Slovenské dejiny

           Slovensko na prahu prvej svetovej vojny bolo súčasťou duálnej Rakúsko-uhorskej monarchie, presnejšie jej uhorskej časti. Od rakúsko-uhorského vyrovnania roku 1867, v ktorom si nemecko-rakúske a maďarské vládnuce triedy podelili moc v monarchii, boli Slováci a iné národností v Uhorskom kráľovstve vystavení systematickému maďarizačnému tlaku, ktorého deklarovaným cieľom bolo pretvorenie tohto mnohonárodného štátu, v ktorom etnickí Maďari tvorili niečo vyše 40% obyvateľstva, na jednonárodný, jazykovo homogénny maďarský národný štát. V tomto prostredí postupne zanikali slovenské školy, zakazované boli slovenské kultúrne inštitúcie, politická činnosť v prospech slovenského národa bola pranierovaná ako panslavizmus, rozvratná protištátna činnosť, spájanie sa s nepriateľmi monarchie a často súdne perzekvovaná. V prvých rokoch po vyrovnaní, keď boli zatvorené všetky slovenské stredné školy (1874) a celonárodná kultúrna ustanovizeň Matica slovenská (1875), sa tlak na aktívnych slovenských politických činiteľov tak vystupňoval, že prešli na protest proti existujúcim pomerom do politickej pasivity. Národnostný útlak bol spojený so sociálnym zbedačovaním širokých roľníckych vrstiev, čo malo za následok masívne vysťahovalectvo do USA, kam sa medzi rokmi 1880 – 1910 vysťahovalo vyše 600 000 Slovákov,[1] čo v danej dobe predstavovalo okolo jednej štvrtiny národa. Continue reading →

Dňa 24. apríla som na konferencii v Belehrade vystúpil s príspevkom Slovenská spoločnosť a vypuknutie prvej svetovej vojny. O konferencii som v máji t. r. dal interview do Slovenských národných novín. Zatiaľ som nezaregistroval, žeby ho uverejnili. Dávam ho k dispozícii čitateľom môjho blogu. Moje vystúpenie na konferencii uverejním začiatkom júla. Continue reading →

Matica slovenska z príležitosti trištvrte storočnice vzniku Slovenského štátu a 70. výročia vypuknutia SNP spustila anketu medzi slovenskými historikmi všetkých orientácii, aby sa vyjadrili k týmto dvom významným udalostiam z našich národných dejín. Podľa mojich vedomostí sa do ankety zapojili historici z pracovísk MS, z Historického ústavu SAV, z univerzít, múzeí atď. Výsledky ankety by sa mali publikovať a poskytnúť slovenskej verejnosti. Moje odpoveda na anketové otázky predkladám v predstihu bez konfrontácie s ostatnými. Dúfam, že mi odpustia. Continue reading →

Prednedávnom som poskytol rozhovor Slovenským národným novinám. Z priestorových dôvodov, keďže prepísaný text výrazne prekročil limit, redakcia text skrátila. Čitateľom môjho bolgu poskytujem neskrátený text tak, ako bol zapísaný. Continue reading →

Na stránkach posledného čísla Historického časopisu z minulého roku (č. 4/ 2013; ss. 655 – 696) bola uverejnená recenzia profesora Martina Homzu na prácu Jána Steinhübela, ktorú napísal v blahej pamäti zápasu o sochu kráľa Svätopluka na politickú objednávku najväčšej pohromy na čele slovenského parlamentu všetkých čias Richarda Sulíka, prevyšujúcu i také veličiny slovenskej politickej „elity“ ako František Kubač a Rudolf Strechaj. Možno aj sám autor tohto politického pamfletu bol prekvapený, že si po rokoch na jeho „opus“ niekto spomenul. Určite však bola prekvapená redakcia tohto časopisu, keď pristúpila k dosť neobvyklému činu a pred uverejnením recenzie požiadala kritizovaného autora o vyjadrenie. Jeho zlostnú reakciu potom uverejnila spolu s recenziou M. Homzu. Autorovi kritizovanej práce urobila týmto krokom do značenej miery medvediu službu, lebo keby ho nechala trochu „vychladnúť“, azda mohol pristúpiť k odpovedi na polemickú recenziu sine ira et studio a zamyslieť sa nad tým, čo sa jeho politicky podmienenému pamfletu vyčíta. No a už úplne neobvyklé je, že umožnila autorovi pri jeho odpovedi znova uverejniť pôvodnú, kritizovanú prácu. Tým, že ju opätovne publikovala na stránkach vedeckého časopisu aj s rozsiahlou literatúrou, na ktorú sa J. Steinhübel odvoláva, tomuto „opusu“ vedeckosť nezabezpečila. Skôr len opäť ukázala, že aj pri prelúskaní sa cez kilá vedeckých prác nezískajú závery autora štatút objektivity, ak autor pristúpi k spracovaniu témy s vopred stanoveným výsledkom a nezamýšľa sa nad všetkými súvislosťami s cieľom dopracovať sa k skutočnej objektívnej pravde. Continue reading →

Už o necelý rok si pripomenieme začiatok prvej svetovej vojny. Výstrely v Sarajeve z konca júna 1914 však nezneli len počas štyroch rokov, ktoré oficiálne prvá svetová vojna trvala. Od zavraždenia následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda ich počuť neustále, raz silnejšie, raz slabšie, ale vojna, ktorá sa začala 28. júla 1914 predpokladaným parádenmaršom na Belehrad, podľa môjho názoru stále neskončila. Síce sa zdalo po páde komunizmu a skončení studenej vojny, že vojna vo všetkých jej podobách (horúca, náhradná, studená) je za nami, ale pád newyorských dvojičiek nás vyviedol z omylu. O rok tomu bude 100 rokov, čo sa svet zmieta v jednom vojnovom kolotoči a zdá sa, že ani 21. storočie nebude storočím osvieteným. Continue reading →

Priatelia,

ponúkam vám stručný prehľad slovenských dejín v dátumoch. Do prehľadu som zahrnul najvýznamnejšie dátumy našich národných dejín tak, ako ich vidím ja. Nezahrnul som tam napr. 31. január 1955, keď som sa narodil ja, napriek tomu, že mnohí na Slovensku, najmä naši politici si myslia, že dejiny začínajú vtedy (v lepšom prípade), keď sa narodili oni, v horšom prípade si myslia, že až vtedy, keď vstúpili do politiky. Ale čo už s tým, ako povedal klasik tohto typu myslenia: Na Slovensku je to tak.

Zaujímal by ma váš názor, čo si myslíte o tomto výbere, prípadne, či si myslíte, že tam treba ešte niečo zaradiť, alebo niečo tam nemá byť, lebo to až také významné pre náš národ nie je. Continue reading →

            Rok 2013 je rokom mnohých výročí. Už hneď na začiatku januára sme si pripomenuli dvadsiate výročie vzniku samostatnej, suverénnej Slovenskej republiky, ktorou sa aj v zmysle Ústavy zavŕšili stáročné zápasy o národné bytie a vlastnú štátnosť. Kto by však očakával nadšené ovácie nad skutočnosťou, že Slovensko už dvadsať rokov dokazuje, že si vie svoje záležitosti plnohodnotne spravovať samo, že je všeobecne rešpektovaným členom medzinárodného spoločenstva, o čom snívali celé generácie našich predkov, musel byť sklamaný. Namiesto toho z propagandistickej mašinérie slovenských masmédií znel skôr plač nad údajným rozpadom „Československa“, hoci roku 1993 žiadne „Československo“ neexistovalo, len Česká a Slovenská Federatívna Republika, skrátene Česko-Slovensko. A už vôbec sa nerozpadlo, ale riadeným, kultúrnym spôsobom sa po dohode politických reprezentácií oboch konštitučných republík rozdelilo na dva samostatné štáty. Ale kohože by na Slovensku zaujímali také drobné detaily. Continue reading →

Na budúci rok v septembri si pripomenieme 150. výročie narodenia Andreja Hlinku. Slovenská pošta vydá príležitostnú známku, možno aj Národná banka príležitostnú mincu, určite budú znieť rôzne oslavné chorály, možno aj parlament zvolá nejakú mimoriadnu schôdzu… Určite bude veľké okiadzanie od prava do ľava a niektorí krajní ľavičiari si zgustnú vypisovaním svojich negativistických a nehistorických statí. Z tejto príležitosti som napísal krátky článok ako zhrnutie jeho života a diela. Určite nie je ničím špecifický, čo by človek nenašiel v mnohých ďalších článkoch. Ale o to mi zverejnením tohto článku až tak nejde. Predovšetkým ho ponúkam ako podklad na diskusiu o ľudáctve, o politickom smere, dalo by sa povedať hnutí, ktorý on založil, ktorého program on najviac ovplyvnil a ktorý reprezentoval plných dvadsaťpäť rokov. Rád by som poznal názory čitateľov tohto blogu na hádam jeden z najväčších paradoxov našej súčasnosti: Na jednej strane je Andrej Hlinky so svojou aureolou div nie svätca, ktorému sa dáva v slovenskej oficiálnej spoločnosti patričná úcta, dokonca existenciou špeciálneho zákona. Ale na druhej strane politický smer, ktorý reprezentoval, v tej istej oficiálnej sfére je pranierovaný ako niečo, čo patrí do zatratenia, do politického pekla. Čo je teda ľudáctvo? Ako by sa malo chápať jeho miesto v slovenských dejinách? Je rozdiel medzi ideológiou ľudáctva a politickou praxou, najmä v rokoch 1938 – 1945? Bol by som rád, ak by ste svoje názory na túto otázku vyjadrili v diskusii. Vítaný je každý, kto k veci bude pristupovať seriózne. Continue reading →