informaciu, ze tam v 70tych a cast 80tych rokoch boli priestory VSD Zilina, konkretne aula tejto vysokej skoly v ktorej sa konali slavnostne zasadnutia aj prednasky – na ktorych rad vyskakoval aj neskorsi predseda vlady ktoreho tu radsej nebudem menovat, hadam len tolko, ze taky maly fuzaty :))) rad sa hlasil o slovo nielen vtedy, ked nieco nevedel – co je pochopitelne – ale aj vtedy ked to uz konecne pochopil a potreboval o tom informovat aj ostanych…
mrzia ma niektore ponovembrove zasahy v meste, nielen zmienovana likvidacia zakladov Zilinskeho hradu, rozne barbiebudky a tiez ta novozbohatlicka pestrost akrylatovych a silikonovych fasad starych domov na Marianskom namesti, ktora vobec nerespektuje raz namestia…
pan Hrnko, myslim ze by bolo velmi zaujimave, keby ste si nasiel cas a oskenovali tie stare fotky Ziliny a dali na web pripadne aj s porovnanim, ako to dnes vyzera. Ano, Zilina bola v tych casoch z dnesneho pohladu dost zanedbane mesto s osarpanymi budovami, lenze mala svoje caro, mnozstvo kaviarni, vinarni (tokajska, dubna skala, bodega, polom, perlicka) starych romantickych budov, zilinou presli desattisice vysokoskolakov, takze by tie fotky urcite privitali viaceri…
Milo ma prekvapil Váš blog, som rád že existujú ľudia, ktorí sa venujú bohatej histórii Žiliny. Mnohí ľudia dnes ani nevedia po akých miestach kráčajú a akí velikáni tu kráčali v minulosti.
Tiež by som si rád pozrel tie staré fotky, ak by sa Vám to podarilo umiestniť na web.
Ďakujem.
Nazdar Tonko, Ty starý roduverný Budatínec, som rád, že som našiel tento krásny článok od Teba o Budatíne a že si nezabudol. Pozdravuje Ťa aj môj otec LČ starší, rozpamätaš sa… otcová mama, moja starká, bývala pri zámku v malej dreveničke, ktorá stojí dodnes oproti Helerovi, pred vstupom do zámku, a môjho druhého star.otca „ČAČANÉHO“, určite, tiež poznáš… veliteľ hasičov v Budatíne ☺, postavil s partiou budatíncov kultúrny dom, …. mám jeho zvukový zaznam… spomienky, ako to stavali a príhody okolo stavby…
Pozdravuje Ťa otec, ktorý tiež čítal tento článok a je hrdý na Teba, ako Budatínčana, ktorý nezabudol na svoje hniezdo, nech sa Ti darí !
Laco Červienka ml. A st.
Ahoj Laco,
ďakujem za kompliment. Pozdrav otca. Ešte je tam aj článok Žilina, ako som ju poznal. Ten je myslím zaujímavejší.
inak to kasino je na mieste, kde boli za socializmu dve mensie menejcenne budovy, v tej prvej bolo velmi zname papiernictvo. tie „mestske kupele“ boli za tymito dvomi mensimi budovami, sa povodne volali Petrovskeho kupele (oproti Mydlarskej). boli pekne zrekonstruovane az na to, ze to natreli hnusnou zelenou farbou, dnes je tam OTP banka. tymi farbami je dokatovana cela Zilina. pokial sa pamatam, v tom case nesli v Nemecku a Rakusku na odbyt, tak to dodavali na Slovensko. najvacsiu spotrebu mala nepochybne Zilina, staci sa rozhliadnut na Marianskom namesti dookola, je to sialenstvo co tymi farbami stvarali…