Audiatur et altera pars

Dnes, 26. septembra 2008 uverejnila Pravda článok, ktorý v plnom znení publikujem nižšie. Neviem, kto sa skrýva za značkou dia, ale určite to nie je podstatné. Je to len nejaká ďalšia Piskorová (po roku 1989 sa prevalilo, že pod týmto pseudonymom sa skrýval A. Bak), ktorá je ochotná podpísať sa pod akýkoľvek paškvil, len aby si zaslúžila svoju misu šošovice. Keďže pokladám za absolútne zbytočné obracať sa na redakciu Pravdy, ktorá ako za komunizmu, tak aj teraz pod rothmerovským vedením nepokladá za potrebu informovať spoločnosť, ale šíriť zámerné dezinformácie a polopravdy, resp. len názory jednej strany, dovolím si uvedený článok komentovať na tomto blogu.

„Knihy a medaily za milión poslanci nechcú

26. septembra 2008  7:00
Miliónovú faktúru dostala Národná rada za knihy a medaily k 160. výročiu slovenského parlamentu. Časť poslancov je zhrozená. Pozlátená medaila podľa nich vyzerá ako nedorobená, kniha je výtvarne nezvládnutá. Jej spoluautorom je bývalý poslanec za SNS Anton Hrnko.

,,Nie som odborník na medaily. Ale táto má ostré, nezabrúsené hrany,“ upozornila poslankyňa za SDKÚ Magdaléna Vášáryová. Medaily, ktoré si nechala Národná rada vyraziť aj do zásoby na reprezentáciu, podľa nej výtvarným zhotovením pripomínajú 50. roky.

Kniha, ktorá mapuje históriu slovenského parlamentu, je síce na kvalitnom papieri, je však plná najmä starších fotografií. ,,Vyzerá ako zo 70. rokov, nemá myšlienku, ideu, nič,“ myslí si Vášáryová.

Národná rada nechala dielo Slovenský parlament v premenách času vytlačiť v 1 500 exemplároch. Tisíc v slovenčine, 500 kusov sa práve dotláča v anglickom jazyku. ,,Náklady sú vo výške 715-tisíc korún (23 733,65 eur),“ uviedla Elena Valovičová z tlačového oddelenia Národnej rady.

Čo si nerozdelili poslanci, ostalo podľa Valovičovej na reprezentačné účely. Zahraničnej návšteve by však takúto vizitku slovenského parlamentu nevložil do ruky ani poslanec vládnej SNS Jaroslav Paška. ,,Na reprezentáciu pred zahraničnými návštevami by asi nebola veľmi vhodná,“ pripustil.

Národná rada myslela aj na zahraničné návštevy, pre ktoré dala vytlačiť 500 kusov. ,,V tvrdej aj v mäkkej väzbe,“ spresnila Valovičová. Okrem histórie národných rád v nej čitateľ nájde zoznamy poslancov v jednotlivých volebných obdobiach či životopisy ich bývalých predsedov.

Dušan Jarjabek zo Smeru nechcel povedať, či by sa nehanbil použiť na reprezentáciu práve toto dielo. ,,Pre mňa je dôležité, aby tam neboli vážne faktografické chyby. Ostatné je len otázkou vkusu,“ povedal. Knihu kritizujú podľa neho tí, ktorí sa v nej nevidia na detailnej fotografii.

dia, Pravda“

1. Už prvý odsek uvedeného článku je zavádzajúci. Z čoho je tá časť poslancov zhrozená? Z výtvarného nezvládnutia medaily a grafickej úpravy knihy? Alebo z toho, že jej spoluautorom je bývalý poslanec SNS Anton Hrnko, ergo ja? Nebudem obhajovať výtvarnú stránku uvedených diel, ale je uvedená časť poslancov na takéto odsudky kvalifikovaná? Má na to gebír, aby posudzovala výtvarnú stránku hociakého diela? Tipoval by som, že skôr nie. A vôbec, posudzovanie akéhokoľvek diela je subjektívna záležitosť, a ak títo páni a panie poslanci posudzujú podľa tých kritérií, podľa ktorých vykonávajú svoj mandát, tak potom Pán Boh zaplať.

Ale chcem sa opýtať niemanda, ktorý sa pod svoj článok nie je ochotný ani podpísať vlastným menom, čo myslel tou vetou, že „jej spoluautorom je bývalý poslanec za SNS Anton Hrnko?“ A prečo nehovorí celú pravdu, keď je redaktorom Pravdy? Moja maličkosť bola aj poslancom za DÚ (raz napíšem aj, prečo som odišiel z SNS a z DÚ. Teraz len poviem, že z SNS z ideologických dôvodov a z DÚ práve kvôli tomu, že som sa už vtedy nemohol dívať na to, čo nastalo, keď sa títo páni dostali r. 1998 do vlády) a dlhšie ako za SNS, prečo nespomenú aj túto časť môjho životopisu. To, keď niekto sa zaslúži o vznik tejto republiky, tohto štátu, to ho už naveky diskvalifikuje z práce, na ktorú má vzdelanostnú, vedomostnú i teoretickú schopnosť? To, ako mám rozumieť, vážená redakcia Pravdy, vašu zlostnú poznámku? To je v tejto krajine bývalým poslancom SNS zakázané vedecky pracovať? A vôbec, máte aj nejakú vecnú výhradu voči môjmu textu, alebo len to, že som bol bývalým poslancom SNS? To do akej žumpy ešte chcete doviesť slovenskú žurnalistiku?

2. K vyjadreniam pani Vášáryovej, ak si chcem zachovať mužskú dôstojnosť, nemá z mojej strany vôbec zmysel zaujímať stanovisko. Nikdy som nemal proti nej nič osobné, samozrejme, s jej čechoslovakistickými názormi som v danej dobe nesúhlasil  a história mi dala za pravdu. Napriek tomu pri občasných stretnutiach s ňou ako veľvyslankyňou vo Varšave som si s ňou o pracovných veciach sem-tam pohovoril bez akejkoľvek zášti alebo hany. Táto pani ma však začala vyslovene nenávidieť, keď pri jednej návšteve vo Varšave (rok 2005) som začal veľmi ostro oponovať jej názorom. Ako bývalá čechoslovakistka a aktuálna veľvyslankyňa SR vo Varšave totiž začala tvrdiť, že máme zabudnúť na vzťahy s Čechmi, že od Prahy nemôžeme už nič očakávať, že to je už minulosť a že jediným naším strategickým partnerom môže byť a musí byť jedine Poľsko. Dovolil som si s tým nesúhlasiť a ako bývalý stúpenec rozdelenia federácie a jeden z najaktívnejších bojovníkov za slovenskú štátnu samostatnosť som si voči nej dovolil tú impertinenciu, že som vyhlásil, že po rozdelení štátu sa naše vzťahy s Čechmi vyjasnili a našou povinnosťou je tieto vzťahy udržať na najvyššej možnej úrovni, lebo sú pre nás omnoho dôležitejšie ako vzťahy s Poľskom. Nuž a to som nemal robiť, lebo odvtedy kade chodila, tade mi škodila. Dokonca zariadila aj to, že ma minister Liška odvolal z funkcie vedúceho oddelenia NATO, hoci som od roku 2001 oddrel celú prístupovú agendu na ministerstve obrany. Tvrdila to isté, čo aj dnes Pravda – ako môže bývalý člen SNS viesť oddelenie NATO. To, že som bol prvý na Slovensku (ešte pred rozdelením) za samostatný vstup SR do NATO a EÚ v čase, keď p. Vášáryová spolu s p. Havlom hovorili o rozpustení paktov, ani to, že túto politiku SNS zmenila až po tom, čo som odišiel z jej radov, už nikoho nezaujímalo. Bývalý člen SNS nemôže byť vedúcim oddelenia NATO a punktum. Žeby zákaz zamestnania? U týchto slovenských samozvaných „demokratov“ by to nebolo nič čudné. Preto názor p. Vášáryovej na uvedenú publikáciu (môj text je možné nájsť aj na tomto blogu) mi je skôr poctou ako odsudkom