Len tak mimochodom

 

Človeka môže všeličo prekvapiť. Dokonca niekedy aj príjemne. Mne sa to stalo minulý týždeň, keď mi povedali z Národného osvetového centra, že mi udelili nejaké ocenenie. Vôbec neviem, akým spôsobom sa moja kniha dostala až do týchto súvislostí, ale potešilo to.

  1. Jozef Viskup 6. júna 2013 / 7:15

    Blahoželám Vám pán Hrnko!
    Plne ste si zaslúžili to ocenenie vzhľadom na Vašu doterajšiu publikačnú činnosť.
    Nečítal som, ale sľubujem, že sa pokúsim prečítať Vašu knihu o Stupave.
    Želám Vám, nech sa Vám naďalej darí Vašou prácou oslovovať ľudí a prispievať k spoznávaniu histórie Slovenska. Pravdivej histórie.

    Pár slov ku Stupave:
    Hlavne v minulosti sme robili pešie túry Záhorská Ves – Mariánka – Borinka – Pajštún – Stupava Obora – Stupava a v Stupave a jej okolí sme vykonávali seizmický prieskum.

    Pamätám si ešte, ako sme merali poblíž kameňolomu, v ktorom sa ťažil vápenec a lanovkou sa dopravoval do cementárne. Po vybudovaní veľkej cementárne v Rohožníku kameňolom v Stupave zatvorili. Pozostatky po lanovke možno ešte vidieť cestou na Pajštún.

    Kedysi v Stupave stála socha Jána Nálepku. Pionieri pri nej skladali pioniersky sľub, často sme okolo nej chodili. Raz pri tej soche som sa dal do reči s jednou starou pani, z ktorej vykľula učiteľka, ktorá spolu s Nálepkom učila na tej istej škole, takže vedela o kom a čom hovorí. Keďže už bola na penzii a nemala čo stratiť, nebála sa mi povedať o Nálepkovi jeho odvrátenú tvár – podľa jej vyjadrenia bol obyčajný alkoholik, ľahtikár, ktorý viedol nemravný život a kvôli jeho amorálnemu chovaniu a obžerstvu musel zo Stupavy odísť. A že nemusel tak pochodiť, keby sa neožieral a že aj na jeho smrti v Ovruči má alkohol podiel (odkiaľ to vedela, neviem). Ale o tom sa hovoriť alebo dokonca písať nesmelo. Po prevrate v 1989 socha Nálepku z námestia zmizla. Na moje veľké prekvapenie som ju uvidel zastrčenú v jednej záhradke v Stupave – Obore (prejde sa zo zástavky po ceste cez potok k lesu, zabočí doľava a hneď na začiatku v tých chatkách – domoch pod lesom). Či sa k majiteľovi tej chatky dostala legálnou alebo nelegálnou cestou neviem a neviem, či tam ešte je a kde vôbec skončila. Len mi je ľúto tej peknej lúky pred chatkami, na ktorej si „KTOSI“ postavil „honosný“ dom s ohradou, ktorý sa v tej prírode vyníma ako flajster na oku. Ale hlavne, že je vidieť, že NIEKTO na to má. Predstaviteľov obce zrejme nezaujíma, že príjemné posedenie na lúke je fuč.

    Už iba pamätníci vedia, že do Stupavy chodil kedysi z Bratislavy vlak – na zastávke Devínske Jazero odbočil doprava do mierneho stúpania a šiel do Stupavy. Raz však železničiari v Devínskom Jazere zle prehodili výhybku a rýchlik do Prahy sa vybral do Stupavy. Keď skončilo elektrické vedenie, vlak zastavil, boli s tým problémy dostať ho nazad. (Podotýkam, že toto som osobne nezažil, ale iba počul z rozprávania železničiarov v Devínskom Jazere.) Výpravca i predajca lístkov v jednej osobe v Devínskom Jazere pri kúpe lístka do Stupavy sa potom žartom pýtal, či kupujúci lístok do Stupavy chce osobný vlak alebo rýchlik a či 1. alebo 2. triedu. Osobnú dopravu vlakom do Stupavy po čase zrušili, zostala iba nákladná a nie som si istý, či aj tú už nezrušili.

    Pri Stupave smerom k Morave boli veľké sady, kde sme chodili nakupovať jahody a broskyne – šla tam zo Stupavy asfaltová cesta , ktorá pokračovala až k Morave, kde mali vojaci sídlo roty. Aký bol osud sadov po prevrate v 1989 a aký je v súčasnosti, neviem. Na Google Earth som ale tie sady, či ich pozostatky, videl.

  2. Fero 6. júna 2013 / 15:43

    Gratulujem, plne si si to zasluzil za dlhorocnu tvorbu.

  3. Milanxyz 6. júna 2013 / 20:36

    Gratulujem!

  4. Anton Hrnko 6. júna 2013 / 20:56

    Ďakujem za gratulácie a niekoľko slov k príspevku p. Viskupa. Najskôr socha J. Nálepku. Viac o nej píšem v menšej práci o Stupave: Stupava, potulky históriou. Socha bola postavené r. 1974 (autor J. Kulich). Už keď som prišiel do Stupavy, počul som viacero historiek o J. Nálepkovi. V Budatíne žili dvaja Nálepkovi spolubojovníci a tretí bol z Diviny. Takže som mnoho vedel z ich rozprávania aj z ťaženia na Sovietsky zväz. V každom prípade písomné pramene o ňom z danej doby boli veľmi rozdielne, ale aj obec bola veľmi príkro rozdelená na ľavicových stúpencov centralizmu a autonomistov, čo sa potom prenieslo aj do škôl, do vzťahov ľudí atď. Socha bola v tŕňom v oku jednej časti obyvateľov preto aj po rokoch. Keď prišli zmeny r. 1989 už v decembri 1989 ju niekto pomaľoval spôsobom, že z koňa urobil zebru. Vtedajší národný výbor rozhodol, že ju umiestni na miesto zvané Obora, kde sú údajne pochovaní dvaja sovietski vojaci. Tam bola niekoľko rokov až ju Zväz protifašistických bojovníkov premiestnil pred hlavný vchod do ZŠ, ktorá nesie meno J. Nálepku. Tam je tiež už niekoľko rokov a protifašistickí bojovníci sa tam pravidelne stretávajú.
    Čo sa týka železnice, tak tá neprežila ani ako vlečka (teda moderne cargo). Doprava na nej bola zastavená ešte začiatkom 90. rokov, po sto rokoch od založenia (1892). Boli plány na jej oživenie najmä v súvislosti s možnosťou obnovenia osobnej dopravy v rámci jej racionalizácie a šetrenia. ŽSR mala však iné problémy. Napriek protestom obce i občianskych aktivistov ju tohto roka rozobrali. Asi potrebovali nejaké korunky na zaplátanie dlhov a koľajnice predali do šrotu. Veď nielen naši rómski spoluobčania potrebujú z niečoho žiť. No a sady skončili ako naše poľnohospodárstvo v celku. Vinice rozparcelovali na bytovú výstavbu a ovocné sady zarastajú trávou podobne ako tie okolo krematória.

  5. Milan2 7. júna 2013 / 18:50

    Tiež sa pripájam k blahoželaniu.
    Historici – rodáci sú asi najlepšími spracovateľmi dejín svojho rodiska – podobne Tibenský napísal 2 dielnu knihu Poctivá obec Pudmeridská.
    Kniku o Stupave si veľmi rád prečítam . A zvlášť ak sú tam dajaké doteraz neznáme informácie z dejín hradu Borinka.
    Hlavne príčin jeho vyhodenia do vzduchu napoleonovskými vojskami.
    Kedže vyhodili do vzduchu 3 hrady – Devín, Borinku a Smolenice – či to nesúviselo s ich vtedajším spoločným majiteľom – Pálfym, ktorý bol vtedy myslím veliteľ uhorského vojska?

  6. Vlasto 9. júna 2013 / 17:00

    Gratutulujem k oceneniu. Mam 3 otazky na pana Hrnka (na 3. mi mozu odpovedat aj dalsi citatelia). 1. Daju sa nejake Vase publikacie kupit aj v nejakom knihkupectve? 2. S akou Vasou publikaciou ste najviac spokojny? 3. Kde sa nasli tieto prstene s dvojkrizom – http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/21/Velka_Morava_sperky_4.jpg ja tam poznam len VM kriz z Velkej Mace co bol aj na 10 korune.

  7. Anton Hrnko 9. júna 2013 / 21:44

    Vlasto, ďakujem.Myslím, že niektoré by mohli byť v knihkupectvách – posledná Stupava azda v Akadémii na Štefánikovej v Bratislave. Ale myslím dajú sa kúpiť aj cez internet. Čo sa týka spokojnosti, je to tak, ako keby ste sa otca opýtali, ktoré zo svojich detí ma najradšej. Na poslednú otázku by hádam najlepšie odpovedal archeológ.

  8. Juraj Valúšek 13. júna 2013 / 20:47

    Blahoželám.

    Ale zároveň som smutný. Vraj nová reforma školstva zase obmedzila dejepis. Viem, že to decká nebaví, ale je to smutné. Potom poznávajú históriu z novín 🙁

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *