Slovenská národná strana si pravidelne pripomína významné výročia našich národných dejín, ktoré výraznou mierou ovplyvnili naše národné osudy a zanechali tak hlbokú stopu v národnom vedomí príslušníkov slovenského národa. Takouto udalosťou bolo aj Slovenské národné povstanie, ktoré začalo 29. augusta 1944 po tom, čo sa dovtedajší „spojenec“ vtedajšej Slovenskej republiky rozhodol okupovať jej územie. Nemožno však povedať, že ozbrojený odpor proti pokusu nacistického Nemecka okupovať slovenské územie bol iba spontánny. Vojenské vystúpenie, ktoré by dokumentovalo pred víťaziacou antihitlerovskou koalíciou vernosť slovenského národa princípom slobody, ľudských práv a demokracie, pripravovalo Vojenské ústredie v Banskej Bystrici i ilegálna Slovenská národná rada už celé mesiace. Cieľom príprav bolo zabezpečiť budúcnosť slovenského národa a jeho štátnosti v antifašistickej Európe po definitívnom víťazstve Spojencov nad nacistickým Nemeckom. Po tom, ako spojenci Antihitlerovskej koalície si už roku 1941 dali za svoj cieľ obnovenie Česko-Slovenskej republiky, museli odbojoví pracovníci hľadať také východisko z vojny, ktoré by pre Slovákov zabezpečilo uznanie ich národnej osobitosti a právo na vlastnú samosprávu. Či už vo Vianočnej dohode z decembra 1943 alebo v Deklarácii Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944 a v ďalších dokumentoch, ktorými sa Slováci prihlásili do boja proti zločinnému nacistickému režimu v Nemecku, za mier a demokraciu v Európe a vo svete, zároveň deklarovali svoju vôľu žiť ako slobodný a samosprávny národ. A za tieto myšlienky boli ochotní zobrať zbrane do ruky a položiť v boji aj svoje životy.
Otvorený ozbrojený boj slovenských vojakov a partizánov na Slovensku trval dva mesiace a viazal značne sily nepriateľa, ktoré mu chýbali na iných frontoch. Patril k najväčším antifašistickým ozbrojeným vystúpeniam v Európe. Niektorí historici dnes dobytie Banskej Bystrice a zlikvidovanie súvislého oslobodeného územia na konci októbra 1944 považujú za porážku povstania. S takýmto výkladom sa SNS nestotožňuje. SNP by bolo porazené len v tom prípade, ak by boli porazené jeho myšlienky a politický program. To sa však nikdy nestalo. Mnoho povstalcov zostalo v slovenských horách a pokračovalo v ozbrojenom zápase s nacistickým okupantom. A aj politický program povstania nebol skončením celoplošného ozbrojeného odporu mŕtvy. Na oslobodenom území v ňom pokračovali slovenskí antifašisti so širokou podporou slovenského obyvateľstva. To, že tento program musel na svoje úplné uskutočnenie čakať až ďalších takmer päťdesiat rokov, bolo aj dôsledkom geopolitickej situácie, v ktorej sa Slovensko ocitlo v dôsledku povojnového usporiadania sveta. Nemôžeme však nevidieť, že dnešné Slovensko vzišlo z antifašizmu, je založené na antifašistickej tradícií a ctí si túto tradíciu.
Slovenská národná strana vyzýva všetkých občanov, predovšetkým však svojich členov a sympatizantov, aby si pripomenuli hrdinský odkaz bojovníkov Slovenského národného povstania, položili kvetiny k pamätníkom tejto udalosti i na hroby obetí druhej svetovej vojny. Budú tým dokumentovať svoju oddanosť myšlienke humanizmu, mieru, demokracie a priateľstva medzi všetkými európskymi národmi.
Anton Hrnko,
podpredseda SNS
Yoss,
nepoznám dostatočne rozloženie politickej scény na Slovensku, ale pokiaľ Saskári alebo Oľanovci nie sú rozhodnutí ísť do vlády s Ficom, potom má SNS (aj Bugároci) vo Ficovej vláde veľmi silnú pozíciu, a nemusia tam iba „držať basu“, ale môžu aj udrieť päsťou po stole! Fico nemá na výber, nemá kým SNS nahradiť. (Takú istú pozíciu majú pravda aj maďaróni.) SNS by mala požadovať odstúpenie Maďariča (aj Miku a celej RaT Rady), aby mohla vyčistiť HÚ SAV aj ÚPN od zbytkov komunisticko-čechoslovakistických zatuchlín a vymeniť celú „kindergarden“ zpravodajcov v dvojbodkovom rozhlase a televízii.
Pôvodne som sa vás, páni, chcel všetkých 3 opýtať, odkiaľ viete, že sa nič nedeje ale nechám to nateraz tak. Vyjadrím sa k tomu Smeru – SNS: tieto dve strany sú na súčasnej politickej scéne najprirodzenejšími spojencami. Komplikované je to však v tom, že zároveň zápasia sčasti o toho istého voliča. To je dosť nemilá situácia a je veľmi náročná na inteligenciu a intelekt vrcholných predstaviteľov oboch partají, pretože zápas (o voliča), ktorý musia zvádzať, musia zároveň viesť tak, aby to nevyzeralo ako konflikt. Konfliktom by totiž obe strany len stratili, nemajú ním čo získať!!! Tu by si možno Yoss mohol položiť otázku, prečo SAS zrazu začala podporovať ministra kultúry Maďariča – nuž presne z toho dôvodu, ktorý som práve popísal. Aby sa plamienok rozhorel, aby sa začalo búchať do stola, ako tu podaktorí vypisujú. Tiež za úvahu stojí ďalšia vec: vyber si vojnu, ktorú budeš bojovať a vyber si podľa možností takú, ktorú vybojuješ do víťazstva. Tým chcem povedať, že je na mieste úvaha, či bojovať za M. Lacka, alebo či skôr presadiť nejaké systémové zmeny, prípadne výmenu na dôležitejšom poste (keď budú nové voľby), čo ja viem na poste predsedu ÚPN. Len moja úvaha, ale má svoje miesto.
Čo sa mňa týka, mám v tejto veci voči p. Hrnkovi dôveru (hoci mi je inak celé ÚPN ukradnuté, čo som dal dostatočne najavo už v minulosti, osobne by som ho nechal zvalcovať buldozérom) a to kvôli tomu, že viem, že mu tieto veci takpovediac „ležia na srdci“. Takže čo tak prestať krákať a proste…
…vyčkať času ako hus klasu!
Nuž,
ako tu podaktorí vypisujú, netreba nič robiť, len „vyčkať času, ako hus klasu“, vyčkať ďaľšie štyri roky, lebo potom MOŽNO, že bude možné urobiť „výmenu na dôležitejšom poste“, takže MOŽNO, že potom bude možné tým dvom prepusteným historikom obnoviť pracovný pomer, pravda, ak dovtedy hladom nepomrú.
MOŽNO, veď načo robiť niečo teraz, veď MOŽNO….
Veď MOŽNO, ako sa vraví, že „aj slepá kura niekedy zrno nájde“….
Nuž tým, že budete komentáre o M. Lackovi písať do každej tunajšej diskusie veru naozaj ničomu nepomôžete. To však nepochybne veľmi dobre viete, potom je však otázka, načo to robíte. Ale dám do pozornosti iný scenár: M. Lacko sa niekde vyjadril, že má v pláne obrátiť sa na súd. Čo tak, keby SNS počkala, ako ten súd dopadne a ak ho M. Lacko vyhrá – tak potom odpratať z postu samotného šéfa ÚPN (pre porušenie zákona), ale s takou parádou, prosím pekne, že si to celá historická obec zapamätá na desaťročie. To by som ako politik urobil ja – teda, ak by naozaj nebol žiadny priestor pre ten buldozér. Ak by bol, tak by som ho aj sám odšoféroval v rámci predvolebnej kampane. Heslo by bolo: Šliapneme na pedál! 🙂 Koniec koncov, keď sa mohol podpredseda Smeru voziť na traktore (či na čom to), prečo by sa nemohol predseda SNS Tučko Bombička povoziť na buldozéri…..či nie?
Tučko,
s dovolením, „zakrákam“ si ešte, lebo mi to nedá.
V prvom rade prípad p.Lacka (a jeho kolegu) vniesol do posledného článku na tomto blogu (Vystúpenie na medzinárodnej konferencii v Bratislave) prispievateľ „Paľo“ 5.septembra (teda dva dni potom, čo som ho uviedol pod týmto článkom) s priamou výzvou na SNS, čo bude s tým robiť. Kedže p.Hrnko (zaiste pre zaneprázdnenosť) neodpovedal, ja som na poludnie nasledujúceho dňa výzvu zopakoval. (Doteraz žiadna odpoveď.)
Pokiaľ si myslíte, že terajšiu diskusiu zahlcujem nevhodnými príspevkami, akceptujem to, ako Váš názor, ja si to nemyslím, lebo viem, čo to je byť s tromi deťmi bez zamestnania.
Ja ale tento prípad vidím v inej rovine.
V princípe porušenia zákonitosti – sloboda výskumu, slova i publikovania vlastných výskumov a názorov, je zaručená Ústavou.
V princípe stavovskej solidarity – historici určite majú nejakú organizáciu, ktorá by mala poškodenému prejaviť podporu, aj keď s jeho výskumom nesúhlasia,
V princípe samotnej zakladateľskej myšlienky SNS – podporovať a chrániť pro-národné osobnosti.
Všetky tri princípy sa p.Hrnka priamo dotýkajú a zo všetkých troch malo vzísť všeobecné odsúdenie vedenia ÚPN.
Či M.Lacko podá vec na súd, alebo nie, to nevieme, ale vieme, že súdy na Slovensku sa dali a dajú nielen ľahko ovplyvniť, ale aj veľmi ľahko vedia vec do nekonečna preťahovať a napokon ju zahrať „do stratena“.
Ja si nemyslím, žeby dotknuté organizácie a aj p.Hrnko sa mali v tomto prípade riadiť dobovým socialistickým porekadlom „Čo môžeš urobiť dnes, odlož na zajtra“ a čakať na rozhodnutie súdu, ak vôbec nejaký bude.
Písmo hovorí: „Kto včas dáva, dvakrát dáva“, a som si istý, že p.Lacko aj jeho kolega by si to veľmi cenili.
Tucko,
ja by som sa na sud nespoliehal, to je vec, ktora moze trvat roky, mozno aj desat a nikde nie je napisane, ze pravo = spravodlivost. je to vecou obce historikov, ako sa zachovaju, nepochybne medzi nimi prebiehaju urcite konzultacie, ale asi z toho nic nebude, lebo su predposrati, inak by sa ozvali uz davnejsie v inych pripadoch, ktorymi im bolo siahane na ich cest. vyhazov historika z uradu je velmi vazna tema, netreba ju obstrihavat, ani ju odkladat na zajtra (stare zname skolacke – zajtra zajtra, len nie dnes). treba pamatat, ze vitazstva sa ziskavaju drobnymi krokmi, drobnymi vitazstvami, lebo aj politika je hybridna zalezitost, nielen vojenske tazenia…
ps: valec valcuje a nie buldozer :o)
pps: kedze je dnes 9. septembra, tak jedna scena z filmu Pacho hybsky zbojnik – na zamyslenie, preco je ten film taky nadcasovy
Prípad pána Lacka je v porovnaní s čistkami po roku 1969 úplne nezaujímavý prípad.
Pán Lacko nech sa bráni ako chce sám, však sú tu nezávislé súdy.
Predmetný článok pána Lacka (o ktorom by som ináč určite nič nevedel), som si upozornený naň prečítal – a mne sa páčil – pretože mi encyklopedicky doplnil vedomosti o konci 2.sv.vojny – a v podstate mi prezradil , že aj Slovensko sa ocitlo na dlhom zozname krajín, na ktoré už dopadli americké bomby. Po vzhliadnutí dlhého zoznamu krajín, ktoré takúto streľbu a bomby zažili (vrátane českých krajín – kde mimochodom ťažko poškodili aj gotický pražský kláštor Emauzy založený Karlom IV pre zachovanie slovenskej (slovanskej) liturgie a slovenského písma) by som, aby bolo aj trošku veselo), to odľahčil parafrázovaním L+S:
Štáty, ktoré ešte nami neboli zbombardované, nech sa prihlásia u súdruha Žinčicu…
Bežný čitateľ ani nemôže postrehnúť príčinu sporu -autor v texte použil jedno (prípadne dve) ľahko identifikovateľné slovíčka, asi tie popudili externý dohľad, ktorý napríklad koncesionárske poplatky neplatí, ale TV riadi, aby vyslal okamžite pokyn vedeniu ústavu neprispôsobitého historika umravniť dostatočne výstražným spôsobom aj pre ostaných nie moc zarábajúcim (a teda dostatočne závislých) historikov.
Novinári, poznajúc pedantnosť našej justície ale budú môcť sporu aj bez politických zásahov venovať nasledujúcich aspoň min.10 rokov.
Tučko
myslím si, že z diskutujúcich asi najlepšie poznáte pomery v koaličnej kuchyni i v SNS a preto dúfam, že nasledovné fundovane okomentujete:
Náhodou som natrafil na skľúčujúcu (pre mňa, priaznivca SNS) správu, na rok starý článok na http://www.protiprudu.org s nápisom „Záhadno-raketové preferencie darmožráckej SNS“, ktorý dáva tušiť, prečo Dankov (a SNS) postoj je taký, aký je. Aj keď to chcem posudzovať len ako „konšpiráciu“, článok ma nútil zamyslieť sa.
Autorom článku je „Michal“, čo môže byť aj pseudoným, ale keď si odmyslíme nálepkovanie a zameráme sa na podstatu, zostava nám zvážiť, či to, čo autor tvrdí je fakt.
V skratke, autor (v máji 2015) tvrdí, že „malej, neaktívnej, zapadnutej straničky“ sa podarilo za necelý rok vyšvihnúť sa na „relevantnú stranu“ len vďaka obrovskej marketingovej kampani, na ktorú museli odnekiaľ mať peniaze.
Myslím si, že toto tvrdenie je pravdivé, a nedá sa len tak mirnix-dirnix zamiesť pod koberec…
Autor ďalej tvrdí, že pretože oficiálna, pro-kapitalistická politika stráca podporu v obyvateľstve a pro-národných, či nacionalistických podporovateľov/patriotov pribúda, a naviac, národnú myšlienku sa démonizovaním (1.Slovenskej republiky) nepodarilo zahubiť, trebalo týchto pro-národných voličov zachytiť do kontrolovanej strany, aby ich zjednotenie/moc (napríklad v ĽSNS) nedosiahla mieru, ktorú by už nemohli kontrolovať.
A na takýto cieľ sa údajne výborne hodila do zabudnutia odsunutá SNS. Vraj stačilo do nej vraziť peniaze nejakého oligarchu.
SNS, v tom čase chudobná mimoparlamentná stranička s dlhým pronárodným rodokmeňom sa k tomuto účelu mimoriadne hodila.
Pokiaľ je na tejto teórii/konšpirácii čo len tieň pravdy, potom be to dokonale vysvetľovalo ten „čajový“ postoj SNS v otázke národných, aj štátnych záujmov, ktorému som sa v predchadzajúcich príspevkoch tak divil.
Keď si to podrobnejšie rozoberieme, tak „Pre“ konšpiračnú teóriu hovorí Dankové ostré vystúpenie a démonizovanie HSĽS hneď po voľbách a ignorovanie (hlasovanie proti) akýchkoľvek návrhov Kotlebovcov v Parlamente.
„Proti“ konšpiračnej teórii hovorí Dankov nesúhlas so zvyšovaním koncesionálnych poplatov, ale ináč o vyvážený verejno-právne zameraný program štátnej televízie neprejavil žiadnu snahu.
Pán Yoss sa v jednom zo svojich príspevkoch vyjadril, že p.Danko má šťastie, že má vedľa seba p.Hrnka. To len potiaľ, pokiaľ má p.Hrnko predstavovať pro-národný element v SNS. Je však p.Hrnko naozaj správnym predstaviteľom pro-národnej osobnosti?
Pán Hrnko v svojom životopise uviedol, že titul aj doktorant historika získal štúdiom a skúmaním päťročného trvania 1.Slovenskej republiky, v čom aj ďalej, v zamestnaní v HÚ SAV pokračoval. Teda je, alebo mal by byť dostatočne fundovaný, aby sa k Lackovým výskumom vyjadril. Dosiaľ to však neurobil.
Pán Hrnko študoval a pôsobil v časoch diktatúry jednej strany a tvrdej normalizácie, ale tieto úskalia slobodného výskumu a slobody slova preplával bez najmenšej profesionálnej újmy. Ako dávnejšie na svojom blogu tvrdil, nemá sa za čo v svojej predchádzajúcej tvorbe ospravedlňovať, ani ju opravovať, stojí si za tým, čo napísal. Tú však, pre obyčajného smrtelníka nie je možné nájsť. Publikoval knihu, čo má ďaleko od jeho štúdijného, aj pracovného zamerania, knihu o Skalici.
Napriek tomu, že p.Hrnko pomerne úspešne vystupuje v úlohe pro-národného historika, podľa mňa však aspoň v dvoch bodoch spĺňa v SNS úlohu pútavky na odlákanie pronárodných voličov, ale pritom pretláča zastaralý pro-komunisticko-český pohľad na národné dejiny:
Tvrdohlavo trvá na dnes už zastaralej teórii údajného sťahovania národov, ktorá je základom českej teórii „staršieho brata“ a
Tvrdohlavo zamlčiava monumentálny fakt, že Povstanie v 44. bolo vyvolané za účelom zániku slovenskej štátnosti „zabalením“ ho do boja proti fašistom za lepšie postavenie Slovákov cúvnutím do svetlých zajtrajškov českého područia.
Nech sa na to dívam z ktorejkoľvek strany, mne vychádza, že pán Hrnko je historikom prijateľným pre akúkoľvek koalíciu, preto do strany, ktorej účelom podľa konšpiračného scenára údajne je iba odlákať pro-národných voličov, perfektne zapadne.
V zohľadnení konšpirácie súhlasím s Yossom, že p. Danko má šťastie.
Augustin Marian Huska napriek vysokemu veku nezahala, sleduje dianie. vyhazov historika pre jeho nazory zhrnul nasledovne:
“Ste obyčajná, cudzími samozvancami dosadená hŕstka niktošov. Ste všetkého schopná menšina a narábate so záujmami väčšiny slovenského národa, slovenského historického vedomia a slovenskej štátnosti ako s podľuďmi…“
Milanxyz,
môžem Vám ponúknuť iba svoj názor: nesúhlasím s tvrdením, že sa môže podariť vybudovať stranu ako SNS „len vďaka obrovskej marketingovej kampani, na ktorú museli odnekiaľ mať peniaze“ ako ste napísali. Spomínam si totiž veľmi dobre na pár strán, ktoré naozaj mali obrovskú marketingovú kampaň a zhoreli, napríklad istá partaj 99% (alebo tak nejako). Podľa môjho názoru sa pod vzkriesenie SNS podpísali 3 veci: 1/ Smer opustil po voľbách 2012 národný rozmer svojej politiky a aj sa to na tomto blogu niekoľkokrát kritizovalo (podľa mňa to bola vedomá kalkulácia na vznik možného koaličného partnera – SNS), 2/ na Slovensku reálne existuje voličský elektorát, ktorý si SNS „pamätá“ a ktorý skrátka A. Danko dokázal opäť podchytiť a 3/ áno, SNS-ke sa dostalo aj potrebného mediálneho krytia napríklad TA3. Nie však kvôli SNS, ale s požehnaním Smeru, môj názor. S tvrdením o účelovom nasadení SNS ako nástroja na kontrolu verejnosti mi zase nesedí masové nasadenie kapitalistických médií na Slovensku, ktoré dnes celkom jednoznačne a tvrdo „pracujú“ na SNS-ke. V zmysle jej likvidácie, aby sme si rozumeli. Zmysel by mi dávalo ak by sa A. Dankovi naopak dostalo podpory, aby ďalej naberal voličstvo (aby toto voličstvo potom bolo možné kontrolovať). K čajovej podpore národno-štátnych záujmov SNS-kou toľkoto:
máme 6 mesiacov od volieb, mesiac škrtnite na vznik vlády, 2 mesiace na uhorkovú sezónu, reálne je teda SNS „pri kormidle“ štvrťroka!!! Poukážem na jeden konkrétny príklad, ktorý ja osobne radím nielen do kategórie obhajoby národno-štátnych záujmov, ale dokonca priamo do šuflíka BUDOVANIE ŠTÁTU. A tým je konanie A. Danka (alebo SNS ak chcete) ako presedu NRSR. Zaznievajú jasné posolstvá adresované ľuďom týkajúce sa významu Národnej rady pre štát a významu štátu ako takého (samozrejme jeho kostrbatým slovníkom). A zaznievajú opakovane, čo považujem za veľmi dôležité. A zaznievajú od novej tváre v politike, ktorá sa vezie podľa všetkého na pozitívnej vlne, ako to už pri nových tvárach býva – a to považujem za ešte dôležitejšie. Zo všetkých prezentácií predsedu parlamentu ja osobne pozorujem zreteľnú snahu primäť ľudí k tomu, aby sa na parlament (a štát) začali pozerať s úctou. To nie je len o novom rokovacom poriadku či parlamentnej stráži v historických slovenských národných uniformách. To je aj o tom, že napríklad už podpisovanie koaličnej zmluvy 4 partnermi na Bratislavskom hrade bolo pojaté ako napospol dôstojná a slávnostná udalosť! Trochu bokom: To isté sa však deje aj smerom navonok a tu mám na mysli všetky tie rokovania súvisiace s predsedníctvom, ktoré prebiehajú v bratislavskej Redute. Viete, ja som magor, takže si tie tlačovky, ktoré bývajú po zasadnutiach rôznych tých ministerských rád Európskej únie na Slovensku po večeroch pozerám. A kľudne Vám napíšem, že vo vyjadreniach zahraničných predstaviteľov padajú na adresu Reduty výrazy ako magnificent, beautiful (nádherný, krásny) a podobne – popri povinných komplimentoch o dobre zvládnutej organizácii, samozrejme. To druhé je povinná jazda, to prvé vonkoncom nie, verte mi, podobných tlačoviek som videl mraky. Samozrejme tu treba oceniť veľmi aj Smer, ktorý predsedníctvo dlho pripravoval, toto je skôr asi jeho parketa. Keďže mi je jasné, že Vám to, čo som napísal, stačiť nebude, napíšem Vám to, čo som mal napísať namiesto týchto litánií hneď na začiatku a ďalej sa neobťažovať: budem SNS-ku hodnotiť po roku či po dvoch, no nie po 3 mesiacoch. Pretože, nehnevajte sa na mňa, ani koncesionárske poplatky, ani M. Lacka a ani ĽSNS jednoducho nepovažujem za argumenty nato, aby sme tu teraz(!) hodnotili postoj SNS k obhajobe národno – štátnych záujmov. O to viac nie, že prvé dve veci zďaleka nie sú uzavreté.
Čo sa názorov A. Hrnka týka, tak moje postoje poznáte. Som na strane 1. Slovenskej republiky a pravdepodobne sa nikdy nikomu nepodarí primäť ma k tomu, aby som povstalcov považoval za hrdinov či za iným spôsobom hodných úcty. Som na strane autochtónnej teórie o pôvode našich predkov tu na tomto kuse zeme. Od Lacka mám doma knihu (hoci iba jednu, priznávam). Neviem, čo by som v tejto chvíli ešte napísal.
A áno, ešte jedna vec, berte to ako napísané od človeka, ktorý volil Smer a možno ho bude voliť aj o 4 roky, bude záležať od toho, ako sa vyvinú isté veci (kvóty, migrácia atp.). Nie som teda SNS-kár, takže nevidím, čo sa tam „u nich“ všetko dialo a deje. Zrejme by sa mal ozvať skôr niekto z voličov/sympatizantov/pozorovateľov strany SNS.
S hodnotením SNS, ako to popísal Tučko súhlasím. Treba počkať aspoň 1 rok, aby sme mohli jej činnosť hodnotiť na základe konkrétnych faktov. Tiež môžem potvrdiť, podľa informácií z 1. ruky od človeka, ktorý bol „pri tom“, že stretnutie ministrov financií , v réžii min. Kažimíra malo veľmi pozitívne, až nadšené hodnotenia /oficiálne ak neoficiálne/ od partnerov z EU. Dobrá organizácia, pohostinnosť, umelecký program a aj šarm min. Kažimira slávili úspech. Bolo zjavné, že dôležitý nemecký min. financií Schäuble a Kažimir majú k sebe blízko. Ako na záverečnom výlete loďou po Dunaji povedal min. Kažimir slovenskému personálu, ktorý sa podieľal na organizácii podujatia, nebolo to samoúčelné, ale chceli sme ukázať naším partnerom z EU, že sme skutočne schopní, pohostinní, že si ich vážime a samozrejme by nás to malo zviditeľniť v Európe.
Takto nejako to tam vyzeralo:
Tučko,
len veľmi stručne:
Autorovi „konšpiračnej“ teórie neide o účelovom nasadení SNS ako „nástroja na kontrolu verejnosti“ teda verejnosti celkove, ale len jej národne orientovej časti. Keď Smer opustil „národný rozmer“, ten začali podchytávať Kotlebovci. A aby sa pronárodná ĽSNS nevymkla zpod kontroly, začala sa mohutnou mediálnou kampaňou kriesiť SNS.
Aspoň tak si vykladám „konšpirátorovu“ teóriu.
Pochopiteľne, neskôr bude toho viacej na posudzovanie budovania národno-štátnych záujmov SNS, veď aj slepý, ako sa hovorí v Šariši, povedal „uvidzíme“!
Momentálny úspech slovenského pohostenia dignatárov EU by som ale neprikladal SNS. To sa nezrodilo len po vstupu SNS do Parlamentu, pohostinnosť je výraznou časťou slovensko/slovanského naturelu.