Moje vystúpenie na konferencii v Moskve

3. až 5. apríla som sa zúčastnil na pozvanie ministra obrany RF medzinárodnej Moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti (MCIS). Na konferencii som vystúpil s príspevkom, ktorý prikladám:

Bezpečnosť v Európe – úloha nás všetkých

 Hľadanie optimálneho systému európskej bezpečnosti, ktorý by zaistil európskym národom pokoj, mier a prosperitu je veľmi starý. Rovnako starý ako snahy tento pokoj a mier narušiť s cieľom získania neoprávnených výhod, nadvlády jedného národa nad druhým, s cieľom ovládnutia prírodných zdrojov, priemyselných kapacít, ľudského potenciálu alebo trhov. Európa sa tak po celé stáročia utápala vo vojnách, ktoré tvoria kostru jej dejín. Dlhšie mierové obdobia boli tak len akýmisi etapami, keď znepriatelené národy alebo aliancie boli ekonomicky i ľudsky vyčerpané a neboli schopné viesť ďalšie vojny. Plnohodnotnými účastníkmi týchto dejov boli všetky európske národy vrátane Ruska a to či už v úlohe štítu brániaceho Európu pred nájazdmi z Ázie, v úlohe obete agresie svojich západných susedov alebo útočníka naplňujúceho si svoje geopolitické ambície. Od konca druhej svetovej vojny sa však z hľadiska uplatnenia klasickej poučky Karla von Clausewitza, že vojna je len pokračovaním politiky inými prostriedkami, zmenila jedna zo základných premís – dosiahnutie politického cieľa vojnou ohrozuje samu biologickú podstatu existencie človeka na tejto planéte. Vojna, najmä vojna medzi globálnymi veľmocami, už nehrozí len zničením protivníka a ovládnutím jeho zdrojov ako v minulosti, ale znamenala by totálne zničenie bojujúcich strán a s najväčšou pravdepodobnosťou aj zánikom ľudskej civilizácie ako takej. Úvahy o možnom víťazstve v termonukleárnej vojne sú scestné a z hľadiska ďalšieho vývinu našej planéty mimoriadne nebezpečné.

Veľké vojnové konflikty v Európe vždy sprevádzali úsilia o vytvorenie systémových záruk, ktoré by pôsobili preventívne proti vznikaniu ozbrojených konfliktov. V svojej podstate však mali garantovať ochranu víťazov pred prípadnými snahami porazených o revíziu vojenského neúspechu v aktuálnom vojnovom konflikte a získanie stratených pozícií. Preto aj všetky, často veľkolepé projekty na udržanie mieru končili neúspechom. Keď sa pozrieme len na posledných 200 rokov od Viedenského kongresu 1815 s jeho Svätou alianciou, cez Berlínsky kongres 1878 a tzv. koncertom veľmoci, Versailleský systém so Spoločnosťou národov až po jaltský systém z roku 1945 a s Organizáciou spojených národov, nemôžeme nepovedať, že systém prevencie vojnových konfliktov sa sústavne nezlepšoval. Práve skúsenosti od Viedenského kongresu obohatené poznaním hrôz prvej a druhej svetovej vojny priniesli nádejný model zachovávania globálneho mieru v rámci Organizácie spojených národov. Systém medzinárodného práva, garantovaného Bezpečnostnou radou OSN s možnosťou jeho vynútenia, zabezpečil mierový život pre Európanov na niekoľko generácií a samozrejme aj globálnu rovnováhu. Bol síce založený na vzájomnom odstrašení, ale fungoval. Ale aj tento systém ako predchádzajúce môže prestať byť účinný vtedy, ak niektorý z jeho rozhodujúcich aktérov usúdi, že mu prekáža pri realizácii jeho záujmov a pokúsi sa ho obísť alebo zrušiť.

Samozrejme, nemožno obchádzať ani skutočnosť, že jaltský systém vytvoril bipolárny svet a fakticky mier bolo možno udržiavať len za cenu studenej vojny a dovtedy nevídaných pretekov v zbrojení. Svet bol síce bezpečnejší, ale ľudstvo sedelo na sude „pušného prachu“ v podobe nukleárnych zbraní. Preto je prirodzené, že Európania, najmä tí, čo žili v strednej Európe, privítali pád bipolárneho sveta a skončenie studenej vojny. Geopolitická mapa strednej Európy sa následkom rozpadu bipolárneho sveta radikálne zmenila. Dovŕšili sa procesy v Európe, ktoré začali prvou svetovou vojnou a je celkom pravdepodobné, že budúci historici (ak budúcnosť bude) sa budú pozerať na vývin od roku 1914 ako na jednu súvislú vojnu, ktorá skončila rokom 1989 – 1990. Len prostriedky, ktorými sa viedla, sa menili. Po rozpade bipolárneho sveta a skončení studenej vojny sa posledné nesvojprávne európske národy ujali svojej príležitosti a pokúsili sa o získanie skutočnej národnej suverenity. V tomto procese zmien i Slovenská republika prestala byť nesvojprávnou, zabudnutou menšou časťou federálneho Česko-Slovenska a stala sa skutočným suverénnym štátom.

Rozpad bipolárneho sveta, ústup Sovietskeho zväzu zo strednej Európy však vyvolal mnohé staré konflikty, ktoré vznikli ešte v hĺbke 19. storočia v Habsburskej monarchii, viedli cez rozpad Rakúsko-Uhorska k revizionistickej politike v medzivojnovom období a k rozpútaniu druhej svetovej vojny. Bolo prirodzené, že mnohé národy, najmä po vypuknutí občianskej vojny v Juhoslávii sa prestali cítiť bezpečne a hľadali obranu proti možným konfliktom. Partnerstvo za mier, ktoré začiatkom 90. rokov minulého storočia ponúkol Západ bývalým členom Varšavskej zmluvy, sa ukazovalo ako nedostatočné. Bolo prirodzené, že nekomfortne sa cítiace národy strednej Európy videli garanciu svojej bezpečnosti, územnej integrity a hospodárskeho rozvoja v integrácii do funkčného systému s bezpečnostnými zárukami, ktorým v tomto období bolo NATO. Po tom, ako roku 1999 vstúpili do NATO Česká republika, Poľsko a Maďarsko, bola otázka vstupu Slovenska do NATO existenčná.

Keď roku 2003 Slovenská republika vstupovala do NATO, nič nenasvedčovalo tomu, žeby kooperatívna bezpečnosť v Európe tvorená OBSE, NATO a Partnerstvom za mier spojená so základným aktom o spolupráci NATO a Ruska nemala dlhodobo fungovať. Práve naopak, Slovenská republika so svojimi historicky dobrými vzťahmi s Ruskom videla v tom určitú šancu prispieť do celkovej stability na európskom kontinente. Prejavilo sa to aj naším organizovaním historického samitu Bush – Putin v Bratislave roku 2005.

Momentálna situácia vo vzťahu NATO – Rusko nás neuspokojuje. Na Slovensku je len málo takých ľudí, ktorí by si neželali tieto vzťahy zlepšiť. Nevidíme perspektívu sústavného zvyšovania napätia medzi Východom a Západom. Ak si niekto myslí, že Európa bude bezpečnejšia, keď sa budú budovať rôzne „sanitárne kordóny“, je mimo historickej i aktuálnej reality. Žiaden takýto kordón nezničí tú skutočnosť, že tu sme všetci, že to je náš kontinent a bezpečnosť na ňom môže byť len vtedy, keď sa na ňom budú cítiť bezpečne všetci. Niet alternatívy ku kooperatívnej bezpečnosti, ktorej rečou nebudú sankcie, ultimáta a vyhrážky, ale poctivý dialóg, ktorý bude zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených a výsledkom ktorého bude  situácia win – win, nie win – lost. Žiadne dvojité štandardy nemajú miesto v týchto vzťahoch, žiadne výhody pre jednú stranu, ale uznanie rovnoprávnosti všetkých strán, všetkých partnerov.

 

261 Responses

  1. Avatar Jozef 1. júna 2018 / 14:00

    hop zas ten preklep

    …m/ý/tické…

  2. Avatar Jozef 1. júna 2018 / 14:02

    Dobrý deň p.Jano

    Veľmi pekne ďakujem za tú zemplínčinu.

  3. Avatar Pomocník 1. júna 2018 / 14:33

    Problém je v tom, že to, čo píšete o pôvode sú prinajlepšom legendy (spálili lode atď….). Na tom sa nedá stavať. A po druhé: áno, odniekiaľ prišli, tak je to skoro so všetkými etnikami v Európe, z toho ale nič ďalšie nevyplýva. Nikam nás to neposúva.

  4. Avatar Jozef 1. júna 2018 / 15:57

    Inak aj dnes som Vám posielal niečo, čo už minule, keď Ste spomínal tých lodiarov, a som to mnohokrát posielal, no neprešlo, skúsim teraz. Len to musím poprehadzovať, aby to vôbec prešlo.

    …Aj som to poprehadzoval /slovosled a slová vymenil/ a aj tak to neprešlo. Tak to už konečne napíšem úplne v skratke a bez etymologických tvarov v jednotlivých ugrofínskych jazykoch.
    Jednalo sa o tých „lodiarov“ a toho že
    -v Suomi jazyku je pre lodiara výraz LAIVAN-RAKENTAJA zložený z lode ( prvá časť slova ) + zhotoviteľa ( druhá časť slova )
    – v Estonia jazyku je pre lodiara výraz LAEVAE-HITAJA zložený z lode ( prvá časť slova ) + zhotoviteľa ( druhá časť slova )

    Mal som to vene-čln „krásne“ doložené a skoncipované v príspevku, aj inými, mnohými tvarmi z baltských a fínskych ugro-jazykov, no ani zasvet mi to nechce zobrať, tak skúsim snáď, po 20 krát, v úplne inej verzii.

  5. Avatar Jozef 1. júna 2018 / 16:01

    No teraz už prešlo ale zas som zabudol položiť otázku

    Vysvetlili by Ste to, ako Ste spomínal už minule že

    ……… „Vo Estonia jazyku a v Suomi jazyku to slovo .vene. znamená etymologicky voľačo ako lodiari …“ ?

    Ďakujem

  6. Avatar Jozef 1. júna 2018 / 16:04

    No a teraz ašte odpoveď na predchádzajúci Váš príspevok, ktorá mi tiež už neprechádza

    Dobrý deň p.Pomocník

    To či Venedi lode spálili alebo nie, nie je podstatné naozaj, ale to, že na nich priplávali je iná vec.
    Ale veď dajte niečo, čo vysvetlí tie hore dve mnou spomínané, historicky doložené a rovnomenné a kráľovstvá-kniežatsvá s týmto menom.

  7. Avatar Pomocník 1. júna 2018 / 16:36

    Vy nechápete, že na tom, že niektorí tí jednotliví Veneti po Európe sú MOŽNO poprepájaní nie je nič nové, a ak to tak je, tak z tejto skutočnosti nič ďalšie nedozvieme (lebo nám to nič nehovorí o ich pôvode)? Zároveň ale tá poprejánosť je len jeden z názorov, sú aj iné. A sporné to bolo už pre dobových, teda rímskych autorov, nieto ešte dnes. Kvôli tomu tu vypisujete kilá textu, aby ste nakoniec objavili Ameriku ??…Pokiaľ ide o tých Fínov atď., nájdete aj to v linku, čo som dal hore, nedal som ich tu veľa, tak si dajte tú námahu a aspoň niečo si z toho prečítajte, aby ste sa priučili a nemuseli stále objavovať objavené.

  8. Avatar Jozef 1. júna 2018 / 16:52

    Dobrý deň p.Pomocník

    Veľmi pekne ďakujem za odkaz na tých Fínov a vene-lodiarov, určite sa na to pozriem.

    Nevšimol som si zatiaľ v žiadnej lituratúre, ani len hypotézu, nie to ešte že by niekto doložene argumentoval, že Tuatha Dé Danann, boli Veneti.
    Ale Vy si dajte tú námahu, ak Vás môžem požiadať a doložte nejaký z „Vašich“ zdrojov, v ktorom sa takéto niečo píše a až následne potom, ma stavajte do úlohy Krištofa Kolombusa.

  9. Avatar Pomocník 1. júna 2018 / 17:15

    Vy vôbec nečítate s porozumením, čo sa vám píše. Ja som nič špeciálne o Tuatha… nepísal, išlo o niečo iné, a informáciu, na ktorú sa pýtate máte hore… A mimochodom ten Kolumbus nesúvisel s týmto, ale s tým ostatným, čo tu píšete, tak tu nemiešajte piate cez deviate…. Takže: Keď sa odnaučíte úkolovať ľudí po internete (ešte k tomu kvôli veci, ktorá zo svojej podstaty nikam nevedie) a čítať s porozumením, tak sa znova ozvite.

  10. Avatar Pomocník 1. júna 2018 / 17:38

    Ale na záver vám ešte dám ten link na tú loď, aby to nevyzeralo, že sa vyhováram, a že ste to mali pekne „predžuvané“ a ani náhodou nemuseli niečo hľadať sám: h ttp://www.uralonet.nytud.hu/eintrag.cgi?id_eintrag=1703

  11. Avatar Jozef 1. júna 2018 / 19:44

    Dobrý deň p.Pomocník
    Ja som Vás len slušne požiadal, aby Ste si dal tú námahu aj Vy a ma naviedol, či ukázal mi jednu serióznu prácu, či aspoň len hypotézu, v ktorej sa uvažuje o tom, že ľud dísy (W)Anu (Tuatha Dé Danann) z írskej mytológie, boli Veneti. A už len týmto, som Vám dal jasne na vedomie, že ak by som aj popísal „tony“ textu nielen „kilá“, tak tento poznatok vyplývajúci z našej besedy, ktorý sa dá veľmi dobre podložiť, z existujúcich zdrojov, je sám o sebe nový a pre mňa „hodnotný“, ale zároveň, mi bude o to milší, ak sa na mňa nebudete zaň hnevať.
    Myslím, že ja som vám až doteraz, vždy dobre rozumel a nie je a ani nebolo v mojom úmysle Vás akokoľvek „úkolovať“. Vážim a cením si Váš prístup k akejkoľvek diskusii z pohľadu Vašej objektivity, ktorú, sa snažíte vždy uplatniť, keď je tento navyše ešte aj mne blízky.
    Prepáčte, ale Vašemu poslednému a výlučne len ( ! ) tomuto jednému príspevku naozaj, buď nerozumiem, alebo Vám na mne niečo (iné) vadí a tak Ste to napísal takto…
    Naozaj sa nemám tento raz za čo ospravedlňovať, ale veľmi by ma mrzelo, keby som sa Vás akokoľvek dotkol.

    Ale ako inak, radšej zase uvediem inú „pozoruhodnosť“.
    Na území Brigantes cez ktoré musel prechádzať v 5 stor. aj Cunedda Wledig , existovala pevnosť Vindolanda, ktorá bola južne od hadriánovho valu. V 1 stor. n.l. bol ich panovníkom Venutius a jeho manelka Cartimandua. O ľuďoch Brigantii s rovnakým menom sa zmieňuje Strabón, ako o menšom kmeni, ktorý bol súčasťou Vindelicov v Alpách.

  12. Avatar Jozef 1. júna 2018 / 20:17

    Dobrý večer p.Pomocník

    Ešte dodatok.

    Tí alpskí Brigantii, ktorí boli súčasťou Vindelicov sídlili na brehu Venetského jazera ( lacus Venetus ).

  13. Avatar Tučko Bombička 2. júna 2018 / 10:31

    Čo sa deje s Vatikánom? (odstrániť medzery)
    ——————————————————————–

    ht tps://gloria.tv/video/VmYMaMZuJ3wb3R2DvQVmtcfYn

    ht tps://pewtube.com/user/Liturgischer_Tanz/fTTsop7

  14. Avatar Tučko Bombička 2. júna 2018 / 11:11

    dodatok: zábery sú z dňa katolíkov v Munsteri, Nemecko, máj 2018.

  15. Avatar Jozef 3. júna 2018 / 9:59

    Dobrý deň p.Pomocník

    Tak som si pozrel ten odkaz, je to vlastne výťah z maďarského etymologického slovníka a uvádza sa tam toto.

    wene-še FW ‚csónak‘ de ‚Boot, Kahn‘ en ‚(rowing-)boat‘

    finn vene ‚Boot Kahn, Barke, Nachen‘ Gen. veneen
    reg veneh ‚Boot Kahn, Barke, Nachen‘
    reg venhe ‚Boot Kahn, Barke, Nachen‘

    észt vene ‚Kahn Boot‘ Gen. vene

    számi/lapp L vanās ‚Boot Schiff‘
    N fânâs ( ~ vânâs) -dn- ‚Boot Schiff‘
    Not vѳnas ‚Boot‘
    Not vѳnnas ‚Boot‘
    Kld vѳns, -nnas ‚Boot‘
    T vans ‚Boot‘ Gen. vanni̊zi̊

    mordvin E venč ‚Kahn‘
    E vänč ‚Kahn‘
    M veńeškä ‚Kahn‘
    M veńeš ‚Kahn‘

    Falls finn. vene usw. Ableitungen von einem Verb *vene- ‚sich dehnen‘ sind (s. unter *wene- ‚sich ausstrecken, sich dehnen‘ FW) (Serebrennikov: Ėtimologija 1966: 302; E. Itkonen: UAJb. 41: 102), so muß die Ableitung *wene-še ursprünglich eine Art Boot oder Floß bedeutet haben, das vom Ufer her gezogen wurde.

    Das Ableitungssuffix *še ist in FW Zeit an den Stamm getreten.

    Čiže, podľa hore uvedeného jednoznačne slovo wene ( wene-še ), s derivačnou príponou -še, znamená v uvedených jazykoch plavidlo, ktoré sa dá v slovenčine nazvať člnom, prípadne čln s veslami ( veslica ), ktorý bol pôvodne „vyťahovateľný, ťahaný, či sťahovaný,“(?) z brehu, či na breh. Asi tak som tomu rozumel.
    Že by sa tam priamo písalo o súvise s výrobcami či staviteľmi týchto plavidiel, teda „lodiarmi“ neviem, lebo to tam podľa mňa uvedené nie je.

    Ešte dodám, že v tom mojom príspevku, ktorý som spomínal, že mi neprešiel, sa pod týmto vene-člnom, myslelo a predstavovalo ako plavidlo, ktoré je zároveň aj konštrukčne vydlabané, či vytesané z jedného kusa kmeňa stromu.

  16. Avatar Milanko 4. júna 2018 / 23:50

    Marakéšsky dohovor za SR pred pár týždňami podpísal za SR poverený veľvyslanec v Belgicku. Tým sa SR vraj zaviazala prijať 10.000 afrických imigrantov a platiť im mesačne 800 Eur. Médiá o tom mlčia. Čo to má znamenať?

  17. Avatar Jozef 8. júna 2018 / 18:22

    Dobrý deň p. Pomocník

    Asi Vám to už nestojí za odpoveď.
    Ja, ale aj tak uvediem, ďalšiu pre mňa „pozoruhodnosť“, ak dovolíte.

    Potomok, pravnuk spomínaného kniežaťa Gwynedd(-u), Cunedda Wledig(-a) (386 – 460), menom Maelgwn Gwynedd (497 – 547) si vzal za manželku ( *neznámeho mena ?), ktorá bola dcérou kniežaťa Sawyl(-a) Penuchel(-a) (488 – …) ( bretónsky Samuil Penissel, welšsky Sawyl Ben Uchel, írsky Samuel Chendisel.

    Potomok Maelgwn-a Gwynedd-a, v priamej šiestej línii, čiže pra, pra…vnukom bol knieža menom Cadwaladr (633–682), latinsky Catuvelladurus anglicky Cadwallader).

  18. Avatar Jozef 10. júna 2018 / 13:15

    Dobrý deň všetkým návštevníkom blogu.

    Neviem či pre niekoho vôbec je zaujímavé to, čo som doteraz o bretónskych, ale aj britských Venetoch a neskoršom rannostredovekom vývoji týchto ich pôvodných území, t.j.kniežatstiev Gwynedd a Gwened napísal. Naozaj by som nevypisoval „kilá“ textov, ak by som to považoval za bezpredmetné, či pre našu históriu bezvýznamné.
    Tých pre mňa „pozoruhodností“ je tam naozaj veľmi veľa a tak som sa ešte rozhodol uviesť následne zatiaľ jednu ďalšiu, ktorá bezprostredne súvisí z mojím minulým príspevkom, aj keď už mimo debaty, ktorú som viedol s doterajším diskutujúcim, čo je podľa mňa škoda.

    Ale najskôr ešte zdôrazním jednu skutočnosť z minulého príspevku.

    Dve minule spomínané mená a to meno Cunedda Wledig, zakladateľa kniežacej dynastie Venedótie ( Gwynedd ) a meno Cadwaladr ( lat.Catuvelladurus ) sú identické, len zapísané odlišne v dôsledku časového odstupu.

    Takže, teraz to „nové“. Minule spomínané rímske opevnenie južne od Hadriánovho valu, v krajine s názvom Vindolanda, ktorá sa v rímskom období nachádzala na území kniežaťa Brigantes, s menom Vennutius, sa v neskorších prvých písomných záznamoch objavuje a spomína aj ako „Chesters on Caudley“, „Little Chesters“ alebo „Chesterholm.

    Na juhozápad ďalej, už na území Venedótie sa nachádzala iná rímska pevnosť Deva postavená okolo roku 70 n.l. s dnešným názvom tiež Chester, teda úplne rovnakým ako napr. Little Chesters pomenujúcim historické rímske územie a pevnosť Vindolandy.

    V tomto teritóriu a lokalitách priamo súvisiacich s územím pevnosti a mesta Deva, ležiacej pri ústí rovnomennej rieky Dee do mora, sú preukázané početné archeologické náleziská z rímskeho obdobia, predovšetkým kamenné oltáre zasvätené rímskej bohyni Minerva, no napriek tomu túto lokalitu Rímania pomenovali Deva, po bohyni Dé ( Danu ), teda podľa identickej bohyni, ktorej bol zasvätený aj ľud Tuatha Dé Danann a nie podľa svojho božstva Minervy.

    V ranom stredoveku, bolo toto územie súčasťou Llangadwaladr, teda územia ovládaného spomínaným kniežaťom Venedótie menom Cadwaladr.

    Všetky tieto uvedené skutočnosti sú o to „pozoruhodnejšie“, že u nich existuje „ekvivalentný“ náprotivok na „našom území“, teda ako by povedali briti counterpart.

  19. Avatar yoss 11. júna 2018 / 9:18

    piste Jozef,
    ja to citam. akurat nie vsetkemu rozumiem :-)))

  20. Avatar Jozef 11. júna 2018 / 9:49

    Dobrý deň p.Yoss

    A môžem vedieť čomu nerozumiete ?

  21. Anton Hrnko Anton Hrnko 11. júna 2018 / 23:16

    Celkom nechápem zmysel diskusie na tomto blogu o udalostiach a dejoch niekde v Bretónsku a v Británii. Predovšetkým si treba uvedomiť, že Veneti takmer s istotou neboli Slovanmi. Ale aj keby sa potvrdila tá asi 1-percentná pravdepodobnosť, že áno, nijakým spôsobom sa ďaleké sociéty niekde v Bretónsku nepodieľali na etnogenéze slovanských národov tu v našom priestore. A to platí aj o pomerne silnej skutočne slovanskej komunite, ktorá hrala významnú úlohu v moslimských kráľovstvách na Pyrenejskom polostrove. Jednoducho môže to byť ako zaujímavosť, ale bez cplyvu na naše dejiny. A tento blog som založil na propagáciu slovenských dejín.
    Na a k tomu Bretónsku. Názov vznikol po presídlení značnej časti keltského obyvateľstva z Británie (francúzsky Bretagne) na európsky kontinent pred útokmi Anglov a Sasov. Preto neskôr potrebovali Francúzi odlíšiť La Petit Bretagne (Bretónsko) od La Grande Bretagne (Veľká Británia).

  22. Avatar Jozef 12. júna 2018 / 9:32

    Dobrý deň
    Sv.Kolumbán (543 – 615) bol iroškótsky misionár narodený v írskom kráľovstve Mide Old Irish (Kingdom of Meath), dnes Leinster pôsobiaci predovšetkým v Europe v Bretónsku ( Saint-Malo ), v Gálii a Burgundsku ( Soisons, v Tours navštívil hrobku sv.Martina, ďalej Nantes, Luxeuil-les-Bains- Luxovium, Fontaine-lès-Luxeuil Ad-fontanas, potom cez Méty do Nemecka ( Mainz ), a následne do Švajčiarska k jazeru Zurich a potom do Bregenzu na Venetskom jazere, kde zostal jeden celý rok a práve tu na tomto mieste sa rozhodoval či má svoju cestu nasmerovať k Slovenom, alebo do Talianska, nakoniec sa rozhodol pre Taliansko, zanechajúc tu jedného so svojich írskych spoločníkov menom Gall, ktorý ovládal miestny jazyk a zostal tam kázať v ňom.

    Sv.Amandus ( 584 – 675 ), narodený v Lower Poitou, Neustria, jeho prvotné štúdium, ktoré absolvoval proti vôli svojej rodiny, bolo v kláštore na ostrove Île d’Yeu, patriaceho do súčastného regiónu Vendée, ktorí tam založili írsky missionari z Bangoru, na posvätnom mieste prehistorických, neolitických megalitických dolmenov a menhirov. Odtiaľ odišiel do Bourges k svojmu učiteľovi biskupovi Sv. Austregisilus-(ovi) (biskupom 612 – 624), ktorý bol správcom kráľovského dvoru kráľa Gontrama v Chalon-sur-Saone a stal sa jeho žiakom a žil tam 15 rokov. Po púti do Ríma sa v roku 628 stal misijným biskupom vo Francúzsku bez pevnej diecézy. Na žiadosť Clotaire II evanjelizoval pohanských obyvateľov Ghentu (Latin: Guntia, Gontiae sacrum ) a neskôr rozšíril svoju pôsobnosť na celé Flámsko. Založil kláštor v Elnone, kde pôsobil ako opát štyri roky. Po návrate do Francúzska okolo roku 630, založil Amandus v Gente v roku 633 dva kláštory; jeden v Blandinbergu a druhý zasvätený sv. Bavo. Pri svojom pôsobení na kráľovskom dvore rozhneval Dagoberta I tým, že vytýkal kráľovi nemravný život. Napriek intervencii sv. Acariusa bol Amand vylúčený z kráľovstva a aj keď ho neskôr Dagobert opäť požiadal, aby sa vrátil a vychovával dediča kráľovského trónu, Amandus odmietol a svoju ďalšiu misijnú činnosť a úlohu viedol medzi Slovenov do údolia a povodia stredného Dunaja i na dnešnom Slovensku. Táto jeho misia sa skončila neúspešne a Amandus odišiel do Ríma k pápežovi. Po návrate do Francúzska v roku 639 postavil v blízkosti mesta Tournay opátstvo.

    Sv. Rupert zo Salzburgu, pochádzal zo vznešeného rodu, ako potomkov priamej línii merovejovcov z okolia Wormsu. Vzdelanie nadobudol v írskom kláštore. V roku 696 sa stal biskupom vo Wormse. Pre nezhody so šľachticmi, vedúcimi nemravný život, títo na neho zanevreli a začali ho prenasledovať. Preto musel Worms opustiť a Odišiel do Bavorska, kde ho agilollfingerský panovník Teodor prijal s otvorenou náručou. Tam našiel vhodné miesto v salzburských horách, na zrúcaninách niekdajšieho hradu Juvavum a postavil biskupské sídlo. V Salzburgu založil kláštor, v ktorom sa vychovávali budúci kňazi. Neďaleko mesta dal vystavať kláštor pre rehoľníčky, kde sa stala predstavenou jeho sesternica sv. Ehrentruda. Oba kláštory stoja dodnes. Preniesol pozostatky sv. Amanda do Salzburgu.

    Títo traja svätci priamo súviseli z iroškótskimi misiami a mali dosah aj na naše územie a všetkým trom bol zároveň známy aj Sv.Martin z Tours.

  23. Avatar Milanko 12. júna 2018 / 10:18

    By som mal malú pripomienku k slovanskej societe v starom Španielsku – súvisiacu s obchodom s otrokmi….
    Nespochybňujem, že tam dajaká takáto bola, ale neviem si to fyzicky predstaviť, že by bola dajaká veľká a ak, že by tvorila komunitu hovoriacu slovanským jazykom.
    Vekom starších otrokov tam nevozili , aby sa rentovali dopravné náklady, vozili ak tak iba deti a mladých mužov a ženy – zrejme z oblasti Bulharska (vojnových zajatcov) , a možno Ukrajiny….trhy s otrokmi boli neskôr aj v Prahe…Musel to byť drahý počin odviesť ich loďami do muslimskej časti Španielska. Navyše neboli zvyknutí na horúcu klímu južného Španielska – na prácu na poliach neboli vhodní.
    Osobne si myslím, že sa jedná o chybu – latinské slovo osobného postavenia – sclavus bolo nekriticky na 100% stotožnené s národnosťou.
    Osobne si preto myslím, že tam boli len sporadicky a ak, tak to boli telesne pekní otroci / otrokine určení na špeciálne účely…. Žiadne veľké davy. Aj ako špeciálni remeselníci – otroci nepripadajú do úvahy, pretože v tej dobe zďaleka nekonkurovali gréckym, a arabským remeselníkom (čo by tam vyrábali za luxusné a technicky náročné výrobky?). Myslím že slovanských otrokov v Španielsku treba kriticky počtom okresať na jednotlivcov.

  24. Avatar Jozef 12. júna 2018 / 16:24

    Ak by sme vôbec chceli hovoriť o tom, že či Veneti boli, alebo neboli Slovanmi, tak by sme si museli najprv vysvetliť čo si kto predstavuje, pod Venetmi a čo pod Slovanmi.
    O tých Slovanoch sa síce na tomto blogu už viedli nekonečné „debaty“, no v ich ponímaní, je to u mnohých z nás myslím si veľmi rôzne.

  25. Avatar Milanko 12. júna 2018 / 23:31

    Spochybňujem pomerne silnú slovanskú komunitu na Pyrenejskom polostrove – jedná sa o zrejme o rezistentný omyl pri čítaní vtedajších písomných dokladov- stotožnenie štatútu ľudí – sclavos (otrok) , si mnohí stotožnili s národnosťou….
    V tej dobe vozenie otrokov z územia Ukrajiny či Bulharska (možno aj z VM, či z Prahy) nemohlo byť pre obchodníkov ekonomicky efektívne. Slovania neboli vhodní na telesnú prácu v horúcom prostredí južného Španielska, neboli ani dajaký žiadaní super remeselníci v porovnaní s Grékmi. A to už nehovorím o obrovských vzdialenostiach – cena dopravy znížila zisk obchodníkov.. Dajakí Slovania tam iste boli , ale to boli deti a mladí ľudia určení na špecifické účely….
    Malo by sa to prehodnotiť, podobne ako technicky nemožný brod pod Bratislavským hradom (brodilo sa len cez malé ramienko na Pečenský ostrov).
    Súhlasím s pánom Hrnkom v tom, že názov kmeňa Veneti nemožo stotožniť s germánskym pomenovaním (západných) Slovanov (Winidi)

  26. Avatar Pomocník 13. júna 2018 / 13:09

    Snažíte sa popierať niečo, čo je doložené tisíckami dokladov. Úvod do problematiky : h ttps://web.archive.org/web/20050817054100/http://www.encislam.brill.nl/data/EncIslam/C8/COM-0978.html. Ešte poznamenám: 1. Pojem Sakaliba zahŕňal pôvodne Slovanov, neskôr zrejme aj bledých susedov, čiže možno aj Nemcov a Severanov, ale jadro tvorili explicitne Slovania. 2. V arabčine bolo a je slovo pre Slovana a otroka úplne rôzne, takže k zámene dôjsť nemohlo (tie slová splynuli v iných jazykoch, nie v arabčine). Len v Cordobe (!) bolo podľa Arabov v 10. storočí 13 750 Sakaliba (všimnite sú konkrétnosť). Toľko fakty.

    Ja osobne dodávam, že Slovania tam boli ešte iným spôsobom – tým, že minimálne Vandali zo obdobia sťahovania národov boli takmer určite Slovania, ako to tvrdia skoro všetky dobové texty (ale ako popierajú dnešní historici).

  27. Avatar Pomocník 13. júna 2018 / 13:11

    Sakáliba (aby ma niekto neobviňoval z nepresnosti).

  28. Avatar Jozef 13. júna 2018 / 17:18

    No a už sme pritom ( ľudovo povedané „doma“ ), „jeden“ tvrdí, že slovanská komunita, hrala významnú úlohu napr. v moslimských kráľovstvách na Pyrenejskom polostrove, „druhý“ že je to „rezistentný“ omyl a tými, Slovanmi sa mysleli otroci a „tretí“ zas, že arabský pojem Sakáliba pre označenie Slovanov spočiatku explicitne zahŕňal Slovanov, no neskôr aj „bledých susedov“, čiže Nemcov a Severanov a „rezistentný omyl“ majú vlastne na svedomí súčastní historici, pretože tvrdia že Vandali neboli Slovanmi.

    Čo sa týka Venetov, tak názor toho „prvého“ je, že Veneti neboli Slovania a to preto ( pokiaľ sa dobre pamätám z jeho dávnejšieho vyjadrenia sa, k tejto otázke priamo na tomto blogu, dá sa to dohľadať ak bude treba ), že pôvodne Veneti len sídlili na „približne tých istých územiach“, v susedstve „tzv.Germánov“, ktoré neskôr ( v 5-6 stor.), zaujali Slovania, keď sa na týchto teritóriach objavili a tak ich Germáni len pomenovali ( prezvali ) Venetmi, teda po ich predchodcoch.

    „Druhý“ súhlasí s tým „prvým“ ( podľa vyjadrenia jeho samotného ) v tom, že názov ( !!! ) kmeňa Veneti nemožno stotožniť s germánskym pomenovaním (západných) Slovanov (Winidi), pričom ten „prvý“ paradoxne, o germánskom pomenovaní Slovanov exonymom Winidi ( aspoň zatiaľ ) tvrdí presný opak a to, že názov Venetov práve Germáni preniesli na Slovanov a pomenovali ich takto Winidmi, pričom zároveň tvrdí, že Veneti takmer s istotou neboli Slovanmi a to na 99 %, ale aj keby sa potvrdila tá asi 1-percentná pravdepodobnosť, že áno, tak potom, podľa neho aj tak, nijakým spôsobom sa ďaleké sociéty niekde v Bretónsku nepodieľali na etnogenéze slovanských národov tu v našom priestore. Tak neviem s čím, alebo v čom vlastne, ten „druhý“ súhlasí s „prvým“.

    No a „tretí“ si zas myslí, že to, že niektorí tí jednotliví Veneti po Európe sú MOŽNO poprepájaní, nie je nič nové, a teda, ak to tak je, tak potom sa z tejto skutočnosti aj tak nič ďalšie nedozvieme (lebo nám to nič nehovorí o ich pôvode). Zároveň ale tá popre/pá/jánosť je ( má byť ) len jeden z ( oficiálnych ) názorov, ( pretože ) sú aj iné. A sporné to bolo ( asi myslí na tú ich poprepájanosť ) už pre dobových, teda rímskych autorov, nieto ešte dnes.

    No vida a to sa zatiaľ ozvali len traja besedujúci, ktorí „riešili“ otázku Slovanov a Venetov, resp. či Veneti boli, alebo neboli Slovanmi.

    Ja by som túto otázku „vyriešil“ tak, že by som ju zatiaľ vôbec neriešil, len by som uviedol to čo tvrdí „štvrtý“ ktorý bol súčastníkom týchto „Slovanov“ a je to jeden z všeobecne najznámejších príkladov, ktorý sa dochoval v mnohých zdrojoch aj v kronike, ktorej sa za autora podľa jednej z verzií uvádza tzv. „Fredegar“, podľa iných verzíí, boli jej autormi viacerí a zapísali.

    Anno 40 regni Chlotharii, homo quidam, nomine Samo, natione Francus, de pago Sennonago plures secum negotiantes ascivit, ad exercendum negotium in
    ________________________________
    Sclavos , cognomento Winidos,
    ________________________________
    perrexit

    a hneď v ďalšej vete následne aj

    Sclavi jam contra
    _____________________________
    Avares, cognomento Chunos
    _____________________________

    , et regem eorum Gaganum coeperant rebellare.

    a následne
    _______________________
    Winidi Befulci Chunis
    _______________________

    fuerant jam ab antiquitus, ut cum Chuni in exercitu contra gentem quamlibet aggrediebant, Chuni pro castris adunato illorum exercitu stabant, Winidi vero pugnabant; si vero ad vincendum praevalebant, tunc Chuni praedas capiendum aggrediebant; sin autem Winidi superabantur, Chunorum auxilio fulti vires resumebant.

    Čert, aby sa v tom čo uvádza ten „štvrtý“ vyznal, že ?

  29. Avatar Pomocník 13. júna 2018 / 22:21

    Teraz ste pomiešali asi 4 priamo nesúvisiace témy a potom sa čudujete, že sa v tom nevyznáte. Rozdeľte si to na čiastkové (teda správne) otázky a začne vám to dávať zmysel. Ale ja s k otázke Venetov nevyjadrujem, pretože to nikam nevedie a pán Hrnko správne poznamenal, že aj keby náhodou všetci Veneti (v celej Európe) boli kedysi Slovania, tak je to zaujímavé a pre slovenské dejiny to skoro nič neznamená…

    (Ale aby som vás ešte viac na záver tejto témy domotal, tak som si minule niekde na internete všimol, že jeden z „oficiálnych“ názorov na Venetov je dnes taký, že to je názov pôvodne latinský a podľa etymológie toho latinského slova to slovo znamená niečo s vodou [všimnite si, že zas tam je tá voda, lode atď….] a teda išlo v podstate ani tak nie o názov etnika, ale len akúsi charakteristiku ľudí (ľudia od vody) a označenie národov to bolo až druhotne a preto sa to tak často opakuje na rôznych miestach. Netvrdím, že to tak bolo, ale máte o čom premýšľať. …)

  30. Avatar Pomocník 13. júna 2018 / 22:23

    Chcel som samozrejme povedať: …zaujímavé, ALE pre slovenské….

  31. Avatar Pomocník 13. júna 2018 / 22:41

    Ešte aby som nebol kryptický, o čo tu hlavne ide: Tí Veneti pri Atlantiku a Ven(e)di niekde u nás, nie sú nevyhnutne (a asi ani nie sú reálne) to isté (aj pri niektorých variantoch názvov sa to môže kryť). Takže jedna otázka je (teraz použijem pre zjednodušenie stále ten istý názov), či sú poprepajání Veneti pri Atlantiku, ďalej či sú poprejání Veneti pri Atlantiku s Venetmi v Taliansku, alebo Veneti v Taliansku s Venetmi ako Slovanmi, alebo Veneti ako Slovania s Venedmi v Lotyšsku atď., alebo či sú náhodou poprejání všetci. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, osady s Wendisch…a pod. v názve sú napríklad aj v Nemecku v oblastiach, kde žiadni Slovania ani Veneti od Atlantiku – pokiaľ vieme – neboli. Ako vidíte, toto je na laickej úrovni neriešiteľný problém, vyžaduje si veľký kus práce. A nakoniec skončíte aj tak tam, kde antickí autori, ktorí sa už vtedy o tom hádali. Tak keď oni to nevedeli, tak ako to máme vedieť teraz o 2000 rokov neskôr?

  32. Avatar Milanko 14. júna 2018 / 0:06

    Zaujalo ma označenie Chuni

  33. Avatar Jozef 14. júna 2018 / 3:03

    Dobrý večer p. Pomocník
    Ak si všimnete a pozriete sa späť pred môj príspevok
    Jozef 12. júna 2018 / 16:24,
    tak zistíte, že až dovtedy som o žiadnych „Slovanoch“ ani náhodou, vôbec nič nehovoril a ani potom som o nich hovoriť veľmi nechcel, lebo mi bolo jasné, že naše „predstavy“, o nich sa rôznia, len som už nemohol ignorovať stanovisko p.Hrnka, o jeho etnogenéze slovanských národov, vo vnútri akejsi „železnej opony“, na ktorú podľa neho nemôže mať vplyv nič čo sa nachádza mimo tejto „opony“. Toto je nielen nesprávne, ale aj reálne nemožné, pretože keď sa na čokoľvek v dávnejšej histórii pozriete, tak zistíte že vývoj sa nikdy nedal oddeliť, alebo akosi vymedziť, či uzavrieť hranicami, toto sa nepodarilo ani Číňanom aje keď za týmto účelom vybudovali „čínsky“ múr.
    Ale toto teraz, čo som napísal, je až príliš „akademická“ debata na môj vkus.
    Vrátim sa ja radšej k tomu, kde som prestal a popíšem ďalšiu „pozoruhodnosť“. P.Yoss to čo som písal síce čítal, ale nerozumel všetkému a keď som chcel vedieť, že čomu nerozumie, už sa neozval, asi nemá momentálne čas.
    Tak poďme ďalej k tomu counterpart (-ovi).
    Treba sa vrátiť k môjmu príspevku
    Jozef 10. júna 2018 / 13:15, a k tomu čo som písal súvisle až dovtedy.
    Skončil som tam s tým že na „našom území“ existuje k skutočnostiam opísaným v tom príspevku, akýsi náprotivok.

    V rímskych časoch bola hranicou impéria v našich krajoch rieka Dunaj ( Limes Pannonicus, resp Romanus ) a južne od neho sa nachádzal rímsky vojenský tábor Vindobona ( Viedeň ), podobne, ako Vindolanda južne od Hadriánovho valu.
    Ďalej existovalo územie, či krajina Venedov, východne od rieky Visly, rovnako ako západne od rieky Deé, Venedótia.
    Ďalej existoval už vtedy, hrad a mesto, ktoré máme neskôr v 9 stor. doložené ( Annales regni Francorum orientali ) a ktoré sa v reči onoho ľudu hovorí Deva, čiže dievča ( lingua gentis illius Dowina, id est puella dicitur ), rovnako ako na území Venedótie-Gwynedd(-u) bolo rímske opevnenie Deva Vicktrix, nazvané podľa venetskej dísy Danu .
    Nad rímskym opevnenením vojenského táboru Brigetio ( Brigetium/Brigantio/Bregtion ), na druhej opačnej strane rieky Dunaj ( Ister ), sa nachádzalo regnum Vannianum ( Vaniovo kráľovstvo ), rovnako ako za rímskym Hadrianovým valom regnum Brigantes, ktorého kráľom bol Venutius.
    Ale čo je pre mňa „najsampozoruhodnejšie“ je to, že rovnako ako existoval panovník Venedótie ( Gwynedd ) menom Cadwaladr ( lat.Catuvelladurus ), existoval aj panovník menom Katvalda ( lat. Catualda ) a ovládal to územie, ktoré sa ihneď po jeho odchode do exilu, doložene nazývalo regnum Vannianum ( Vaniovo kráľovstvo ). Tento Katvalda si ho vydobyl od Marobuda, vďaka ľuďom u ktorých žil v exile na strednom a dolnom toku rieky Visly a ktoré bolo „nukleárnym“ územím Venedov.
    No a nakoniec, čo je pre “ niekoho tu “ úplne vylúčené, no napriek tomu to doložene !!! bolo, že existoval panovník Sawyl Penuchel, s kráľovským dvorom v Allt Cunedda v krajine Gwynedd a zároveň aj cca o 1 stor. neskôr kráľ Slovenov ( rex Sclavorum, cognomento Winidos ), menom Samo s možným sídlom napr. v Treismaueri ( curtis ad Trigisimam ).

  34. Anton Hrnko Anton Hrnko 14. júna 2018 / 22:33

    Jozef,
    sú veci, na ktoré treba reagovať; sú veci, ktoré si netreba všímať, a sú veci, ktoré sú absolútne mimo. Skúste sa zamyslieť, kam patria vaše príspevky!

  35. Avatar Milanko 14. júna 2018 / 22:49

    Pomocník, voziť slovanských otrokov do južného Španielska nemalo ekonomický zmysel. Sa to nemohlo oplácať. Čo čakal kupec od kúpy, aby zaplatil extrémne drahú dopravu?

  36. Avatar Jozef 14. júna 2018 / 23:08

    Dobrý večer p. Hrnko

    Ak sú moje príspevky, ktoré som tu písal, podľa Vás ako hovoríte „mimo“, tak sa Vám za ich posielanie ospravedlňujem ( ale teda nie za ich obsah ), pretože je to Váš blog a už viac nebudem o týchto „veciach“ písať a Vám to sem posielať.

  37. Avatar Pomocník 15. júna 2018 / 0:12

    Ako vidíte, Milanko, už podľa tých čísiel len pre jedno jediné mesto, nielenže sa to oplácalo, ale tí Slovania tam takpovediac išli na dračku. Takže máte niekde chybu v úvahe/vo výpočte, čo nijako neprekvapuje, keďže ste vtedy nežili a teda vám (aby sme to povedali matematicky) uniká veľké množstvo vtedajších parametrov výpočtu.

  38. Avatar Jozef 15. júna 2018 / 8:39

    Dobrý deň p. Hrnko

    Ale predsa ešte jednu otázku na Vás p.Hrnko v tejto súvislosti, si dovolím položiť. Mohli by Ste mi povedať, aby mi to bolo jasné, čo konkrétne, je podľa Vás v tých mojich príspevkoch „mimo“ ? Aby som sa prípadne od Vás poučil.
    Veľmi pekne ďakujem za Vašu priamu odpoveď.

  39. Avatar Metod J. Sláv 15. júna 2018 / 12:20

    Citujem z knihy Anton Hrnko Dejiny Slovenska veselo i vážne, na strane 16 riadok 5. a 6. :
    „Byzantský historik Jordanes ich (dodávam našich predkov) spomína ako Veneti a delí ich na Slovenov a Antov.“

    Z originálu „Getica“: „…Venetharum natio populosa consedit, quorum nomina licet nunc per varias familias et loca mutentur, principaliter tamen Sclaveni et Antes nominantur. …“

    Citujem tu z tohto blogu ANTON HRNKO, 11. júna 2018 / 23:16, riadok 2. :
    „Predovšetkým si treba uvedomiť, že Veneti takmer s istotou neboli Slovanmi.“

    Z originálu „Getica“ zhrnuté:
    Jordanes rozlišoval Venetov z Venécie (Benátska), ktorých uvádza ako Veneti, t. j. bez „h“ pozri odstavec 292 (… indeque Venetiarum fines …) a nepoznal Venetov z „Brežanska“, pretože ich dobového kráľa Riutima/Riotima uvádza ako Brittona pozri odstavec 238 ( … Riutimum Brittonum rege … ).

    Takže z prečítaného mi vyplýva, že Iordanes „vedel o čom rozpráva“, a ako každý odrodilec, pardon, „svetoobčan“ (= riťolez mocných/bohatých) sa neunúva zmieniť „o jazyku vykorisťovaného plebsu“.

    Nepodarilo sa mi nájsť príklad jazyka Venethov, ale zato sa mi podarilo nájsť príklad jazyka „gebírmi k neslovanskosti odsúdených“ Vandalov:

    VANDAL.
    Woschzi nasch kéns sy nu nebv, nsvesche meno twojo,
    psisz k nam kralostvo twojo,
    sestavi wola twoja yako na nebo y tu na zemi,
    kleb nasch dneisthi day nam schnisz.
    A wodai nam wini nashe, ak my wodawani winikom
    naszym, A newesich nas do pitowaine;
    Ale umosz nas od slego. Li.

    Je to z anglickej knihy Pantographia … z roku 1799.

    A k benátskym Venetom zatiaľ len toľko, že rieka Piava bola pôvodne zapisovaná ako Plava (Plavis).
    A myslím si, že aj pomenovanie DOŽIvotnej funkcie ako DÓŽA, „nie je na zahodenie“.

  40. Avatar Pomocník 15. júna 2018 / 12:41

    Ale p. Hrnko tu hore myslel LEN tých BRETÓNSKYCH/BRITSKÝCH Venetov, že nie sú Slovania. Čítajte s porozumením.

  41. Avatar Jano 15. júna 2018 / 15:05

    p. Jozef,
    skúste to cez východných Obodritov.

  42. Avatar Jozef 16. júna 2018 / 8:57

    Dobrý deň p. Jano

    Neviem čo myslíte, môžete mi to nejako priblížiť ?

  43. Avatar Jozef 16. júna 2018 / 12:10

    Dobrý deň p. Jano

    Zamyslel som sa nad tým čo hovoríte a ak by som predtým nesľúbil p.Hrnkovi ( aj keď on zatiaľ neodpovedá ), čo zatiaľ aj dodržujem ( až pokiaľ sa neukáže že tie moje príspevky sú ako on tvrdí „mimo“ ), že ak si to on neželá, tak sem už nič také písať nebudem, tak by som sa možno na tú Vašu indíciu „pozrel“ aj bližšie, no už som sa zaviazal nepísať, tak nepíšem.
    Ale predpokladám, že tá Vaša indícia spočívala v pôvode mena Východných Obodritov ( Praedevecenti atď…) a mal Ste na mysli, teóriu, či hypotézu, o pôvode mena tohto kmeňa.
    Ale ešte raz, na tomto blogu o takýchto hypotézach, nemôžete uvažovať, len tak, lebo sa ihneď v očiach jeho majiteľa „ocitnete mimo“ a to bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia.

  44. Anton Hrnko Anton Hrnko 16. júna 2018 / 22:24

    Opäť sa tu miešajú jablká s hruškami. Ja som hovoril o tých Venetoch, ktorí sú v raných antických správach spomínaní pri ústi Visly a potom sa usadili pri Benátkach (Venezia) a ich ďalšie rozrody. V histórii sa však bežne stáva, že niekoho nazvú podľa iného kmeňa. Taký najznámejší prípad je, že Francúzi v presvedčení, že Cigáni sú z Čiech, teda Česi ich nazvali Bohemes. Ale aj Rusi nazvali Číňanov podľa Kitanov; Slovania nazvali latinsky hovoriacich susedov Vlachmi, Valachmi, čo boli pôvodne keltské kmene (pozri dnešný Wels, Welsh) atď. Takisto Nemci a niektorí antickí autori pomenovali svojich slovanských susedov Venetmi a Wendami. Ale Veneti niekde v Bretónsku nemôžu mať žiaden vzťah k etnogenéze slovanských kmeňov a národov v strednej a východnej Európe aj zrovna, keby nedajbože boli nejakí stratení Slovania, čo neboli. No a ešte k problému latinského pomenovania otroka. Klasická latina nepoznala slovo Sclavus; po latinsky otrok bolo rab (známe príslovie Rab Res – otrok je vec). Toto slovo sa objavilo v latinčine a v ďalších jazykoch až v súvislosti s obchodom so slovanskými otrokmi. A týka sa to aj arabského variantu tohto slova. Ako zaujímavosť, pán Jozef, na tom nie je nič zlého, ale tu by som skôr očakával príspevky, ktoré majú priamu súvzťažnosť so slovenskými / slovanskými dejinami.

  45. Avatar Jozef 17. júna 2018 / 0:28

    Dobrý deň p. Hrnko

    No vidíte, Vy by Ste skôr očakával príspevky, ktoré majú priamu súvzťažnosť so slovenskými / slovanskými dejinami, ale keďže ja som nič, ale vôbec nič o slovanských dejinách, ako ich chápete Vy, až dovtedy nepísal, tak Ste úplne logicky, vstúpil do tejto besedy s tým, že : “ Celkom nechápem zmysel diskusie na tomto blogu o udalostiach a dejoch niekde v Bretónsku a v Británii“ a to preto že : “ Predovšetkým si treba uvedomiť, že Veneti takmer s istotou neboli Slovanmi. Ale aj keby sa potvrdila tá asi 1-percentná pravdepodobnosť, že áno, nijakým spôsobom sa ďaleké sociéty niekde v Bretónsku nepodieľali na etnogenéze slovanských národov tu v našom priestore.“ A tak presne preto že Ste nechápal zmysel mojich príspevkov, tak Ste sa o nich vyjadril že sú „mimo“.

    Mne ale potom nezostalo nič iné, len očakávať Vašu priamu odpoveď, na moju otázku, že čo je na nich „mimo“ a tak Ste zareagoval, ale keďže sa Vám inak nedalo, tak len nepriamo, že : „Ako zaujímavosť, pán Jozef, na tom nie je nič zlého “ a to Ste zase takto reagoval len preto, že ešte stále nechápete, rovnako ako pri Vašom vstupe do tejto besedy, celkom ich zmysel.

    Ich zmysel, by ale mohol byť zatiaľ, presne opačný, pokiaľ sa mi ho podarí odhaliť a tým potvrdiť a to v tom, že na vývoji ďalekých sociét niekde v Bretónsku a Británii, sa podieľali Veneti, ktorí mali nielen súvis s tými Venetmi podľa ktorých nás „prezývajú“ iní ( napr.tzv. Germáni, ale aj Gréci, Fíni, či Balti ), ale boli to práve tí Veneti, ktorí boli predgermánskymi, predrímskymi a predkeltskými, pra-obyvateľmi, celej Európy.

  46. Avatar Metod J. Sláv 17. júna 2018 / 12:01

    Prezrel som si dva „hrubé“ latinské slovníky a dva etymologické slovníky (slovenský a český), dačo, čo by korelovalo s tvrdením, citujem: „po latinsky otrok bolo rab (známe príslovie Rab Res – otrok je vec)“, som nenašiel.
    Naše (slovanské) etym. slovníky smerujú výklad ku „robiť“ (deformovaného odrodilcami do „onemeckého“ „arbeit“), ani jeden (teda aj ruský napísaný „onemcom“ Vasmer-om – ináč v Iordanovi som si všimol meno VISIMAR / VIDIMIR / VIDIMER / … ) etymologický slovník nespomína súvis s latinským „rab-“ (rabió, rabidus, …) = zúriť, besnieť, šalieť §§§

  47. Avatar yoss 17. júna 2018 / 14:31

    rab res
    ma to sice lingvisticku logiku z rimskeho prava, ale vsemocny googel to nema v databaze

  48. Avatar Milanko 18. júna 2018 / 1:16

    Pomocník – jediný ekonomický dôvod prítomnosti slovanských otrokov v Španielsku boli háremy – sexuálne otrokyne a eunuchovia. Práca na horúcich španielskych poliach to určite nebola. V islamských pomeroch bol vždy pomer ženských a mužských otrokov 2:1 (na rozdiel od čiernych otrokov určených do Ameriky, kde bol opačný pomer ).
    Ak logicky do háremov doviezli 2 otrokyne na jedného eunucha, by tam po sexuálnych stykoch mali po poloslovanských deťoch otrokýň zostať snáď aj dajaké DNA pozostatky…
    ale ako ukazujú celoeurópske prieskumy DNA , haploskupina R1A – prisudzovaná Slovanom, sa v Španielsku rovná naprostej nule.
    Novodobá veda o DNA teda vôbec nepotrvrdzuje státisíce slovanských otrokov v starom Španielsku, ale iba potvrdzuje moju skepsu. Latentne sa opakujúci omyl historikov a zlé pochopenie slova sclavos sa iba stal pravdou. Ak tam Slovania boli kde sa teda stratila ich DNA?
    A Jozefovi by som odporučil, aby si mapy s Venetmi tiež skonfrontoval s dnešným rozdelením haploskupiny R1a, aby zbytočne nepísal.

  49. Avatar Pomocník 18. júna 2018 / 2:02

    Ja som vám hore odpovedal, Milanko. Všetko, čo tu teraz píšete sú logické a faktografické nezmysly. A nemienim o tom diskutovať, lebo by sme museli rozoberať slovo po slove, kde sa mýlite (je toho veľa), nie je na to čas, ja sa zosmiešnim, že na to vôbec reagujem a očividne podľa rôznych vašich príspevkov patríte do skupiny ľudí, ktoré si do smrti budú húsť svoje fantazmagórie, takže to nemá význam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *