V sobotu, 22. júna 2013 sa konalo na mieste bývalého Pribinovho Blatnohradu pri dnešnej maďarskej obci Zalavár slávnostné odhalenie slovenského súsošia sv. Cyrila a sv. Metoda. Podujatie bolo pomerne slušne – vzhľadom na obrovskú horúčavu – navštívené zástupcami slovenskej menšiny v Maďarsku, pútnikmi zo Slovenska i miestnymi obyvateľmi. Vzhľadom na dobré vzťahy slovenského ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zložiek bolo odhalenie pamätníka uskutočnené so všetkými prináležiacimi vojenskými poctami. Okrem množstva nadšencov z Maďarska i Slovenska dôstojnosti odhalenia pridávali na význame aj osobnosti kultúrneho a politického života ako z Maďarska, tak aj zo Slovenska. Maďarskú stranu zastupoval okrem iných oblastný veliteľ v hodnosti brigádneho generála, katolícky biskup – ordinár maďarských ozbrojených síl a zborov L. Biró, biskup zadunajského dištriktu evanjelickej cirkvi, predsedníčka budapeštianskej slovenskej samosprávy Z. Holossyová a ďalší, slovenskú stranu reprezentoval veľvyslanec SR v Maďarsku P. Weiss, podpredsedníčka NR SR J. Laššáková, predseda MS M. Tkáč, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí I. Furdík a mnohí ďalší. Vojenskú púť viedol biskup – ordinár F. Rábek. Podľa všetkého tam bolo aj veľa zástupcov tlače, ale na internetových stránkach hlavných printových médií na Slovensku som o podujatí nenašiel ani zmienku. Nuž na Slovensku je to asi skutočne tak!
A teraz niekoľko záberov z podujatia:
Čestná stráž maďarskej a slovenskej armády pripravená na začatie ceremoniálu.
Podpredsedníčka slovenského parlamentu J. Laššáková pri slávnostnom prejave pred odhalením pamätníka.
Odhalenie pamätníka. Odhaľujú podpredsedníčka parlamentu J. Laššáková, predsedníčka budapeštianskej samosprávy Z. Holossyová a veľvyslanec P. Weiss.
Biskup F. Rábek pri posväcovaní pamätníka.
Po odhalení.
Celkový pohľad na pozostatky chrámu sv. Hadriána, ktorý dal postaviť Pribina a ktorý bol vysvätený roku 857 salcburským arcibiskupom. Stavba musela byť skutočne mohutná a pôdorysom mi trochu pripomínala kostol, aký dal postaviť Karol Veľký v Cáchach (Aachene). Ak bol aspoň z tretiny tak pekný ako ten Cáchach, tak to v priestore Panónie musel byť ohromujúci kostol. Vedľa neho bol postavený aj veľmožský palác (falc), avšak ten na rozdiel od toho v Cáchach bol len drevený. Ale v tom komplexe to musela byť v celosti mimoriadna stavba. Keďže pred odchodom do Ríma strávili v Blatnohrade Cyril a Metod približne pol roka, je takmer isté, že v uvedenom kostole často vykonávali bohoslužby. Aj v apside sa nachádzajúca skupina (hovoriaca česky) mala so sebou kňaza a fotogrfia ich zachytáva pri vykonávaní pobožnosti.
Vojenská časť pútnikov sa sa však neuspokojila s improvizáciou a biskup F. Rábek odslúžil riadnu omšu pre prítomných slovenských i maďarských veriacich. Omša bola trojjazyčná, latinsko-slovensko-maďarská.
Napriek poludňajšej horúčave (začala asi 12.10 hod.), bol to uchvacujúci zážitok. Pomyslenie na spojenie cez 1150 rokov skutočne vytváralo zvláštny mystický pocit. Táto omša by určite dala aj neveriacemu, ktorý má zmysel pre históriu.
No a na záver menšia kuriozitka. Treba skutočne pochváliť maďarskú stranu za pomoc pri zorganizovaní tejto akcie. Aj biskup L. Biró vo svojom príhovore by uspel aj medzi čisto slovenskými poslucháčmi. Skrátka bolo príjemné počúvať od vrcholových maďarských predstaviteľov to, čo by z úst žiadneho maďarského predstaviteľa za Uhorska nikdy nevyšlo. Ale aby to nebolo také jednoduché, treba povedať, že aj oni majú svoju predstavu, čo na takej významnej lokalite z pohľadu slovenských dejín má stať:
Hoci by to niekoho mohlo mýliť, nie je to kostol. Je to svojrázny pamätník milénia od založenia župy Zala. Je to v samom centre archeologického parku. V pozadí sú základy kostola sv. Hadrána. Za mojím chrbtom je miesto, kde sa odhaľoval pamätník. Od roku 1985 (z príležitosti 1100. výročia Metodovej smrti) tam stojí pamätník svätým bratom, ktorý postavili Maďari spolu s Bulharmi a pamätám sa, ako to vtedy rozčúlilo našich komunistických pohlavárov. Okrem toho tam je aj pamätník rakúsky a slovinský, ku ktorému teraz pribudol náš, slovenský.
Maďarsko-bulharský pamätník.
Rakúsky pamätník.
Slovinský pamätník. Priznám sa, že som práve pri ňom dlho rozmýšľal, čo chcel asi autor týmto monolitom povedať, lebo miera abstraktnosti a umeleckej skratky je v ňom až príliš modernistická. Nikomu však asi v Slovinsku nenapadlo rozpútať o ňom takú diskusiu, aká sa rozpútala okolo návrhu A. Gábrika v Bratislave. Výber miesta sa ani mne nepozdával, ale pustiť sa do umeleckého stvárnenia, ktoré vyhralo anonymnú súťaž, sa mi zdá zvrátené.
Na záver ešte vrelo odporúčam každému, kto si rád zamedituje, navštíviť uvedenú lokalitu. Je to nádherné prostredie spojené s našimi dejinami, neodmysliteľne spojené jednak s našim prvým vládcom a jednak so svätými solúnskymi bratmi.
A bol tam prítomný primátor mesta Nitry?
Pre tých čo v Blatnohrade ešte neboli uvediem, že dnešná tvár miesta je značne pozmenená od čias v 9.stor. Totiž dôvod bol prozaický – za zmenou tváre krajiny stojí úmyselné zníženie hladiny Balatonu v 19.stor roľníkmi – zníženie výtoku riečky Sió (v mestečku Siofók) cca o meter – čím sa odhalili značné rozlohy úrodnej pôdy v rovinatých ústiach riek ústiacich do Balatonu.
Blatnohrad je preto dnes hlboko vo vnútrozemí – kilometre vzdialený od dnešného Balatonu, čo návštevníka mätie, prečo bol práve tam. Ale niekedy to bol výborne chránený ostrov v Balatone na ktorý sa vchádzalo po dlhom moste . navyše ostrov bol pri ústí riečky Zala do Blatenského jazera, čiže ležal na vtedy aktívnej vodnej dopravnej trase.
Zaujímavé je, že Blatnohrad leží na skok – iba niekoľko km na juh od známeho termálneho kúpaliska Hevíz – kam prichádza denne aj niekoľko turistických slovenských autobusov – ale do Blatnohradu po vykúpaní turisti nepokračujú. Myslím si, že o zaujímavom Blatnohrade (je tu aj veľmi zaujímavé múzeum) turistické agentúry netušia – nemá im to kto povedať, lebo záujem by iste bol.
Skoda, ze sa neuvazuje o znovupostaveni murov, ktore boli v 19.storoci zlikvidovane aby nezavadzali mileniovym oslavam zaujatia vlasti, ktore pripomina madarsky paskvil uprostred slovenskych pamiatok, a miestni gazdovia si z tychto kamenov postavili stodoly……
tu je nieco viac z odhalenia
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/aktuality/149-aktuality1-aktuality1/952-blatnohrad-pribinovo-sidlo-v-panonii
inac toto ma velmi zaujalo :
V roku 2009 veľký rozruch vyvolal nález črepu, na ktorom je čitateľný zlomok textu písaného hlaholikou. Na nápise črepu pochádzajúceho z džbánu alebo fľaše jasne vidno písmená „i” a „o” (zvané iže a on), čiže spolu „io”. Môže to byť napríklad časť nejakého mena. Zatiaľ sa nedá presne určiť, o aký jazyk ide. V objasnení možno pomôžu bádatelia z krajín používajúcich cyriliku. Tento nález má mimoriadnu hodnotu pre slovanskú kultúru. Jedná sa totiž o najstaršie zachované písmená v hlaholike. Nie je dokonca vylúčené, že ich písal samotný Metod, prípadne niektorý z jeho žiakov, pretože v rokoch 866-867 sa zdržiavali práve v Blatnohrade.
na margo tooto uryvky by som sa nebal pouzit termin – mimoriadnu hodnotu pre slovensku kulturu.
este ma zaujalo aj toto
Veľká časť nálezísk bola zasypaná (naposledy v roku 2001), respektíve podľahla nacionalistickej politike, ktorá pravdepodobne nechce pripustiť, že územie Zadunajska, okrem Avarov a Frankov, osídľovali aj Slovania. Aj jediná viditeľná pamiatka na zvyšky základov Pribinovho hradu, ktorá je v blízkosti Domu Malého Balatonu, nie je označená a pomenovaná. Nachádzajú sa v strede veľkých močarísk. Očami sa dotýkam zvyškov múrov. Musel ich vidieť aj básnik Ján Kollár, ktorý v roku 1842 zakreslil základy jedného z Pribinových kostolov, keď ich bolo vtedy ešte vidieť.
Zaznamníku,
vďaka za ten link. Konečne sa tak ku mne dostal obrázok toho črepu
s tými hlaholskými písmenami.
Keď sa poriadne prizrieme ku každému z tých dvoch obrázkov toho črepu,
tak TAM VIDÍME 3 !!! PÍSMENÁ HLAHOLIKY: A („krížik“), I („uzatvorené“ X
s dvoma krúžkami po stranách na rohoch v hornej časti) a O (dva krúžky
pod sebou spojené otočeným C ) !!!
To hlaholské A síce nemá na koncoch vodorovnej priečky, v písaných
textoch obvyklé, nadol smerujúce čiarky, úsečky, ale práve preto je
možné uvažovať nad tým,
ČI TO „NÁHODOU“ NIE JE „A“ Z „PREDCYRILOMETODSKEJ“ HLAHOLIKY ???
A TOMU, ŽE IDE O „PREDCYRILOMETODSKÚ“ HLAHOLIKU, NAPOVEDAJÚ
AJ TVARY PÍSMENA „I“, KTORÉ JE NA ČREPE ZO SAMÉHO DNA PRIEKOPY
(TEDA VEĽMI STAROM), VYHOTOVENÉ, oproti neskoršej zvyklosti !!!,
Z DVOCH JEDNOZNAČNÝCH TROJUHOLNÍKOV !!! !!! !!!
Totižto existujú indície, že HLAHOLIKU VYDUMAL sv. Eusebius HIERONYMUS
Sofronius, ktorý sa narodil r. 341/347 v STRIDO DALMATIAE,
teda v Dalmatskej STREDE !!! !!! !!!
Je známy ako autor VULGÁTY, oficiálneho prekladu Biblie do latinčiny.
No, a tento učenec, ktorý sa dal pokrstiť v rímskych katakombách dakedy
pred r. 366, AKO UKAZUJÚ TVARY HLAHOLIKY, CHCEL VYTVORIŤ „BOŽSKÉ“
PÍSMO, PRETO OPAKUJÚCIM SA MOTÍVOM V TVAROCH HLAHOLIKY SÚ
KRÍŽ, TROJUHOLNÍK A KRUH !!! !!! !!!
P.S.: „Gebírovci“ teóriu o Hieronymovom autorstve hlaholiky odmietajú
„bájkou“, že „bájku“ o Hieronymovi si vymysleli chorvátski „glagoľaši“,
aby tak vzdorovali zúrivosti „latiníkov“ – lebo vieme, že v Chorvátsku sa
hlaholika používala najdlhšie.
Vidim, ze tam bola aj pani poslankyna „palcovacka“ 🙂
To, že hlaholiku vymyslel priamo jeden z bratov, výslovne spomína sám pápež v jednom z pápežských listov priamo z 9. storočia (už neviem, v ktorom). Takže to je dosť závažný dôvod v prospech verzie, ktorá sa učí na školách. A tiež nie je pravda, že by sa v tomto bode oficiálne odmietali alternatívne teórie, dlhé roky sa o tom celkom oficiálne viedli spory; je pravda, že nakoniec zostal konsenzus taký, ako spomínate (to neznamená, že sa ostatné teórie považujú za nezmysel).
Pomocníku, vďaka za reakciu.
A citácia by nebola ? 🙂
Ide mi o presné slová pápeža – či spomína len písmo, alebo hlaholské p.
Je tu totiž ten fakt, že cyrilika sa volá po Cyrilovi !!!
Pozerám, že to je priamo Industriae tuae http://web.klasici.sk/node/482 v dolnej časti („schvaľujeme …“). Keď sa to vezme čisto doslova, mohol pápež myslieť aj cyriliku (samozrejme, že tam nie je príloha s obrázkom schvaľovaného písma), ale z ostatného historického kontextu je to myslím dosť nepravdepodobné.
Ako hovoril múdry rabín, všetko mohlo byť ináč. Ale v tomto prípade tomu nič nenasvedčuje. V každom prípade však žiť v zajatí predstáv, že všetko je zlovoľne zmanipulované, že niekto má záujem na tom, aby sa oproti skutočným dejinám fabulovali nejaké paralelné, ktoré by znevýhodňovali M. J. S., je vhodné na popredné miesto v zariadení, kde akademický titul neznie PhDr., ale MUDr.
Pán Hrnko,
„rabínske“ rady nám nepomôžu, lebo aj tí praví Júdeci, sú len akýsi
„etnický prefabrikát“ = geneticky sú to hlavne Kurdi (mix domorodiek s Indoevrópanmi) a jazykovo sú to semiti – viď el = al, šalom = salam,
ben = bin, … ale har = hora :D, pričom ešte aj v i. e. arménčine je hora
= sar, pričom v semitskej arabčine hora = džabal (čo všetci „uondiati“
opičením sa po angličtine čítajú „džebel“ 🙁 )
Ak Vám toto nestačí ako „indícia“ vyfabrikovávania moderných „nácií“
a vyfabrikovávania ich „veľkých“ dejín, tak chodte do Maďarska a kupte
si tam dajakého „turistického sprievodcu“ v angličtine či nemčine.
Ja „sa neviem dočítať“, napr. autor sa rozplýva nad tým, že dakde na
Západe sa dochoval zápis, že keď tam vtrhli „Maďari“, počas oného
„spanilého pochodu“ okolo roku 904, do jedného kláštora tak, čuduj sa
svete, tam našli mnícha, ktorý im rozumel a robil im tlmočníka 😀 😀 😀
No a prípadom pre dajakého MUDrlanta sú jedinci ako istý najväčší
maďarský básnik, zapísaný v matrike Alexander Petrovič, ktorý vyhlásil:
„Keby som vedel, v ktorej žile mi koluje slovenská krv, tak by som si ju
vyrezal.“ – nuž môj zlatý, to by si sa nedorezal, lebo inú ako slovenskú
krv si ani nemal, to ti odkazujú dnešní genetici !!! !!! !!!
Džebel je lokálna výslovnosť slova džabal vo viacerých arabských štátoch, nemá to s angličtinou nič spoločné.
Pomocníku, „nedetailite“! 🙂
Ja som tou „zátvorkou“ reagoval na drzosť anglicky hovoriacich vo filmoch,
hlavne dokumentárnych, kde raz bolo napísané „jabal“ a oni to čítali „džäbäl“ §§§
Alebo dokument o francúzovi Champolionovi, a anglický herec spolu
s českým dablérom, ako rä-kajú, tak rä-kajú meno egyptského boha RA
pri vysvetľovaní prvého hieroglyfu v mene RAMESE / Ramzes §§§
tiež zbieram kuriózne anglické výslovnosti známych gréckych a latinských slov.
tak napríklad z biológia spravili bajolodži, z Anastázie Enejstejžiu, z Jany Džein a podarené je aj americké meno, kde som veľmi dlho netušil pravý pôvod – z mexického Miguela spravili Majdžla…
Myslím že my európania toto nejako ustaneme, ale chudáci napríklad Číňania , čo o európskej kulúre nemajú veľa znalostí.
Angličtina kvôli tomu že sa píše ináč ako číta sa dlhodobo asi nestane svetovou rečou.
Najlepšia medzinárodná reč by bola asi holandština – je to vlastne zjednodušená angličtina ale sa tu píše až na výnimky rovnako, ako sa hovorí.