Raz, keď som tak študoval v archíve staré spisy, som zrazu narazil na knižku, ohryzenú myšami. Vrstva prachu na nej svedčila, že už dávno ju nikto nemal v rukách a možno tam ležala nepovšimnutá odvtedy, čo ju tam niekto položil. No, teda nepovšimnutá?! Myši si ju určite všímali, ale ich záujem bol úplne iný ako môj. Ale keď som sa už raz k nej dostal, pozriem sa – hovorím si – čo je v nej napísané. Oprášim ju, otvorím pozostatky starej koženej väzby a miesto názvu knižky, jej autora a vydavateľa zbadám hneď prvú stranu a na nej kapitálou napísané LUPUS ET CAPELLA. Ááá… pomyslím si, stará známa Ezopova bájka o vlkovi a kozliatku. Už by som ju skoro vrátil späť na policu, keby vo mne neskrsla túžba popasovať sa so starou latinčinou, s ktorou som sa naposledy stretol ešte na vysokej škole. Zahĺbil som sa do čítania a po prelúskaní prvých viet som zostal zarazený. Veď to vôbec nebol ten príbeh, ktorý sme sa učili či už na hodinách literatúry alebo pri cvičení latinčiny. Hovoril o niečom celkom inom, a preto mi napadlo, že tento príbeh by som mal prerozprávať aj ostatným. Nemal by zostať zabudnutý a čakať na čas, kým aj poslednú stránku onej starej knižky nezožerú myši a naveky zostane nepoznaný. Nuž zahĺbme sa do príbehu:
V džungli už dávno nevládla osvedčená absolutistická monarchia na čele s levom, ako to bolo dávno za starých čias. Džungľa sa inšpirovala Aténami a moc v nej bola podelená medzi jednotlivé zvieratá, podľa ich postavenia v potravinovom reťazci. Nominálne bol síce stále na čele džungle lev, ale vládu mali v rukách nenažrané tigre. Aby svoj koristnícky život zakryli pred ostatnými obyvateľmi džungle, odobrali levovi súdnu moc a dali ju do rúk somárom. Úlohu obžalobcov prevzali vlci a tí aspoň nominálne predstavovali záujmy všetkých zvierat, ale niektoré čierne „ovce“ medzi vlkmi slúžili tigrom, aby im umožnili ich bezstarostný koristnícky život.
V džungli žilo aj jedno obyčajné kozliatko, ktoré sa rozhodlo miešať karty v celej džungli tak, aby nikto nevedel komu slúži a čo sleduje. Na počudovanie celej džungle, kozliatko sa dostalo do zvieracieho snemu. Sotva zasadlo do snemových lavíc, už vyhlásilo, že jeho hlas chcel niekto kúpiť za dvadsať miliónov kapustných hláv. Vlci sa hneď pustili sledovať stopu korupcie, ale ako hľadali, tak hľadali, nič nenašli. Nakoniec aj kozliatko povedalo, že celý príbeh si vymyslelo. Medzi obyvateľmi džungle a špeciálne v hlave známeho autora konšpiratívnych teórii barana však zostalo podozrenie, že kozliatko tým svojím vyhlásením len chcelo upozorniť tigre, aká je jeho cena, ak chcú ďalej žiť svojím koristníckym životom a nebyť molestované obyčajným kozliatkom.
Keďže tigre sa hrali na demokraciu podľa aténskeho vzoru, došlo aj na to, že generálnemu vlkovi vypršal mandát a bolo treba zvoliť nového generálneho vlka. Hlavné tigre si vybrali vlka Ticháčka, ale vôbec ho nevedeli v parlamente zvoliť. Raz zlyhal ten, potom zas iný. A vtedy vstúpilo do hry kozliatko. Vraj ma informáciu o kolosálnej korupcii, do ktorej sú zapletené najtučnejšie tigre. Odchádzajúci generálny vlk, ktorý chcel ďalej pokračovať vo svojej zvlčilej práci, pridelil oznámenie kozliatka svojmu protikandidátovi vlkovi Ticháčkovi a ten pozval kozliatko na výsluch.
Nastal deň D a kozliatko sa dostavilo na generálnu zvlčilosť. Tam vypovedalo a vlk Ticháček všetko zapísal na kapustné listy a celú výpoveď sa naspamäť naučil aj oficiálny papagáj, ktorý slúžil na to, aby sa záznam nestratil, keby sa niečo stalo s kapustnými listami. Vytešené kozliatko odišlo z generálnej zvlčilosti a pobralo sa domou na pašu. Neskôr oznámilo, že za nejaký čas mu zavolal vlk Ticháček, že má preňho vraj zlú správu. Vraj jeho kozy všetky kapustné listy zožrali a dokonca aj papagáj náhle zahynul a treba výpoveď zopakovať. Ako obyčajne vytešené kozliatko bežalo naspäť na generálnu zvlčilosť a zopakovalo svoju výpoveď, ktorú pre istotu hneď aj zverejnili. Všetci v džungli sa čudovali, čo to obyčajné kozliatko táralo, lebo jeho výpoveď bola úplne riedka a na jej základe by nebolo možné obviniť ani komára, že pije krv všetkým obyvateľom džungle, nieto ešte tigrov.
Mrmlajúca džungľa nechcela uveriť, že podanie kozliatka bolo len také jednoduché, vznikali rôzne podozrenia, ale nikto ich nechcel povedať nahlas. Iba tvrdohlavý baran začal so svojimi konšpiračnými teóriami a vymyslel absolútne neuveriteľný príbeh. Najmä keď sa ukázalo, že listy nezožrali kozy, ale priamo vlk Ticháček, hoci pred tým hovoril niečo úplne iné. Aj smrť papagája sa zdala veľmi podozrivá. Konšpirátor baran dospel k záveru, že kozliatko skutočne vedelo niečo o nenažratých tigroch a aj to do pôvodného protokolu nadiktovalo. Ticháček, ktorý túžil byť generálnym vlkom, zatelefonoval tigrom a tie už vedeli, ako na kozliatko. Kapustné hlavy predsa nesmrdia ani obyčajným kozliatkam, nieto ešte tým, ktoré už dávno povedali, že túžia aspoň po dvadsiatich miliónoch. Stačí len vedieť koľko. A vraj preto bola tá celá maškaráda okolo zožratých listov a chudákovi papagájovi. Ale kto by toto nejakému baranovi uveril, najmä, keď kozliatko bolo také obyčajné!
Po incidente na generálnej zvlčilosti sa pohli veci aj s kariérou vlka Ticháčka. . Za krátko ho zvolili za generálneho vlka, ale mal smolu. Lev sa spriečil. Odmietol ho vymenovať. Aj on mal podozrenie, že sa s kapustnými listami a s papagájom na generálnej zvlčilosti niečo nekalé stalo. Ale o tom nehovoril, alebo nemohol, lebo by mohol prezradiť nejaké tajomstvo džungle. A ani ho nevymenoval. A tak sa vlk Ticháček nestal generálnym vlkom. Rozhodol sa súdiť a na ústavné somárstvo podal sťažnosť.
Na počudovanie celej džungle na ústavnom somárstve somár Rusík, ktorého lev namietal ako nespôsobilého robiť akékoľvek somárstva, rozhodol, že vlk Ticháček mal byť za generálneho vlka vymenovaný. Celá džungľa zalamentovala, čo že to za somárstvo, najmä, keď mu somár Rusík priznal aj odškodné vo výške 60 tisíc kapustných hláv. načo len tomu vlkovi budú?! A vlastne za čo ich dostal? Za to, že zožral kapustné listy s výpoveďou obyčajného kozliatka alebo nedajbože za smrť papagája? Najšokovanejší bol baran, ktorému zas nevyšla jeho konšpiratívna teória. A vtedy som prišiel na to, prečo Slováci prišli na svoje príslovie o tom, že možno nasýtiť aj vlka a aj kozliatko môže zostať celé. Určite čítali túto Ezopovu bájku.
Na záver opäť prízvukujem, že popísaný dej je pretlmočený zo starej knižky z latinského jazyka. Môžu tam byť chyby prekladu, lebo predsa dnešná štandardná latina používaná vo Vatikáne je predsa len odlišná od antickej latinčiny. Popísané deje v džungli nemajú žiadnu väzbu na súčasné dianie u nás doma, čo si môže každý overiť v origináli. Ak ho, samozrejme, dovtedy myši úplne nezjedia.
Pekné. Ticháčkovi to však nakoniec predsa len úplne nevyšlo.
Výborný „preklad“ zo starej latinčiny 😀
Dokonca aj s pár gramatickými chybami navodenými ešte „nezrelou
latinčinou“ 👿
V zrelej „latinčine“ je úzom písať čiarku pred spojku „a“, keď je použitá
vo význame „ale“ (viď stred šiesteho odstavca: … tigroch, a aj to do …).
A tak isto je úzom písať čiarku pred spojku „a“, keď je skombinovaná
s „preto“, „tak“, … („ale aj skombinovateľná“s „preto“, …, viď skoro stred
piateho odstavca: … zahynul, a (preto) treba výpoveď zopakovať.)
Metod,
ja žasnem po tých tonách kravín a volovín, čo ste tu na blog nanosili vašimi príspevkami, prvý konštruktívny a vecný príspevok.
Pán Hrnko,
a tie tony papiera popísaného „apologetmi“ (= papagájmi) západnej
(= odrodileckej, ako už ukazuje aj genetika, nie len nezaujatá lingvistika)
interpretácie historických zápisov a archeologických nálezov Vám nevadia ?
Metod,
mne prekáža len, že taký veľký duch a lingvistický talent ako vy ešte neprišiel na to, že odrodilci nás oklamali už v Starom zákone. Meno Adam nevyložili správne zo slovenčiny (a dám to rebro = správne má byť teda Adám, nie Adam), ale ako správni odrodilci z hebrejčny. No fuj! hanba im.
Ja len jednu poznámku mimo témy článku a návrat k podstatnejším veciam: Čas, kedy Maďarsko otvorí znova tému Trianonu, sa blíži. Už to bude len pár rokov. Kto ich občas sleduje, tak to ani tak veľmi netaja ani na oficiálnej úrovni (vždy ma fascinuje, že v slovenských médiách o tom nikdy nie je prakticky ani slovo, nech si každý domyslí, čo to o súčasnom Slovensku prezrádza…). V zmysle elementárneho pudu sebazáchovy štátu by som odporučil slovenským historikom (tým pár „štátne príčetným“, ktorí ešte sú, lebo veľa ich nie je), aby vypracovali aspoň faktami nabalené publikácie o národnostnej otázke uhorskej/maďarskej, slovenskej atď. Netreba nič skreslovať, fakty hovoria dosť za seba, lenže svet o nich nevie. Vhodné by bolo zapracovať aj rumunskú literatúru (Rumuni sa tomuto dosť venovali, ale žiaľ jazyková bariéra bráni Slovákom ich dáta preberať a to je veľká chyba).
Jediné, čo by celú situáciu mohlo ešte zachrániť, je nejaký prevrat v Maďarsku (USA už na tom, ako vidíme, pracuje), alebo krach Maďarska či Európy. Ale aj to by problém len odložilo.
je mozny aj iny nazor, napriklad tento:
– priklon Orbana k Putinovi napoveda skor opak, ze sucasne Madarsko neveri na to, ze sucasna EU niekedy otazku Trianonu otvori. otazku Trianonu totiz moze otvorit len vojna, alebo Putin, takze by bolo dobre aby Slovensko bolo na jeho strane. druha strana mince je ta, ze otvorene sa postavit na Putinovu stranu by bolo zneuzite na politicku a mozno aj vojensku intervenciu. obdobny problem uz politici na Slovensku riesili v roku 1939-1939…
Či uspejú (kvôli EÚ alebo kvôli čomukoľvek inému), neviem, ale oni tú otázku každopádne otvoria a budú potrebné argumenty. Maďarsko na tejto téme neustále pracuje, aj na masírovaní svetových médií a literatúry, kým susedia Maďarska úplne spia (asi aj preto, že nerozumejú po maďarsky a ignorujú, články o Maďarsku vo svetových médiách).
Také malé perličky, ako sa to robí v literatúre aj mimo historických textov a veľmi elegantným spôsobom: Existuje kniha v angličtine o geológii strednej Európy, t.j. úplne technický text. Písal ju Maďar a všetky pohoria atď. na Slovensku sú tam v maďarčine (pre medzinárodného čitateľa !). O tej afére (nájdete na googli), že sa naraz na Slovensku zistilo, že s prispením orgánov slovenskej verejnej správy vychádzajú (v rámci slovensko-maďarskej spolupráce) knihy o východnom Slovensku (Košický kraj, Spiš…) v angličtine s maďarskými názvami slovenských geografických objektov z maďarizačného obdobia, mám pocit, že tiež vie málokto. A o tom, ako sa falšujú priamo dejiny u maďarských autorov hovoriť snáď nemusím…Lenže nejaký Američan nechápe, že číta propagandu, on im to verí, už som sa s tým stretol veľakrát.
Pán Pomocník,
nepochybujem ani trochu o tom, čo ste napísali, no povedal by som, že Maďarsko sa na dosť dlhú dobu „vyautovalo“ z pozície, z ktorej by sa mohlo o podobnú „srandu“ pokúsiť. Maďarsko – americké vzťahy sú dnes na bode mrazu, Brusel zo súčasného Maďarska tiež nadšený nie je. Naopak Slovensko má v súčasnosti zrejme najsilnejšie medzinárodno-politické postavenie v histórii. Zatiaľ sa nám darí lavírovať medzi Washingtonom, Berlínom a Moskvou a nikoho si zásadne nepohnevať, aspoň ja to tak vidím. Na druhej strane by som povedal, že na Slovensku chýbajú aj vnútorné podmienky pre také niečo. Hoci nevylučujem, že aktuálna iniciatíva na vytvorenie autonómie na juhu SR s tým môže súvisieť. Faktom však je, že chýba to najpodstatnejšie – skutočný útlak danej skupiny obyvateľstva. Nie som si úplne istý, či je možné dnes, vo vnútri EÚ dosiahnuť niečo také len čistou propagandou. Skôr nie, než áno. Ak by došlo na vec, muselo by sa priamo na miesto činu (teda na Slovensko). A chýba mi tiež pomenovanie činiteľa, ktorý by v súčasnej dobe (alebo v horizonte pár rokov) mal záujem na posilnení tak nedôveryhodného európskeho štátu, akým sa dnes Maďarsko javí. Kto by to podľa vás mal byť? A čo by tým mal získať? Možno mi niečo uniká.
K Putinovi: dôrazne by som vystríhal pred tým, aby sa v súčasnej situácii Slovensko akýmkoľvek spôsobom pridalo na niečiu stranu, a už absolútne nie na stranu Ruska. Rusko je ďaleko a je v jasnej defenzíve. Maďari napríklad šli dosť cieľavedomo za realizáciou tzv. South streamu (a v tejto súvislosti otvorene proti Bruselu) a aha ho: Rusi projekt škrtli a čo zostalo Maďarsku? Rozhasené vzťahy s EÚ (nielen kvôli tomuto) a „oči pre plač“. Nie, vážení, ak Rusko chce, aby sa voľakto (ktokoľvek) rozhodoval medzi nimi a Západom, najprv musia sami ukázať svetu, že sú alternatívou pre zahranično-politickú orientáciu štátu. Zatiaľ sa tak nejavia. Nezabudnite, že tí veľkí hore sa vždy poľahky dohodnú a zariadia, no tým malým dole, ktorí si nedajú bacha, zostanú potom len rozhasené vzťahy s druhou stranou a z toho plynúce následky v podobe strát.
Samozrejme na argumentačnej výbave ohľadom maďarizácie treba pracovať, stokrát podpisujem. Akurát neviem, kto je v súčasnej situácii niečo také schopný vypracovať.
Ak sa nestane zázrak, po tejto vláde príde ešte horšia – Jobbik (tam už možno pochopí každý, že je jasné, že téma Trianon bude na prvom mieste). A áno, je možné že v prvom kroku im nepovolia na EÚ úrovni nič zrealizovať, tak len zintenzívnia propagandu a finalizácia „projektu“ prinavrátenie „Karpatskej kotliny“ sa len odsunie (ideologicky sú už v tomto smere mladí Maďari pripravení pomaly lepšie než ich rodičia, tam obavy mať nemusia). Aby ste rozumeli, o čom tu hovorím: čítal som už niekoľko komentárov vo významných západných médiách a hoci Maďarsko inak kritizujú, tak paradoxne v tejto otázke im mnohí (z nevedomosti) dávajú za pravdu. Podľa hesla: No veď „chudáci“ stratili 2/3 územia, veď to sú chúďatká, treba ich poľutovať. Takto to tam naozaj vyznieva. A ak aj nie takto, tak to aspon vyznieva nasledovne: Je to relatívne, obe strany majú svoju pravdu (čo keď sa nad tým zamyslíte, je vlastne skoro to isté, ako postoj: Chúďatká Maďari, lebo v skutočnosti na tom nič relatívne nie je, im to územie podľa nijakej historickej ani právnej logiky totiž ne“patrí“.)
Samozrejme, že tie články v zahraničí sú dôsledok toho, že si ich novinári nepozreli súvislosti atď., lenže taká je dnešná spoločnosť – všade samá povrchnosť a rýchlo-rýchlo-rýchlo; ak mi nedáte pred nos tak povediac rovno nejaké prehľady, tak nevedia nič. A s údivom pozorujem, ako na Slovensku takéto články v zahraničných novinách nie sú hodné ani zmienky. Zato v Maďarsku je Trianon každodenná téma (nebyť problémov, ktoré majú, tak by bola ešte výraznejšie). Táto asymetria nie je normálna a Slovensko na to podľa mňa doplatí. Nie je možné potom, keď to bude treba, dobehnúť za pár mesiacov na rýchlo propagandu, ktorej sa Maďari venujú desaťročia a intenzívne. Už aj preto, že narýchlo vydať desiatky kníh na citovanie sa proste nedá.
Ešte perlička: Heslo Veľká Morava v (serióznej) niekoľkodielnej aktuálnej Oxfordskej encyklopédii stredoveku písal Imre Boba. Ak ani toto nestačí ako budíček, tak naozaj už neviem, čo. Ešte dobre, že tam nie je heslo slovensko-maďarské vzťahy.
Pán pomocník,
ja si to, čo píšete, dokážem predstaviť práve v situácii ked by Europa – vašimi slovami – skrachovala. Ťažko sa mi však predstavuje situácia, kedy by v rámci terajšej EU došlo k odobratiu casti uzemia jednému štátu a k jeho priradeniu k inému štátu. To by bol predsa precedens ako hrom!!! Skúste načrtnúť, ako by sa také niečo mohlo stať. Mne sa ako jediný reálny scenár javí bud vyprovokovanie etnickych nepokojov alebo potom domáca zradcovská vládna garnitúra – niežeby slovenská opozícia nebola takých kolaborantov plná.
Pomocník,
okrem toho, že táto diskusia by nemala byť pod mojím kvázi literárnym pokusom, celé vaše písanie sa mi zdá ako zbytočné maľovanie čerta na stenu. Samozrejme, máte pravdu, že maďarské blúznenie o krivde v Trianone je nepríjemné pichanie komára slona, ale to je všetko. V EÚ sa už hranice nebudú hýbať, to by musela EÚ skrachovať. Ten príklon Orbana k Putinovi totiž veľmi pripomína konanie maďarského premiére Gömbösa po nástupe Hitlera k moci. Obrátil sa tam, kde by mohol podporu na revíziu nájsť. Ale to je úplná ilúzia. Mierové zmluvy sa menia len po vojnách a to si každý uvedomuje.
Teda nejaké bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí. Hrozí však niečo úplne iné – absolútne skozmopolitizované obyvateľstvo Slovenska a teda neschopné brániť si svoje vlastné záujmy. Náš školský systém nevychováva sebavedomých občanov SR, nevychováva v nich národnú hrdosť a vlastenectvo, vo verejnom priestore je totálne vytlačená diskusia o našej národnej minulosti, historické pracoviská sú sterilné a v čechoslovakistickom duchu, ale silne sa najmä v HÚ SAV presadzuje aj maďarónstvo! A sám môže zostať len ten, kto sa opustí! V tom je problém. Maďarsko samo nie je hrozbou pre nikoho. Je to smiešny malý štát, ktorý sa nemôže zmieriť s tým, že sa nenaplnila vyhrážka J. Andrášiho, že keď nás (teda Maďarov) bude 15 miliónov, potom budeme kývať s Európou. 15 miliónov ich nie je a aj keby ich bolo zrovna 40 miliónov, ani vtedy by neznamenali viac ako teraz. Tak ako Slováci, aj Maďari sú odsúdení na dobré vzťahy so svojimi susedmi.
Tak, ak by Európa skrachovala, tak je samozrejme možné úplne hocičo. Ja skôr vychádzam zo situácie, že neskrachuje. Ak chcete precedens, pripomínam Krym (veľa kriku, ale ostane Rusku; aj keď je jasné, že vždy sa dá tvrdiť, že to je niečo iné ako náš prípad). Pokiaľ ide o konkrétnu predstavu, ja len reprodukujem to, čo sa Fideszáci sami občas prerieknu, že majú už dávnejšie naplánované otázku Trianonu vo veľkom otvoriť, niekedy po roku 2017, v závislosti od hospodárskej situácie Maďarska (Nie nadarmo sú teraz pár rokov akosi nápadne ticho, hovorí sa tomu ticho pred búrkou.) Čo presne chcú robiť, či nejakú jednorazovú provokáciu (a la Malinová, či ako sa volá tá simulantka) alebo súbor provokácií (z ničoho nič naraz národnostné nedorozumenia, nie je problém také niečo vyvolať, keď sa chce) alebo chcú skúsiť nejakú právnickú kľučku alebo rozohrať svoje konktakty (nezabúdajte, že Maďari sú v dôsledku neustáleho úpadku svojho hospodárstva a z toho súvisiacej prakticky permanentnej emigrácie vopchaní na západe úplne všade, sám sa vždy čudujem, kde všade sú; len minulý rok ich emigrovalo tuším pol milióna) alebo niečo iné. Tie mnou spomínané provokácie by fungovali tak, že ich nechajú chvíľu takto bežať a potom začnú všade rozprávať, ako na Slovensku Maďarov týrajú (oni to nakoniec rozprávajú už teraz). Ešte je samozrejme možné, že nejakú úlohu zohrá Most v prípadnej budúcej vláde, ale to už si tiež neviem presne predstaviť, ako by to v praxi vyzeralo.
Mimochodom, keď vás tu mám: Vy ste pozorne sledovali škótske referendum. Viete dúfam, že podľa video dôkazov na internete to vyzerá tak, že výsledky boli patrične upravené. Myslím, že sa stalo to, čo som vám hovoril, že oni jednoducho nedopustia, aby sa ten štát delil. Slováci mali v tomto smere veľké šťastie, oddelili sa takpovediac na poslednú chvíľu a v čase všeobecného chaosu. Keby sa štát delil dnes, tiež by boli výsledky upravené. Politika za posledné desaťročia celosvetovo žiaľ naberá črty mafie – niekde skôr, niekde neskôr – a už ani voľby a podobne nebudú a nie sú tabu.
Oprava: …alebo niečo iné, to neviem.
Pán Hrnko, budete veľmi prekvapený. Vidno, že nečítate maďarskú tlač, ani nesledujete oficiálne vyhlásenia maďarských politikov (tým myslím tie, ktoré sú určené pre domáce maďarské „publikum“). To je presne ten problém, o ktorom som tu hovoril. A to ste člen SNS (tak potom od Smeru atď. už naozaj nemožno čakať v tejto veci vôbec nič)….V roku 1989 by som ja tiež každého vyhlásil za blázna, kto by mi povedal, že ZSSR zanikne, rozpadne sa na kopu štátov, a hlavne, že sa rozpadne ČSSR. A to vtedy ani nikto oficiálne neohlasoval, že to má v pláne urobiť. Ale veď nechajte sa prekvapiť…
Ešte k tej veľkosti. Nech je Maďarsko akékoľvek je väčšie a oveľa motivovanejšie než Slovensko. Nemyslím si, že by dnešné Slovensko mohlo v akejkoľvek vojenskej zrážke odolať Maďarsku čo i len pol dňa. Ale na vojenské veci ste skôr odborník vy.
Pomocník,
nebojte sa nenechám sa prekvapiť. A základnú vedomosť o tom, čo sa deje na tejto i onej strane hraníc mám. A mám vedomosť aj o tom, čo sa deje inde. Maľovanie čerta na stenu nám nepomôže. Nič nie je väčšou prekážkou ako zomknutý národ. O to sa musíme snažiť, nie o to, čo vyhlasujú pokleslí politici, že nám treba vytvárať alternatívy k rozhodujúcej slovenskej politickej sile a odstaviť ju od moci. Také alternatívy sú na nič, lebo okrajovým politickým silám dávajú pozíciu kľúčovej sily. No a o tej vojenskej sile niečo viem, uznáte asi?
Pán Hrnko,
v jednej diskusii sa český historik J. Rychlik (určite poznáte) vyjadril,že povojnové usporiadanie Europy je mrtve a že jeho vysledky platia rovnako ako vysledky vestfálskeho mieru. Že Europa už vyzerá inak! To na margo Vašej istoty.
Pán Pomocník,
áno, sledoval som to. Ironia je, že ich to možno aj tak nezachráni. Prieskumy PO referende ukazujú, že Škoti sú väčšinovo za samostatnosť a opakovanie referenda užv horizonte 5 – 15 rokov. Osobne simyslím, že Veľká Británia 18. septembra zomrela. Len si to ešte neuvedomuje. V Škotoch sa totiž voľačo zlomilo – môj pocit.
V názor na tie politické alternatívy na Slovensku sa tu myslím všetci zhodujeme. Takže s tým s vami súhlasím. A k tej vojenskej sile – ak to nie je tajné, mohli by ste nás poinformovať. Mňa by to ako laika zaujímalo.
Ešte k tým Škótom: Je pravda, že tie úpravy výsledkov toho referenda, ktoré boli tentokrát použité, majú isté „technické“ hranice, takže ak Škótov za oddelenie bude dostatočne veľa, tak by sa im to mohlo podariť. Ale musí ich byť naozaj veľa, nie okolo 50 %. To je môj názor.
Ešte k tomu „maľovaniu čerta na stenu“. Snažím sa zodpovedné osoby (aspoň niektoré) zobudiť (v nádeji, že to tu občas aj niekto číta). Aspoň naznačiť, čo treba sledovať a čo treba písať. O nič iné mi nejde. Mne samému už takéto poznámky neznámych ľudí na internete občas pomohli zamerať pozornosť správnym smerom.
Ešte k tým Škótom. Podľa môjho názoru, referendom, ktoré nemám v rukách po mocenskej a informačnej stránke, nikdy nemôžem byť úspešné. Slováci by referendom nikdy neodišli z Uhorska, ani z Česko-Slovenska a ani by nezrušili svoj štát roku 1945. To jednoducho nejde. Ani väzni vo väznici by neodhlasovali rozpustenie nápravno-výchovného zariadenia, keby organizáciu referenda mali v rukách bachari a ešte k tomu by im mali možnosť vykladať, čo ich postihne za bránami, kde čakajú rozzúrení poškodení, ktorí si to chcú s nimi vybaviť krátkou cestou.
Tak ale oni to čisto z pohľadu informácií takmer zvládli. Okolo 50 % je podľa prieskumov za, a to je tesné.
Pomocník,
mate pravdu a moje sympatie, ale „pohnuť“ Slovákmi je veľmi ťažké,
oni radi mudrujú, ale raciálne uvažovať, toť problém. Lebo nič nie je isté,
iba smrť, ale oni si myslia, že ich sa to netýka, aspoň nie hneď.
Aj s Rumunmi mate pravdu, my tu pod vplyvom Čechov sa na nich pozeráme povyšenecky, veď čo – chudobní balkánci, a pritom by sme
im mali byť vďační ako ochranili napr. našho 1 poslanca v Uhorskom
sneme, keď sa dožadoval práv pre Slovákov a Maďari ho chceli inzultovať, alebo za to, že ich 13 tisíc padlo na našom územi pri oslobodzovaní na konci II.SV. Odmietli tiež zúčastniť sa intervencie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSR v r.1968. A ešte sme ich podrazili, keď im Mečiar najprv sľubil, že bez konzultácii s nimi nepodpíše Zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci s Maďarskom, ale pod hrubým nátlakom francúzskeho premiéra Balladura a prezidenta USA to počas stretnutia Paktu stability v Paríži urobil. Táto informácia je z knihy Petra Kopeckého: Z mozaiky slovensko-rumunských vzťahov v 20.st.,vyd.IRIS, 2012. Pokojne spíme ďalej, čaká nás svetlá budúcnosť.
Ono to bolo vôbec celé veľmi zaujímavé. Nielenže sa za samostatnosť postavila veľká časť intelektuálnych elít (speváci, umelci, dokonca jeden ich národný historický „bard“, meno som si nezapamätal, začínal v podstate ako obhajca únie a napokon krátko pred referendom oznámil, že bude hlasovať za) ale aj vzájomné tromfovanie sa počtom súkromných podnikateľov tesne pred referendom dopadlo v prospech hnutia za nezávislosť (unionisti oznámili zoznam tuším 100 súkromných firiem a oponenti, myslím, 200). Veľká časť ľudí považuje za zlomový moment predreferendový prísľub väčších právomocí, ktorý urobil najprv G. Brown (ako rešpektovaný politik) a až po ňom spoločne tuším aj D. Cameron s predstaviteľmi vládnych strán (celoúnijných).
Zaujímavé je, čo sa začalo diať po referende, nielenže to začalo drhnúť okolo prisľúbených väčších právomocí, hoci tam sa asi niečo naplní (posledný vývoj už nesledujem) ale D. Cameron začal podmieňovať udelenie väčších právomocí Škótom tým, že škótski poslanci by mali prestať hlasovať a rozhodovať o „ibaanglických“ veciach. Zrejme to bude smerovať k federácii (ktovie, ako dlho vydrží) a preto som povedal, že VB podľa mňa de facto zomrela. Nie je ojedinelý ani názor, že neúspešné referendum nieže ukončilo, ale naopak, práve naštartovalo škótsky nacionalizmus a separatizmus. No a hlavná strana, protagonista osamostatnenia (SNP) – tá zaznamenala obrovský nárast členskej základne a aj preferenčne posilňuje. Hlavný motor kampane, Alex Salmond, škótsky premiér odstúpil a prevzala to „korunná princezná“ N. Sturgeonová. Inteligentná, chytrá, schopná a hlavne mladšia. Takže tak.
…hm, to sa mi podarilo, že intelektuálna elita – speváci. Ale snáď sa chápeme, podstatné je, že to bol obrovský rozdiel oproti situácii pri delení Česko-Slovenska. Slovenská „intelektuálna“ elita z tých čias sa môže hanbiť. Mala by zaliezť do kanála a nevystrčiť odtiaľ rypák až do skonania sveta.
Ja po skúsenostiach s rokmi 1989 u nás, keď počujem niekde, že sa nejakí umelci vyjadrujú k politike/ekonomike (a to oni robia strašne radi), tak ma ide roztrhnúť od zlosti, koľko ľudí im zas naletí, že rozumejú, čo hovoria. Je to zaujímavé, ako isté udalosti dokážu ovplyvniť názory – keby som sa narodil v nejakej inej krajine (alebo aj na Slovensku, ale bol by som oveľa mladší) tak by som to tým umelcom dodnes všetko „žral“; niet nad praktické skúsenosti…
oprava: s rokmi po roku 1989
K Putinovi: dôrazne by som vystríhal pred tým, aby sa v súčasnej situácii Slovensko akýmkoľvek spôsobom pridalo na niečiu stranu, a už absolútne nie na stranu Ruska. Rusko je ďaleko a je v jasnej defenzíve.
k presmerovaniu plynovodu SouthStream doslo az potom, ked bulhari podlahli tlaku Bruselu a povedali, ze nebudu v stavbe pokracovat, napriek tomu ze uz na tom preinvestovali 17mld USD. mali tam sice zaparkovane nejake americke stihacky a v pristavoch americke lode, ale to by v pohode zvladli – na to existuje technika pasivnej rezistencie, potencialny utocnik si tazko poradi s takzvanou mrtvou vahou. Putin zareagoval velmi promptne, presmeroval plynovod do Turecka, ktore je tradicnym regionalnym superom Bulharska. takze bulhari si budu kupovat plyn od turkov, co je pre nich dost velkym ponizenim. z toho pre nas vyplyva ponaucenie, ze to s tou servilitou sucasnym panom Europy netreba prehanat…
Kedže ste nepochopili podstatu mojej poznámky, opýtam sa takto:
…a čo to mení na tom, že Madarom ostali oči pre plač (a rozhasené vzťahy s Bruselom)?
Tu kmín admi!
Ty (si) kmín človeče!
Toto je prvá veta z urdčiny, z jazyka národa Urdu zo severu Indie, ktorú
mi povedal indický spolužiak, keď som sa s ním začal rozprávať
o podobnostiach v našich jazykoch.
Takže slovo AD(A)M na označenie pojmu „človek“ nie je len hebrejská
„špecialita“ ( je zaujímavé, že hebrejčina sťa semitský jazyk má slovo
na označenie človeka zhodné z jazykom indoeurópskym – v hindčine je
„ádmí“, a nie so semitskou arabčinou, kde je to „insán“).
No, a to „indicko-hebrejské“ slovo ADAM má v hebrejčine, aj doslovný
význam „ZEM“
(viď „zemiak“ po hebrejsky je „tapuach ADAMah“ = „jablko zem“).
Takže to biblické „ADAMAH“ MÁ „ECHTOVNEJŠIE KONOTÁCIE“ VZĽADOM
NA TO, ŽE TÍ „ELOHIM“ SÚ
(„dávam, ako som kúpil“)
„TÍ, KTORÍ PRIŠLI Z NEBA“ 😀
tucko,
zalezi na uhle pohladu, v kazdom pripade nas caka „dlha noc“ a ked skonci treba byt na strane vitazov a nie porazenych. agresori maju na strane media a nakupenych politikov, ale ludia su jednoznacne proti…
metod,
som pocul, ze Adam bol prvy madar, lebo „ádám“ znamena archaicky, ze „dal som“.
http://spravy.pravda.sk/zaujimavosti/clanok/246591-adam-bol-prvy-madar-stoji-v-madarskej-biblii/
Yoss,
súhlasím, v tomto konflikte treba skončiť na strane víťazov! Takže si ako krajina dajme pekne načas – niet sa kam ponáhľať. No a ľudom je to úplne jedno.
simecka a rozhovor s madaricom. madaric je vlastne taky praviciarsky cechoslovakista, ktory momentalne posobi v lavicovej narodne orientovanej vlade. vie o tom pan premier? jednoducho – zly sen…
https://projektn.sk/9142/marek-madaric-smer-je-lavica-v-krajine-veriacich/
vsetkym ludom dobrej vole prajem Stastne a pozehnane Vianocne sviatky
Vážení priatelia, slovenskí vlastenci,
tento nový rok 2015 sa pre nás nezačal šťastne, odišiel nám bystrý,
nebojácny novinár, zapálený slovenský vlastenec, dobrý a múdry človek
Drahoslav Machala. Je mi veľmi smutno, lebo nevidím v okolí žiadneho novinára, ktorý by ho mohol v celej šírke jeho aktivít a hlavne oddanosti našej slovenskej vlasti, nahradiť. Skláňam sa pred ním a ďakujem mu za obrovskú prácu, ktorú, v štýle Ľudovíta Štúra, vykonal pre náš národ.
RIP
Lukáč
http://komentare.sme.sk/c/6344450/jan-strasser-o-drahoslavovi-machalovi-vlk-z-pamiru.html
Pán Lukáč,
aj mne je smutno, že sa nám práve tento typ ľudí vytráca.
http://www.slovenskeslovo.sk/zomrel-drahoslav-machala/
Vážení,
smutno nám započal tento rok, a to nielen odchodom Drahoslava Machalu, ale aj počinom anti-Slovákov, ktorí privítali Nový rok namiesto slovenskej hymny hymnou politicko-hospodarského zoskupenia.
Až tak hlboko sme v našej ľahostajnosti klesli.
je to este horsie, o polnoci nehrali hymnu ani v madaricovej RTVS…
hlavne ze esalony sa uz tyzden presuvaju na Vychod…
http://img.topky.sk/900px/1476737.jpg/vlak-nakladny-Rusko-Ukrajina.jpg
Aj ked neskor, ale predsa, zelam vsetkym ludom dobrej vole vsetko dobre do noveho roka!
Pan yoss,
ste si isty, ze ste sledovali „madaricovu RTVS“? Ak hej, museli ste byt uz v dost slusnej nalade, lebo ja som si na Novy rok hymnu s rodinou vypocul.
to je potom zahada, lebo ta hymna nebola na viacerych TV
http://heartbeat.blog.pravda.sk/2015/01/10/co-ma-spolocne-prezident-sr-a-kiska-a-riaditel-rtvs-v-mika/