Míľniky slovenských dejín

Priatelia,

ponúkam vám stručný prehľad slovenských dejín v dátumoch. Do prehľadu som zahrnul najvýznamnejšie dátumy našich národných dejín tak, ako ich vidím ja. Nezahrnul som tam napr. 31. január 1955, keď som sa narodil ja, napriek tomu, že mnohí na Slovensku, najmä naši politici si myslia, že dejiny začínajú vtedy (v lepšom prípade), keď sa narodili oni, v horšom prípade si myslia, že až vtedy, keď vstúpili do politiky. Ale čo už s tým, ako povedal klasik tohto typu myslenia: Na Slovensku je to tak.

Zaujímal by ma váš názor, čo si myslíte o tomto výbere, prípadne, či si myslíte, že tam treba ešte niečo zaradiť, alebo niečo tam nemá byť, lebo to až také významné pre náš národ nie je.

 

22 800 pred K. – vytvorenie Moravianskej venuše, pravekej plastiky ženy, ktorá bola nájdená pri archeologických vykopávkach r. 1940 v Moravanoch pri Piešťanoch.

cca 6000 pred K. – na našom území začalo prevažovať usadlé obyvateľstvo, živiace sa poľnohospodárskou výrobou.

 1900 pred K. – začiatok bronzovej doby. Dôležitou súčasťou ekonomiky Slovenska sa stala ťažba medi, ktorá sa vyvážala do celej Európy. Budovanie prvých opevnených sídiel.

1200 pred K. – rozšírenie lužickej kultúry. Niektorí vedci túto kultúru považovali za protoslovanskú a severné Slovensko a južné Poľsko za pravlasť Slovanov. Pokračovatelia lužickej kultúry prežili v dolinách severného Slovenska až do historickej doby.

400 pred K. – príchod Keltov na naše územie (Bójovia, Kotíni, Osi). Rozmach nových technológii, najmä pri spracovaní železa a výrobe železných nástrojov. Budovanie prvých skutočných miest na našom území – oppidá. Rozvoj poľnohospodárstva, výroby textilu, hrnčiarstva. Prvé použitie písma a prvé razenie mincí na našom území.

9 pred K. – zánik keltskej civilizácie na našom území pod tlakom Dákov, Germánov a Rimanov. Vytvorenie rímskej provincie Panónia v našom susedstve. Usídlenie sa Markomanov a Kvádov na juhozápadnom Slovensku.

6 pred K. – rímske légie pod velením neskoršieho cisára Tibéria prvýkrát vstúpili na naše územie. Začiatok viac ako štyristoročného susedstva s Rimanmi.

21 po K. – vytvorenie Vanniovho kráľovstva medzi riekami Váh (Cusus) a Morava (Marus) Rimanmi.

179 po K. – počas tzv. markomanských vojen (166 – 180) rímsky cisár Markus Aurélius plánoval vytvoriť na slovenskom území novú rímsku provinciu Markomániu. Jeho syn Comodus sa plánu zriekol a uzatvoril s Germánmi mier. Z tohto obdobie, zo zimy r. 179 pochádza rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale.

375 po K. – cisár Valentinián I. napadol Kvádov, avšak počas vojny zomrel v tábore Brigetio (oproti Komárnu). Posledný pokus Rimanov ovplyvňovať dianie na území severne od Dunaja. Zanedlho sa rímska hranica na Dunaji rozpadla a nastalo tzv. sťahovanie národov.

406 po K. – väčšina kvádskeho obyvateľstva opustila územie Slovenska smerom na západ. Územie Slovenska sa dočasne stalo domovom rôznych germánskych kmeňov, utekajúcimi pred Hunmi, ktorí sa na cca pol storočia stali vládcami území na strednom Dunaji.

453 – smrť hunského kráľa Atilu, ktorá znamenala zánik hunského panstva v strednej Európe.

cca 470 – poslední Kvádi opustili slovenské územie a ich miesto zaujali slovanské kmene, priami predkovia dnešných Slovákov.

568 – príchod nomádskych Avarov do oblasti Uhorskej nížiny. Turkitskí Avari sa stali dominantnou mocou na strednom Dunaji až do konca 8. storočia.

623 – povstanie slovanských kmeňov pod vedením franského kupca Sama proti Avarom. Vznik Samovej ríše, ktorá sa stala základom štátotvorného procesu u našich predkov.

631 – porážka franských vojsk pod vedením kráľ Dagoberta vojskami Samovej ríše pri Vogastisburgu.

658 – smrť kráľa Sama.

795 – devastujúce porážky Avarov Karolom Veľkým, ktoré umožnili naddunajským Slovenom nastúpiť cestu k vlastnej štátnosti. Vznik dvoch centier zjednocovania na dolnej Morave a juhozápadnom Slovensku (Moravské a Nitrianske kniežatstvo.

828 – prvé po mene známe staroslovenské knieža Pribina dal na svojom majetku v Nitrave postaviť prvý známy kresťanský kostol, ktorý vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám.

833 – moravské knieža Mojmír I. zjednotil staroslovenské Moravské a Nitrianske kniežatstvá do jednotného štátu, ktorý dostal neskôr meno Veľká Morava.

834 – knieža Pribina bol pokrstený na príkaz kráľa Ľudovíta Nemca v Treismaueri (Dolné Rakúsko).

840 – Pribina sa stal kniežaťom v Panónii so sídlom v Blatnohrade (Blatengrad), čím vzniklo tretie staroslovenské kniežatstvo

846 – zosadenie Mojmíra I. Frankami a ustanovenie Rastislava za moravské knieža a Svätopluka za nitrianske knieža.

861 – knieža Pribina bol zabitý v boji s Moravanmi.

863 – na pozvanie Rastislava a Svätopluka prichádza na Veľkú Moravu byzantská misia na čele so sv. Konštantínom (Cyrilom) a sv. Metodom. Zavedenie nového slovanského písma – hlaholiky, čo sa všeobecne pokladá za začiatok slovenského a slovanského písomníctva.

868 – pápež Hadrián II. schválil staroslovenčinu ako tolerovaný liturgický jazyk v západnej cirkvi.

869 – v Ríme zomrel sv. Cyril (Konštantín).

871 – po turbulenciách spojených so zajatím Rastislava a Svätopluka Frankami a po proti-franskom povstaní sa ujal moci na Veľkej Morave knieža Svätopluk.

874 – mierom vo Forchheime obhájil Svätopluk nezávislosť Veľkej Moravy voči Frankom, čo mu umožnilo expandovať do priľahlých slovanských krajín a pripojiť ich k Veľkej Morave. Začiatok Veľkomoravskej (Svätoplukovej) ríše.

880 – pápež Ján VIII.  bulou Industriae Tuae vyhlásil Veľkú Moravu za pápežské léno (povýšil Svätopluka medzi suverénnych panovníkov; t.j. na kráľa) a vytvoril samostatnú cirkevnú provinciu na čele s arcibiskupom Metodom. Zriadenie biskupstva v Nitre pod vedením Vichinga.

885 – na Veľkej Morave umiera arcibiskup Metod. Za svojho nástupcu určil domáceho kňaza Gorazda.

886 – vyhnanie Metodových žiakov, ktorí sa odmietli podriadiť pápežskému zákazu používania staroslovenského bohoslužobného jazyka.

894 – zomrel kráľ Svätopluk. Na jeho miesto nastupuje jeho syn Mojmír II. Na stolec v Nitre nastupuje Svätopluk II.

896 – medzi Svätoplukovými synmi Mojmírom II. a Svätoplukom II. vypukli rozbroje, ktoré v spojení s útokmi zo strany Bavorov, Čechov a novoprišlých nomádov – starých Maďarov v konečnom dôsledku viedli k rozvratu a zániku Veľkomoravskej ríše.

907 – bitka pri Bratislave medzi staromaďarskými a bavorskými vojskami, ktorú vyhrali staromaďarskí nájazdníci. Pravdepodobný rok zániku Veľkej Moravy.

 955 –  porážka staromaďarských vojsk na rieke Lech pri Augsburgu. 

997 –  proti nastúpeniu nitrianskeho kniežaťa Štefana (Vajka) na veľkoniežací stolec vypuklo pohanské povstanie pod vedením Štefanovho strýka Kopáňa, ktorý si nárokoval následníctvo po zosnulom veľkokniežaťovi Gejzovi. Na stranu Štefana sa postavili slovenskí veľmoži Hunt a Poznan, s ktorých podporou obhájil svoju pozíciu.

 1000 – knieža Štefan sa stal prvým uhorským kráľom.

1001 – poľský vládca Boleslav Chrabrý obsadil Nitrianske kniežatstvo a vládol mu až do roku 1025

 1048 – knieža Belo (neskorší kráľ Belo I) sa stal vojvodom v Nitrianskom kniežatstve.

 1110 – kráľ Koloman zrušil Nitrianske kniežatstvo a jeho územie dezintegroval.

1222 – kráľ Ondrej II. vydal tzv. Zlatu bulu, ktorá sa stala základom privilégií uhorskej šľachty, ktoré boli výrazne obmedzené až roku 1848.

1238 – kráľ Belo IV. vydal privilégium pre mesto Trnava, ktorá sa tým stala prvým slobodným kráľovským mestom na území dnešného Slovenska.

1241 – nomádski Mongoli (Tatári) pod vedením chána Batu napadli Uhorsko a takmer rok pustošili celú krajinu. Odolali im zväčša iba opevnenia s kamennými múrmi. Úbytok populácie riešilo kráľovstvo povolávaním „hostí“ zo zahraničia, zväčša z Nemecka. Začiatok masívnej nemeckej kolonizácie na Slovensku.

1278 – na Moravskom poli pri obci Suché Kruty (Dürnkrut) porazil Rudolf I. Habsburský českého kráľa Přemysla Otakara I. Nástup Habsburgovcov v stredoeurópskom priestore.

1301 – Ondrejom III. vymrela dynastia Arpádovcov. Nastalo obdobie zápasov o uhorský trón, ktoré využívali miestni oligarchovia – na Slovensku Matúš Čák Trenčiansky a Omodejovci.

1307 – na uhorský trón nastúpil Karol I. Róbert z Anjou.

1312 – odohrala sa bitka pri Rozhanovciach.

1321 – na Trenčianskom hrade zomrel Matúš Čák Trenčiansky, pán Váhu a Tatier, ktorý takmer 20 rokov neobmedzene vládol na veľkej časti Slovenska.

1328 – kráľ Karol Róbert udelil privilégia pre banské mesto Kremnica. Začiatok slávnej Kremnickej mincovne, ktorá nepretržite pracuje až dodnes. Jej najslávnejším produktom boli kremnické zlaté dukáty.

1381 – kráľ Ľudovít I. Veľký vydal privilégium pre žilinských Slovákov. Listina je prvým európskym dokumentom, ktorý vyžaduje národnostnú rovnoprávnosť.

1412 – kráľ Žigmund Luxemburský zálohoval 34 spišských miest a obcí poľskému kráľovi za pôžičku na vojnu proti Benátkam. Záloh s poľskou správou trval až do roku 1772.

1428 – odohrala sa prvá vojenská expedícia českých husitov na Slovensko. Začiatok obdobia rozbrojov a nestability, ktoré sa skončili až po nástupe Mateja I. Korvína na trón.

1458 – Matej I. Korvín  sa stal uhorským kráľom. Je jediným uhorským kráľom, ktorý prenikol do slovenskej ľudovej slovesnosti.

1467 – založenie Akadémie Istropolitana v Bratislave, prvej univerzity na našom území.

1526 – odohrala sa bitka pri Moháči, v ktorej osmanskí Turci zdrvujúco porazili uhorské vojská. Nástup Habsburgovcov na uhorský trón a začiatok vyše stopäťdesiatročného obdobia protitureckých vojen.

1530 – územie Slovenska bolo prvýkrát vyplienené tureckými vojskami.

1536 – v dôsledku tureckej hrozby a okupácie južných území Uhorska Turkami sa Bratislava stala hlavným a sídelným mestom Uhorského kráľovstva. Toto postavenie si udržala až do roku 1780, keď z nej do Budína presídlili správne orgány, a 1848, keď z nej definitívne odišiel uhorský snem.

1604 – 1606 – povstanie Štefana Bočkaja.

1608 – uhorský snem prijal zákon, v ktorom nariaďoval národnostnú rovnoprávnosť v mestách.

1610 – v Žiline sa konala pod vedením palatína Juraja Turzu synoda, ktorá ustanovila organizačnú štruktúru slovenskej evanjelickej cirkvi.

1619 – 1626 – povstanie Gabriela Betlena.

1627 – v Banskej Štiavnici bol prvýkrát na svete použitý pušný prach na technické účely pri banskom dobývaní.

1635 – arcibiskup P. Pázmaň založil v Trnave katolícku univerzitu.

1644 – 1645 – povstanie Juraja I. Rákociho

1663 – osmanskí Turci dobyli Nové Zámky, najvýznamnejšiu protitureckú pevnosť kráľovského Uhorska. Ovládli ju na 22 rokov.

1678 – 1683 – povstanie Imricha Tököliho.

1683 – zdrvujúca porážka Turkov pri Viedni. Na organizácii víťazstva sa mimoriadne podieľal ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni Pohronec.

1699 – podpísanie Karlovackého mieru – definitívny koniec tureckého ohrozenia slovenského územia.

1703 – 1711 – povstanie Františka II. Rákociho.

 1707 – na sneme v Onóde, zvolanom Františkom Rákocim boli zavraždení dvaja vyslanci Turčianskej stolice. Incident sa pokladá za prvý prejav slovensko-maďarských národnostných sporov.

1711 – podpísanie Satmárskeho mieru, ktorým sa skončilo povstanie Františka II. Rákociho i éra stavovských povstaní.

1713 – cisár Karol VI. (v Uhorsku kráľ Karol III.) vydal tzv. pragmatickú sankciu, ktorým sa určil nástupnícky poriadok v rámci dynastie Habsburgovcov. Umožnila nástupníctvo na trón aj v ženskej línii. Uhorský snem ju akceptoval r. 1723.

1713 – v Liptovskom Svätom Mikuláši bol popravený Juraj Jánošík, legendárny karpatský zbojník.

1728 – Ján Baltazár Magin napísal Apológiu, prvú obranu Slovákov proti pokusom znevažovať ich históriu a národnosť.

1757 – generál slovenského pôvodu Andrej Hadik na čele svojho husárskeho pluku dobyl Berlín. Odvtedy sa hovorí mimoriadnemu výkonu husársky kúsok.

1762 – bola založená banská akadémia v Banskej Štiavnici, prvá technická vysoká škola na svete.

1777 – cisárovná Mária Terézia uskutočnila reformu školstva (Ratio Educationis), na ktorej sa výrazne podieľal Adam František Kollár z Terchovej. V ríši sa zaviedla povinná školská dochádzka.

1781 – cisár Jozef II. zrušil nevoľníctvo.

1785 – pre Uhorsko bol vydaný tolerančný patent, ktorý formálne zrovnoprávnil niektoré cirkvi s katolíckou cirkvou.

1787 – katolícky kňaz Anton Bernolák uzákonil prvú formu spisovnej slovenčiny na základoch kultúrnej západoslovenčiny.

1791 – 1792 – uhorský snem prijal prvé maďarizačné zákony, ktoré predznamenali ďalší vývin v krajine.

1792 – v Trnave bolo založené Slovenské učené tovarišstvo, celoslovenská kultúrna a vedecká ustanovizeň katolíckej inteligencie.

1795 – na Krvavom poli pri Budíne boli popravení predstavitelia hnutia uhorských jakobínov na čele so Srbom Ignácom Martinovičom a Slovákom Jozefom Hajnócim. Uhorskí jakobíni vypracovali projekt federatívnej Uhorskej republiky, ktorej jednou časťou malo byť aj Slovensko.

1803 – pri bratislavskom evanjelickom lýceu bola založená Katedra reči a literatúry česko-slovanskej (uvádzaná aj v podobe česko-slovenskej alebo slovenskej).

1825 – bola založená Uhorská (maďarská) akadémia vied, ktorá si dala za cieľ postupne maďarizovať mnohonárodné Uhorsko.

1829 – v Bratislave bola pri evanjelickom lýceu založená Spoločnosť česko-slovanská (tiež česko-slovenská alebo slovenská).

1831 – na východnom Slovensku vypuklo sedliacke povstanie.

1834 – v Budíne vznikol pod vedením Martina Hamuliaka a Jána Kollára Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej ako prvý nadkonfesionálny kultúrny spolok Slovákov. Zanikol r. 1850.

 1842 – slovenskí evanjelici protestovali u cisára tzv. Prestolným prosbopisom proti snahám o vytvorenie únie medzi evanjelickou a kalvínskou cirkvou. Cieľom spojenia bolo pomaďarčenie slovenských evanjelíkov.  

1843 – v Hlbokom bola prijatá dohoda o vytvorení novej spisovnej normy slovenského jazyka na báze stredoslovenských nárečí, ktorú navrhol Ľudovít Štúr.

1845 –  v Bratislave začali vychádzať pod vedením Ľudovíta Štúra Slovenskje národnje novini, prvé slovenské politické noviny písané v Štúrovej slovenčine. Zanikli v revolúcii r. 1848.

1848, 15. marec – na poslednom zasadaní uhorského snemu v Bratislave boli prijaté tzv. marcové zákony, ktorými sa okrem iného zrušilo v Uhorsku poddanstvo. Začiatok revolúcie v Uhorsku.

1848, 10. máj – v Liptovskom Svätom Mikuláši boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa, prvý ucelený program slovenskej národnej osobitosti a štátnosti.

1848, 16. september – vo Viedni bola založená Slovenská národná rada na čele s Ľudovítom Štúrom, Jozefom M. Hurbanom a Michalom M. Hodžom ako vrcholný orgán slovenského národného hnutia v revolúcii 1848 – 1849.

1848, 19. september – na Myjave bolo vyhlásené Slovenské povstanie, ktorého cieľom bolo získanie slovenskej nezávislej štátnosti v rámci Habsburskej monarchie.

1849, 13. august – pri Világoši kapitulovali maďarské vojská. Revolúcia v Uhorsku skončila bez toho, aby vyriešila nakopené sociálne a národnostné rozpory.

1849, 21. november – na dnešnom Námestí slobody v Bratislave bolo slávnostne rozpustené prvé skutočne slovenské národné vojsko, ktoré v revolúcii bojovalo za národnú slobodu a rovnoprávnosť Slovákov.

1860 – panovník František Jozef I. vydal Októbrový diplom, v ktorom prisľúbil vládnuť ústavne.

1861, 6. – 7. jún – na národnom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine bolo prijaté Memorandum národa slovenského, ktoré požadovalo zabezpečenie národnej rovnoprávnosti, slobody a autonómie pre slovenský národ.

1863 – v Turčianskom Svätom Martine bola založená Matica slovenská.

1867 – Viedeň a Pešť sa dohodli na rakúsko-maďarskom vyrovnaní, ktorým si rozdelili moc v ríši na úkor väčšiny jej obyvateľov. Dovtedy centrálne spravovaná Habsburská monarchia sa zmenila na duálne Rakúsko-Uhorsko. V Uhorsku sa veľmi skoro začal tvrdý národnostný útlak nemaďarských národností.

1868 – v Uhorsku bol prijatý národnostný zákon, ktorý vyhlásil Uhorsko za jednotný maďarský národný štát. Práva nemaďarských národnosti zostali len na papieri, pretože neboli obligatórne, ale len fakultatívne.

1871 – vznikla Slovenská národná strana pod vedením Viliama Pavlíny-Tótha.

 1875 – uhorská vláda zakázala a rozpustila Maticu slovenskú, keď predtým zatvorila všetky slovenské stredné školy.  

 1880 – začiatok masového vysťahovalectva do USA.

1893 – v Turčianskom Svätom Martine vznikla Slovenská muzeálna spoločnosť, na ktorej báze bolo zriadené Slovenské národné múzeum.

 1895 – v Budapešti sa stretli zástupcovia Slovákov, Rumunov a Srbov na tzv. Národnostnom kongrese, na ktorom sa dohodli na spoločnom postupe proti maďarizácii.

1905 – prvý pokus o založenie Slovenskej ľudovej strany (Ferdiš Juriga, Florián Tománek).

1905 – založenie Slovenskej sociálnodemokratickej strany.

1907 – založenie Slovenskej ligy v Amerike ako strešnej organizácie amerických Slovákov.

1907, 27. október – streľba maďarských žandárov v Černovej, ktoré vyvolalo pobúrenie v celom vtedajšom kultúrnom svete.

1913 – opätovné založenie Slovenskej ľudovej strany (Andrej Hlinka).

 1914, 28. júl – Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Začala prvá svetová vojna, ktorá skončila prímerím 11. novembra 1914.

1915 – v Clevelande, USA sa dohodli americkí Slováci a americkí Česi na podpore vytvorenia spoločného štátu na princípoch federácie dvoch národných štátov.

1916, 13. február – v Paríži vznikla Česko-slovenská národná rada pod vedením Tomáša Garique Masarika, Milana Rastislava Štefánika a Edvarda Beneša ako vrcholový orgán slovenského a českého odboja proti útlaku v Rakúsko-Uhorsku a vytvorenia spoločného štátu.

1918, 24. máj – na výkonnom výbore Slovenskej národnej strany v Turčianskom Svätom Martine bolo z podnetu Andreja Hlinku prijaté uznesenie o podpore vytvorenie spoločného štátu s Čechmi.

1918 – v Pittsburgu, USA bola z iniciatívy Tomáša G. Masaryka, ktorý odmietol akceptovať Clevelandskú dohodu, Pittsburská dohoda, ktorá garantovala Slovákom autonómiu s vlastnou vládou, parlamentom a súdnictvom v novom česko-slovenskom štáte.

1918, október 19 – jediný slovenský poslanec na uhorskom sneme vyhlásil v mene Slovenskej národnej rady nekompetentnosť snemu rozhodovať v slovenskej otázke.

1918, 28. október – Český národný výbor v Prahe vyhlásil česko-slovenský štát.

1918, 30. október – na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine vyhlásili zástupcovia slovenského národa odchod z Uhorska a pripojenie sa Slovenska k spoločnému česko-slovenskému štátu.

1919, 4. máj – pri návrate domov zahynul za dodnes neobjasnených okolností pri Vajnoroch Milan R. Štefánik, čelný predstaviteľ Slovákov v zahraničnom odboji a organizátor zahraničného česko-slovenského vojska – Česko-slovenských légií.

1920, 29. február – Revolučné národné zhromaždenie Republiky česko-slovenskej prijalo Ústavu, ktorá v rozpore s predchádzajúcim dohodami ustanovila ČSR ako unitárny štát neexistujúceho „československého“ národa. Slovenskí poslanci za Ľudovú stranu sa predtým ohradili v ústavnoprávnom výbore, že hlasovaním za túto ústavu sa nezriekajú boja za autonómiu Slovenska.

1920, 4. jún – v zámočku Trianon vo Versailles bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorou Maďarsko uznalo rozpad Uhorska roku 1918  a ktorou boli vytýčené hranice medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

1921 – bola založená Komunistická strana Česko-Slovenska.

1921 – Slovenská ľudová strana pod vedením Andreja Hlinku predložila národnému zhromaždeniu prvý návrh zákona o autonómii Slovenska.

1925 – vo voľbách do národného zhromaždenia sa najsilnejšou slovenskou stranou stála Slovenská ľudová strana, ktorá podľa prepočtov reprezentovala približne 56% etnických slovenských voličov. Programom autonómie Slovenska nadväzovala na Memorandum národa slovenského z roku 1861 a právne sa odvolávala na ustanovenia Pittsburskej dohody.

1927 – Hlinková slovenská ľudová strana vstúpila do česko-slovenskej vlády. Vo vláde mala dvoch ministrov. Z vlády vystúpila roku 1929. Jediné obdobie v histórii celej prvej ČSR, keď ústredná vláda vládla s podporou väčšiny voličov na Slovensku.

1928, 1. január – bola zriadená Slovenská krajina ako jednotný administratívno-správny celok. Od roku 1110 Slovensko bolo opäť vyčlenené ako samostatný administratívny celok.

1928 – rozpútanie Tukovej aféry na základe politicko-právnej úvahy Vojtecha Tuku Vacuum iuris, v ktorom žiadal splniť závery Martinskej deklarácie. Aféra skončila odsúdením Vojtecha Tuku na 15 rokov žalára roku 1929.

1930 – HSĽS podala nový návrh na uzákonenie autonómie Slovenska.

1932 – v Trenčianskych Tepliciach sa konal kongres mladej slovenskej inteligencie, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia mladej generácie všetkých politických orientácií. Kongres vyznel jednoznačne ako podpora národnej osobitosti slovenského národa.

1932 – prevrat v Matici slovenskej, v ktorej odmietli nanucované pravidlá slovenského pravopisu, ktoré umelo zjednocovali slovenčinu s češtinou.

1932 – vo Zvolene sa stretol Andrej Hlinka ako predstaviteľ katolíckej Ľudovej strany a Martin Rázus ako predstaviteľ evanjelickej Slovenskej národnej strany a dohodli sa na spoločnom postupe pri presadzovaní autonómie Slovenska. Vytvorenie Autonomistického bloku.

1933 – v Nitre sa konali pribinovské oslavy na počesť tisícstého výročia posvätenia prvého kresťanského kostola na území Slovenska. Oslavy sa zmenili na masovú demonštráciu za autonómiu Slovenska.

1935 – konali sa všeobecné parlamentné voľby, ktoré jednoznačne vyhral Autonomistický blok.

1935 – po odstúpení prezidenta Tomáša G. Masaryka bol za prezidenta republiky zvolený Edvard Beneš. Do prezidentského kresla si mohol zasadnúť len vďaka hlasom HSĽS, ktoré mu zabezpečil podpredseda strany Jozef Tiso.

1938, 5. jún – v Bratislave sa konala masová demonštrácia na podporu autonómie Slovenska, na ktorej americkí Slováci ukázali originál Pittsburskej dohody. Posledné verejné vystúpenie Andreja Hlinku. Na zhromaždení bol predstavený tretí návrh HSĽS na autonómiu Slovenska.

1938, 30. september – v Mníchove sa konala konferencia predstaviteľov Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska, ktorá rozhodla o odstúpení pohraničných oblastí ČSR Nemecku. Západné mocnosti touto konferenciou vydali strednú Európu do rúk Adolfa Hitlera.

1938, 6. október – zástupcovia slovenských politických strán s výnimkou ľavice prijali v Žiline dohodu o autonómii Slovenska. Praha dohodu prijala a na druhý deň vymenovala slovenskú autonómnu vládu na čele s Jozefom Tisom. Slováci prvýkrát v svojej histórii vyhlásili svoju národnú a štátnu osobitosť a zároveň táto bola uznaná predstaviteľmi všetkých okolitých a rozhodujúcich národov.

1938, 2. november – vo Viedni bola prijatá v zmysle Mníchovskej dohody tzv. Viedenská arbitráž, podľa ktorej na základe rozhodnutia zástupcov Nemecka Talianska bolo okupované južné územie Slovenska horthyovským Maďarskom.

1938, 5. december – v Turčianskom Svätom Martine bola provizórne otvorená Slovenská vysoká škola technická zriadená zákonom roku 1937 po takmer dvadsaťročnom zápase Slovákov. Neskôr bola presunutá do Bratislavy. Dnes je známa pod názvom Slovenská technická univerzita.

1938, 18. december – prvýkrát v histórii sa konali voľby do zákonodarného Snemu Slovenskej krajiny.

1939, 18. január – prvýkrát v histórii sa zišiel volený zákonodarný slovenský parlament, Snem Slovenskej krajiny.

1939, 9. marec – ústredná vláda sa snažila vojenský likvidovať autonómiu Slovenska (tzv. Homolov puč).

1939, 14. marec – Snem Slovenskej krajiny vyhlásil Slovenský štát.

1939, 23. marec – horthyovské Maďarsko zákerne napadlo Slovenský štát. Vypukla tzv. Malá vojna, ktorá po zásahu Nemecka skončila 25. marca 1939.

1939, 23. marec – v Berlíne bola podpísaná ochranná zmluva medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom ochranná zmluva, ktorá v zahraničnej politike podriadila Slovenský štát Nemeckej ríši.

1939, 21. júl – bola prijatá Ústava Slovenskej republiky.

1939, 1. september – Slovenská republika bola vtiahnutá do vojny proti Poľsku.

1939, 26. október – Jozef Tiso bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky.

1940, 28. júla – v Salzburgu sa konali rozhovory medzi Jozefom Tisom a Adolfom Hitlerom, ktoré boli surovým zásahom do slovenskej vnútornej politiky. Tisovi bol nanútený predseda vlády Vojtech Tuka aj na post ministra zahraničných vecí a Alexander Mach na post ministra vnútra. Dovtedajší minister zahraničných vecí a vnútra Ferdinand Ďurčanský musel odísť z úradu pre pokusy o odpútanie sa od Nemeckej ríše.

1941, 22. jún – slovenská armáda sa zapojila do vojenského ťaženia nacistického Nemecka proti Sovietskemu zväzu.

1941, 9. september – slovenská vláda prijala nariadenie o právnom postavení židov (Židovský kódex), ktorý hrubým spôsobom a na rasovom základe pošliapal ľudské práva židovského obyvateľstva Slovenska. Prezident Jozef Tiso si vynútil do kódexu ustanovenie o výnimkách, ale sám ho odmietol podpísať.

1942, 25. marec – na základe Židovského kódexu začali zo Slovenska deportácie židovského obyvateľstva. Do ich zastavenia v lete 1942 bolo do vyhladzovacích táborov v okupovanom Poľsku deportovaných okolo 58 000 židov, čo predstavovalo asi dve tretiny ich populácie vo vtedajšom slovenskom štáte.

1942, 2. júl – zákonom Snemu Slovenskej republiky bola zriadená Slovenská akadémie vied a umení; roku 1953 bola transformovaná do socialistickej Slovenskej akadémie vied.

1942, 25. júl – príslušníci Rýchlej divízie sa výraznou mierou zaslúžili o dobytie Rostova na Done, ktorý úporne bránila Červená armáda. Operácia sa považuje za najvýraznejší bojový úspech slovenskej armády na východnom fronte.

1943, 30. október – pri ukrajinskom Melitopoli padlo do sovietskeho zajatia viac ako 2000 vojakov. Väčšina z nich vstúpila do česko-slovenského vojska v ZSSR.

1943, 12. december – v Moskve podpísal Edvard Beneš zmluvu so Sovietskym zväzom, ktorá garantovala obnovenie Česko-Slovenska a jeho zaradenie do sovietskej sféry vplyvu po vojne.

1943, Vianoce – predstavitelia Komunistickej strany Slovenska a tzv. občianskeho odboja podpísal Vianočnú dohodu o vytvorení Slovenskej národnej rady, ktorá mala zabezpečiť autonómiu Slovenska v budúcom, obnovenom Česko-Slovensku. Slovenská národná rada mala v príhodnej chvíli zorganizovať povstanie proti režimu a prevedenie Slovenska na stranu Spojencov.

1944, 29. august – v Banskej Bystrici bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie ako odpoveď na pokus o obsadenie slovenského územia nemeckou armádou.

1944, 1. september – v Banskej Bystrici bola ustanovená Slovenská národná rada ako reprezentantka slobodnej vôle slovenského národa. Vo svojej deklarácii sa prihlásila k obnovenej Česko-Slovenskej republike založenej na princípe rovného s rovným (federalizácia).

1944, 27. október – nemecké vojská obsadili Banskú Bystricu, centrum Slovenského národného povstania. Organizovaný odpor slovenskej povstaleckej armády prestal. Do hôr na partizánsky spôsob boja však prešlo veľké množstvo povstaleckých vojakov a partizánov, ktorí vytrvali v ozbrojenom boji až do konca vojny.

1945, 4. apríl – sovietske vojská oslobodili Bratislavu.

1945, 5. apríl – v Košiciach bol vyhlásený tzv. Košický vládny program, ktorý mal garantovať princíp rovný s rovným v oslobodenej republike. Na jej základe bola vytvorená vláda Národného frontu Čechov a Slovákov, v ktorej mala rozhodujúce slovo komunistická strana. Legálna opozícia nebola pripustená.

1945, 8. máj – v Kremsmünsteri v Hornom Rakúsku podpísala vláda Slovenskej republiky bezpodmienečnú kapituláciu pred veliacim dôstojníkom americkej armády.

1946, 26. máj – konali sa poloslobodné voľby do národného zhromaždenia. Voľby na Slovensku výrazne vyhrala Demokratická strana, avšak celoštátne vyhrali komunisti.

1946, 28. jún – ako dôsledok porážky komunizmu a čechoslovakizmu vo voľbách bola prijatá tzv. tretia pražská dohoda, ktorá urobila z prísľubov košického vládneho programu o štáte rovného s rovným zdrap papiera.

1947, 18. apríl – v Bratislave bol po politickom procese pred Národným súdom popravený prezident Jozef Tiso. Poprava umožnila komunistom rozložiť Demokratickú stranu a pripraviť prevzatie moci komunistami na Slovensku aj za pomoci českých „občianskych“ strán už niekoľko mesiacov pred februárom 1948.

1948, 25. február – v dôsledku opätovného zlyhania prezidenta Edvarda Beneša prevzali komunisti pokojnou cestou moc v celom štáte.

1948, 9. máj – národné zhromaždenie prijalo Ústavu 9. mája, ktorá garantovala Slovensku obmedzenú autonómiu.

1949 – na Slovensku sa rozpútala niekoľkoročná kampaň proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu v komunistickej strane, ktorej za obeť padla väčšina komunistických vodcov z obdobia protifašistického boja na čele s G. Husákom.

1958 – obnovenie protislovenskej kampane v štáte v súvislosti s odhaleniami činnosti niektorých príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd v SNP.

1960, 11. júl– národné zhromaždenie prijalo nové Ústavu Československej socialistickej republiky. Ústavy vyhlásila štát za socialistický s garantovanou vedúcou úlohou komunistickej strany. V štáte plne obnovila pražský centralizmus a zo slovenských národných orgánov urobila bezvýznamné, nefunkčné kulisy totalitného štátu. Na jej základe bol zrušený a neskôr ostrakizovaný ako fašistický stáročný historický znak Slovenska.

1963 – v štáte začali v súvislosti s ekonomickým krachom prebiehať previerky a rehabilitácie nespravodlivo súdených komunistov. Postupne došlo k rehabilitácii aj slovenských buržoáznych nacionalistov.

1964 – v súvislosti s oslavami dvadsiateho výročia SNP sa rozhorel masový zápas za zrovnoprávnenie Slovenska v existujúcom Česko-Slovensku.

1968 – na januárovom pléne Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) odstúpil z postu prvého tajomníka Antonín Novotný a za nového prvého tajomníka bol zvolený Alexander Dubček.

1968, 15. marec – Slovenská národná rada vyhlásila požiadavku na federalizáciu česko-slovenského štátu.

1968 – na aprílovom pléne ÚV KSČ bol prijatý akčný program KSČ, ktorý mal za cieľ vybudovať socializmus s „ľudskou tvárou“. Jednou z jeho požiadaviek bola aj federalizácia spoločného štátu.

1968, 21. august – po neúspechu vodcov Sovietskeho zväzu na rôznych rokovaniach i priamym nátlakom primäť vedenie KSČ od reformy socializmu sovietskeho typu okupovali vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom Česko-Slovensko.

1968, 26. august – predstavitelia ČSSR po hrubom nátlaku zo strany vedenia ZSSR podpísali tzv. Moskovský protokol, ktorý znamenal koniec pokusom o obrodu a reformu socializmu sovietskeho typu.

1968, 28. október – na 50. výročie vyhlásenia česko-slovenského štátu bol na Bratislavskom hrade podpísaný ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.

1969, 1. január – vznikla Slovenská socialistická republika ako národný slovenský štát v rámci česko-slovenskej federácie.

 1970 – bol prijatý ústavný zákon č. 175/1970 Zb., ktorý silno oklieštil pôvodnú koncepciu federácie dvoch suverénnych národov.

1975 –  Gustáv Husák ako prvý a jediný Slovák sa stal prezidentom Česko-Slovenska. Úrad vykonával tri volebné obdobia do decembra 1989.

1977 – v Prahe vystúpila so svojím programom Charta 77 ako disidentská organizácia bojujúca proti princípom socialistického štátu. Ani v jednom svojom vyhlásení nezaujala stanovisko k slovenskej otázke, hoci pre existenciu štátu sa stále viac stávala principiálnou.

1985 – v Sovietskom zväze začala tzv. perestrojka pod vedením Michaila Gorbačova, ktorá bola oneskoreným pokusom o reformu sovietskeho socializmu na spôsob reformy v Česko-Slovensku.

1985 – 1989 – ako ohlas na rozvoj národných hnutí na území ZSSR sa pražské centrum pokúsilo odstrániť aj formálne prvky federalizácie štátu tzv. trojjedinou ústavou. Na Slovensku sa zdvihol silný odpor proti týmto pokusom.

1988, 25.marec – v Bratislave sa uskutočnila tzv. sviečková manifestácia, ktorá bola prvým masovým zhromaždením proti totalitnému komunistickému režimu od r. 1969 v celom Česko-Slovensku.

1989, 16. november – v Bratislave sa konala masová demonštrácia študentov za slobodu a demokraciu.

1989, 17. november – pražská študentská demonštrácia prerástla do celoštátneho odporu proti existujúcemu politickému systému.

1989, 23. november – v Bratislave vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu, ktoré v svojom vyhlásení požadovalo, aby sa Slovenská národná rade stála skutočným parlamentom slovenského národa.

1989, 10. decembra – v Prahe vznikla vláda národného porozumenia, do ktorej si Praha vybrala za predsedu Slováka Mariána Čalfu, známeho presadzovaním tzv. trojjedinej ústavy, ktorá mala zlikvidovať federáciu.

1989, 29. december – v komunistickom federálnom zhromaždení bol zvolený jednohlasne Václav Havel za prezidenta ČSSR, hoci boli silné hlasy najmä zo Slovenska, aby sa prezidentom stál Alexander Dubček.

1990, 1. marec – Slovenská národná rada prvýkrát v svojej histórii využila svoju ústavodarnú funkciu a prijala ústavný zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky, čím zároveň vypustila z názvu republiky slovo socialistická.

1990, 1. marec – na masovom zhromaždení Slovákov z južného Slovenska prvýkrát zaznela požiadavka o vyhlásenie suverenity Slovenskej republiky a uzákonenie slovenčiny ako štátneho jazyka.

1990, 29. marec – Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo hanebný zákon o dvojakom názve spoločného štátu, iný pre Česko a zahraničie a iný pre Slovensko. Postup federálneho zhromaždenia vyvolal masový odpor na Slovensku, ktorý vošiel do povedomia ako pomlčková vojna.

1990, 8. – 9. jún – v Česko-Slovensku sa konali prvé slobodné voľby od roku 1935.

1990, 10. august – premiéri Slovenskej a Českej republiky sa dohodli na podobe budúcej federácie zdola. Z dohody sa realizovalo len veľmi málo, lebo narazila na odpor českej strany a federálnej byrokracie.

1991, marec – apríl – po nelegitímnom odvolaní Predsedníctvom SNR bol odvolaný predseda vlády Vladimír Mečiar.

1992, 17. júl – po júnových voľbách parlament prijal Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

1992, 1. september – parlament prijal Ústavu Slovenskej republiky ako ústavu suverénneho štátu.

1992, 25. november – Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo zákon o rozdelení česko-slovenskej federácie.

1993, 1. január – Slovenská republika sa stala suverénnym, nezávislým štátom.

1993, 19. január – Slovenská republika bola prijatá ako 180. štát za riadneho člena OSN.

2000 – Slovensko vstúpilo do organizácie najrozvinutejších štátov sveta – OECD.

2004, 29. marec – Slovenská republika sa stala členským štátom Severoatlantickej zmluvy (NATO).

2004, 1. máj – Slovenská republika vstúpila do Európskej únie.

2009, 1. január – Slovenská republika sa stala členským štátom európskej menovej únie.