Zúfalci

V súvislosti s návrhom dvoch zúfalcov na zavedenie štátneho sviatku 28. októbra sa na stránkach denníka SME rozbehla debata okolo tohto návrhu. V debate sa spomínajú aj moje názory na predchádzajúce pokusy týchto zúfalcov uzákoniť tento sviatok už v minulosti. Možno je málo známe, ale najnezmyselnejší sviatok, ktorý ma SR – 17. november – títo zúfalci (vtedy Langoš) pretlačili po tom, čo im neprešiel 28. október. Cieľ je jednoznačný – odstrániť sviatky, ktoré nie sú sviatkami v ČR a synchronizovať slovenské sviatky s českými. Aby sa puto moc neroztrhalo a za vhodných okolností urobiť to, čo sa už raz stalo – zrušiť slovenskú štátnosť. Však dôvody sa nájdu. S týmito ľuďmi nemá vlastne zmysel diskutovať vecne; pre nich žiadne vecné argumenty neplatia. Tak som to zobral z inej strany. Ponúkam nasledujúci text: Continue reading

Stanovisko k vyhláseniam L. Kövéra, predsedu maďarského parlamentu

Slovenská národná strana s počudovaním zobrala na vedomie vyhlásenia predsedu maďarského parlamentu L. Kövéra pre rádio Kossúth 17. mája 2015. Nevieme, kde prišiel na to, že slovenská spoločnosť vníma príslušníkov maďarskej menšiny ako riziko. Možno v nejakej budapeštianskej krištáľovej guli. V každom prípade však vieme, že rizikom pre dobré susedské vzťahy sú politici, ktorí sa nedokážu poučiť z minulosti a sústavne nepravdivými a polopravdivými informáciami kalia pomer medzi našimi národmi. Continue reading

Lupus et Capella

Raz, keď som tak študoval v archíve staré spisy, som zrazu narazil na knižku, ohryzenú myšami. Vrstva prachu na nej svedčila, že už dávno ju nikto nemal v rukách a možno tam ležala nepovšimnutá odvtedy, čo ju tam niekto položil. No, teda nepovšimnutá?! Myši si ju určite všímali, ale ich záujem bol úplne iný ako môj. Ale keď som sa už raz k nej dostal, pozriem sa – hovorím si – čo je v nej napísané. Oprášim ju, otvorím pozostatky starej koženej väzby a miesto názvu knižky, jej autora a vydavateľa zbadám hneď prvú stranu a na nej kapitálou napísané LUPUS ET CAPELLA. Ááá… pomyslím si, stará známa Ezopova bájka o vlkovi a kozliatku. Už by som ju skoro vrátil späť na policu, keby vo mne neskrsla túžba popasovať sa so starou latinčinou, s ktorou som sa naposledy stretol ešte na vysokej škole. Zahĺbil som sa do čítania a po prelúskaní prvých viet som zostal zarazený. Veď to vôbec nebol ten príbeh, ktorý sme sa učili či už na hodinách literatúry alebo pri cvičení latinčiny. Hovoril o niečom celkom inom, a preto mi napadlo, že tento príbeh by som mal prerozprávať aj ostatným. Nemal by zostať zabudnutý a čakať na čas, kým aj poslednú stránku onej starej knižky nezožerú myši a naveky zostane nepoznaný. Nuž zahĺbme sa do príbehu: Continue reading