K sviatku našich vierozvestcov

Slovenská národná strana v súvislosti s dnešným sviatkom sv. Cyrila a Metoda pripomína, že to boli najmä jej poslanci v komisii na prípravu Ústavy Slovenskej republiky, zriadenej vtedajšou Slovenskou národnou radou, ktorí presadili do znenia Preambuly Ústavy odkaz na cyrilo-metodskú tradíciu.

Túto tradíciu, ktorá sprevádzala našich predkov celé stáročia a ktorá ich posilňovala vo viere a v nádeji na lepšie a spravodlivé postavenie Slovákov v rodine európskych národov, sme považovali vtedy a považujeme ju aj dnes za kľúčovú pre náš národný život. Slováci cyrilo-metodskú tradíciu nikdy nechápali len v úzkom kultúrnom a náboženskom zmysle. Sv. Cyril a Metod neboli tí, ktorí by priniesli kresťanskú vieru medzi našich predkov. Starí Slováci boli pri ich príchode na naše územie už najmenej dve generácie predtým pokrstení a poznali hodnoty kresťanstva. Svätí solúnski bratia však poznanie zmenili na vnútorné presvedčenie a evanjelizáciu realizovali vo vtedajšom našom národnom jazyku. Pokúsili sa v sfére západného kresťanstva uplatniť to, čo ustanovil až 1100 rokov po začatí ich misie na Veľkej Morave druhý vatikánsky kongres – zaviedli do bohoslužby národný jazyk. Okrem toho sv. Metod svojím úsilím dosiahol, že pápež vytvoril z misijného územia, na ktoré si nárokoval bavorský episkopát, novú Moravskú arcidiecézu, čím z hľadiska vtedajšej diplomatickej praxe uznal náš vtedajší štát Veľkú Moravu za plne suverénny. Teda z hľadiska nášho národného vývinu mala byzantská misia nielen náboženský, cirkevno-politický, kultúrny, ale aj štátoprávny význam. To, že nakoniec jeden z prvkov misie – vykonávanie bohoslužieb v národnom jazyku skončil neúspechom, nemení nič na jej dejinnom význame. Jej plody užívali naši predkovia celé stáročia až do dnes. Jej najviditeľnejším prvkom je popri hlbokej duševnosti Slovákov naša národná kultúra a i existencia najstaršej stredoeurópskej diecézy s centrom v Nitre.

Z dnešného hľadiska treba vyzdvihnúť najmä tú skutočnosť, že Slováci od dôb misie solúnskych bratov majú svoje pevné kultúrne zakotvenie, majú svoj hodnotový systém hlboko zakorenený v kresťanstve, ctia si tieto hodnoty a sú pripravení – aspoň v svojej väčšine – si ich aj uchovávať a obhajovať. Slovenská národná strana i svojou aktivitou pri príprave Ústavy Slovenskej republiky jasne dokumentovala, že je založená na hodnotách zdedených po našich predkoch, že tieto hodnoty vyznáva a je aktívne pripravená obhajovať ich proti „novým hodnotám“, ktoré sa nám tu tlačia z rôznych pseudoliberálnych centier.

Anton Hrnko,

podpredseda SNS