Moje vystúpenie na konferencii v Moskve

3. až 5. apríla som sa zúčastnil na pozvanie ministra obrany RF medzinárodnej Moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti (MCIS). Na konferencii som vystúpil s príspevkom, ktorý prikladám:

Bezpečnosť v Európe – úloha nás všetkých

 Hľadanie optimálneho systému európskej bezpečnosti, ktorý by zaistil európskym národom pokoj, mier a prosperitu je veľmi starý. Rovnako starý ako snahy tento pokoj a mier narušiť s cieľom získania neoprávnených výhod, nadvlády jedného národa nad druhým, s cieľom ovládnutia prírodných zdrojov, priemyselných kapacít, ľudského potenciálu alebo trhov. Európa sa tak po celé stáročia utápala vo vojnách, ktoré tvoria kostru jej dejín. Dlhšie mierové obdobia boli tak len akýmisi etapami, keď znepriatelené národy alebo aliancie boli ekonomicky i ľudsky vyčerpané a neboli schopné viesť ďalšie vojny. Plnohodnotnými účastníkmi týchto dejov boli všetky európske národy vrátane Ruska a to či už v úlohe štítu brániaceho Európu pred nájazdmi z Ázie, v úlohe obete agresie svojich západných susedov alebo útočníka naplňujúceho si svoje geopolitické ambície. Od konca druhej svetovej vojny sa však z hľadiska uplatnenia klasickej poučky Karla von Clausewitza, že vojna je len pokračovaním politiky inými prostriedkami, zmenila jedna zo základných premís – dosiahnutie politického cieľa vojnou ohrozuje samu biologickú podstatu existencie človeka na tejto planéte. Vojna, najmä vojna medzi globálnymi veľmocami, už nehrozí len zničením protivníka a ovládnutím jeho zdrojov ako v minulosti, ale znamenala by totálne zničenie bojujúcich strán a s najväčšou pravdepodobnosťou aj zánikom ľudskej civilizácie ako takej. Úvahy o možnom víťazstve v termonukleárnej vojne sú scestné a z hľadiska ďalšieho vývinu našej planéty mimoriadne nebezpečné.

Veľké vojnové konflikty v Európe vždy sprevádzali úsilia o vytvorenie systémových záruk, ktoré by pôsobili preventívne proti vznikaniu ozbrojených konfliktov. V svojej podstate však mali garantovať ochranu víťazov pred prípadnými snahami porazených o revíziu vojenského neúspechu v aktuálnom vojnovom konflikte a získanie stratených pozícií. Preto aj všetky, často veľkolepé projekty na udržanie mieru končili neúspechom. Keď sa pozrieme len na posledných 200 rokov od Viedenského kongresu 1815 s jeho Svätou alianciou, cez Berlínsky kongres 1878 a tzv. koncertom veľmoci, Versailleský systém so Spoločnosťou národov až po jaltský systém z roku 1945 a s Organizáciou spojených národov, nemôžeme nepovedať, že systém prevencie vojnových konfliktov sa sústavne nezlepšoval. Práve skúsenosti od Viedenského kongresu obohatené poznaním hrôz prvej a druhej svetovej vojny priniesli nádejný model zachovávania globálneho mieru v rámci Organizácie spojených národov. Systém medzinárodného práva, garantovaného Bezpečnostnou radou OSN s možnosťou jeho vynútenia, zabezpečil mierový život pre Európanov na niekoľko generácií a samozrejme aj globálnu rovnováhu. Bol síce založený na vzájomnom odstrašení, ale fungoval. Ale aj tento systém ako predchádzajúce môže prestať byť účinný vtedy, ak niektorý z jeho rozhodujúcich aktérov usúdi, že mu prekáža pri realizácii jeho záujmov a pokúsi sa ho obísť alebo zrušiť.

Samozrejme, nemožno obchádzať ani skutočnosť, že jaltský systém vytvoril bipolárny svet a fakticky mier bolo možno udržiavať len za cenu studenej vojny a dovtedy nevídaných pretekov v zbrojení. Svet bol síce bezpečnejší, ale ľudstvo sedelo na sude „pušného prachu“ v podobe nukleárnych zbraní. Preto je prirodzené, že Európania, najmä tí, čo žili v strednej Európe, privítali pád bipolárneho sveta a skončenie studenej vojny. Geopolitická mapa strednej Európy sa následkom rozpadu bipolárneho sveta radikálne zmenila. Dovŕšili sa procesy v Európe, ktoré začali prvou svetovou vojnou a je celkom pravdepodobné, že budúci historici (ak budúcnosť bude) sa budú pozerať na vývin od roku 1914 ako na jednu súvislú vojnu, ktorá skončila rokom 1989 – 1990. Len prostriedky, ktorými sa viedla, sa menili. Po rozpade bipolárneho sveta a skončení studenej vojny sa posledné nesvojprávne európske národy ujali svojej príležitosti a pokúsili sa o získanie skutočnej národnej suverenity. V tomto procese zmien i Slovenská republika prestala byť nesvojprávnou, zabudnutou menšou časťou federálneho Česko-Slovenska a stala sa skutočným suverénnym štátom.

Rozpad bipolárneho sveta, ústup Sovietskeho zväzu zo strednej Európy však vyvolal mnohé staré konflikty, ktoré vznikli ešte v hĺbke 19. storočia v Habsburskej monarchii, viedli cez rozpad Rakúsko-Uhorska k revizionistickej politike v medzivojnovom období a k rozpútaniu druhej svetovej vojny. Bolo prirodzené, že mnohé národy, najmä po vypuknutí občianskej vojny v Juhoslávii sa prestali cítiť bezpečne a hľadali obranu proti možným konfliktom. Partnerstvo za mier, ktoré začiatkom 90. rokov minulého storočia ponúkol Západ bývalým členom Varšavskej zmluvy, sa ukazovalo ako nedostatočné. Bolo prirodzené, že nekomfortne sa cítiace národy strednej Európy videli garanciu svojej bezpečnosti, územnej integrity a hospodárskeho rozvoja v integrácii do funkčného systému s bezpečnostnými zárukami, ktorým v tomto období bolo NATO. Po tom, ako roku 1999 vstúpili do NATO Česká republika, Poľsko a Maďarsko, bola otázka vstupu Slovenska do NATO existenčná.

Keď roku 2003 Slovenská republika vstupovala do NATO, nič nenasvedčovalo tomu, žeby kooperatívna bezpečnosť v Európe tvorená OBSE, NATO a Partnerstvom za mier spojená so základným aktom o spolupráci NATO a Ruska nemala dlhodobo fungovať. Práve naopak, Slovenská republika so svojimi historicky dobrými vzťahmi s Ruskom videla v tom určitú šancu prispieť do celkovej stability na európskom kontinente. Prejavilo sa to aj naším organizovaním historického samitu Bush – Putin v Bratislave roku 2005.

Momentálna situácia vo vzťahu NATO – Rusko nás neuspokojuje. Na Slovensku je len málo takých ľudí, ktorí by si neželali tieto vzťahy zlepšiť. Nevidíme perspektívu sústavného zvyšovania napätia medzi Východom a Západom. Ak si niekto myslí, že Európa bude bezpečnejšia, keď sa budú budovať rôzne „sanitárne kordóny“, je mimo historickej i aktuálnej reality. Žiaden takýto kordón nezničí tú skutočnosť, že tu sme všetci, že to je náš kontinent a bezpečnosť na ňom môže byť len vtedy, keď sa na ňom budú cítiť bezpečne všetci. Niet alternatívy ku kooperatívnej bezpečnosti, ktorej rečou nebudú sankcie, ultimáta a vyhrážky, ale poctivý dialóg, ktorý bude zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených a výsledkom ktorého bude  situácia win – win, nie win – lost. Žiadne dvojité štandardy nemajú miesto v týchto vzťahoch, žiadne výhody pre jednú stranu, ale uznanie rovnoprávnosti všetkých strán, všetkých partnerov.

 

261 Responses

  1. Metod J. Sláv 19. mája 2018 / 16:06

    Tak, a je to tu !!!

    V NATURE vyšiel tento článok:

    w ww.nature.com/articles/s41586-018-0094-2

    Z tohto článku som vyčítal, že náš „Vändäl“ je „samá rarita“:

    1) po otcovi je R1b1b2g, ktorú ešte neuvádza ani anglická Wiki, a u dnes žijúcich bola zistená haplogrupa „len“ R1b1b2 v tureckej Konyi a tur. Gaziantep, a v Bahrajne, a až v Bhutáne.

    2) po matke je U4b3, ktorú takisto Wiki neuvádza, ale U4 a U4a má pôvod na Strednom východe, a U4c1 zas v Európe.

    Možno z mnou poznaného zhrnúť, že tento genetickým pôvodom „Stredovýchodniar“ narodivší sa u nás na severe Slovenska sa musel narodiť kniežaťu, pôvodom z Anatólie, ktoré sa oženilo so šľachtičnou asi tiež dakde z Anatólie, možno tiež len pôvodom.

    Sám pre seba si kladiem otázku, ako sa to mohlo stať? A odpovedám si, čo ak otec Vändäla bol potomkom dajakého „vlúdivšieho sa“ „ľavobočka“ (len matka je istá, otec je, a vždy bol, neistý) do šľachtickej vrstvy Kostobokov „od nás“, o ktorých vieme, že osídlili / ovládli územie v Anatólii. Tento „ľavoboček“, respektíve jeho potomok, sa z Anatólie vrátil na dedičné územie Kostobokov.

  2. Pomocník 21. mája 2018 / 11:47

    Vy neviete hľadať v Googli alebo v čom je problém? A wikipédia je odkedy seriózny zdroj?? …

    R1b1b2g je severná Európa (napr. h ttps://www.fsigenetics.com/article/S1872-4973(10)00117-1/abstract)

    U4b3 je východná a stredná Európa (napr. h ttps://www.eupedia.com/europe/Haplogroup_U4_mtDNA.shtml )

    Z takého výsledku (ak je nesfalšovaný, lebo dnes sa klame ako na bežiacom páse) nevyplýva vôbec nič.

  3. Metod J. Sláv 21. mája 2018 / 13:20

    Ak správne chápem logiku označovania halpogrúp, tak staršia má „menej písmen a číslic“, a tam, kde sa dnes vyskytujú ľudia s haplogrupami „s menej písmenami a číslami“, tak z tej lokality pochádzajú tí potomkovia s mladšími „viac písmenkovými“ haplogrupami.

    Údaje z Wiki, i keď teraz pozerám neaktualizované, mi, s ohľadom na vyššie napísané, postačovali, lebo podporili moje lingvistické poznatky – KTORÉ MIMOCHODOM ZISTENIA, ŽE DNES V SEVERNEJ EURÓPE ŽIJÚ „TÍ S VIAC PÍSMENKAMI“, NEVYVRACAJÚ !!!

  4. Pomocník 21. mája 2018 / 16:03

    Áno, všetky tie „písmenká“ (logicky) pôvodne odniekiaľ inakadiaľ pochádzajú a tak sa to opakuje do minulosti až nakoniec je nejaký spoločný Adam a Eva (netvrdím, že to tak zodpovedá realite, ale tak je to myslené tými, čo sa tým zaoberajú). Ak začnete argumentovať tak, že niektorí z predchodcov daných konkrétnych „písmenok“ žili na konkrétnom mieste v Eurázii, ktoré sa vám práve hodí, tak sa nikam nedostanete, lebo ten reťazec predchodcov je obyčajne taký dlhý, že takto nájdete takmer hocičo hocikde, stačí len hľadať tak dlho, až nájdete vždy toho správneho predchodcu.

  5. Pomocník 21. mája 2018 / 16:12

    To hocičo hocikde myslím samozrejme obrazne.

  6. Metod J. Sláv 21. mája 2018 / 22:36

    Pomocníku, ja som technik (učiteľstvo som mal „doplnkovo“, i keď moja „záverečná práca“ mala viac strán, ako moja diplomovka), ja som logikou aplikovania prírodovedných poznatkov „vycepovaný“ k praxi brania v úvahu len relevantných možností – ja si nevyberám „skrutky“, pretože „tieto a tamtie sú mi sympatické“, ale preto že „tieto a tamtie skrutky vyhovujú pevnostným výpočtom“ B)

    Ja som ku genetike „zablúdil“, lebo gény dedíme, tak ako (za nenásilných okolností) dedíme materinský jazyk – a v slovách jazyka sú tiež zachované nezmazateľné „stopy po ich minulosti“.

    A tieto „stopy po minulosti“ vo „fundamentálnych“ slovách (slovách pomenúvajúcich členov rodiny, časti ľudského tela, čislovky, …) vypovedajú s genetikou haplogrúp identický príbeh o putovaní skupín ľudí z ich pravlasti !!!

    Pomocníku, čo si myslíte, o čom svedčí nápis „divyezhek brezhoneg“ v spodnom riadku na tejto tabuli: h ttps://en.wikipedia.org/wiki/Breton_language#/media/File:Breton_school_sign_in_Rennes.jpg , v krajine na západnom poBREŽÍ Európy, ktorá je v latinských prameňoch zapísaná ako ARMORica –
    AR- = PRI- a MOR = MORE do dnes ???

  7. Pomocník 22. mája 2018 / 3:35

    To prvé doložiteľne to svedčí o existencii praindoeurópčiny (teda keltsko-germánsko-slovanskom prajazyku), s čím vy nesúhlasíte. A to druhé nemá s latinčinou nič, to je keltský názovy, ar je keltské pri a slovo „more“ a varianty máte takmer vo všetkých indoeurópskych jazykoch (takže na to ani nepotrebujete etymologický slovník). Rekonštruovaný ie. tvar je tuším mori.

  8. Pomocník 22. mája 2018 / 3:44

    Inak mimochodom dúfam, že viete, že časť Bretóncov sa volala Veneti, takže tých Venetov sme kedysi mali v Európe od Atlantiku po Moskvu, čo je pozoruhodné.

  9. Metod J. Sláv 22. mája 2018 / 11:52

    Samozrejme, že viem. Ale „oficiality“ zo všetkých strán na nás „revú“, že „Brežania“ prišli z Walesu, čím nechtiac hovoria: Nie len Bretónsko je skomolenina Brežanska, ale aj celá Británia je takisto skomolenina BREŽANSKA S ČIAS DOBY ĽADOVEJ, keď hladina oceánov bola o cca 100 metrov nižšie !!!

  10. jozef 23. mája 2018 / 7:07

    Dobrý deň p.Pomocník

    Prepáčte, že Vám vstupujem do debaty. Tých „pozoruhodností“ spojených s krajom či územím, ktorému sa dnes hovorí Bretónsko je viac ( svojho času som na ne upozornil aj Vášho spoludiskutujúceho ) a existujú aj také, ktoré prechádzajú, „prerastajú“ či sa „pretavujú“, až do istých „spojitostí“ s našou stredovekou históriou.

    Ako príklad zatiaľ uvediem „len“ jednu starovekú „pozoruhodnosť“, tohto územia z rímskych čias. Keď Cézar dobýval Gáliu, narazil tam okrem iných aj na Venetov. S ich podmanením mal značné problémy ( inak úplne iného rázu, ako s bežnými Keltami vo vnútrozemí ), lebo ho veľmi prekvapili, až zaskočili svojím námorným loďstvom a stratégiou, až tak, že musel nad nimi vyhrať a bojovať s nimi v námornej bitke. V tejto bitke ( ale asi bolo viac bitiek, už si to presne nepamätám ) zvíťazil len vďaka jeho šikovnému „ťahu“ či úskoku a to tak, že sa mu nejakým spôsobom podarilo odstaviť manévrovanie lodí zničením ich plachiet a sťažňov.
    Je to celkom „pekný“ príbeh, čo je ale „pozoruhodné“ je to, že tí Veneti svojej lodi hovorili „koráb“ a dokonca je veľmi pravdepodobné ( podľa mojich zistení isté ), že neskoršia aj benátska ( talianska, i portug.caravela ) karavela, je nielen etymologicky ( jej názov, či meno ), ale aj „konštrukčne“ odvodená od týchto venetských korábov. Samozrejme celé toto, má to oveľa širšie a hlbšie súvislosti ( „spojitostí“ ), ktoré z toho plynú, nemám teraz čas to viac rozoberať, ani podkladať to zdrojmi, píšem len to čo si pamätám odvtedy, čo som sa tomu venoval, keď som dávnejšie besedoval o podobnej téme aj s týmto súvisiacej, s Vaším spoludiskutujúcim.

  11. jozef 23. mája 2018 / 7:33

    Dobrý deň p.Pomocník

    Prepáčte a ešte niečo, keď tých Venetov porazil, nestačilo mu, že si ich podrobil, ale „pociťoval“ potrebu sa ich radšej úplne zbaviť, lebo ich následne predal do otroctva.

  12. Pomocník 23. mája 2018 / 18:15

    Tak na ten ich koráb atď. by ma ale zaujímal zdroj. Poznamenávam ale, že existuje aj grécke karabos v podobnom význame (a z toho latinské carabus), odtiaľ je napríklad tá karavela.

  13. jozef 23. mája 2018 / 20:04

    Dobrý deň p.Pomocník

    No musím sa len vyhovoriť pravdepodobne V Cézarových galských vojnách, alebo Dio Cassius, kapitoly o vojnách s Venetmi, už to nedokážem teraz opätovne tak rýchlo vyhľadať. Len si pamätám, že to bolo v originále. mohla to byť aj grečtina ako uvádzate aj Vy a κάραβος ( alebo καράβιον ), napr. u Dia, ten určite písal v gréčtine, ale aj tak v gréčtine je pre loď tvar πλοίο a pôvod gréckeho tvaru κάραβος, je neznámy, alebo ak chceme etymológia tohto slova je negrécka a určite predgrécka.

    Náš Koráb má zase uvedený oficiálny pôvod z Proto-Slovenského *korabjь a tento zas podľa oficiálnych zdrojov pochádza z antickej staro Gréčtiny tvaru κάραβος ( alebo καράβιον ).

    Takže aj keď ho ( Venetský koráb-loď ) nejaký z gréckych autorov pomenoval κάραβος ( alebo καράβιον ), musel mať dôvod prečo loď cudzej konštrukcie nazval práve tak a nie iným gréckym výrazom pre loď a tým dôvodom bol pôvodný názov a tvar vo vtedajšej bretónskej Venetštine.

  14. jozef 23. mája 2018 / 20:40

    Dobrý večer p.Pomocník

    Napadlo ma ešte, bolo by dobre pozrieť, ako sa v najstarších prekladoch biblie uvádza Noemov koráb v gréckom originále, či κάραβος, alebo Κιβωτός του (archa), alebo nejako inak napr. πλοίο, βάρκα… No možno to pozriem ak budem mať čas.

  15. Pomocník 24. mája 2018 / 1:59

    Otázka, prečo by použil práve taký výraz, zas až taká záhadná nie je, lebo aj to grécke slovo karabos aj latinské slovo carabus označujú len určitý typ menšej lode, nie akúkoľvek loď.

  16. Pomocník 24. mája 2018 / 2:23

    Ešte dodám, že grécke slovo karabos takmer určite má niečo s arabským kárib (qárib), lebo sa v stredoveku používalo v tom istom zmysle (pozri Goitein: A Mediterranean Society, S. 305 na Google Books). A to arabské slovo má asi aramejský a to zas možno až akkadský pôvod (sloveso dopraviť) h ttp://www.jassa.org/?p=8813. To len aby ste mali predstavu, aké sú jazyky poprepájané, takto je to skoro vždy, preto tie priradenia ku konkrétnemu jazyku treba brať vždy s veľkou rezervou….Nemalo by sa zabúdať, že v poslednej dobe vyzerá tak, že dosť veľa SÚČASNÉHO ľudstva v Eurázii pochádza z Kaukazu v dôsledku potopy okolo 10 000 pred Kr. (asi v dôsledku dopadu komét(y)), čiže je dôvod, aby aj vzdialené jazykové rodiny mali spoločný pôvod.

  17. jozef 24. mája 2018 / 8:54

    Dobré ráno p.Pomocník

    Je mi jasné, že najskôr sa musím opätovne dostať k tomu môjmu dávnemu zdroju, len si neviem spomenúť kde to bolo.

    Píšete :

    Otázka, prečo by použil práve taký výraz, zas až taká záhadná nie je, lebo aj to grécke slovo karabos aj latinské slovo carabus označujú len určitý typ menšej lode, nie akúkoľvek loď.

    A práve v tom je to ( že grécke slovo karabos aj latinské slovo carabus označujú len určitý typ menšej lode, nie akúkoľvek loď. ) čo som už písal aj ja, že ten náš informátor musel poznať tú konkrétnu venetskú loď, aby použil práve tento výraz, lebo inak by použil len nejaký všeobecný výraz pre plavidlo-loď. A preto ak poznal venetskú loď musel ju vidieť fyzicky a s ňou aj jej posádku, ktorá mu povedala ako sa tá loď volá.
    No je mi jasné, že to je len teória a mohlo to byť všelijako, musím nájsť ten zdroj, ak sa mi to podarí, ozvem sa.

  18. jozef 24. mája 2018 / 9:56

    Dobré ráno p.Pomocník

    A teraz skúsim ďalšiu pre mňa „pozoruhodnosť“. K lodi patrí aj prístav a prístavy sú v zálivoch. Tie venetské zaiste kotvili v Mor-Bihan.
    V súčastnej bretónčine je etymológia tohto slova bihan odvodená od keltského *bekko čo znamená malý, malé.
    A tak je názov tohto zálivu Mor-Bihan „etymologizovaný“ a má znamenať more-malé ( čiže malé more ).
    Je to nelogické, lebo tento záliv, ak by ho pomenovali bretónsky Veneti ( vinikajúci moreplavci ), nikdy nemohli nazvať morom, bol len zálivom a prístavom ich lodí.
    No a tu mi už zostáva len tzv.“ľudová“ etymológia a tá je Mor-Bihan, morský-záliv, čiže doslovne výhon mora.

  19. Pomocník 24. mája 2018 / 12:19

    Ešte k tomu prvému. Vy ste napísali „tým dôvodom bol pôvodný názov a tvar vo vtedajšej bretónskej Venetštine“ [správne má byť venetčine], ale to z toho ani ničoho nijako nevyplýva. Jednoducho sa použil bežný všeobecný výraz (možno arabského/aramejského pôvodu) pre daný typ lode. Samozrejme, že je alternatívne možné, že sa použil bretónsky/venetský výraz podobného znenia, ale to už by muselo byť v tom zdroji explicitne tak formulované (že to je venetský výraz), aby to vôbec stálo za začiatok nejakého rozboru. Ale aj ten hypotetický venetský výraz môže mať – ako vidíte hore – veľa etymológií, lebo to slovo máme dokonca aj v neindoeurópskych jazykoch.

    K tomu druhému: Pravda je nasledovná a veľmi jednoduchá. Bihan znamená (dnes) malý, málo a vo vzťahu k moru nehlboký (najmä ako nízka hladina pri odlive). Bras znamená veľký, vysoký atď. Mor-bihan znamená hluchý príliv/odliv alebo rejda/záliv, mor-bras (ako opozitum) znamená skočný príliv/odliv alebo oceán. Nie je na tom vôbec nič čudné ani nelogické, práve naopak, logickejšie to ani byť nemôže. h ttps://www.brezhoneg.org/sites/default/files/documents/ger.bzh-gal.cornillet-2017.pdf

  20. Jozef 24. mája 2018 / 20:25

    Dobrý deň p.Pomocník

    K tomu prvému hovoríte :

    ….ale to už by muselo byť v tom zdroji explicitne tak formulované (že to je venetský výraz)

    Áno presne tak som to myslel i ja, muselo by byť zo zdroja jasné, že to slovo je Venetského pôvodu a bodka, veľmi pekne ďakujem za Vaše stanovisko máte 100 % pravdu.

    K tomu druhému :

    Ja som niekde vyššie v minulom príspevku napísal že zostáva mi už len tzv. „ľudová etymológia“, čiže v tomto prípade, by som musel nejako preukazáť, že slovo bihan v slovnom spojení Mor-Bihan, má iný pôvod a tým pádom i význam ako v súčastnosti bežne používané bretónske slovo bihan a to nedokážem, takže v princípe máte pravdu aj tu a znovu môžem sa len poďakovať za Vaše dobré stanovisko.

  21. Jozef 24. mája 2018 / 20:58

    Dobrý večer p.Pomocník

    A teraz opäť skúsim inú pre mňa „pozoruhodnosť“. K cestám námorných lodí vychádzajúcich z prístavu patria následne i ostrovy. Jeden v Mor-Bihan sa v súčastnosti volá Gavrinis, no jeho potvrdený názov z histórie je Guirv Enes alebo Guerg Enes. Mohol by som sa Vás spýtať akú by Ste tomuto ostrovu priradili etymológiu Vy ?

  22. Pomocník 24. mája 2018 / 21:54

    Nuž, nenaťahujte nás a navrhnite teda niečo pre začiatok…(Ja ale mimochodom rozhodne nie som odborník na bretónčinu, len vám tu reprodukujem, čo som ponachádzal v slovníkoch. U iných bežných jazykov si trúfnem občas aj na vlastný názor/výskum v oblasti etymológie, ale pri bretónčine ani náhodou.)

  23. Jozef 24. mája 2018 / 22:52

    Dobrý večer p.Pomocník

    Nuž, nenaťahujem, ale keď si netrúfnete Vy ja duplom. Len si myslím, že jazyk z ktorého sa súčastná Bretónčina vyvinula a jazyk Venetov napr. z čias Cézara sú dva odlišné jazyky, napriek tomu, že určité „vplyvy“ pôvodnej Venetčiny sa museli preniesť aj do jazyka z ktorého sa súčastná Bretónčina vyvinula a následne potom tým pádom aj do súčastnej Bretónčiny.

    Teda dva jazyky, akási bilingvalita. V súčastnej Bretónčine sa tomu hovorí divyezhek, pričom etymológia tohto slova sa uvádza ako div- (“dva”) +‎ yezh (“jazyky”) +‎ -ek

    Takže súčastné Bretónske yezh > Proto-Bretónske *jeiθ, > Proto-Keltské *yaxtī > Proto-Indo-Európske *yek.

    V tom rade „nefiguruje“ nijaká Venetčina, len Keltčina a tak buď ako samostatný jazyk neexistovala, alebo s ňou nik ( okrem mňa ) „neuvažuje“.

  24. Pomocník 24. mája 2018 / 23:11

    1. A prečo ste teda spomenuli ten ostrov??…2. S tým Venetmi to je taká ošemetná vec ako so všetkými názvami, čo sa opakujú na rôznych miestach v Еurópe. Mohli to byť stále tí istí ale mohli to byť aj rôzni …a môže to byť len odvodenina od slova loď (to je vaša obľúbená téma). Lebo vo fínčine a estónčine to slovo etymologicky znamená niečo ako lodiari…potom by to mohol byť pôvodne len iný veľmi starý názov pre nejaké národy od mora/rieky. Možností je veľa.

  25. Jozef 25. mája 2018 / 0:24

    Dobrý večer p.Pomocník

    V pobaltských štátoch existuje niečo ako kamenné megality v tvare lodí slúžiace ako hrobové polia, pričom niečo podobné sa spomína aj v Severskej mytológii ako Fólkvangr, čo je pole, na ktorom bohyňa z rodu Vanir-ov menom Freyja príjíma časť padlých v bojoch a tiež meno lode.

  26. Jozef 25. mája 2018 / 0:51

    Dobrý večer p.Pomocník

    Ešte, aby Ste sa ma znova nepýtal, ako minule ( že načo som uviedol ten ostrov ), že prečo to píšem, tak Vanir po anglicky Wane, množ.č. Wanes, pričom sa „etymologizuje“ ako Venus čiže Venuša a Freyja je ako bohyňa spájaná s plodnosťou, krásou, láskou, sexom, vojnou a smrťou i Freyjulundr čo sú jej posvätné háje (Freyja’s sacred grove).
    Etymológia ako pani, panna, viacerých mien, pričom jedno z nich je Vanadís ( Venetská dísa )

  27. Pomocník 25. mája 2018 / 12:04

    Asi si stojím na vedení, ale stále ste nepovedali, prečo ste spomenuli ten ostrov.

  28. Jozef 25. mája 2018 / 20:06

    Dobrý deň p.Pomocník

    No Vy si určite nestojíte, ale keď Ste si netrúfol ani Vy, tak som povedal že ja duplom a dal som radšej do „pozornosti“, posvätné háje a hrobové polia Venetskej dísy Freyji, len tak bez komentára.

    Ale vrátim sa ešte k tej „dvojjazyčnosti“.

    Slovenčina má jedno slovo „jazyk“ na vyjadrenie dvoch významov a to
    – jazyk > sval, ľudský orgán
    – jazyk > reč, napr. ruský jazyk, francúzsky jazyk atď.

    Bretónčina má ale dve rozdielne slová na vyjadrenie týchto dvoch významov a to
    – teod > sval, ľudský orgán
    – yezh > reč, napr. ruský jazyk, francúzsky jazyk atď.

    etymológia teod je nasledovná

    Proto-Indo-Európske *dn̥ǵʰwéh₂s > Proto-Keltské *tangʷāss > Bretónske teod

    „oficiálnu“ etymológiu yezh som už minule písal ako

    Proto-Indo-Európske *yek. > Proto-Keltské *yaxtī > Proto-Bretónske *jeiθ, Bretónske yezh

    No a teraz opäť skúsim inú pre mňa „pozoruhodnosť“

    Termíny ktoré sa uvádzajú ako nástupnícke a zároveň sa dajú odvodiť z PIE koreňa * yek- sú nasledovné

    deriváty
    *yék > *yék-e-ti > Germánske *jehaną > • Staro-Frízština: jā • Staro-Sasčina: *jehan; • Staro-Frankčina: *jehan, *jehhijan; *gajehan, *gajehhijan • Starohorno-Nemčina: jehan; gehan > všetky tieto derivanty, aj ich následovníci, ale už strácajú pôvodný význam ( jazyk, reč, hovoriť atď.)

    *yék > *yék-ti-s ~ *ik-téy-s > Germánske: *jihtiz > všetky tieto derivanty, aj ich následovníci, ale už strácajú pôvodný význam ( jazyk, reč, hovoriť atď.)

    *yék > *yok-o-s > Italické: *jokos > Latinské: iocus > všetky tieto derivanty, aj ich následovníci, ale už strácajú pôvodný význam ( jazyk, reč, hovoriť atď.)

    A tak jediným skutočným následníkom je :

    *yék > Proto-Bretónske *jeiθ > Bretónske yezh • Cornwolké yeth, • stredo Welšké ieith

    Čiže Bretónske yezh v skutočnosti nevzniklo z keltského koreňa, ale koreňa označeného ako Proto-Bretónsky v tvare *jeiθ.

    Takže táto „pozoruhodnosť“, potvrdzuje mnou predpokladaný vývoj dvoch odlišných jazykov, Keltštiny a Venetčiny ( Proto-Bretónštiny ) a zároveň, že súčasné Bretónske yezh, pochádza z Venetčiny ( ale dajú sa z toho vyvodiť aj mnohé iné dôsledky ).

  29. Metod J. Sláv 26. mája 2018 / 0:38

    Vážení diskutujúci, začnem trochu zo širšia. Jazyk je systém predurčený k dorozumievaniu. Prax ukazuje, že ak na spoločenstvo ľudí nepôsobia násilné vplyvy, tak je priam ekonomické zachovávať jazyk bezo zmeny. Ako však ukazujú mýty (aj tie „historikmi vyprodukované“) a potvrdzuje to genetika halplogrúp, tak skupiny ľudí sa sťahovali a veľmi často násilne obsadzovali cudzie územia – prevažne išlo o dobýjanie, a dobyvatelia si „prisvojili domorodky“, tie sa potom snažili naučiť jazyk mužov. Keď sa pozrieme na dnešok, tak cudzinky majú „celoživotný problém“ s našim slovanským jazykom – a v dávnej minulosti neboli školy, médiá, tak tieto domorodky učili svoje deti skomoleninu jazyka otcov. Nuž, a otcovia, ak chceli rozumieť vlastným deťom, tak sa tú skomoleninu naučili tiež.

    Keďže k štúdiu jazykov som sa dostal cez štúdium písiem, tak viem, že dnešné arménske písmo vzniklo „na zákazku vrchnosti“, alebo že hlaholské písmo vyprodukoval Hieronymus zo „Stridon dalmatiae“ horlivý stúpenec „rímskeho“ kresťanstva (viď jeho Vugáta, preklad Biblie do latinčiny) „na oslavu nového Boha“ (viď kríž, kruh a trojuholník zapracované do tvaru písmen). Isto uznáte, že toto sú násilné zásahy do prirodzeného vývoja písma.

    A teraz, keď študujem dnešné jazyky, tak nadobúdam silné podozrenie, že aj medzi jazykmi sú jazyky, ktoré vznikli „na zákazku vrchnosti“ v zmysle „Cuius regio, eius religio“. Aby som nechodil ďaleko, tak „mačarská“ (bahnónska) maďarčina je jasným príkladom „pokusu o reštitúciu domnelej húnštiny“, však pán Fr. Kazinczy, vy „horlivý stúpenec nového boha Atilu“(viď obľúbenosť mena tohto „biča božieho“ v dnešnom „Mačarsku“).

    Istý Johann Parum Schultze autor Fontes linguae Dravaenopolabicae minores et Chronica Venedica, podľa mena už násilne (minimálne ekonomicky) „onemevší“ Polaban, napísal o polabskej slovančine: Týmto jazykom hovorila ešte moja stará mama, ale mladí sa už tento jazyk nechcú učiť – takže v tieto dni mám „na muške“ GÓJČINU SKOMOLENÚ NA Gótčinu.

    A teraz k meritu veci.

    Tá hviezdička pred slovným koreňom hovorí, že ten koreň slova je domnelý, doslova je to konštrukt, vyprodukovaný jazykovedcami, ktorí si myslia, že našli zákonitosti akéhosi vývoja hlások. Títo jazykovedci súc zahľadení do nimi „vytušených“ zákonitostí, si nevšímajú, že tie ich konštrukty sa v mnohých prípadoch „podobajú ako vajce vajcu“. Napríklad „vyhútali“, „sedempočetný“ slovný kmeň *uer- , ku ktorému sa „dopátrali zo siedmych rôznych smerov“. Hovoria tým do sveta, že tí ich Praindoeurópani jedným slovom povedali: 1. HOVORIŤ (všimni si slovenské VRAVieť), 2. ZOHÝBAŤ SA (všimni si české VARI!= Uhni (mi z cesty)!) §§§, 3. VRESK §§§, 4. HORIEŤ (všimni slovenské VATRA) §§§, 5. BRÁNIŤ §§§, 6. VODA (všimni si slovenské VRIEŤ, VARIŤ) §§§ a 7. POZERAŤ (všimni si slovenské VÝR, a české (čeština je „derivát“ slovenčiny) „VEJRAT“ (To vejráš, co?). Ale vážení jazykovedci, veď to je proti logike samotného jazyka, prostriedku na dorozumievanie, aby jedno slovo malo 7 rôznych významov §§§

    Logika jazyka, ako prostriedku dorozumievania, hovorí, že najzrozumiteľnejší je taký jazyk, ktorého slová sa vzájomne, čo najmenej podobajú, teda jazyk s, čo možno, najväčšou pestrosťou, a teda nepodobnosťou slov použitých v jednej vete, ale aj vo viacerých vetách kontextu.

    Logika jazyka je proti takýmto „sedempočetným“ slovám, ako je aj proti ťažko vysloviteľným slovám, ako je údajné „ie-praslovo“ pre číslo desať „*dkmtom“.

    Logika „jasného“ jazyka hovorí napríklad toto:

    Slovanské slovo jazyk vzniklo miernym skomolením slova „ľazyk“ (tak dodnes v jednom ruskom nárečí), čo je „lizák“, ktorým „lížeme“ (do starej latinčiny toto bolo „pretlmočené“ ako „lingua“ a „lingere“).

    Až keď v slovanskom prostredí sa dlhodobým používaním z ľazyka stal jazyk, mohlo dôjsť k jeho „skráteniu“ na waleské „iaith“ alebo „brežanské“ „yezh“ – takže „Proto-Indo-Európskym“ slovom je náš „jazyk“, a nie „z prsta vycucaný“ *dnghua (ani ten *yek-, ktorý neviem, kde ste nabrali).

    A ako je to s našim praslovom „ľazyk / lenzyk“, tak podobne je to aj s našimi praslovami „stredce / sredce“, „obluko / abluko“, či „ohreň / ogreň“ – viď „klik na môj nick“.

    Nezabúdajme, sme priamymi potomkami Dunajskej civilizácie, ktorá používala písmo cca 2000 rokov pred Sumermi !!! (Hľadajte najnovšiu knihu pána Timuru.)

  30. Jozef 27. mája 2018 / 18:39

    Dobrý deň p.Pomocník

    Dnes som sa snažil prehľadať, Cassius Dio-R o m e, 39 knihu How Decimus Brutus, Caesar’s lieutenant, conquered the Veneti in a sea-fight (chapters 40‑43).
    Nenašiel som nič, asi som urobil chybu v preklade, medzi gréčtinou-angličtinou- a slovenčinou.

  31. Jozef 27. mája 2018 / 19:05

    Dobrý deň p.Pomocník

    Dio totižto loď Venetov opisuje ako plachetnicu, bez vesiel, ktorá sa v bezvetrí prestala hýbať. Keď som si pozrel konkrétne typy lodí, ktoré sa dajú preložiť z všeobecného tvaru πλοίο – veľká , alebo väčšia loď, tak aby sa hodili na opisované parametre veľkej plachetnice bez vesiel, tak som mal na výber iba koráb. Tak vznikol môj dojem že autor uvádzal práve túto loď. No nie je to tam doslovne, hoci naozaj žiadna iná sa na ten popis nehodí, napr. βάρκα, ναυς, σκάφος, φέρι μποτ, sú konštrukčne iné plavidlá.

  32. Jozef 28. mája 2018 / 8:46

    Dobrý deň p.Pomocník

    Už viem ako to bolo, mal som k dispozícii ruský preklad a rusi grécke πλοίο prekladajú ako корабль.
    Tak ešte raz sa ospravedlňujem, zle som si to pamätal a následne vyložil.

  33. yoss 29. mája 2018 / 23:18

    tomu sa hovori „trefa“ do hniezda kaviarenskych povalacov
    ht tp://debata.pravda.sk/debata/471374-utorkova-vecera-s-havranom-na-rtvs-nebude-hrnko-odmieta-hovorit-s-chorymi-ludmi/

  34. Metod J. Sláv 29. mája 2018 / 23:34

    K Jozefovi.
    Nuž, „dvakrát meraj, a raz rež“. Ale všimnime si to πλοίο, presnejšie πλοίον (ploi-on), ktoré do slovenčiny môžme doslovne preložiť ako „plavi-dlo“ – tá podoba sa dá „odbiť“ tvrdením „za to môže indoeurópčina“, ale prečo sa v starej gréčtine „bije“ slovo „pleó“ / plávam so slovom „pleós“ / plný ? Dačo tu nesedí z pohľadu logiky prirodzeného jazyka.

  35. Jozef 30. mája 2018 / 6:19

    sk

  36. Jozef 30. mája 2018 / 11:41

    skúšal som niečo poslať, ale nejdo to.

  37. Tučko Bombička 30. mája 2018 / 11:55

    Yoss,

    je zbytočné to riešiť. Rovnako, ako si Fico nevie/nechce/nemôže spraviť poriadok v strane (s Maďaričom), ako nedokázal urobiť počas svojho vládnutia poriadok v krajine (s novinármi, mimovládkami), tak ani Rezník neurobí poriadok v RTVS. Pretože nie je skutočná vôľa zásadným spôsobom meniť pomery v krajine. Aktuálny „riadič migrácie“ Pellegrini je toho najlepším príkladom. Treba sa podľa toho zariadiť pri volbách. P.S. Zato, čo v posledných týždňoch predvádza ĽSNS dávam palec nahor. Treba v tom pokračovať.

  38. Pomocník 30. mája 2018 / 13:56

    Ja sa ho nechcem zastávať, ale to ste zle pochopili, Tučko. On mal na mysli cielenú migráciu chýbajúcich pracovných síl, čiže takú tu vzornú ako robia v Kanade (alebo aj napr. v Rakúsku ešte v 90. rokoch), na ktorej principiálne nič nie je (to znamená, že si štát cielene vopred vyberá, koho potrebuje a len toho sem pustí). Druhá vec je, že mu zas na ministerstve nejaké neoliberálne detičky natrepali, že tu nemá kto pracovať, čo nie je pravda… nehovoriac o tom, že keby ráčili zvýšiť mzdy, tak budú mať záujemcov, že sa nespamätajú, lenže to my v žiadnom prípade nedospustíme – tento štát nie je pre jeho obyvateľov, on je tu predsa pre firmy.

  39. milanko 30. mája 2018 / 16:04
  40. Jozef 30. mája 2018 / 23:56

    Dobrý večer p.Pomocník

    Neprešlo…, tak skúsim zase inú, pre mňa „pozoruhodnosť“, dúfam, že neotravujem.
    V bretónčine sa v súčastnosti samotnému Bretónsku hovorí Breiz-Vihan, Británii (britským ostrovom) zas Enez Vreizh, stredovekému kniežatstvu sa hovorí Bro-Gwened (Bro-Wened), pričom tento sa vyvinul z latinského mena Rímanov pre gálsky kmeň Venetov, zatiaľ čo stredovekému Welšskému kniežatstvu sa hovorí Gwynedd ( stred.welština Guynet ) a to sa vyvinulo z latinského mena Rímanov pre krajinu Venedotia.

  41. Pomocník 31. mája 2018 / 6:31

    Vami vnímaná „pozoruhodnosť“ mi nie jasná. Kráľovstvo/grófstvo bretónskych Venetov (Bro-Wened) – nie Bretóncov – sa volalo podľa Venetov. Nič normálnejšie si neviem predstaviť. A Gwynedd sa možno tiež volá podľa miestnych Venetov (lenže ten latinský tvar je odvodený od domáceho, nie naopak). A tu tiež netuším, čo na tom má byť zaujímavé.

  42. Jozef 31. mája 2018 / 9:48

    Dobré ráno p.Pomocník

    Kto boli Vami uvedení bretónski Veneti (Bro-Gwened) – nie Bretónci, ktorí mali v rannom stredoveku kráľovstvo/grófstvo ?

    Mali to byť ľudia presnejšie britskí „odídenci, či utečenci“ z Británie, ktorí kvôli tamojšej invázii Sasov, sa usadili na území Venetov v Bretónsku medzi nimi. Títo teda spoločne vytvorili v 6.storočí kráľovstvo/grófstvo Bro-Gwened, ktorému vládol panovník Gwereg Iañ ( Waroch I ). A kto boli tí utečenci z Británie, no predovšetkým ľudia z už spomínaného Welšského kniežatstva, Gwynedd, ktorého zakladateľom bol Cunedda Wledig na území Venedotie.

    Ale ja stále neviem prečo sa v bretónčine v súčastnosti Bretónsku hovorí Breiz-Vihan, a Británii (britským ostrovom) zas Enez Vreizh.
    To Breiz a Vreiz je mi viac menej jasné, len to Vihan a Enez nie. ˇMožno po vzore Mor-Bihan – plytké more, to asi bude plytký poloostrov ? No neviem, netrúfam si a na etymológiu Enez Vreizh duplom.

  43. Pomocník 31. mája 2018 / 11:52

    1. Tak znova: Bro-Gwened znamená Venetsko a je to tak pomenované preto, že to pôvodne vzniklo LEN na (bývalom/vtedajšom/jedno akom) území Venetov (nie na celom území dnešného Bretónska). Čiže už logickejší názov to mať nemohlo. Aký tam bol vzťah s Gwynedd z Británie nie je podstatné. Takže naozaj netuším, čo na tom má byť pozoruhodné. Ak ste chceli tým naznačiť, že je pozoruhodné, že tam je možno vzťah s Gwynedd, tak to nie je nič nové.
    2. Breizh Vihan znamená Malé Bretónsko/Malá Británia (vihan/bihan = malý, Breizh/Vreizh = Bretónsko/Británia ) a presne tak isto sa to volá po francúzsky: Petite Bretagne = Malé Bretónsko/Malá Británia. Naopak Veľké Bretónsko/Veľká Británia je Breizh-Vras (Breizh-Veur), po francúzsky Grande Bretagne=Veľké Bretónsko/Veľká Británia. Enez-Vreizh znamená Bretónske/Britské ostrovy (enez=ostrov). Pre Francúzov a Bretóncov je samozrejme Británia a Bretónsko to isté, čo je historicky správne. Čiže znova sa mylne chytáte niečoho, čo nielen že nie je „pozoruhudné“, ale je to naopak nazvané s priam matematickou logikou.

  44. Jozef 31. mája 2018 / 15:43

    Dobrý deň p.Pomocník

    Ďakujem za vysvetlenie. Tak idem ďalej, mohol by som Vás požiadať o etymologický výklad mien panovníkov Gwereg Iañ a Cunedda Wledig ?

    Pretože Cunedda Wledig pochádzajúci z kmeňa Votadinov ( Wotādīni, alebo Otadini ) prešiel územím Brigantes, so svojimi synmi ovládol v 5.stor. územie Venedótie a založil stredoveké welšské kniežatstvo Gwynedd, ktoré nebolo pomenované ani po ňom, ani po jeho kmeni, ale po ovládnutom území, Rímanmi nazývanom Venedótia, rovnako ako územie Venetov v Bretónsku.

  45. Jano 1. júna 2018 / 10:34

    p. Jozef,
    Verím, že mnohých to prekvapí.

  46. Metod J. Sláv 1. júna 2018 / 12:17

    Jano, vďaka za túto informáciu. Je to pozoruhodné. Dokazuje to, že nič nie je také ako sa zdá – hlavne „vševediacim“ „gebírom“ (skrátka nik nie je dokonalý, ale po ceste k dokonalosti treba kráčať, na čo masa „gebírov“ akosi rezignovala 👿 )

    „Jozef vs. Pomocník“ – spomenul som si, že dakde som čítal o osobe Mascena Vlediga, o ktorej sa zachovali záznamy v súvislosti s územím dnešného Španielska v čase Rímskej ríše.

    To Mascena tam bolo vysvetľované ako skomolenina mena Maximus.

    K priezvisku VLEDIGA sa tam nevyjadrovali, preto som si prezrel „brežanský“ slovník, a aj waleský, ale nič ponášajúce sa na toto slovo som tam nemašiel.

    Naše VLADYKA som v Krátkom slovníku slovenského jazyka nenašiel (až v Historickom …), ale JE ZREJMÉ, že toto naše slovo je v našej slovnej zásobe pevne „ukotvené“ o naše VLAD- !!! !!! !!!

  47. Pomocník 1. júna 2018 / 12:33

    Pán Jozef, ako som vám už hore napísal, ani náhodou si netrúfam robiť etymológie bretónskych slov z hlavy. A hľadať v slovníkoch (aj etymologických) môžete aj sám, napr. tu je toho na mesiace čítania h ttps://www.lexilogos.com/breton_dictionnaire.htm. Ak potrebujete preložiť z francúzštiny, rád vám pomôžem, ale hľadať teraz nejaké stredoveké bretónske osobné mená, na to ani nemám čas, ani chuť, lebo to nepovažujem za podstatné a aj pochybujem, že sa tým niekto podrobne zaoberal. Mimochodom by pomohlo, keby ste sa prestali hrať na mačku a myš a rovno napísali, kam sa chcete dostať.

  48. Pomocník 1. júna 2018 / 12:46

    …a waleštinu máte tu h ttps://www.lexilogos.com/gallois_dictionnaire.htm

  49. Jozef 1. júna 2018 / 13:48

    Dobrý deň p.Pomocník

    Možno Vám to tak pripadá ( ako hra ), no nie je, ja sa proste chcem „dopátrať“ ( ako poväčšine prípadov na tomto blogu v spolupráci s Vami ), ako to s tými Venetmi vlastne bolo a možno, Vám to tak nepripadá, ale dostali sme sa už „dosť ďaleko“, v súvislosti s nimi, keď sme si „uzrejmili“ že stredoveké kniežatstvá cca z 5-6 stor. Gwened v Bretónsku a Gwynedd v Británii svoje meno dostali, povedzme tomu z historických a prestížnych dôvodov po Venetoch a ich panovníci odvodzovali a honosili sa titulmi a menami tiež odvodenými od tejto zeme.

    Aj by som povedal niečo k etymológii mien Gwereg Iañ a Cunedda Wledig, no zase ak nemáte čas na to a nechcete Vy, tak to by som už musel o tejto etymológii debatovať s inými a to zase nechcem ja.

    A tak dám zase pre mňa inú „pozoruhodnosť“, aj keď pre Vás to p.Pomocník iste nebude nič nové.
    Názov a meno tohto „kráľovstva“ Gwynedd s predchodcom v krajine Venedótia, má pôvod a je odvodené od ľudí, ktorí na britské ostrovy prišli ešte v dobách, ktorým sa hovorí prehistorické, či mítické a boli to ľudia, gens, ( zasvätení ) bohyni, díse menom Don. Títo na britské ostrovy, mali priplávať loďami, ktoré spálili, aby sa už nemohli vrátiť späť, čiže tam odkiaľ prišli, či pochádzali. Takže ľud-Tuath dísy Dé ( Danu, Anu, Danann, Dôn ), boli Veneti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *