Tento rok si už po 24-krát pripomenieme jednu z najvýznamnejších udalostí najnovších slovenských dejín, ktorá bola jedným z rozhodujúcich medzníkov na ceste Slovenskej republiky k získaniu úplnej štátnej a národnej suverenity, k vyhláseniu samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky.
17. júla 1992 prijalo 113 odvážnych poslancov vtedajšej Slovenskej národnej rady Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie bolo vyústením vyše dvojročných politických ťahaníc o podobu štátoprávneho začlenenia Slovenska do rodiny slobodných európskych národov. Ukázalo sa, že predstavy českej verejnosti a jej politickej reprezentácie a slovenskej verejnosti a jej politickej reprezentácie sú nezlučiteľné s existenciou spoločného česko-slovenského štátu.
Rozhodujúca väčšina slovenskej populácie vo voľbách roku 1992 dala svoje hlasy politickým stranám (HZDS, SNS a SDĽ), presadzujúcim také štátoprávne postavenie Slovenska, ktoré by zabezpečilo jeho medzinárodno-právnu subjektivitu a národnú suverenitu. Zo strán, usilujúcich sa o zachovanie spoločného štátu za každú cenu, sa dostalo do parlamentu len oslabené KDH a ostatné vo voľbách úplne prepadli a následne aj zanikli. Bolo preto logické, že vyhlásenie Deklarácie bolo prvým aktom novozvoleného parlamentu, aby sa jasne dalo najavo, že nová politická reprezentácia bude postupovať v zmysle mandátu, ktorý dostala od slovenského občana. Pre historickú pamäť treba ešte pripomenúť, že požiadavka na vyhlásenie zvrchovanosti sa prvýkrát objavila na Šurianskom stretnutí Slovákov z juhu 3. marca 1990. Ako politický program si ju ešte pred voľbami roku 1990 osvojila SNS a postupne o jej potrebnosti presvedčila aj iné politické strany.
V súčasnej turbulentnej dobe, keď sa európskym národom predkladajú mnohé riešenia problémov, s ktorými ich politické reprezentácie nesúhlasia a s ohľadom na občanov svojich krajín ani nemôžu súhlasiť, je treba pripomínať si túto udalosť nielen ako historický fakt, ale aj ako výzvu. Slovenská republika je suverénny štát a ako taký sa zúčastňuje aj na európskej a euroatlantickej integrácii. V rámci integrácie sme mnohé časti svojej suverenity preniesli na nadnárodné orgány, aby ich v našom mene spravovali lepšie a pre nás výhodnejšie. Nemôže sa preto stať a nemôžeme akceptovať také narábania s našou suverenitou, ktoré by bolo v rozpore so základnými ekonomickými, kultúrnymi a hodnotovými záujmami nášho obyvateľstva.
Občania SR sú stále väčšinovo eurooptimistickí a pokladajú členstvo Slovenskej republiky v EÚ a v menovej únii za prospešné. Preto SNS pokladá odchod Veľkej Británie z EÚ za poľutovania hodný. Nemôžeme však nevidieť skutočnosť, že výsledok referenda v Spojenom kráľovstve bol aj v dôsledkom nezvládnutej spoločnej európskej politiky v mnohých otázkach. Občania Veľkej Británie získali dojem, že sa s ich suverenitou nenakladá tak, ako by si želali, a väčšina sa rozhodla vziať si ju naspäť na svoj národný štát. Aby sa nestal z britského odchodu z EÚ dominový efekt, musí nastať hlboká sebareflexia ako Bruselu, tak aj národných štátov, v ktorej sa musia jasne pomenovať pochybenia a určiť cesty ich nápravy. Občania jednotlivých európskych štátov, teda aj občania SR, musia cítiť, že sú suverénnymi držiteľmi moci v svojich krajinách a tam, kde svoju suverenitu ich štáty zverili do spoločnej opatery, sa rozhoduje v ich prospech. V tom je i najaktuálnejší odkaz 17. júla 1990 dnešku.
Slovenská národná strana vyzýva občanov, aby si Deň zvrchovanosti pripomenuli podľa svojich obyčají. Zároveň pozýva na rôzne podujatia, najmä pálenie Vatier zvrchovanosti, ktoré organizujú naši aktivisti počas tohto víkendu po celom Slovensku. Národná zvrchovanosť je stále hodnota, ktorú si treba pripomenúť a o ktorú sa treba sústavne usilovať.
Anton Hrnko,
podpredseda SNS
Citujú ho preto, lebo je to veľmi kvalitný, podrobný slovník a istý súhrn ostatných prác v tejto oblasti (on to celé nevymyslel). Ostatné sú vaše osobné dohady spadajúce do oblasti emócií, ktoré sú tým pádom úplne irelevantné.
Ja som to hore napísal, aby na slovenskom internete boli občas aj nejaké normálne informácie, nielen všetky „alternatívne“ teórie, ktoré hocikomu napadli. Vy totiž zabúdate v svojich príspevkoch vždy napísať, že pri vašich etymológiách vychádzate z vašej čisto osobnej hypotézy, že indoeurópčina bola vlastne slovančina (resp. že žiadna indoeurópčina nebola ale bola slovančina). Bežný čitateľ ale o tejto vašej „hypotéze“ nevie a myslí si, že tie vaše úvahy sú akési neutrálne názory. Nie sú, sú to extrémistické názory. Neviem, či ešte niekto iný na svete dnes zastáva tento váš názor, ak áno, tak veľa ich asi nebude, lebo túto hypotézu, že sa „všetci“ vyvinuli zo Slovanov, prakticky nič nepotvrdzuje.
Pomocník a všetci ostatní,
čudujem sa vám, že s týmto, no nechcem byť emotívny… vôbec diskutujete. Veď je to provokatér par excellence. Totiž nie je možné, aby človek, ktorý evidentne toho veľa načítal, mal také imbecilné názory. Buď je imbecil, čomu neverím, a všetko načítané mu ide cez hlavu ako voda cez sito. Ale podľa mňa je to čistý provokatér, ktorý sa na vás zabáva a vytvára u tých „menej náročných“ neoprávnený dojem velikášstva a tým bráni vzniku ich skutočného slovenského vlastenectva.
indoeurópčinou samozrejme myslím praindoeurópčinu
P. Hrnko, on nadhadzuje občas veľmi zaujímavé témy… A nie všetko, čo píše, je zle, ale o tom sme sa tu už raz dávnejšie hádali… Či je provokatér, neviem (na internete je ich veľa), ale povedal by som, že provokovať by sa dalo aj oveľa jednoduchším a efektívnejším spôsobom, ak by niekomu naozaj išlo o provokáciu.
Nuž, keď máte čas, tak sa zabávajte. Ľudová etymológia typu, ak zo slova matka odstránime jedno písmeno a štyri vymeníme, dostaneme slovo pivo (čo je JMS metóda), je niečo, čo ma vôbec nezaujíma.
Veď vidíte, že reagujem len na zlomok napísaného (nielen od Metoda), lebo ten čas naozaj nemám.
Pán Hrnko,
ja som učil, ako sa to dnes „free-cool-in-sky“ povie, teenagerov, a viete, v očiach ktorých som bol najväčší … ? Nuž, v očiach tých, ktorí sedávali v tzv. somárskych laviciach.
Dnes sa mi prihovoril jeden so žiakov, ktorí „sa úspešne vyhýbali chodením poza školu tomu, aby som ich dačo naučil“. Je smutné, že dnes ako bagrista zarába viac, ako som zarábal ja s dvoma vysokými školami, keď som ho učil.
Pán Hrnko, ako poslanec parlamentu v poprevatovej dobe, aj Vy nesiete svoj diel zodpovednosti ZA ÚPADOK FINANČNÉHO OHODNOTENIA PRÁCE VYSOKOŠKOLSKY VZDELANÝCH ĽUDÍ V TEJTO, PODĽA „PEKNÝCH REČÍ“ V ÚSTAVE, SLOVENSKEJ REPUBLIKE §§§
A ako historik by ste mal vedieť, že UŽ ZA ONÝCH HABSBURGOVCOV PROSLOVENSKY ZMÝŠĽAJÚCI VZDELANCI TU NA TOMTO, OD NEPAMäTI NAŠOM SLOVENSKOM ÚZEMÍ, TRELI BIEDU §§§
A KEĎ AJ DNES PROSLOVENSKY ZMÝŠĽAJÚCI VZDELANCI TRÚ BIEDU AJ VAŠIM PRIČINENÍM,
TAK TÝM VAŠIM „skutočným slovenským vlastenectvom“ „KOHO CHCETE NAKŔMIŤ“,
KEĎ TU KAŽDÝ UŽ NIEKOĽKO STOROČÍ VIDÍ, ŽE „AK SA ODRODÍŠ NEBUDEŠ HLADNÝ“ §§§ §§§ §§§
V tom „sa odrodíš“ je aj pochlebovanie cudziemu – či jazyku, či výskumu, či …
AJ PRETO SME SA DO DNES NEDOZVEDELI, „AKÚ ŽE TO MÁ HAPLOSKUPINU TEN, PODĽA „ZUBOV“ TU NARODENÝ, ÚDAJNÝ „CUDZOPOCHLEBOVAČNÝ“ GERMÁNSKY VANDAL OD POPRADU ?
Už rozmýšľam, že sa ten rozbor „Vandalových“ génov tají toľké roky, preto lebo čo keď by dakto na Slovensku zistil, že je priamym „Vandalovým“ potomkom, a tak by si mohol robiť nárok na majetky, ktoré dnes vlastnia potomkovia tých „usilovných sluhov“ „okupačných kráľov“ ( že „psychotické“, tak aká „psychóza“ je za doterajším zatajovaním, čo i len jeho haploskupiny – presnejšie dvoch haploskupím, lebo u muža je možné určiť haploskupinu mtDNA zdedenú po prapramatke a Y-DNA zdedenú po prapraotcovi).
Pán Hrnko, tak už konečne ukážte to vaše skutočne slovenské vlastenectvo a vypáčte tú „Vandalovu“ haploskupinu z toho dnes už len Historického ústavu SAV §§§ §§§ §§§
Pán Metod, ja som za svojich 18 rokov čo som strávil v škole zistil, že na školách je to s kvalitou učiteľov biedne. Akože vysoké školy mali porobené, ale odborníci – dobrí pedagógovia na školách takmer nie sú – možno 10%. Ale až 20% je tam vyslovený odpad, zbytok je sivý stred.
Osobne by som polovici učiteľov odporučil, aby sa presunuli do výroby, alebo na miestne úrady a zbytok by som lepšie zaplatil – aby tí zostávajúci mali motiváciu sa dotiahnuť na tých 10% a týchto zvyšných 50% by vedeli lepšou organizáciou výučby zvládnuť prácu aj za tých prepustených 50% (prácou v tematických blokoch a podobne…). Keď to ide na vysokej škole musí to ísť aj na nižších úrovniach. Sekaná výučba je podľa mňa omyl.
Ja som medzi učiteľmi zažil aj doslovne psychopatov a psychopatky , ktorí vôbec nevedeli učiť. A učili, a nik im nikdy nepovedal (hlavne žiaci a študenti) že nevedia ani vysvetliť, ani naučiť. To je problém na našich školách – že učitelia nie sú hodnotení študentami…. Každý rok by mali byť učitelia hodnotení absolventami s odstupom po 5 rokov .Pretože len takéto hodnotenie s odstupom môže byť objektívne. Keby sa to takto začalo robiť, potom by sme v hodnotení štátov riadne poskočili.
Doteraz!!!! sa absolventov škôl nikto nepýta na ich názor na učiteľov a systému výučby, čo pokladám za najvačšiu systémovú chybu nášho školstva.
Študenti by aj povedali, aj poradili – keby sa ich vôbec niekto spýtal….
Milan2, vidno, že ste nikdy neučil.
Ja som učil aj za spoločenského zriadenia, ktoré si predsavzalo vychovať nového, nesebeckého, uvedomelého človeka – žiaľ, ako ukázal „prevrat starosebcov“, drvivej väčšine populácie je bližšia „odórom zvyku aj na šibenicu“ páchnuca starina.
A po „prestávke“ vo výskumno-realizačnom ústave (ináč položenom na lopatky „nadšením z návratu primitívnejšieho spoločenského zriadenia“) som učil aj za tohto „MARAZMU“ SPÔSOBENÉHO NÁVRATOM k „trhovej ekonomike“ (k tomu, čo tu bolo pred „nádejou na vybudovanie konečne spravodlivého spoločenstva skutočných ľudí“), t. j. K SPOLOČNOSTI RIADIACEJ SA HESLOM: „U-TRH-NI SI ČO NAJVIAC PRE SEBA“.
Nuž, ja som strávil v školských laviciach 20 rokov. A keďže som sa učil na jednotky a dvojky, tak som „neprovokoval nízke pudy“ frustrovaných (z nízkej efektivity ich práce kvôli „natvrdlým šašom pred tabuľou“) učiteľov.
Pýtať sa žiakov na ich názor na kvalitu ich učiteľov ??? Vy ste asi „jeden z tých študentov ekonómie, ktorí v dňoch prevratu demonštrovali, aby im zrušili skúšky z matematiky“ §§§
Poviem Vám, za doby, kedy „tí šašovia spred tabúľ“ boli ochotní aj cez mŕtvolu pilota dostať sa k „slobodnému počúvaniu“ „vreskotu mačky s prištipnutým chvostom“, sa „to moje „zakatedrové šaškovanie“ v očiach šašov“ dalo nazvať učením, pretože v triede bolo aj zopár detí, ktoré sa chceli skutočne dačo naučiť, a celkom slušný počet tých, ktoré „cítili“, že keď sa budú dobre učiť, tak dostanú „teplé miestečko v kancelárii“.
Dnes je „šaškovanie za katedrou“ „krotením divej zveri“, t. j. „predčasne vyrastených zanedbancov zo strany „24 hodín trhajúcich si svoj podiel na trhu“ rodičov“, „zanedbancov“, ktorí sú presvedčení, že im k bohatstvu stačí dačo „zaškriekať“, či ukázať „holú“, prípadne oboje.
Z učenia „za marazmu“ mi najviac utkvela v pamäti jedna „sentencia“ takéhoto „zanedbanca“, keď som sa ho opýtal, prečo si ako jediný nepíše poznámky a bezducho čumí von oknom: „Ja, som reper!“, znela jeho bohorovne vyslovená odpoveď.
P. S.:
V predchádzajúcom mojom príspevku som sa pomýlil. Správne som mal uviesť Archeologický ústav SAV.
Pán Metod, veľmi sa mýlite, pretože ja som učil 10 rokov na vysokej škole, ako externista, teda človejk z praxe a predstavte si, že mne študenti po skončení hodiny aj zatlieskali.
Učil som pri dnešnom marazme s peniazmi v školstve dokonca 3 semestre zadarmo – lebo niekto to robiť musí.
Čo sa týka matematiky , mýlite sa tiež – ja totiž ja pokladám práve matematiku za jeden z najcennejších predmetov – je to cesta ku kvalitnému absolventovi – matematika je totiž pre mozog to, čo je posilovňa pre športovca. To, že integrály nikdy v živote nepoužije nie je vôbec podstatné, podstatné je to, že pochopenie matematiky mozok neuveriteľne kvalitatívne posilní. Preto práve pedagógovia matematiky musia byť najlepší odbvorníci na pedagogiku. Nesmú byť postrach – to už je ale veľmi, veľmi zle , tragédia.
Čo sa týka kvalitného pedagóga – to je ten, ktorý učí tak, že na jeho hodiny študenti radi chodia a predmet milujú, resp. sa ho aspon neboja. Fyzika a matematika sa dajú učiť tak, že študenti si predmety obľúbia.
Na druhej strane mali sme telocvikára, ktorí nás na hodinách neobľúbeného telocviku motivoval kopancami -je to len a len o ľuďoch.
jeden telocvikár bol za 4, druhý za 1,
jeden matematikár bol za 2+ a druhá matematikárka za 4-
Metod,
mate svoj styl, pisem za jedna…
Milan2,
s tou matematikou je to presne tak – pochopenie limit, derivacii a integralov byva osozne aj v inych oblastiach, v inych, casto odlahlych profesiach…
Milan2,
no, vy ste na tej vysokej škole už učil výber dospelých z pomedzi tých „mojich“ nedospelých – to sa „ľahko“ učí, keď máte v „triede“ len samých „výborných“, t. j. takých, ktorí majú „aktívne mozgové bunky“ – skúste však dačo naučiť dakoho, keď máte triedu plnú žiakov, ktorý v deviatej triede mali na polroku samé päťky, a na konci deviatky samé štvorky, aby sa ich „základka“ zbavila 👿
Aj medzi študentmi, či žiakmi je rozdelenie 10%,70% 20%.
Ak naozaj všetci v triede majú z matematiky totožnú známku 4, tak chyba nie v žiakoch, ale už v učiteľovi. Často sa stane, že žiaci sú obeťami učiteľa – určite mnohí by o tom vedeli popísať svoje príhody. Napríklad ja som od detstva chcel byť geológom – ale učiteľ geológie na gymnáziu mi to prekazil.
Volil som SNS v roku 1992, boli to moje prve volby a dakujem jej za vsetky dobre ciny, ktore viedli k zvrchovanosti a naslednej samostatnosti nasho krasneho Slovenska! 🙂