Včera pri pomníku Ľudovíta Štúra (dvesto rokov od narodenia)

Bratislava je hlavné mesto suverénnej Slovenskej republiky. V Bratislave sídli vláda SR, sídli tu magistrát a dokonca má aj svojho mešťanostu, dnes nazývaného barokovým čechizmom primátor. To, že je Bratislava hlavné mesto SR, je určite predovšetkým zásluhou jedného ideológa a praktického politika, ktorý sa zhodou okolnosti narodil od dnes dvesto rokov do zadu. Človek by očakával, že pamätník tohto velikána bude vo výročný deň jeho narodenia zasypaný kvetmi vďačných rodákov. Určite by tam očakával veniec prezidenta Republiky, predsedu vlády, rozhodne primátora mesta. Žiaľ, nič také sa nekonalo. Ale vôbec, čo môžeme očakávať od vlády, ktorá je jedna ruka s oligarchickou skupinou, snažiaci sa odpratať Štúra z tohto mesta a nahradiť ho medovou sochou Márie Terézie. Alebo od primátora, ktorý nedovolí národne uvedomelého a zaslúžilého intelektuála pochovať na cintoríne v Slávičom údolí. Nuž zvolili ste si nás, zabudnite!
Continue reading

Štúr si zaslúžil viac… – vyhlásenie SNS

Slovenská národná strana od začiatku tohto roku už niekoľkokrát upozorňovala, že 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra by mal dôstojne osláviť ŠTÁT, celá spoločnosť, všetky relevantné politické strany, keďže súčasná slovenská štátnosť, súčasné slovenské národné bytie je výsledkom jeho teoretickej práce i praktickej politiky. Bol to Ľudovít Štúr, ktorý vypracoval modernú slovenskú národnú ideológiu, a bol to opäť on, ktorý ako vedúca postava Slovenského povstania rokov 1848 – 1849 zdvihol zástavu boja za slovenskú suverenitu a národnú rovnoprávnosť, dokončeného až 1. januára 1993. Continue reading

Xenofóbia. Ako je to s nami v skutočnosti

V poslednom období sa na našu adresu, teda na nás ako Slovákov, resp. občanov Slovenskej republiky vznášajú kritiky, že sme nesolidárni, že nemáme empatiu pre trpiacich a utečencov, že nechceme pomáhať. Dokonca nie z nízkych stupňov mocenskej štruktúry nášho štátu sa ozývajú odsudzujúce komentáre na postoje väčšiny slovenských politikov, v tomto prípade zhodou okolnosti odrážajúce aj väčšinový postoj rozhodujúcej časti našich občanov. Vraj sme netolerantní, dokonca sa naznačuje, že tu panuje xenofóbna nálada, že sa neodôvodnene bojíme mierumilovných migrantov, ktorí nás ničím neohrozujú, sú to len nevinní utečenci, ktorí nič nechcú len ukryť sa pred krutou vojnou v ich domovine. Hlasy upozorňujúce na to, že v prevažnej väčšine nejde o utečencov pred vojnou, ale o ľudí iných kultúrnych návykov, iného náboženstva, ktorí neutekajú pred vojnou, ale za lepším životom; že medzi nimi môže byť množstvo infiltrovaných džihádistov s inými záujmami, ako pracovať na dôchodky nemeckým seniorom, sa označujú za zbytočné strašenie a vyvolávanie neopodstatnených obáv v radoch obyvateľstva krajiny. Nuž, človek by sa rozplakal nad toľkou úprimnou snahou, nad tak veľkým a otvoreným srdcom, keby sa denno-denne nestretal s realitou úplne opačnou. Continue reading

Hvorecký by sa mal doučiť dejiny, aby nevyzeral ako táraj

 

Medzi najväčších kritikov normálneho, čechoslovakistami, maďarónmi a svetoobčanmi nepokriveného obrazu slovenských dejín, teda , aby som bol presný, zástancom takého obrazu, ktorý je politicky korektný a má Slovákov za posledných sluhov všetkých dôb, možno s pokojným svedomím zaradiť jedného zostavovateľov textov v jazyku, ktorý mu podľa všetkého neprirástol k srdcu – Michala Hvoreckého. Keď som zachytil informáciu, že sa natáča film Najhorší zločin vo Wilsonove, vôbec to vo mne nevyvolalo žiadne emócie. Veď písať alebo natáčať fikcie bol vždy dobrý džob, ľudia to radi čítajú alebo pozerajú a je to aj dobrá forma zábavy. Rozladenie vo mne vyvolal až rozhovor, ktorý poskytol SME 17. 10. 2015. Continue reading

Premenujme 19. september na Deň nezávislosti – vyhlásenie SNS

Slovenská národná strana si s úctou pripomína 19. september ako pamätný deň, ktorým sa pripomína prvé verejné vystúpenie Slovenskej národnej rady na zhromaždení v Myjave počas Slovenskej revolúcie rokov 1848 – 1849. Pripomíname však, že Slovenská národná rada vznikla niekoľko dní predtým , 16. septembra 1848 vo Viedni a tento deň by mal byť tiež zapísaný medzi pamätné dni Slovenskej republiky. Continue reading

Nájde sa v Európe nový Karol Martel?

Roku 732 po Kristovi, približne sto rokov po tom, ako Mohamed ušiel z Mekky do Mediny a založil tým nové monoteistické náboženstvo, zastavil majordómus Franskej ríše Karol Martel v strede dnešného Francúzska pri Poitiers arabských „imigrantov“ vyzbrojených novou vierou pri ich snahe o ovládnutie Európy. Medzi tým už moslimovia prešli pri šírení svojej viery celú severnú Afriku a dnešné Španielsko a zničili tam kvitnúce kresťanské štáty i národy. Vnútili im nielen svoju vieru, ale aj jazyk. Tí, čo to neakceptovali, boli buď fyzicky vyhladení, alebo sa dostali ako etnickí dedičia štyri tisíc rokov prekvitajúcej staroegyptskej civilizácie Koptovia do pozície menejcenných páriov, otrocky pracujúcich na svojich „pravoverných“ pánov. Pokusy moslimského sveta o ovládnutie európskeho kontinentu porážkou pri Poitiers a následným niekoľko storočným bojom Španielov a Portugalcov o oslobodenie svojej krajiny spod moslimskej nadvlády však neskončili. Len pred nedávnom sme si pripomínali 330. výročie odrazenia osmanských Turkov pri ich pokuse o implantáciu prorokovej viery na európsky kontinent vojskami Svätej ligy pod vedením poľského kráľa Jána Sobieského pred bránami Viedne roku 1683. Kým víťazstvo Karola Martela bolo na začiatku vzniku unikátnej európskej civilizácie, víťazstvo Jána Sobieskeho bolo jej potvrdením. Rozkvet Európy ako unikátnej civilizácie európskych národov by bez zachovania jej kresťanskej podstaty nebol možný. Continue reading

K výročiu 21. augusta 1968

V dejinách národa sú udalosti, ktoré by sme možno aj radi zabudli, avšak musíme si ich vždy pripomínať. Pritom v žiadnom prípade by nemalo ísť o zbytočné jatrenie starých rán alebo vytváranie obrazu nepriateľa tam, kde už žiaden nie je. Malo by nám ísť najmä o zachovanie historickej pamäte a pripomenutie si našej povinnosti, že sa musíme sústavne starať o to, aby sa podobné udalosti už nikdy nemohli opakovať. Continue reading

Grasalkovičov palác by nemal jeho hospodár využívať ako cestovnú kanceláriu

 

Prednedávnom si slovenská verejnosť pripomínala výročie nástupu Andreja Kisku do úradu prezidenta republiky. Nebolo asi vhodné pri tomto jubileu narúšať oslavné chorály, ktoré sa nad jeho hlavou vznášali zo strany novinárov tzv. mienkotvorných periodík a dvorných politológov platených zväčša zo zahraničia. Avšak už vtedy sa objavovali vo vzťahu k jeho výkonu funkcie vážne výhrady. Posledné kroky prezidenta Andreja Kisku, ktorý si pomýlil prezidentskú kanceláriu s cestovnou kanceláriou, ma prinútili k tomu, aby som prestal mlčky pozerať na to, ako nás Andrej Kiska reprezentuje ako národ, ako občanov, ako spoločenstvo. Continue reading

Dom slovenských spisovateľov si zaslúži záchranu!

Slovenskú kultúrnu verejnosť rozrušili správy o tom, že spoločnosť Arthur, ktorá sa veľmi čudným – podľa názoru členov Spolku slovenských spisovateľov nie legitímnym – spôsobom dostala do vlastníckych vzťahov k časti Domu slovenských spisovateľov v Bratislave, chce z tamojšieho Klubu slovenských spisovateľov vytvoriť striptízový bar. Ide o ďalší krok uvedenej spoločnosti, ktorým vytvára nátlak na vedenie Spolku slovenských spisovateľov, aby kapitulovalo pred jej nárokmi na zmocnenie sa celej budovy, ktorej polovicu spolok stále vlastní. Continue reading

Stanovisko k vyhláseniam L. Kövéra, predsedu maďarského parlamentu

Slovenská národná strana s počudovaním zobrala na vedomie vyhlásenia predsedu maďarského parlamentu L. Kövéra pre rádio Kossúth 17. mája 2015. Nevieme, kde prišiel na to, že slovenská spoločnosť vníma príslušníkov maďarskej menšiny ako riziko. Možno v nejakej budapeštianskej krištáľovej guli. V každom prípade však vieme, že rizikom pre dobré susedské vzťahy sú politici, ktorí sa nedokážu poučiť z minulosti a sústavne nepravdivými a polopravdivými informáciami kalia pomer medzi našimi národmi. Continue reading