Prečo by nemal byť 28. október štátnym sviatkom Slovenskej republiky

Tak ako Maďari a maďaróni sa len ťažko zmierovali so skutočnosťou, že ich cca 200-ročný sen o vytvorení etnicky čistého, maďarského národného štátu sa stal po skončení prvej svetovej vojny viac-menej skutočnosťou, avšak v inej podobe, ako si to predstavovali, nevedia sa so zánikom Česko-Slovenska roku 1993 zmieriť ani pohrobkovia čechoslovakizmu. Je pre nich príznačné, najmä pre tých na slovenskej strane, že si nevedia spomenúť na dátum vzniku súčasnej Slovenskej republiky, že by najradšej porušili všetky sviatky spojené s jej vznikom, ale vytrvalo sa snažia – so zápalom hodným lepšej veci – ustanoviť dátum vyhlásenia unitaristického „Československa“ pražským  Národným výborom za štátny sviatok Slovenskej republiky. Neprekáža im, že Slováci doma i v zahraničí pri spoločnom postupe s Čechmi nebojovali za to, aby sa vyhli maďarskému jarmu tým, žeby si nasadili český chomút, že im išlo nie o obnovenie českej štátnosti rozšírenej o podmanené Slovensko a Podkarpatskú Rus, ale o vytvorenie spoločného štátu, v ktorom by Slováci našli svoje vlastné národné sebaurčenie. Vyhlásenie Národného výboru z 28. októbra 1918 totiž nestelesňovalo to, o čo sa predstavitelia slovenského národa usilovali od dôb Ľudovíta Štúra, za čo mnohí bojovali a položili svoje životy v Meruôsmych rokoch (1848 – 1849), o čo sa snažili v matičnom období i v boji so surovou maďarizáciou po rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867. Toto vyhlásenie bolo nielen proti zásadám, na ktorých bolo založené slovenské národné hnutie od roku 1848, ale aj v rozpore s koncepciami, s ktorými Slováci v zahraničí vstupovali s Čechmi do spoločného boja proti Rakúsko-Uhorsku o získanie národnej slobody. Vyhlásenie bolo prijaté bez vedomia relevantných slovenských predstaviteľov a ustanovovalo „československý“ národ, ktorý bol len variantom jednotného uhorského, eo ipso maďarského národa.

O čo teda Slovákom išlo od etablovania sa ako moderného európskeho národa v revolučných rokoch 1848 – 1849, o čo sa snažili ich reprezentanti v spoločnom česko-slovenskom zahraničnom odboji v rokoch prvej svetovej vojny a porovnajme to s tým, čo im 28. október 1918 priniesol. Odpovedzme si aj na otázku, keďže prínos česko-slovenského štátu pri završovaní emancipácie slovenského národa nemožno opomenúť, ktorým dátumom Slovensko skutočne vstúpilo do tohto štátu, kedy prejavilo vôľu byť jeho súčasťou. Pretože o tom, kam malo patriť Slovensko, nemohli rozhodnúť zo slovenského pohľadu nekompetentní zástupcovia českého národa, ale výlučne a jedine legitímni  zástupcovia slovenského ľudu. Takže ak niečo, nejaký dátum by mal byť povýšený na štátny sviatok, mal by to byť dátum, kedy národ, resp. jeho reprezentanti konali aktívne a v záujme národa, nie keď niekto o národe rozhodol a ešte k tomu proti jeho elementárnemu záujmu.

Na úvod by som pripomenul dva citáty dvoch reprezentantov dvoch úplne odlišných štátnych útvarov, ale svojím spôsobom vypovedajúcim o ich spoločnom charaktere. Možno niekto bude tvrdiť, že sú to dva citáty z rôznych období, ale okrem formálnej rozdielnosti, obsahom sú totožné. Keď Svetozár Miletič, poslanec Uhorského snemu, protestoval proti zatvoreniu Matice slovenskej a žiadal, aby jej majetok bol odovzdaný slovenskému národu, vtedajší minister vnútra a neskorší pätnásťročný premiér Uhorska Koloman Tisza povedal, že nepozná v Uhorsku slovenský národ[1]. Keď sa v roku 1922 pýtali prezidenta Česko-Slovenskej republiky na otázku slovenského národa, tak odpovedal, že slovenský národ neexistuje, je to výmysel maďarskej propagandy[2]. Nuž, dalo by sa povedať dva fatálne odsudky, dva odsudky, ktoré hovoria, že slovenský národ neexistuje, nie je.  Jeden tvrdí, že ho nepozná, druhý, že si to niekto vymyslel. A nikto sa nepýtal Slovákov, čo chceli.

Teda pozrime sa, čo tí Slováci chceli, za čo bojovali, za čo boli ochotní položiť svoje životy a čo chceli dosiahnuť tým, že sa pripojili napríklad do česko-slovenských légií, do česko-slovenského zahraničného odboja. Aby sme toto všetko pochopili, musíme sa vrátiť niekoľko desaťročí dozadu, keď sa kládli základy slovenského národnopolitického programu, keď sa tvorila moderná slovenská politika. Základným bodom obratu v slovenskej politike boli Žiadosti slovenského národa z 10. mája 1848, v ktorých štúrovská generácia definitívne odpovedala na základnú ontologickú otázku, trápiacu Slovákov dlhšie obdobie, ktorá znela: Sú Slováci samostatný národ, alebo sú súčasťou nejakého väčšieho celku. Odpoveď bola jasná a jednoznačná: Slováci sú národ a ako takým im patria všetky náležitosti, ktoré sú s tým spojené.[3] Za tieto ciele boli ochotní mnohí Slováci pozdvihnúť zbrane a ísť bojovať. Čo chceli dosiahnuť bolo ustanovené v Pamätnom spise, ktorý predložili reprezentanti Slovenskej národnej rady cisárovi 19. marca 1849. Stručne možno povedať, že chceli vyčleniť svoje územie ako samostatný správny celok, aby Slováci boli uznaní za samostatný národ, , aby mali svoj vlastný zákonodarný snem, mali svoju vládu a aby sa úradovalo po slovensky[4].

Tieto princípy boli zakotvené aj do základného politického programu Slovákov v 19. a na začiatku 20. storočia, ktorým bolo Memorandum národa slovenského z roku 1861. Netreba ho celé rozoberať a vykladať, ale boli v ňom zakotvené tri základné princípy. Prvý, ktorým bolo zákonné uznanie Slovákov za svojbytný politický národ (vtedy v rámci Uhorska, ale potom sa ukázalo, že v rámci Uhorska to nie je možné, tak sa hľadali iné cesty). Tu treba ešte podotknúť, že v ontologickom zmysle o existencii samostatného slovenského národa nikto z angažovaných Slovákov už nepochyboval. Druhým bolo vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia alebo slovenského okolia, ktoré by spravovali Slováci prostredníctvom svojich volených zástupcov (v právnom zmysle slova išlo o autonómiu Slovenska). To predpokladalo, aby mali svoju vlastnú autonómnu samosprávu so zákonodarným snemom, lebo len tak si svoje veci mohli riadiť sami podľa svojich potrieb. A, samozrejme, bola tam aj obligátna jazyková požiadavka, aby sa v úradoch, na súdoch a v školách ako úradný jazyk používala slovenčina. Ostatné všetko už boli len technické veci[5].

Základné body Memoranda národa slovenského boli kľúčové politické ciele pre mnohé generácie Slovákov ako do vypuknutia prvej svetovej vojny, tak aj po roku 1914. Za roky po rakúsko-maďarskom vyrovnaní slovenská politická reprezentácia zaznamenala mnohé vzostupy i pády, ale týchto základných princípov sa jej hlavný prúd nikdy nevzdal. Pritom, ak by si niekto myslel, že slovenská politika mlela v rokoch pred prvou svetovou vojnou z posledného, že Slovákom hrozilo fatálne odnárodnenie a maďarizácia, treba ho vyviesť z omylu. Stačí sa začítať do slovenských národne orientovaných novín a z nich sa dá zistiť, že vtedajší predstavitelia Slovákov videli svoju situáciu pomerne optimisticky, omnoho optimistickejšie, ako to neskôr dobová propaganda, ktorá podporovala ideu čechoslovakizmu, predstavovala a ako sa to v mnohých  publicistických „opusoch“ predstavuje dodnes. Vidieť to aj z úvodníka slovenských Národných novín, ktoré na prahu roku 1914 napísali: „Ako rok 1867, taký osudný pre nás, bol možný pre Maďarov len na základe zahraničných pomerov, tak teraz i v druhej polovici monarchie i za hranicou všetky okolnosti a po svete nové boje budú čo deň neodolateľnejšie nám pomáhať. Maďarskému výboju nenavrátiteľne prešiel čas. Vec naša je dnes už tak bezpečne postavená, že prípadne mohli by sme povedať: My môžeme čakať“[6]. Tento postoj vyplýval aj z toho, čo sa začalo diať po Berlínskom kongrese z roku 1878, ktorý maďarská politika považovala za svoj veľký úspech. Postupne sa totiž presadzovala myšlienka práva národov na sebaurčenie, čoho absurdným vrcholom bolo, aspoň zo slovenského národného pohľadu, keď sa cisárska Viedeň vyhlásila za tútora práva na sebaurčenie albánskeho národa. To už dojalo aj komentátora Národného hlásnika, ktorý poznamenal: „Slovenský národ odjakživa vynikal vernosťou ku kráľovi. Národ pokojný, pracovitý, s najstaršou kultúrou v krajine — a predsa nemali nás vo Viedni ani za toľko, čo tých pár tisíc všivavých bašibozukov[7] v Albánii. O tých sa viac starajú, ako o nás, bárs nás je desať ráz toľko“[8]. Teda predpokladať od predstaviteľov slovenskej politiky, žeby boli ochotní aktívne ísť do zápasu s Rakúsko-uhorskou monarchiou s cieľom vymeniť maďarské more za český rybníček, v ktorom by sa fatálne utopili, je úplný nezmysel.

To ináč dokazuje celý postup slovenských politických reprezentantov v domácom i zahraničnom odboji, ktorí jednoznačne presadzovali myšlienku slovenskej politickej samosprávy. Nepostrehli však, že mnohé sľuby, ktoré im česká politická reprezentácia dávala niekedy s plnými priehrštiami, niekedy so škrípajúcimi zubami, neboli úprimne myslené. Smerovali len k upokojeniu Slovákov až do času, kým sa nedostali k moci, k ovládnutiu slovenského územia. Potom už na svoje sľuby zabudli a cez svojich „agentov“ vplyvu z radov Slovákov vytvárali situáciu, že tých, ktorí sa domáhali splnenia daných slov, politicky, v niektorých prípadoch i brachiálne eliminovali. Analýza postojov a programových cieľov slovenskej politickej reprezentácie, ktorá bola angažovaná v česko-slovenskom odboji, ukazuje, že tieto postoje boli viac menej konzistentné v nadväznosti na predvojnové slovenské politické smerovanie a vo všetkých rozhodujúcich dokumentoch, ktoré Slováci podpísali s Čechmi, alebo ktoré vytvorili Slováci, sa to jasne prejavuje; napr. aj písaním spojovníka v slove česko-slovenský.

V slovenskej historickej spisbe je všeobecne známe a aj zdôvodnené, prečo sa na roky vojny domáca slovenská politická reprezentácia odmlčala a prečo nechala za seba hovoriť zahraničných, teda zväčša amerických a ruských Slovákov. Americkí Slováci, ktorí od roku 1907 boli združení v Slovenskej lige v Amerike, vyznávali aj mnohé americké hodnoty, akými boli demokracia, federalizmus a sebaurčenie. Je preto viac menej samozrejmé, že keď vypukla vojna začiatkom augusta roku 1914 a keď pocítili potrebu k nej a k osudu slovenského národa zaujať stanovisko, tak popri slovenských politických programoch vychádzali aj z týchto hodnôt. V memorande, ktoré v septembri 1914 vydala Slovenská liga a ktoré hovorilo o tom, o čo sa Slováci budú usilovať v nasledujúcej vojne, boli tieto princípe úplnosti obsiahnuté: „My chceme, aby zavedená a poctivo prevedená bola úplná rovnoprávnosť všetkých národov, bez akýchkoľvek predpráv jedného národa alebo reči nad inými alebo na úkor iných, a preto ustanovujeme, že by všetky krivdy páchané na slovenskom národe boli odstránené a náš národ bol považovaný za rovnoprávneho a rovnocenného činiteľa medzi ostatnými národmi. Žiadame pre slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia tak na politickom, ako aj kultúrnom a hospodárskom poli.“[9]

Americkí Slováci boli okrem iného aj realisti. Uvedomovali si, že po tvrdej, takmer päťdesiatročnej maďarizácii Slováci budú potrebovať zahraničnú pomoc, zahraničného spojenca, s ktorým by mohli svoje sebaurčovacie právo doviesť do úspešného konca. Preto sa v ich radoch rozprúdila diskusia, kde hľadať spojenca  pre ciele, ktoré chceli dosiahnuť. Boli si vedomí aj silného rusofilstva v slovenskej spoločnosti, ale Rusko ako potenciálneho tútora slovenskej zvrchovanosti vylúčili. Rusko pokladali za mocnosť, ktorá bola jednak silná, bola pravoslávna, bola iná ako naše stredoeurópske cítenie. Vylúčili aj Poľsko, ktoré pokladali síce za blízke, bližšie k Slovensku, ale tiež videli, že bolo silné a aj silno nacionalistické a Slováci by v ňom nemohli nejakým spôsobom nájsť ten správny domov. Matúš Jankola, popredný činiteľ Slovenskej ligy a účastník diskusie zhrnul výsledky diskusie nasledovným spôsobom: „Naším heslom musí byť „Preč od Maďarov“, musíme agitovať za samosprávu Slovenska. Nikdy ale nie v rámci Uhorska a v spojení s Maďarmi. Rusi sú pravoslávni a sčiastky prisilní, pohltili by nás. Poliaci sú nám bližší, ale tiež arogantní, domýšľaví a dosť neznášanliví a pre nás prisilní vo všetkom. Spojiť môžeme sa iba s Čechmi. Na príklad nech nám je Rakúsko-Uhorsko. Vláda, najvyššia diplomacia, vojsko, spoločné a ostatné všetko samé.[10]“ Teda nevidieť tam žiadne snahy o splynutie s Čechmi, žiadne, ani dočasné ústupky od memorandového programu,  práve naopak. Dokonca M Jankola bol tak prezieravý, že počítal aj s tým, že Česi sa budú snažiť Slovákov majorizovať a ovládať: „Ohľadom Čechov. Ich supremácia môže byť len dočasná, pokým si vychováme jedno pokolenie vo svojom duchu. Liberalizmus český nepovažujem za tak nebezpečný; naša povaha, charakter je inakší. Slováci… vždy zachovajú si svoj charakter[11].“ Jeho kalkul však nepočítal s tým, že za obdobie jednej generácie sa zmení „duch doby“ a zapríčiní to, že kým vznik Česko-Slovenska bol spojený so všeobecnou demokratizáciou pomerov v Európe, zavŕšenie konsolidácie slovenského národného telesa sa odohrávalo v čase nástupu najtemnejšej európskej diktatúry a vtlačilo je pečať doby. Pri patričnom zneužití tohto faktu zo strany českej politiky sa tak zavŕšenie slovenskej emancipácie posunulo o ďalšie dve generácie.

Na základe úvah o budúcnosti slovenského národa po skončení veľkej vojny v Slovenskej lige bola prijatá koncepcia spolupráce s americkými Čechmi s cieľom vytvoriť spoločný štát s Čechmi a podporiť všetky úsilia smerujúce k dosiahnutiu tohto cieľa. Prvým hmatateľným výsledkom tejto politiky bola Clevelandská dohoda z 22. októbra 1915. V dohode sa hovorí o samostatnosti Českých krajín  a Slovenska, teda o samostatnosti dvoch území a dvoch národov, ktoré mali byť spojené vo  federatívnom zväzku českých krajín a Slovenska.  Čo však je podstatné z pohľadu legitímnosti 28. októbra 1918 vo vzťahu k Slovensku je systémové písanie adjektíva česko-slovenský so spojovníkom[12]. Teda nikde sa tam nehovorí o tom, že by Slováci mali v pripravovanom novom štáte prísť o to, čo bolo z ich pohľadu podstatné, čo sa snažili celé generácie slovenských národovcov – o svoje samostatné bytie a existenciu. Koloman Tisza chcel utopiť Slovákov v maďarskom mori, nuž ale Slováci sa nechceli ísť topiť ani do českého rybníčka. Slováci chceli mať svoj vlastný rybník a chceli spoločne s Čechmi spravovať svoju budúcu vlasť. Asi tak by sme popopísali to, o čo našim predkom v minulosti išlo.

Na Clevelandskú dohodu ideovo nadväzoval aj Kyjevský protokol z 29. augusta 1916, ktorého podpísanie zabezpečil Milan Rastislav Štefánik tým, že spojil slovenské a české spolky v Rusku. Kyjevský protokol hovorí o vytvorení Česko-Slovenska, opäť so spojovníkom[13]. Nikde sa nehovorí o žiadnom Československu, čo tiež svedčí o tom, že Štefánik nebol žiaden zaslepený čechoslovakista, akého by ho niektorí večne včerajší radi videli[14]. V neskoršom zápise, ktorý nadväzoval na Kyjevský protokol, sa hovorí: „Programový cieľ Slovákov v Rusku v roku 1916: Náš cieľ je slobodný slovenský národ. Slovensku v budúcom štáte musí byť zabezpečené úplná národná samospráva, voľnosť sebaurčenia a vývinu.“[15] O to išlo tým, ktorí vstupovali do Česko-slovenských légií, organizovaných v Rusku Milanom Rastislavom Štefánikom.

T. G. Masarykovi sa nepáčila Clevelandská dohoda, pretože jeho koncept budovania štátu bol trochu iný a hovoril o nezávislých Čechách, o nezávislej Bohémii. Jeho politika voči Slovensku bola svojím spôsobom imperiálna. K obnovovanému českému štátu chcel pripojiť a neskôr pohltiť Slovensko, aby tak prelomil fatálne uzavretie Čechov v nemeckom obkľúčení. S týmito politickými koncepciami chodil na Slovensko už pred prvou svetovou vojnou, ale narazil na striktný odpor politikov na čele Slovenskej národnej strany, najmä S. Hurbana Vajanského, ktorý sa s ním dostal do ostrého, dokonca osobného rozporu.[16] Pri napĺňaní svojich politických koncepcií však nemohol opomenúť obrovskú slovenskú menšinu v Amerike. Bola silná, bola vplyvná a najmä mala obrovské peniaze, ktoré na oslobodenie Slovákov a spoločnú česko-slovenskú zahraničnú akciu vyzbierala jej strešná organizácia Slovenská liga v Amerike v radoch slovenských krajanov. Ak by ju nedostal na svoju stranu, musel by na svoj sen o prelomenie nemeckej blokády Čechov cez slovenské územie zabudnúť. Preto ich prišiel v roku 1918 presviedčať o svojej pravde, ale najmä o tom, že federácia nie je dobrá, že to nie je dobré riešenie pre budúci štát. Americkí Slováci ho však prinútili, aby im on predložil svoju koncepciu, ktorá by podľa neho mala vyhovovať aj Čechom aj Slovákom. Nuž dlho trvalo, kým T. G. Masaryk skoncipoval dohodu, ktorá by vyhovovala zástupcom Slovákov v Amerike a ktorá by zabezpečila podporu – i tých spomínaných milión dolárov – jeho zahraničnej akcii. Tak vznikla Pittsburská dohoda, ktorá garantovala Slovákom všetky základné požiadavky tak, ako to vyplývalo z memorandového programu i základných aktov slovenských krajanských organizácií. T. G. Masaryk dokument 30. mája 1918 v Pittsburghu podpísal a znova podpísal aj jeho kaligrafickú verziu už ako zvolený česko-slovenský prezident. Netreba prízvukovať, že obsahovala aj pre Slovákov podstatný spojovník.[17] Je veľmi pravdepodobné, že už keď ju podpisoval, bol rozhodnutý ju nesplniť. Po získaní moci v štáte zhodil všetky masky a bezostyšne ju vyhlásil za zdrap papiera a za falzum. To, že falzum bola jeho Republika bez spojovníka, štát, ktorý pod názvom, zakotveným v Ústave z 28. februára 1920, nikdy nevznikol a nikto ho v tejto podobe ani neuznal, ho neznepokojovalo. Smutné je, že si túto skutočnosť nevšimli slovenskí čechoslováci dodnes.

Podstatné je však aj to, čo chceli Slováci doma. Zainteresovaní slovenskí činitelia vedeli, čo sa robí v zahraničí v prospech slovenskej a českej veci. Vedeli, že sa pripravuje nový česko-slovenský štát, a preto sa začali už od začiatku roku 1918 pripravovať na to, aby mohli participovať na jeho vytvorení, aby sa aktívne zúčastnili na svojom oslobodení. Vedeli, že nemôžu vystúpiť príliš skoro, lebo uhorská vláda bola až do konca vojny dostatočne silná, aby im brachiálnou mocou mohla prekaziť politické plány. Preto postupovali dôverne, v rámci výkonných orgánov SNS sa pripravovali na vytvorenie Slovenskej národnej rady, ktorá by vo vhodný okamžik povedala, čo Slováci chcú získať po skončení vojny. Akým smerom sa uberali myšlienky v radoch vedúcich predstaviteľov slovenskej politickej elity doma, dáva pomerne presné svedectvo vystúpenie Ferdiša Jurigu 19. októbra 1918 v Uhorskom sneme. Ferdiš Juriga v mene Slovenskej národnej rady vyhlásil tri zásadné body, ktoré sa objavili aj v nescenzúrovanej Deklarácii slovenského národa z 30. Októbra 1918. Prvým bolo konštatovanie, že uhorské orgány, to znamená vláda a snem, nie sú kompetentné rozhodovať v slovenskej otázke. Druhým bolo neobmedzené sebaurčovacie právo pre Slovákov. A tretím bola požiadavka, aby Slováci mali samostatné zastúpenie na mierovej konferencii[18].

Keď analyzujeme, ako bol vyhlásený „československý“ štát 28. októbra 1918 českým Národným výborom, musíme povedať, že vo vzťahu k Slovákom, ktorí venovali svoj čas, svoj život a svoje peniaze na oslobodenie spoločne s Čechmi, bolo neúprimné. Neúprimné bolo v tom, že obyčajne sa v deklaráciách vyhlasuje v mene niekoho, niečo a čo s tým sleduje. Vyhlásenie „československého“ štátu však tieto náležitosti nemalo. Nemohlo ich mať, keď chceli českí politickí reprezentanti vyhlásiť svoj štát v duchu, ktorý fumigoval slovenský národný rozmer. Im nešlo totiž o vytvorenie nového, spoločného štátu so Slovákmi, ale o obnovenie českého štátu rozšíreného o Slovensko.[19] Preto vyhlásenie Národného výboru začína úplne netypický vetou. „Samostatný československý štát vystúpil do života.[20]“ Nemohli vyhlásiť štát v mene neexistujúceho československého národa, lebo by ho učinili zmätočným, neplatným. Ale tým, že sa vyhlásil samostatný „československý“ štát, v jeho rámcoch dodatočne skonštruovali aj „československý“ národ. Z celého znenia vyhlásenia vidieť, že česká politická reprezentácia si išla za svojím „imperiálnym“ cieľom a ani perspektívne nepočítala s uspokojením slovenských národných požiadaviek a cieľov, smerujúcich k slovenskej samospráve. Z čisto vecného hľadiska preto nemožno pokladať vyhlásenie z 28. októbra 1918 za založenie česko-slovenského štátu ako spoločného štátu dvoch národov a jeho legitimita vo vzťahu k Slovensku je veľmi sporná. Nikto z aktérov vyhlásenia vrátane V. Šrobára, ktorý je pod ním podpísaný, nemal na niečo takéto mandát od slovenského národa a vyhlásenie bolo v rozpore s programovými cieľmi, s ktorými Slováci vstupovali do spoločného zápasu s Čechmi a ktoré boli zakotvené v Pittsburskej dohode.

Až prijatie Deklarácia slovenského národa 30. októbra 1918 vytvorilo právny rámec, ktorý možno pokladať za slovenský súhlas so vznikom česko-slovenského štátu. Avšak s akým štátom Slováci vyslovili súhlas, jasne hovorí telegram predsedu Slovenskej národnej strany a predsedu Slovenskej národnej rady Matúša Dulu do Prahy po podpísaní deklarácie. Jasne sa v ňom hovorí, že „Slovenska národná strana stoji na stanovisku bezpodmienečného a bezvýhradného samourčovacieho práva slovenského národa a na tomto základe vindukuje pre slovensky národ účasť na utvorení samostatného státu – pozostávajúceho zo Slovenska – Čiech – Moravy a Sliezska[21]. Práve tento telegram vyjasňuje (aj v korelácii s vystúpením Ferdiša Jurigu 19. októbra 1918), ktoré pasáže boli Milanom Hodžom z pôvodného textu deklarácie vyškrtnuté. Išlo najmä o zdôraznenie toho, na akom základe Slováci vstupujú do spoločného štátu – teda na základe neobmedzeného samourčovacieho práva slovenského národa a že si žiadajú samostatné zastúpenie na mierovej konferencii.  Napriek konfúznosti jej textu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla Hodžovými nesystémovými škrtmi a vsuvkami, musíme Deklaráciu slovenského národa z 30. októbra 1918 pokladať za dokument štátoprávneho charakteru, ktorý rozhodol o odchode Slovákov z Uhorského kráľovstva (to je jeho primárny význam) a prihlásenie sa k spoločnému štátu s Čechmi. Podotýkam, že prihlásenie sa k spoločnému štátu, nie pripojenie sa k obnovenej českej štátnosti rozšírenej o územie, na ktorom Slováci od nepamäti žili.

Pri hodnotení Deklarácie slovenského národa treba povedať, že mnohé generácie odporcov slovenskej suverenity jej upierali štátoprávny význam a skalní čechoslováci to robia dodnes. Radi by videli len ten dátum vzniku Česko-Slovenska, ktorý eliminoval oprávnené štátoprávne nároky Slovákov. Napriek jej terminologickej konfúznosti, zapríčinenej nesystémovými Hodžovými zásahmi, hovorí celkom jasným jazykom. Rozväzuje zväzok Slovákov s Uhorským kráľovstvom tým, že sa prihlásila k samourčovaciemu právu a vyhlásila sa za jediného oprávneného činiteľa hovoriť v mene slovenského národa. Na tomto základe sa prihlásila k spoločnému česko-slovenskému štátu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že termín vetva česko-slovenského národa – či už to týmto spôsobom upravil Milan Hodža, alebo to bolo aj v originálnom texte – je v deklarácii chápaná ako subjekt, čo koniec koncov potvrdzuje aj záverečná pasáž deklarácie, kde sa zdôrazňuje: „Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a spolku národov, ale i jemu bude dopriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyviňovať a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.[22]“ Ako vidno, aj Deklarácia slovenského národa bola zostavená v duchu Memoranda národa slovenského a deklarantom išlo o naplnenie samourčovacieho práva slovenského národa a nie o to, čo zamýšľalo vyhlásenie českého Národného výboru, teda kapitulácia na vlastný národný život a pripojenie sa k „historickým krajinám“ s cieľom splynutia Slovákov do jednotného „československého“, teda českého národa. A, samozrejme, treba pripomenúť, že aj v tomto dokumente sa slovo česko-slovenský dôsledne píše so spojovníkom. Slováci žiadne „bezpomlčkové“ Československo nechceli a ani zaň nebojovali. Preto ho ani nemá zmysel oslavovať štátnym sviatkom, pretože by sme tým ex post legitimizovali všetky snahy takmer všetkých českých politických reprezentácií v nasledujúcich desaťročiach, ktoré sa snažili etnicky, ale najmä politicky asimilovať slovenský národ.

Oponenti tohto môjho názoru budú tvrdiť jednak nepravdivo, že Česko-Slovensko zachránilo slovenský národ pred zánikom, a jednak, že slovenský národ práve vďaka existencii Česko-Slovenska dospel do štádia, keď mohol prevziať zodpovednosť za svoj osud do vlastných rúk. Ja si však dovoľujem tvrdiť, že do tohto štádia sme dospeli síce v rámci Česko-Slovenska, ale napriek snahám či už masarykovsko-benešovskej alebo gottwaldovsko-novotnovskej českej politickej reprezentácii. Jedna sa nás snažila „zrušiť“ v rámci liberálno-demokratických politických postupov, druhá tvrdými a vulgárnymi boľševickými metódami. Jedni na to zakladali ústavy a katedry, na ktorých zdôvodňovali neexistenciu slovenského národa, odsudzovali štúrovský „rozkol“ a blúznili o raji, ktorý Slovákov čaká, keď sa zrieknu  tej svojej „kočištiny“. Druhí mali na vytvorenie „čechoslováckeho“ raja na zemi iné techniky. Formálne síce uznávali existenciu slovenského národa, ale pre tých, ktorí sa snažili z tohto uznania vyvodiť aj politické a štátoprávne závery, to v ich režime nemali ľahké. Mali pre nich vybudované „pohodlné“ cely vo väzniciach a dlhodobé žaláre. Žiaľ, najmä začiatkom 50. rokov aj šibenice. Ak by si niekto myslel, že po federalizácii Česko-Slovenska tlaky na asimiláciu, respektíve na potlačenie Slovákov minimálne ako politického národa ustali, ten je na omyle. Mariánom Čalfom pertraktovaná trojjediná ústava, ale aj Havlova „funkční“ federácia boli len odvary rovnakého čaju. Preto si myslím, že sté výročia konca prvej svetovej vojny, rozpadu Uhorského kráľovstva a vznik Česko-Slovenska[23] treba dôstojne osláviť a to je všetko. Dávať pri dnešnej realite minulému štátu väčší význam (napr. oslavovaním ho štátnym sviatkom), aký v slovenských dejinách mal, pokladám za nenáležité.

 

[1] Holotík, Ľ. – Mészaroš, J.: Dejiny Slovenska II., Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1968, s. 281.

[2] Le Petit Parisien, 14. 9. 1921. Citované podľa Dejiny 2/2016. Internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove, s. 101.

[3] Pozri text Žiadostí slovenského národa. In Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I., Národné literárne centrum, Bratislava 1998, s. 307 – 310.

[4] Tamže.  Text pamätného spisu, s. 318 – 319.

[5] Tamže. Text Memoranda národa slovenského pre uhorskú vládu a Viedenského memoranda pre cisára, s. 336 – 357.

[6] Národné noviny, 8. 1. 1914

[7] Bašibozuk bol príslušník neregulárnych vojenských jednotiek Osmanskej ríše, zväčša albánskej národnosti, ktorých Vysoká porta využívala na terorizovanie balkánskych národov.

[8] Národný hlásnik, 9. 1. 1914.

[9] Dokumenty slovenskej národnej identity… c.d., s. 437.

[10] Tamže. List M. jankolu, s. 439.

[11] Tamže. S. 440.

[12] Tamže. Text Clevelandskej dohody, s. 445 – 447.

[13] Tamže. Text Kyjevského protokolu, s. 449 – 450.

[14] Len na okraj treba poznamenať, že prvý návrh, ktorý dal francúzskej vláde na vytvorenie zahraničného vojska z rakúsko-uhorskej armády, požadoval zriadenie Slovenských, nie Česko-Slovenských légií. Pozri: Guelton, F. – Braud, E. – Kšiňan, M.: Milan Rastislav Štefánik v archívnych dokumentoch Historickej služby francúzskeho ministerstva obrany. VHÚ – MO SR 2009, s. 41.

[15] Dokumenty slovenskej národnej identity… c.d., s. 451.

[16] http://tg-masaryk.cz/mapa/index.jsp?id=12&misto=Bystricka.-Letni-pobyty-1888-1901,-1931-1933

[17] Dokumenty slovenskej národnej identity..c.d. Text Pittsburskej dohody, s. 485 – 487.

[18] Juriga, F.: Blahozvesť kriesenia národa slovenského a slovenskej krajiny. Trnava 1937. Text vystúpenia F. Jurigu na uhorskom sneme, s. 284.

[19] Tento koncept štátu sa potom dlhodobo prejavoval napr. v systematickom pomenovaní českej časti republiky ako historických krajín a východných častí ako niečoho, čo nemalo históriu a bolo k historickým krajinám pripojené.

[20] Dokumenty slovenskej národnej… c.d. Vyhlásenie Národného výboru, s. 503

[21] https://urda.blog.sme.sk/c/165643/30-okt-1918-Martinska-deklaracia.html. Text telegramu M. Dulu.

[22] Dokumenty slovenskej národnej… c.d. Text Deklarácie slovenského národa, s. 513 – 514.

[23] Hádam na tomto mieste by bolo treba niečo povedať o písaní názvu bývalého štátu. Názov bez spojovníka symbolizuje to, o čo sa usilovali a čo aj realizovali predstavitelia českého politického tábora. Reprezentuje skutočnosť, že Československo bolo len českou štátnosťou, v ktorej Slovensko hralo podradnú úlohu. Názov so spojovníkom odráža skutočnosť, o ktorú sa usilovali celé desaťročia slovenskí politickí predstavitelia – aby bolo Česko-Slovensko spoločným, a nie českým štátom. Tento názov je jediný správny i z hľadiska znenia Versailleských mierových zmlúv, ktoré dôsledne písali názov štátu so spojovníkom z jednoduchého a praktického dôvodu – nový štát chápali ako štát dvoch národov (peoples), ktoré sa spojili do spoločného štátu. Neviem, prečo by sme si mali pripomínať štát s názvom, pod ktorým nikdy nebol pri vzniku uznaný.

271 Responses

  1. Tučko Bombička 31. októbra 2018 / 21:41

    Rezňovíziu nesledujem (načo?), ale niektoré podráždené internetové komentáre k tomu, že si Slovač dovolila sláviť DSN (Deklaráciu slovenského národa) a nie 28. okt. ma teda pobavili. Českobratom na Slovensku, holt, človek nevyhovie. Neoslavuje sa – zle je; oslavuje – ešte horšie 🙂

  2. yoss 1. novembra 2018 / 0:20

    dalsie podrobnosti o tej hanbe storocia, co si dovoluju kaviarnici v RTVS je neuveritelne

    Rafaj k Večeri s Havranom o Deklarácii slovenského národa: “Nepriznať si historickú pravdu na pôde verejnoprávneho vysielateľa po 25 rokoch zvrchovaného štátu, to je hanba”
    Bratislava 31. októbra 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
    “Ďalší diel verejnoprávnej sabotáže,” takto nazval Rafael Rafaj ďalšiu epizódu kvázi diskusnej relácie RTVS Večera s Havranom. Reláciu o Československu a Martinskej deklarácii odvysielala RTVS v utorok 30. októbra

    ht tps://www.hlavnespravy.sk/rafaj-veceri-havranom-deklaracii-slovenskeho-naroda-nepriznat-historicku-pravdu-pode-verejnopravneho-vysielatela-25-rokoch-zvrchovaneho-statu-hanba/1566608

  3. yoss 1. novembra 2018 / 16:27

    tak tento nazor si zasluzi dlhsiu citaciu, aby bolo jasne, ze viacerym ludom pije krv, co sa deje. totalita ako vystrihnuta z romanu George Orwella:

    “Človek si myslí, že ho už nič na tomto svete nemôže prekvapiť. Ale hej, na Slovensku je všetko možné. Dokonca aj prekonať 50. roky. V akej spoločnosti to žijeme, keď otázka vo vzťahu k národným dejinám sa môže stať predmetom vyšetrovania Národnej kriminálnej agentúry! Na čo tu máme celé ústavy historikov, keď na výklad národných dejín postačí NAKA? To ten prokurátor nemá dosť kriminálnikov, vrahov, podvodníkov a zlodejov, keď si myslí, žeby sa mali kriminalisti pustiť do výkladu slovenských dejín?” Pýta sa vládny poslanec.

    Anton Hrnko na sociálnej sieti uviedol, že sa čuduje, keď sleduje tento postup, že sa prokurátor už nepustil do tých mnohých obdivovateľov banderovského režimu na Ukrajine, podporovateľov režimov v baltských krajinách, “lebo všade tam oslavujú rôznych kolaborantov s nacistami, esesákov, ktorí boli iné kalibre ako tí naši”. Hrno dodáva: “To tí naši boli oproti nim úplní amatéri. To takí banderovci dokázali na uliciach Volyne dobiť lopatami, krompáčmi a všetkým, čo im prišlo pod ruky desaťtisíce Poliakov. A to už nehovorím na ostatných územiach o židoch, Rusoch a antifašistoch. Obdiv k takýmto režimom nie je z tohto pohľadu kriminálna činnosť?”

    “Som zhnusený z toho, akým spôsobom pristupujeme k výkladu národných dejín, lebo vidím, že nikomu nezáleží na pravde len na tom, ako čo možno najviac napľuť na slovenskú národnú minulosť, ako čo najviac bičovať Slovákov ich dejinami, ktoré sa nevykladajú, ale kriminalizujú! Po 25 rokoch samostatnosti by človek čakal iný prístup. Lebo len pravda nás môže oslobodiť. Ani prokurátor, ani sudca, ani kat predsa nemôže vyriešiť problémy výkladu dejín. A to už nehovorím o kriminalistoch, ktorí by sa mali zaoberať niečím úplne iným!” Dodal podpredseda SNS.

    ht tps://www.hlavnespravy.sk/v-akej-spolocnosti-zijeme-ked-otazka-vo-vztahu-k-narodnym-dejinam-sa-moze-stat-predmetom-vysetrovania-naka-rozhorcuje-sa-anton-hrnko/1567064

  4. Tučko Bombička 1. novembra 2018 / 22:01

    Mňa by zase zaujímalo, ako sa mieni táto naša národno-socialistická poservláda postaviť k podpisu migračného paktu OSN. Počet štátov, ktoré sa od toho dištancujú začína akosi narastať!

  5. Pomocník 1. novembra 2018 / 23:05

    Vraj sa na november chystá ďalší pokus o prevrat (som zvedavý, čo zas vymyslia, mohli by to skúsiť bez zabíjania); dúfam, že to je len fáma;, ak nie, tak naša vláda už do volieb naozaj bude poservláda, po tom, čo zažili po Kuciakovi (čudujete sa im?). Veď tu stačí povedať, že v USA je škaredé počasie a/alebo Slovensko mám rád a ste v tomto štáte na odstrel.

  6. Tučko Bombička 2. novembra 2018 / 0:03

    …v štáte, v ktorom desiaty rok vládne Ficov Smer. Čo k tomu dodať?

  7. Pomocník 2. novembra 2018 / 0:41

    Viete veľmi dobre, že sa to (definitívne) začalo cca. v roku 1998, s Ficom to má spoločné len, to že nezasahoval, hoci mohol (ale keby zasiahol, tak ho odídu skôr než tento rok, takže vlastne ani nemohol).

  8. Tučko Bombička 2. novembra 2018 / 8:54

    Čo je to „to“? Zlepenie Česko-Slovenska zase dokopy? Tak mám rozumieť tomu, že „ako na povel“ v rokoch 1995-1996 všetky noviny na Slovensku prešli z používania výrazu „Česko-Slovensko“ na „Československo“?

  9. Milanko 2. novembra 2018 / 17:38

    Ja tomu vôbec nerozumiem – najprv predseda SNS iniciuje a prispeje veľkým dielom k prijatiu Náhubkového zákona, ktorý otvoril cestu NAKA, aby potom podpredseda SNS sa na to v parlamente sťažoval…..
    v parlamente sa aj vďaka SNS prijal chaotický zákon a čo s tým teraz?

  10. Pomocník 3. novembra 2018 / 12:57

    Tučko, nepochopili ste (nechápem síce prečo), ale nevadí….Iná téma: Mal by som na vás takú otázku: Dobre si prečítajte tieto citáty (po obsahovej stránke; nadpis si nevšímajte) – asi ste to už čítali. Povedzte, či s nimi súhlasíte/ste nadšený/zhrozený (v plnom rozsahu/čiastočne/do akej miery presne) . Pýtam sa to teraz (aj) vás preto, lebo sa snažím zistiť, v akom stave už sú, alebo nie sú voliči vášho typu: https://derstandard.at/2000090404407/Homophob-und-stolz-darauf-Brasiliens-neuer-Praesident-Bolsonaro-in-Zitaten. Berte to ako taký malý vedecký test.

  11. Pomocník 3. novembra 2018 / 12:59

    Ad Milanko. Ešte ste si nevšimli, že Hrnko je v strane, ale aj v NR SR zásadne niečo ako renegát?

  12. Tučko Bombička 3. novembra 2018 / 15:09

    Pán Pomocník, ja mám veľký problém brať politikov vážne, takže odpoviem „po svojom“:

    1/ „Ich bin fur folter…“ – viem si predstaviť situácie, za ktorých by som súhlasil s použitím niektorých foriem mučenia (napr. waterboarding) na niektorých ľuďoch (prekazený teroristický útok, nastražená bomba, neznáme jej miesto napr.);
    2/ Viem si predstaviť rozsudky smrti, celkom určite za rozvracanie štátu a činnosť v prospech cudzej krajiny či brutálne trestné činy;
    3/ Áno, viem si predstaviť odsun konkrétnej časti obyvateľstva zo Slovenska (v spolupráci s prijímajúcou krajinou, po nejakej forme dohody) – ak je niekomu „smutno“ za jeho vlasťou, je morálnou povinnosťou nás všetkých čo najviac mu uľahčiť návrat;
    4/ Súhlas;
    5/ Hlúposť. Za rovnakú prácu, na rovnakom mieste rovnaký plat. Nie som Sulík;
    6/ a 7/ Viem si to predstaviť, ako vyslovenú urážku s cieľom vyložene uraziť/zosmiešniť/ponížiť ale obsahovo je to jasná stupidita;
    8/ Doslova som vyprskol do smiechu, ale ja mám čudný zmysel pre humor, z toho si nič nerobte;
    9/ Čistá hlúposť – ale ak by niekoho priviedol domov, tak ten druhý by letel von oknom a to si píšte, že bez ohľadu na poschodie;
    10/ súhlas;
    11/ ja by som ich oblial studenou vodou – ako psov;
    12/ súhlas;
    13/ súhlas vo vzťahu k Cigáňom napr.;
    14/ súhlas, špeciálne s prvou vetou:““Heute ist der Kongress nutzlos““;
    15/ Súhlas iba s prvou vetou, zvyšok čistá hlúposť;
    16/ Čistá hlúposť;
    17/ Súhlas, ak by sa to týkalo špeciálne a konkrétne slniečkárov (neomarxistov, ultraľavice);
    18/ Čistá hlúposť – exil, vyhnanstvo namiesto toho;
    19/ Čistá hlúposť;
    20/ súhlas.

  13. Pomocník 3. novembra 2018 / 15:29

    Čiže, ak to skrátim, vlastne ste len vynechali všetky zabitia a to s tými platmi, ale inak súhlasíte…Mimochodom, problém tu nie je on, ako osoba (ktorá z klinického hľadiska má všetky symptómy potláčanej homosexuality a/alebo celkovej mentálnej retardácie), problém je v tom, že ho tam volilo vyše 50 % ľudí. Človek, ktorý by najradšej všetko sa mu nepáči alebo s čím nesúhlasí dal masovo pozabíjať. A zdá sa, že toto bude postupne celosvetový trend. Nepripadá vám to aspoň trochu problém?

  14. Tučko Bombička 3. novembra 2018 / 16:50

    Myslíte, či mi to nepripadá ako väčší problém než to, keď vy označíte za problém voľbu, ktorú urobila nadpolovičná väčšina obyvateľstva? Nie, nepripadá. Jednak si myslím, že bude značný rozdiel medzi tým, čo tára a čo bude robiť a jednak nadobúdam čoraz pevnejšie presvedčenie, že menšinám (každého drubu) treba pripomenúť, že sú iba menšinami. Niektoré to totiž potrebujú ako soľ. To neznamená, že niekoho treba zabíjať či mučiť, to znamená len to, že treba opäť pripomenúť, že existuje čosi ako hierarchia. Čo je čierne, nie je biele; čo je odchýlka, nie je normál; čo je menejpočetné, nie je väčšina; čo je cudzie, nie je domáce; čo je kúpené, nie je zdedené; čo je voda, nie je krv.

  15. Pomocník 3. novembra 2018 / 19:47

    Neetnické menšiny ako také sú iná téma (a tu ste samozrejme úplne mimo, ale nemá zmysel vás doučovať, to je na vás príliš vysoko, pravdu zistíte po smrti).

    Ja sa len čudujem (a veľmi sa čudujem), že niekto má v „programe“ zabíjanie, väčšina ho (preto/aj tak?) zvolí za hlavu štátu, a zrejme väčšina (aj vy) to beriete buď ako samozrejmosť (dobrú vec) alebo v štýle mne je to jedno (hlavne, že sa to netýka mňa…podľa hesla: ja-ja-ja, „my precious“….) alebo v štýle, neverím mu ani slovo (?? tak prečo ho potom volím??). Nech je ako chce, pekné časy nám prišli. Je to horšie než sa mi zdalo, že to je. Hlavne, že všetci ezoterici po internete vykecávajú, aké nové spirituálne časy prišli. Skutočnosť je taká, že prišiel presný opak, Aztéci sú naspäť aj so svojimi démonmi a vraždením, a to doslova….No nič, ďakujem za vyjadrenie.

  16. Pomocník 3. novembra 2018 / 19:49

    Jaj a ešte niečo. Všimnite si, že medzinárodne žiadna reakcia. Vôbec nič, dokonca gratulácie. Ale hlavne, že Putin je problém….

  17. Tučko Bombička 3. novembra 2018 / 20:36

    Aj by som vám napísal, že ma mrzí, že som vám stúpil na otlak – ale nemrzí ma to. K tej Brazílii: ľudia ho nevolia preto, lebo chce niekoho zabíjať. Súdiac podľa Ameriky a Trumpa, rovnako ako tam, úlohu (popri iných dôvodoch) zohralo to, že láme politickú korektnosť; tú myšlienkovú políciu, ktorá tu počas posledných rokov nastolila svoju diktatúru. Amerike pod Trumpom sa tiež predpovedalo všeličo, no a zatiaľ tam najväčší bordel robia tí, čo predpovedali koniec Ameriky – demokrati.

    K neetnickým menšinám: nech sa správajú ako normálni ľudia a nie exhibicionisti – a každý ich bude mať v paži. A celkom by som si trúfol tipnúť, že aj tie ich (normálne) požiadavky by sa im potom ľahšie darilo presadzovať. Dúhové pochody a iné svoje „verejné prejavy“ nech si strčia za širák. Zvedavý na ne na Slovensku je len málokto.

    No a keď už ste sa rozhodli strašiť ma peklom, tak to fakt nemusíte. Tuná vedľa cez pár domov mám susedu (mladú osobu), ktorá v kúpenom dome vídavala bývalú majiteľku, ktorá bola dávno po smrti. No a ja mám tiež jednu skúsenosť, z ktorej by sa vám vaše mozgové závity zrejme začali točiť opačným smerom. Zdravím.

    Jaj, a ešte niečo: negratuloval mu náhodou aj ten Putin?

  18. Anton Hrnko Anton Hrnko 3. novembra 2018 / 21:10

    Pomocník, neviem, či poznáte význam slova renegát (zradca, odpadlík)? Ak poznáte význam tohto slova, tak nechápem, prečo ho používate voči mne a môjmu pôsobeniu v SNS a NR SR! Keby ste použili slovo disident, možno by som to vzal, aj keď sa zaňho nepokladám. Určite nemienim zradiť alebo opustiť SNS, ktorá v existujúcich pomeroch asi najviac robí v prospech toho, aby Sk zostalo Sk v tom pozitívnom slova zmysle.

  19. Milanko 4. novembra 2018 / 1:06

    Za seba – vidím to a oceňujem. Už som aj rozmýšľal prečo si to môžete dovoliť – zrejme na Vás nič nemajú.

  20. Pomocník 4. novembra 2018 / 3:23

    Chcel som len povedať, že ste vo viacerých veciach úplne iného názoru ako (skoro) všetci ostatní; to je v tomto špeciálnom prípade väčšinou pozitívne, nie negatívne. Hlavne som ale to slovo myslel ironicky, takže v tom nič nehľadajte. Disident je príliš vznešené, kacír by bolo to správne slovo. Ale znova myslené ironicky.

  21. Pomocník 4. novembra 2018 / 3:47

    Tučko, nestúpili ste mi na otlak, netuším, z čoho tak usudzujete. Dokonca ste odpovedali tak, ako som očakával, mohlo to byť aj horšie.

    Neetnické menšiny nezahŕňajú len tú jednu menšinu, sú ich desiatky rôzne definovaných menšín. A áno viem, sú ľudia, ktorým vadí každý iný, bicyklista, tučný človek, záhradkár, proste všetko, čo je iné im vadí. A potom volia ĽSNS a podobné „útvary“. Ale keď už hovoríte (zrejme) o homosexuáloch, tak myslieť si, že nejaký pochod raz za rok je reprezentatívny pre homosexuálov je presne to isté, ako myslieť si, že pretože existujú nudistické pláže, tak sú všetci heterosexuáli perverzní a radi sa ukazujú nahí, alebo, že z pravidelnej ľavicovej demonštrácie vyplýva, že všetci ľudia v danom meste sú ľavicoví. Proste váš názor nemá vôbec žiadnu logiku, ale tá tam nie je potrebná, vy si len potrebujete do niekoho kopnúť, niekto sa vždy nájde (takí sú voliči LSNS a podobných strán).

    K tomu peklu: To je nedorozumenie. Podaktorí z nás boli dočasne klinicky mŕtvi, takže majú zhruba predstavu, čo vás čaká po smrti (myslím samozrejme klasickú smrť, nie že tu budete niekde strašiť po povalách). Keďže k tomu existuje bohatá (nenáboženská) literatúra (a ja jej obsah môžem potvrdiť), tak vám len poradím, že bezdôvodne robiť druhým ľuďom zle bez akéhokoľvek dôvodu je to najhoršie, čo pre seba (nie pre nich) môžete urobiť. Tak to bolo myslené. Nestrašil som vás teda peklom, myslel som to doslova tak, ako som to napísal. Peklo v kresťanskom zmysle myslím ani neexistuje (aj keď zaručiť sa vám za to nemôžem). Ale toto nie sú témy tohto blogu ani nemám pocit, že je moja úloha práve toto riešiť.

  22. Tučko Bombička 4. novembra 2018 / 9:19

    K vášmu 1. odseku: tak to ma teší.
    K vášmu 2. odseku: isteže, veď nakoniec je na Slovensku vlastne tých menšín 5.000.000, nakoľko sme každý jedinečný, všakže? Týchto rečí ma, prosím, ušetrite – nedojímajú ma od slniečkárov, nedojímajú ma ani od vás. Použijúc vašu logiku: to, že sa v ĽSNS nájdu voliči, ktorí si (podľa vás) potrebujú do niečoho kopnúť, zďaleka neznamená, že sú takí všetci voliči ĽS-NS; pochybujem, že ich všetkých poznáte. Buďte vo vašej „logike“ dôsledný, keď už mi ju chcete otľkať o hlavu!
    K vášmu 3. odseku: ak som sa len nezbláznil a tú moju „skúsenosť“ si nejakým (pre mňa nevysvetliteľným spôsobom) nevymyslel či nevsugeroval (a ak som si ju správne vyložil), tak na základe nej vám kľudne napíšem, že „vaša“ skúsenosť na mňa žiaden „dojem“ nerobí. Tá moja by skôr hovorila v prospech vášho „návratu Aztékov“, ak ste tým teda vo všeobecnosti mysleli čosi na spôsob „sťahovania duší“.
    P.S. A žiaden strach – nie som Azték 🙂

  23. Pomocník 4. novembra 2018 / 12:31

    To s tou jedinečnosťou ste povedali vy, ja som to nenapísal, ani implicitne nie. A aby ste boli spokojný: Áno, nevyjadril som sa presne, nie 100 % voličov LSNS, možno tak 95 %. Celkovo to berte tak, že keď hovorím o voličoch nejakej strany alebo hovorím niekde „všetci“, myslím tým veľkú, prevažnú väčšinu, nie doslova 100 %. Ešte podotýkam, že na rozdiel od viacerých iných strán, voliči LSNS sú značne aktívni na nete na viacerých (ne)chvalne známych stránkach, takže nielenže sú ich názory známe, ale dokonca vám môžem denne podať správu o spektre a zmene názorov takéhoto voliča. Denne.

  24. Pomocník 4. novembra 2018 / 12:42

    A to tretie (na odľahčenie): Ak ste mali naozaj vyslovene negatívnu skúsenosť (čo je štatisticky dosť zriedkavý prípad a doteraz som si myslel, že to sú klamstvá), tak to znamená, že je to s vami ešte horšie než som si myslel čisto podľa vašich príspevkov tu. To by teda nebol v nami tu preberanej téme argument vo váš prospech. Ale je to vaša vec.

  25. Tučko Bombička 4. novembra 2018 / 13:02

    K vášmu prvému príspevku:
    1/ Vy teda nepovažujete každého človeka za jedinečného?
    2/ Z toho, čo ste napísali vychádzajú 2 možnosti:
    a) buď osobne poznáte 95% voličov ĽSNS
    b) alebo sa na stránkach (ktoré navštevujete) názorovo prejavuje 95% voličov ĽSNS.

    Ktorú odpoveď si vyberiete?

    K vášmu druhému príspevku: ani pozitívnu, ani negatívnu – len zaujímavú. Mimochodom, ani vaše hodnotenia typu lepšie/horšie vo vzťahu k mojej osobe ma nedojímajú. Hoci…ste podarený, len čo je pravda. A máte, samozrejme, pravdu. Je to moja vec.

  26. Pomocník 4. novembra 2018 / 14:37

    1/ Nepovažujem (v základných rysoch samozrejme).

    2/ Nevychádzajú, porozmýšľajte, možno prídete na ďalšie možnosti.

    Vy nečítate, čo sa vám píše, ale neustále si domýšľate nejaké emocionálne veci, ktoré vám nikto nenapísal. Neviem, prečo si stále myslíte, že na vás niekto chce robiť dojem alebo niečo podobné. V skutočnosti ste ako osoba úplne irelevantný, len taká zábavka.

  27. Tučko Bombička 4. novembra 2018 / 17:59

    Zábavka? Tak to ma naozaj veľmi teší, chvíľu som z vás mal pocit, že kvôli ľuďom ako ja, hrozí pád demokracie na Slovensku. Tak vidíte – vlastne o nič nejde. Namiesto slova „nedojíma“ si pokojne dosaďte slovo „nezaujíma“.

    1/ Tak to máte pravdu, oči, uši, nos, hlavu a 4 končatiny máme naozaj všetci (a kopec iných vecí);
    2/ Ja? Sotva, nie som vedec ako vy 🙂

  28. Metod J. Slav 5. novembra 2018 / 13:42

    Hej, vy dvaja, len sa nám tu „nepobite“ – „mlátenie sa hlava-nehlava“ je slovänský „folklór“, preto je tu dnes málo Slovákov, a veľa „Onemencov“, ktorí onemeli, t. j. stratili našu reč, „Mačarov“, ktorí „reštituovali húnčinu“ (mám „tušenie“, že ten „tiežslovák“ Kazinczy „pokazil“ „reziduá“ kumánčiny, t. j. komijčiny) na našej Dolnej zemi, v Bahnonii, či „Rimanov“ z takých obcí a miest, ktoré sa do dnes volajú Bistrita (Bystrica), Rastolita (Rástolica), či Topolita (Topolica).

    A vy „ZÁŽITKÁRI toho, čo je PO“, čo viete povedať na obsah knihy Dannion Brinkley, Raymond Moody: Spasený svetlom (SAVED BY THE LIGHT), 1995 (1994)?

  29. Tučko Bombička 5. novembra 2018 / 14:07

    Metode,

    prečo by sme sa tu hlušili? Ja mám 2 veľké „vzory“:
    1/ prof. Homza a
    2/ tuná náš p. Pomocník – akurát mu pri debate nič nedarujem.

    Ku knihe sa vyjadriť neviem, jednak som ju nečítal a ani moja „skúsenosť“ do tej kategórie (asi) nespadá. Zdravím.

  30. Pomocník 5. novembra 2018 / 18:58

    Ospravedlňujem sa. Ja mám niekedy také hádavé dni a vytočil ma ten Brazílčan.

  31. Pomocník 5. novembra 2018 / 19:07

    Metod, ak vás to naozaj zaujíma, ja vám poviem presne, čo som JA zažil. Najprv uvidíte veľkú čierňavu, potom skoro celý svoj život (podstatné scény) ako film, a to sčasti z perspektívy akoby iných osôb a je to dosť zamerané na emócie v daných okamihoch. Potom to prejde do druhej fázy, keď začne akoby dôkladná analýza, znova z pohľadu toho, čo ste spôsobili iným ľuďom. Z tej už si veľa nepamätám, lebo to bolo veľmi dávno a nedostal som sa ku konci, lebo ma oživili…Pokračovanie máte potom napríklad u toho Moodyho. Nemôžem samozrejme vylúčiť, že po všetkých týchto analýzach vás nešupnú do nejakej formy pekla, ale svedectvá ľudí o tom nesvedčia, aspoň teda nie vo veľkej väčšine prípadov. Skôr to vyzerá tak, že podľa výsledku týchto analýz vás pridelia v rámci reinkarnácie do ďalšieho tela alebo možno nejakí osvietení postúpia niekam inam (to sa nikdy nedozvieme, lebo tí už to potom nemajú ako dosvedčiť).

  32. Pomocník 5. novembra 2018 / 19:15

    Ale viem, že ojedinele niektorí ľudia referujú, že po smrti ich obiehali nejakí démoni či čo (nie som expert na tieto veci). Ak vylúčime možnosť, že títo ľudia proste klamú, tak možno je to aj vec náhody – tak niektorí ľudia chytia niektoré choroby, tak možno niektorí sú celý život obsadení nejakými démonmi (možno slabí jedinci, alebo zlí jedinci….)….A samozrejme kde-tu niekto ostane tu, čiže straší na nejakom mieste. To je potom proste porucha v systéme, každý systém má poruchy…. Každopádne zaujímavá téma, ale všetko je to veľmi špekulatívne a ja nerád hádam.

  33. Pomocník 5. novembra 2018 / 19:23

    A ešte niečo: Nebojte sa, nehádajú sa na svete len Slováci. Na Slovensku je akurát ten problém, že tu istá časť ľudí ma apriórne problém s vlastným štátom/národom (apriórne znamená z princípu, snobizmus a pod., lebo dobrých dôvodov byť tu nespokojný je samozrejme inak dosť), a to mnohým tým hádkam dodáva veľmi zvláštny podtón.

  34. Milanko 7. novembra 2018 / 0:38

    Ako občan som si preštudoval 33 stranový Marakéšsky dohovor o riadenej migrácií z afrických krajín do európskych krajín. Niečo tak strašného a nevyváženého som už dlho nečítal. Pre európske štáty Len a len povinnosti – kvantá povinností. Pre migrantov a štáty z ktorých majú prichádzať žiadne povinnosti…..Text dohovoru vzhľadom na množstvo odkazov na asi 10 ďalších dohovorov je pre občana navyše úplným rébusom – nemá šancu si to podopĺňať. Podpíšete dohovor a zrazu zistíte že ste podpísali ďalších 10 deklaräcií, dokumentov, záväzkov ….záväzky, záväzky záväzky….a kvôli vôbec čomu? Stoja tieto záväzky a následné šikanovanie za tie výhody ktoré majú priniesť migranti z Afriky?. To tí migranti z Afriky sú to terno? – tí kvalifikovaní IT špecialisti do linky vo Volkswagene? Alebo tie super zdravotné sestry? Navyše tie všelijaké popísané záväzky dnes nedodržujú ani len voči našim pracovníkom v západných krajinách EU. …..a dlho nebudú. Si myslím že tí čo túto deklaráciu zosmolil žijú niekde na Marse a za veľké platy vykazujú akože dajakú prácu – je to ale skôr buď rafinovaný podraz na hlupáčikov z Európy, alebo je to podpriemerný sloh gymnazistov….v podstate , ak by som mal vidieť niečo pozitívneho – je to niečo ako bláznivá odporúčiacia smernica – tak by som to aj nazval a strčil dole medzi podobné nekvalitné materiály. Jeden suverénny štát nemôže niečo takéhoto nikdy podpísať.

  35. Pomocník 8. novembra 2018 / 21:38

    Text, ktorý je akože nezáväzný, obsahuje ale desiatky povinností (záväzkov), a ktorý sa samozrejme okamžite stane v prvom momente zvykovým právom (lebo veď ho prijme skoro celý svet) a v druhom momente sa jednoducho zas nejakým trikom (ak tam už nie je teraz niekde schovaný) stane právom aj explicitne záväzným (najlepšie formou smernice alebo nariadenia EÚ, aby do toho nemohli jednotlivé štáty „kecať“).

    Oni už tie podrazy robia dnes takto okato. Jednak sa ponáhľajú, ešte kým Rusko a spol. nie je dostatočne silné, a jednak zistili, že ľudia im dnes už zožerú už úplne hocičo, tak čo sa budú okúňať.

  36. Milanko 9. novembra 2018 / 0:24

    desiatky povinností? nie Marakéšsky dohovor predstavuje vyše stovky povinností.
    Horšie ale je, že porušuje tak Deklaráciu ľudských práv ako aj Ústavu SR – v dôležitom bode rovnosti všetkých ľudí . Dohovor stavia práva ľudí – migrantov protizákonne o triedy vyššie nad právami ľudí z Európy, čím porušuje zásadu rovnosti všetkých ľudí.
    Kým slovenskí murári si musia všetko zabezpečiť napríklad v Nemecku sami – prácu, ubytovanie, stravovanie… tak migrantom – murárom zo Sudánu v tom istom Nemecku musí nemecká vláda nájsť a zabezpečiť tak vhodnú prácu, ubytovať ich, postarať sa, aby ich mohli navštevovať ich deti, či postarať sa dokonca o ich mimopracovnú aktivitu… nerovnosť, nerovnosť a zase len nerovnosť….
    A Lajčiak šíri ukľudňujúcu správu, že dohovor nás vraj k ničomu nezaväzuje. No, to potom je buď nekompetentný na tú funkciu, alebo úmyselne klame.

  37. yoss 14. novembra 2018 / 18:15

    je vskutku zarazajuce, kolko je medzi nasimi presstitutmi utociacimi na legitimne zvolenu slovensku vladu a ustavne zriadenie takych, ktori pracuju v RTVS !!! to si ako ten schnitzel predstavuje, ze vyhodi gestapaka Dobsinskeho a namiesto neho prijme Janckarovu? zvolenie toho mamlasa je golom do vlastnej branky, zial, nadeje spojene s jeho menom sa nenaplnili, cele je to ako zakliate. alebo na neho nieco maju, nejaku aferku, alebo ho zkorumpovali, ine vysvetlenie nie je…
    ht tps://docs.google.com/spreadsheets/d/1ITWl7e-41F60cHlN_3e8nHQGAAWWY__Y07_PU1pNbUY/edit?ts=5beaec21#gid=1503941602

  38. Tučko Bombička 15. novembra 2018 / 8:58

    Yoss,

    neponáhľajte sa tak od toho migračného paktu. Ešte sme neskončili. Mám na Vás otázku, udatní lokajpatrioti (=“národniari“) zo SNS:

    Opakovane čítam, ako ste sa v koalícii postavili na odpor proti migračnému paktu (a istanbulskému dohovoru), ako ich blokujete. Nemal by sa váš konzistentný politický postoj následne premietnuť do požiadavky na odstúpenie toho ministra, ktorý migračný pakt prerokoval a teraz ho tu pretláča?

    Čo ste vlastne zač, „národniari“? Ste vlastenci alebo šlapky???

  39. Milanko 15. novembra 2018 / 10:06

    Pán Hrnko, niekde som v médiách zachytil, že ste pred časom mali 60 rokov….:Možno teda budete citlivý k tejto téme:
    Pokiaľ 60 – tnik chcel ísť pred 3 rokmi do predčasného dôchodku, mohol tak urobiť v deň narodenín.
    Pokiaľ jeho o iba 3 roky mladšia manželka, ktorá porodila 2 deti chce odísť v 60 tiež do predčasného dôchodku, nemôže.
    Musí ešte odpracovať 7 mesiacov….Aký je na to Váš názor – je to spravodlivé proti ženám , ktoré si majú dávno plniť funkciu babičiek a napriek tomu musia čas tráviť v práci.
    Takéto zákony nám totiž navrhujú úradníci na Ministerstve sociálnych vecí a rodiny.

  40. yoss 15. novembra 2018 / 19:27

    Tucko,

    s tym migracnym paktom to má celkom dobre vyhliadky. Nikto to nechce okrem Lajcaka, Csefalvaldyiniovej, Osuskeho, Magdy Vassaryovej a Belu Bugara, ale ten len naoko, lebo musi posluchat svojho sponzora. Kriticke je to v oblasti medii, tam prehravame na celej ciare, nasi obcania sa vplyvom propagandy menia na ovcanov a ani o tom nevedia, nie je nikoho, kto by ich vzdelaval a otvaral im oci, ako sa veci maju, kto su priatelia a kto nie…

  41. Pomocník 15. novembra 2018 / 22:31

    V Česku idú (priznajme si) kvôli migrantom zvrhnúť Babiša, ten im deň na to slávnostne oznámil, že to just nepodpíše (tragikomédia v priamom prenose). A očividne to celé bolo pôvodne plánované ako dvojitý prevrat Česko aj Slovensko (už po Kuciakovi bol pokus vybaviť tieto dve – z ich pohľadu – „gubernie“ naraz), ale na Slovensku majú problém/dilemu, lebo Lajčák je na tej z ich pohľadu správnej strane a napr. Sulík nie je. Inak k tomu paktu sa už medzičasom vyjadril všelijaký odborník na medzinárodné právo aj vo Švajčiarsku, aj Nemecku a inde a je to jednoducho už aj oficiálne jedna veľká pohroma. Napriek tomu si myslím, že Slovensko to podpíše aj so súčasnou vládou. A ak dovtedy náhodou stihnú vládu zvrhnúť (ale myslím, že ľudia im už na to teraz neskočia), tak to samozrejme podpíšeme bez mihnutia oka. Keby som tu nežil, bol by to zaujímavý politický thriller.

  42. Milanko 16. novembra 2018 / 0:33

    No, pozrime sa na Marakéšsky dohovor z pohľadu práva:

    Slovensko pristúpilo k Všeobecnej deklarácií ľudských práv – ktorú ako medzištátny dokument je povinná dodržiavať.
    Marakéšsky dohovor porušuje Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN – konkrétne článok 1, ale aj článok 2.
    Samozrejme (keďže VDLP je celá súčasťou našej ústavy, tiež porušuje aj našu Ústavu SR – konkrétne článok 12, odstavec 1 – a čo porušuje? – dôležitý bod rovnosti všetkých ľudí .
    Marakéšsky dohovor skryto medzi riadkami stavia práva ľudí – migrantov protizákonne o triedy vyššie nad právami ľudí z európskych krajín – čím hrubo porušil zásadu rovnosti všetkých ľudí.
    Kým slovenskí murári napríklad vo Francúzsku si musia všetko zabezpečiť sami – zohnať prácu, zabezpečiť si ubytovanie, stravovanie…
    tak migrantom – murárom napríklad z Čadu v tom istom Francúzsku podľa
    Marakéšskeho dohovoru musia miestne úrady nájsť a zabezpečiť im
    odpovedajúcu prácu, ubytovať ich, postarať sa, aby ich mohli
    navštevovať ich deti, či postarať sa dokonca! aj o ich mimopracovné
    aktivity… atď. Nerovnosť v priamom prenose – V zmysle Ústavy SR článok 7. odsek 5) by podpisom
    tohto medzinárodného dohovoru SR prijala v mnohých oblastiach
    nadradenosť práv migrantov nad právami domáceho obyvateľstva – čo zjavne porušuje zásadu rovnosti .
    Ďalej je tu v zmysle Ústavy SR zaujímavý aj článok 16 – … nikoho nemožno podrobiť
    ponižujúcemu (nerovnému) zaobchádzaniu…. – Marakéšsky dohovor
    ale má voči občanom SR aj ponižujúce dosahy: našim zamestnancom v rámci EÚ napríklad nezabezpečuje ani dopravu ich detí, ani organizovanie mimopracovných aktivít….ale iným áno!

    V zmysle článku 13. odsek 1 bod b) Ústavy SR by medzinárodnou zmluvou
    (Marakéšskym dohovorom) boli morálne uložené slovenským právnickým
    osobám (štátnym úradom, firmám, ale aj fyzickým osobám –
    živnostníkom) povinnosti, ktoré by migranti mohli vymáhať a ktoré
    pritom vlastní slovenskí zamestnanci nemajú (napríklad organizovanie
    popracovných aktivít – de facto popracovnej zábavy – možno diskoték,
    možno kulinárskych podujatí .. ako to v texte autori konkrétne
    podsúvajú) – čo by bol už bol jasný výsmech voči našim, ale aj iným európskym
    zamestnancom. V zmysle tohto istého článku by podpísaním MD došlo
    zároveň aj k narušeniu odseku (3) Ústavy SR.
    Nakoniec pán Lajčák a jeho tím nám protiústavne zabudol v texte Marakéšskeho dohovoru písomne vysvetliť -zdôvodniť ( viď článok 13, odsek 4) Ústavy SR) dôvod diskriminácie našich (a nakoniec aj všetkých európskych) občanov podľa odseku 3….čo mu Ústava SR predpisuje. Zrejme ju asi ani nikdy nečítal.

    V zmysle Ústavy SR článku 7. odsek 4) Ústavy SR je pán Lajčák povinný dať text Marakéšskej dohody prejednať pred jej podpísaním do Slovenskej národnej rady –
    medzinárodná dohoda sa totiž v parlamente podľa Ústavy musí prejednať! Možno ale práve preto pán Lajčák úmyselne zavádza, že nás tento dohovor k ničomu právne
    nezaväzuje – aby text náhodou nebol v SNR poslancami podrobený kritickému skúmaniu. Je to v podstate priehľadné konanie pána Lajčáka…
    No a pokiaľ by minister Lajčák, alebo samotné MZV SR svojvoľne dohodu podpísalo: v zmysle článku 2 odsek (2) Ústavy SR štátne orgány (v tomto prípade MZV SR a zvlášť jej štatutár – minister
    zahraničných vecí SR ) môžu konať iba na základe Ústavy SR , v jej
    medziach a v rozsahu…. Podpísaním Marakéšskej dohody
    ministerstvom by došlo k porušeniu viacerých bodov ústavy, týkajúce sa
    ľudských práv slovenských občanov, a potom samozrejme obídením článku 7 Ústavy by došlo
    dokonca aj k zneužitiu právomoci verejného činiteľa.
    ……ešte poznámočka k dizertačnej práci pána Danka – prečo práve teraz toľký krik a taká plocha v médiách – môj názor je, že je to ččasová náhoda, ale možno aj nie – môžu to byť aj masmediálne presne načasovaný ťah – takto prekryť škandál s Marakéšskou dohodou a rozťahovaním prípadu Danka v médiách nedať ľuďom priestor rozmýšľať nad textom Marakéšskej dohody.

  43. Pomocník 16. novembra 2018 / 2:47

    Danko môže byť načasovaný alebo to môže byť náhoda, lebo – ak ste si všimli – oni si to rozložili a od posledných volieb majú permanentne vymyslený nejaký umelý škandál (lebo vecným témam sa úplne cielen vyhýbajú a to akýmkoľvek !), ktorému sa pár mesiacov venujú (prestávky si dávajú len v lete a cez Vianoce). Už len tento fakt by v normálnom štáte viedol k zatknutiu polovice aktérov a teda polovice opozície.

    Druhá vec je, že stále nevieme, či je to s tým plagiátorstvom pravda, naozaj netuším, prečo sa reaguje na neoficiálne vyjadrenia z novín. Ale ako som tu minule písal, ja mám osobné (uznávam: subjektívne) pozorovanie, že na Slovensku je to, z čoho Danka dnes (nie minule) obviňujú, úplný štandard, čiže takto tu „absolvovala“ vysoké školy (reps. získala isté tituly) po roku 1989 zrejme veľká časť obyvateľstva. Potom je otázka, prečo si nepozrieme práce všetkých poslancov atď.

    Tretia vec je, že hlavná osoba, ktorá túto umelú aféru rozdúchava je (1) bývalá manželka zahraničného agenta, ktorá (2) sama má ledva ukončenú strednú školu (jej údajné vysvedčenie je veľmi podozrivé a nikto ho nepotvrdil). Inak povedané, hlupaňa (asi) bez maturity s plnou vážnosťou ide obviňovať niekoho, že niekde opísal časť svojej rigoróznej práce. Toto nevymyslíš.

  44. Milanko 16. novembra 2018 / 10:53

    Opisovanie diplomových prác na našich humanitných fakultách vrhá veľmi zlé svetlo na úroveň zamestnancov týchto vysokých škôl. Prestíž UMB utrpela asi veľkú ranu. hodilo ju to smerom k suterénu svetových univerzít.Je to nespravodlivé aj voči študentom technických škôl, ako ľahko sa niekde dá získať titul-tí totiž ťažko môžu opisovať (výpočty, alebo výkresy) lebo tu sa témy zadávajú inak- konkrétnejšie. Ale zadávanie rovnakých a prepáčte – prostoduchých tém – na úrovni tak gymnazistov na humanitných fakultách , to čo má byť? Za takéto témy sa získavajú tituly?…sa už nečudujem že naša justícia sa rozsýpa – vychádza to celé už z právnických fakúlt.

  45. yoss 16. novembra 2018 / 11:21

    co sa tyka Danka:

    mam obavu, ze on vobec nechape (politicky) tie udalosti, ktore sa deju. on zije v akejsi predstave „o demokracii, v ktorej prebieha volna sutaz nazorov a velmi ho trapi, preco v tom nie je viac spravodlivosti, preco napriklad dennik N viac neberie do uvahy aj ine, dalsie nazory, ktore tu predsa tiez mame“
    (to je volne zhrnutie toho, co vcera taral na TA3)

    pan Danko vobec nevie, kto boli trockisti, co su to medzinarodne lobbisticke kruhy, co su zaujmy oligarchov, najma pana Sorosa a jeho mimovladok, ze tu tento spor prebieha uz od sameho zaciatku na VPN Jiraskova a este aj predtym, napriklad v podobe nepretrzitej konfrontacie M.Valka s Pezlarom a jeho ludmi. je to vskutku podivne. pan Hrnko by mu to mohol vysvetlit, ze neprebieha zapas o demokraciu, ale zapas o moc a to vsetkymi moznymi prostriedkami, ked bude treba, zacnu aj obciansku vojnu. tu plati len jedno, spustit elasticke protiakcie, vytahovat na svetlo prehresky tych protagonistov, ktory sa tvaria, ze prichadzaju spasit Slovensko a ochranit ho od zleho Danka, Fica, atd.

    ako pise Pomocnik, svojho casu sa diplomovky a rigorozky naozaj robili za pomoci textacie inych autorov, to sa bralo tak, ze je to v poriadku, akurat bolo treba uviest, odkial to je, co sa nie vzdy dodrziavalo. v opozicnom tabore je vela blbcov, pozriet sa na ich prace, by mohla byt velka celonarodna zabava. lenze pan Danko naozaj nechape, kto je jeho nepriatel, inak by sa pridal k Robertovi Ficovi a netaral cosi o digitalnom svete, ze ho treba kontrolovat. ved ten „digitalny svet“ je na jeho strane a ten tlk to nevie, mysli si, ze tych par umelych provokacnych webov, v ktorych ho dehonestuju za peniaze sponzorov, to je vsetko, co tu je…

  46. Pomocník 16. novembra 2018 / 12:08

    Milanko, netýka sa to len humanitných smerov. Ale je naozaj možné, že TU sú výnimky… I keď dnes už to asi nebude pravda, lebo študentov je toľko, že asi ani tam už nemôžu robiť v každej jednej práci veľkolepé nové výpočty. Paradoxné je, že tým, že dnes už sa (vraj) formálne kontroluje plagiátorstvo mechanickým porovnávaním a mládež nám (merateľne) osprostieva, tak majú študenti prácu predĺženú „len“ o to, že síce stále píšu to isté ako predtým (teda minimálne v tej nevýpočtovej teda najdlhšej časti), ale musia to nasilu preformulovať a v kombinácii s ich IQ vznikajú nakoniec ešte horšie výsledky než predtým (texty, ktoré vecne nedávajú zmysle).

    Mimochodom toto nie je len problém VŠ, ja som mal v rukách jeden technický posudok pre jeden súdny spor a v ňom pán znalec 90 % textu okopíroval z istého patentu (ktorý je online, takže mi ho hneď vyhodilo) a sám pridal úvod a záver. O tom, že tam opisuje, samozrejme v texte ani slovo. A koľko taký posudok dnes stojí? 5000? 10000? A takto sa tu podvádza všade kam sa pozriem. Poctivých ľudí je minimum a medzi mladými je to už úplná katastrofa.

  47. Pomocník 16. novembra 2018 / 12:16

    Ešte k tomu Denníku N. Všetci im sadli na lep. Ten denník (aj podľa oficiálnych, teda zmanipulovaných čísiel) fakticky nikto nečíta, ale stále sú ich plné ostatné noviny a médiá a dokonca zahraničné médiá. Cituje sa teda (v skutočnosti bulvárny) plátok, ktorý nikto nečíta. Nie je to odborný časopis, nie sú ničím extra, nemajú tradíciu, sú teda nič. Tak prečo ich všetci citujú?

  48. Pomocník 16. novembra 2018 / 12:24

    A ešte posledná vec: O Kiskovej pozemkovej (a predtým daňovej) afére v zahraničí okrem Česka nebolo v médiách ani ň (aspoň teda v tých bežných). Zato stačilo, ak Denník N ohovoril napríklad Kaliňáka z čohokoľvek (nič z toho sa samozrejme ako vždy nepotvrdilo) a boli toho plné noviny v zahraničí. Ak mohli byť doteraz pochybnosti o tom, aká hra sa tu hrá medzi svetom a Slovenskom a istými médiami, už z tohto faktu vidno, že pochybnosti neboli na mieste. Ako vidno, netreba si prečítať ani slovo z alternatívnych médií, a človek hneď vidí, čo sa deje, lebo oni už ani nič neskrývajú, len to všetko nepíšu na titulných stranách novín.

  49. yoss 17. novembra 2018 / 15:43

    toto vlada padne na kolena a s nimi aj Slovensko, pokial si nedokazu vybavit pristup aspon do RTVS. su v ulohe bezmocnych statistov, ktori nevedia anilen prehovorit, pokial neratam Roberta Fica ze ho to obcas dozerie. Obcas daju mikrofon aj Tonovi Hrnkovi, ale skor ako sa stihne rozrozpravat, ten mikrofon daju prec…

    …Na pódiu sa vystriedajú vyhorené ksichty z .týždňa na čele s tragédom Hríbom. Človek, čo si z prezidentského špeciálu urobil Bubo Travel a jazdí si s Kiskom po svete. A za odmenu ho oblizuje vo svojom týždenníku a vytvára mu kult osobnosti. Úroveň severokórejskej žurnalistiky. Toto je to slušné a moderné Slovensko?

    Objavil sa aj Fedor Gál a táral tam niečo o tom, že národ je „žvatlanie“, či čo. Môj ty bože. Kiska trepe, že Slovensko je „mafiánsky štát“, Šimečka nadáva Slovákom do fašistov a tento lúzer považuje vlastenectvo za „žvatlanie“ – to tam niekto vyhlásil súťaž o to, kto si primitívnejšie kopne do Slovenska? Že ich hanba nefackuje.

    A decká im tlieskajú, decká sa bavia. Lebo decká nechcú Slovensko, oni chcú júesej. Shopping Malls, Starbucks a McDonald´s, nech žije kapitalizmus….

    (z internetu)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *