I
My Slováci sme zvláštne tvory. Napriek tomu, že málokto z nás verí na zázraky, v politike ako keby sme neboli schopní vymotať sa zo schém Dobšinského prostonárodných rozprávok a povestí. Vidíme nedokonalosť sveta okolo nás, vidíme to doma i v zahraničí, ale stále snívame o dokonalej spoločnosti, kde podobne ako v krajine peciválov bude fungovať obruštek prestri sa a hrnček var, ktoré zabezpečia bezprácnu hojnosť pre všetkých, kde nebude bohatých ani chudobných, kde bude pravda a láska víťaziť nad zlom a nenávisťou…. Ale keďže doteraz nedokázala žiadna slovenská vláda zabezpečiť tento stav, lebo – pravda – žijeme v normálnej krajine a nie v Dobšinského knihách, podliehame panike a pred každými voľbami meníme síce nedokonalé, ale zabehnuté a známe súcno, za neznáme a neprebádané sľuby nových tvári s imaginárnymi proroctvami, že oni to budú robiť lepšie, že oni to „zlo“ odstránia, že oni tú vysnívanú krajinu pre nás peciválov zabezpečia. Nuž hotový raj pre rôznych hochštaplerov, pretože nikto nemôže splniť to, čo oni sú schopní sľúbiť! A tak sa nám tu od Jana Keľňu cez rôznych Ruskov a sľubovačov dvojnásobných platov a zástancov obyčajných ľudí striedajú ako na bežiacom páse rôzni vizionári a multioteckovia, z ktorých je po čase ešte väčší brucha bôľ ako z tých, ktorých „zlobu“ nám sľubovali odstrániť.
Continue reading