Slávme našu dvadsaťpäťku, aj keď nie všetko je tak, ako by malo byť

Prvého januára 2018 pár minút po polnoci si mnohí pripomenieme tú úžasnú chvíľu, keď po vztýčení slovenskej vlajky za zvukov štátnej hymny nového suverénneho štátu, Slovenskej republiky a krátkom príhovore vtedajšieho premiéra vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara zavládlo na Námestí SNP v Bratislave obrovské nadšenie. Neviem, koho to bol nápad pustiť do reproduktorov známy Strausov valčík Na modrom Dunaji, ale účinok bol uchvacujúci.  Asi 25 až 30 tisíc ľudí zrazu zhodilo zo seba napätie predchádzajúcich mesiacov, týždňov, dní a minút a za obrovského nadšenia sa pustilo do tanca. Zrazu tancovalo celé námestie, ľudia sa objímali, výskali a pripíjali si na šťastnú budúcnosť svojej krajiny, teraz už suverénnej Slovenskej republiky. To nadšenie bolo nefalšované, skutočné a plné odhodlania. Všetci si boli vedomí, že mnohí to Slovákom nedožičili, že mnohí nám i sebe neverili, že mali obavy, ale všetci verili, že to dokážeme. A najmä, boli sme presvedčení, že za žiadnych okolností žiaden hrdý Slovák nepríde späť s „prosíkom“, aby nás zobrali napäť, čoho sa nádejali mnohí na českej strane. Ubehlo dvadsaťpäť rokov. Je čas urobiť prvú súvahu. Čo sa nám podarilo a čo nie, v čom sme uspeli, v čom sa naše nádeje naplnili a čo treba urobiť, aby sme sa pohli ďalej.

Je treba povedať, že žiadne nádeje našich protivníkov sa nenaplnili. Práve naopak, všetky ich hrôzostrašné scenáre, ktoré predpovedali samostatnému Slovensku, sa ukázali ako mátožné strašenie malých detí vymyslenými čertami. Dnes nám budú rozprávať báchorky, že sa nemohli zapojiť do osamostatňovacieho procesu, lebo Mečiar. Aj toho Mečiara ako strašiaka si stále posúvajú pred sebou, aby mohli ospravedlňovať svoje fatálne zlyhanie pri presadzovaní oprávnených a legitímnych nárokov slovenského národa na samostatný štátny život. A človek len žasne, že vysoké posty, vysoké štátne vyznamenania atď. im nie je trápne prijímať od štátu, ktorý nechceli a podľa ich správania ani dodnes celkom neprijali. Neverte im, že oni by chceli samostatnú Slovenskú republiku, keby im ju nebol slovenský národ vnútil tým, že vo voľbách roku 1992 si vybral tie strany, ktoré mu sľubovali štátnu suverenitu. Akokoľvek budú hovoriť o nejakom režimu z 90. rokov. Nebyť politikov HZDS, SNS a SDĽ, nebyť ich odhodlania a viery vo vlastné sily, skončili by sme ako Flámi, Škóti alebo Katalánci.

Prvého januára nám budú opäť vlastníci pravdy rozprávať svoje verzie vývinu za posledných dvadsaťpäť rokov. Právd je samozrejme veľa, ale tá naša slovenská je len jedna. Môžeme hovoriť z rôznych uhlov pohľadu o predchádzajúcich rokoch od 1. januára 1993, ale jedno sa nedá odtajiť – je to úspešný príbeh. To, že nie je ešte úspešnejší, je len naša a nikoho iného vina. Predovšetkým sa pozrime na seba, či si vieme vážiť sami seba, či si vieme vážiť ľudí, ktorí pre národ  boli ochotní vyjsť do predných línií a presadzovať jeho záujmy. Veď pracovať v prospech slovenského národa je čistý masochizmus – nedostanete uznanie, každý vás podozrieva z nekalých a najmä prospechárskych úmyslov. Nenávidíme sa, a preto si závidíme. To, kto nám bude 1. januára vykladať históriu samostatného Slovenska, je výsledkom týchto našich vlastností. Lebo naši protivníci si svojich dzurindov cenia a ich aj poriadne zaplatia Lebo ako hovorí jeden z najväčších vojenských teoretikov všetkých čias Carl von Clausewitz, národ, ktorý si nevie vydržovať svoju armádu, určite bude živiť cudziu. A platí to aj o politikoch. Národ, ktorý si nevie zaplatiť politikov (v slovenských pomeroch to nie je viac ako 300 ľudí na celoštátnej úrovni), ich buď nebude mať (čo bol náš osud v minulosti), alebo mu ich bude platiť niekto iný. A až potom to je skutočná katastrofa. Pritom, ak si niekto myslí – ako mi to vyčítajú mnohí na sociálnych sieťach – že som nenásytný, tak je vedľa. Ja som predsa už za svojím politickým horizontom. Môj hviezdny čas bol vtedy, keď som sa zúčastňoval na najvyššej úrovni zakladania suverénneho štátu Slovákov. Koľko ľudí v našich dejinách malo túto možnosť? Ale napriek tomu mi záleží na tom, čo tu bude po nás. Nepatrím medzi tých, ktorý vyznáva teóriu po mne potopa. Slovensko tu musí byť, aj keď tu my aktuálni fyzicky nebudeme. A ak tu chceme šťastne žiť v primeranom blahobyte, nemôžeme vyznávať teóriu, že je správnejšie mať „čestne“ ukradnuté ako čestne zarobené. Jánošík je pekný v legendách, v praxi je život úplne iný.

Takže akých bolo uplynulých 25 rokov. Osobne som zažil vrchol 1. januára 1993. Z tých dvadsaťpäť rokov som sedemnásť strávil mimo parlamentu a nebol to život, na ktorý by som spomínal s nadšením. Každý, kto si mohol do mňa kopnúť za moju predchádzajúcu politickú angažovanosť, tak to urobil. Keď sa stal ministrom obrany Galko, tak ma nielen vyhodil z funkcie, ale po 31 rokoch v štátnej službe mi aj znížil triedu z 11 na 10. Neboli to malé finančné prostriedky, o ktoré som za tie roky prišiel a ešte aj prídem pri výpočte penzie. Napriek tomu som nikdy nezaváhal a robil som, čo bolo v mojich silách a na postoch, ktoré som zastával, čo som mohol v prospech Slovenska. Keď by som vyhodnotil to, čo mi rôzni dvadsaťroční okupanti sociálnych sieti vykričali v súvislosti s platmi ústavných činiteľov, kde som sa dostal do problému ako Pilát do kréda, lebo som plnil pokyny p. Fica, ktorý zrazu tvrdil niečo iné, okrem najvulgárnejších nadávok, tak som neurobil nič. Vďačnosť „Slovákov“ je nekonečná. Ale na to sme si už zvykli.

Ale čo tu pletiem osobné veci. Nikdy by sme sa nedostali na úroveň, kde sa momentálne nachádzame, nebyť samostatného Slovenska. Musíme si uvedomiť, že vo svete je približne 190 štátov a minimálne v 160 sa majú ľudia horšie ako u nás. Ceňme si to. Budujme naše krásne Slovensko. A verím, že raz budú aj u nás oceňovaní ľudia za to, že pracujú pre svoj národ, nie pre druhých. Ale o tom niečo nabudúce. Do ďalších 25 a ešte raz 25 rokov veľa odhodlania a ešte viac tvorivej práce každého z nás pre naše krásne Slovensko.

339 Responses

  1. jozef 27. apríla 2018 / 9:53

    Dobré ráno p.Tučko Bombička

    Ešte inak ak Vás konkrétnejšie zaujíma cirkev a jej miesto v celom tom Pribinovskom epose, tak si pozrite jednu moju diskusiu na inom ( novom blogu R.I. ) blogu, na ktorom som dosť dlho, aj ja, podobne ako onehda Vy tu ( čo som Vám vtedy vytýkal naivne si mysliac, že prístup tamtoho admina blogu je trvalý a večný, nebol zmenil ho spolu s otvorením nového blogu ), “ kontraproduktívne dral klávesnicu v umolestovanej diskusii „. No napriek tomu to čo v nej píšem o Príbinovi je zaujímavé a dokonca nájdete tam aj exaktnú indíciu k skutočnému spoločenskému postaveniu Pribinu, ktorá je predznamenaním doslova aristokratického pôvodu “ par exellence “ tohto nášho panovníka a to všetko na podklade presadzovania reálneho pôsobenia štruktúr rímskokatolíckej cirkvi.

    Nájdete ho nasledovne

    choďte na blog :

    http:// sloveni.forumsk.com/t43-topic

    a tam do témy :

    Re: Ariáni a ariánstvo na Slovensku a v Európe

    a čítaje diskusiu od príspevku :

    Odoslať pre Lekalo za Pi október 28, 2016 10:23 pm

    No nedajte sa zmiasť, keďže žiadny môj príspevok tam oficiálne „nesvieti“, tak sa
    nastavte kurzorom na text, hneď za hore spomínaným príspevkom p.Lekala :

    The author of this message was banned from the forum – See the message

    a kliknite naň ľavým tlačítkom myši, čím sa Vám ( len ! ) môj príspevok zobrazí.

    A takto zobrazíte aj časť mojich ďalších príspevkov, v tejto diskusii, ktoré tam dosial nestihli zmazať, pravdepodobne k vôli „zásahu“ pána R.I.

  2. Tučko Bombička 27. apríla 2018 / 12:43

    Ďakujem, p. Jozef, pozriem.

  3. jozef 12. mája 2018 / 20:21

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Podarilo sa Vám už dostať či pozrel Ste si tú moju indíciu na inom blogu ?

  4. Tučko Bombička 15. mája 2018 / 8:09

    Pán Jozef,

    hej, pozrel a čo ste tam napísali sa mi zdá byť rozumné. Divná sa mi zdá reakcia iných diskutujúcich, ale to asi netreba rozpitvávať. Takže Pribina – kráľ; v poriadku. Nemám s tým najmenší problém. No a nezostanem vám ani ja nič dlžný a tiež vám dám čosi pozrieť:

    Martin Wihoda o Veľkej Morave:
    1/ ht tps://www.youtube.com/watch?v=5o8fhcOgU24
    2/ ht tps://www.youtube.com/watch?v=yq819Q9gSTM

    Odporúčam do pozornosti pasáž od 31:00 prvého odkazu (Avar-…, Arabské depoty; zaujímavé pošmyknutie jazyka) a prvé minúty druhého odkazu (v úvode bez obrazu) týkajúce sa Metodovho sídla. Myslím, pán Jozef, že asi spadnete na zadok. Zaujímavého tam však, myslím, nájdete viac, napríklad ako si pomaly česká historiografia začína sťahovať mojmírovcov do Pohanska. Z tých Mikulčíc prchajú ako potkany z potápajúcej sa lode. Celkovo mi to však pripadá ako ústup od témy Veľká Morava, presne ako to bolo kedysi prognózované na jednom blogu (viete ktorom).

  5. Petr Kropáček 19. mája 2018 / 6:32

    Hmm, čo sa bábe chcelo, to sa bábe snilo, aneb z které části Wihodovy přednášky se dá vykouzlit závěr, že: „….si pomaly česká historiografia začína sťahovať Mojmírovcov do Pohanska. Z tých Mikulčíc prchajú ako potkany z potápajúcej sa lode. Celkovo mi to však pripadá ako ústup od témy Veľká Morava….?!?“

  6. Tučko Bombička 19. mája 2018 / 7:56

    …trafená hus zagágala…

    Snaha o marginalizáciu (ústup od) VM je zjavná. Degradáciou Kráľovstva Slovanov zo štátu na otrokársku spoločnosť (dokonca nižšie mocensky organizovanú než Čechy… ! sic), snahou čo najviac zredukovať jej územný rozsah, či v podstate dištancovaním sa od cyrilometodovského kultúrneho dedičstva. Štandardné prvky českého historického myslenia, ktorými sú napríklad popieranie kráľovského titulu Svätopluka, zdôrazňovanie vazalského postavenia VM voči Západu ani nespomínam. Niežeby mi to vadilo – logický dôsledok rozdelenia bývalého spoločného štátu. To, čo vždy Slovákom patrilo (a česká historiografia si to musí pamätať, pretože to sama kedysi uznávala), bude Slovákom vrátené. Možno s nechuťou, možno so zaťatými zubami … ale bude.

    No a k tým Mojmírovcom: „vyvodiť“ zo skutočnosti, že je kdesi v historických prameňoch na 3 – 4 mieste Mojmír bez lokalizácie to, že to bol bezzemok (alebo ako to nazval) je jedna vec. Spojiť toho človeka s mŕtvolou v kostole kdesi na Pohansku (na základe čoho? Odseknutej hlavy? Nadpriemernej výšky?) je však skutočne ukážkou historiografe a la Wihoda.

    Fazit: škoda toho blázna ďalej komentovať.

  7. Petr Kropáček 19. mája 2018 / 10:58

    … a teď to zkuste znova a lépe, protože na mé otázky jste vůbec neodpověděl.
    1) jak česká historiografie stěhuje Mojmírovce do Pohanska (Wihoda zmiňuje nejasného, sám to zdůrazňuje, jedince dávno po pádu VM a jestli Mojmírovce někam stěhuje, tak do jakéhosi postvelkomoravského vyhnanství ve Východní marce)
    2) kdo z Mikulčic prchá jak potkan…vy?
    3) ústup z témy VM (racionální shodnocení realného postavení a moci velkomoravských knížat není ústupem z tématu, ale pokusem o demytologizaci. Jestli máte pocit, že vám VM vždy patřila, tak se vraťte zase nohama na zem. Je naivní čekat, že vám někdo bude vracet to, co vám nikdy nepatřilo… ale pravdou je, že čekat klidně můžete.)

  8. Tučko Bombička 19. mája 2018 / 13:21

    1/ a 2/ „Fazit? Jediný možný, máme zde před sebou potomka těchto Mojmírovcú, ale nevíme, zda se jedná o Mojmíra II, nebo o jeho stejnojmenného syna, tam to prostě nejsme schopni dekódovat.“

    Vysvetlenie pre Kropáčka: uvidíme ako dlho potrvá, kým sa z miesta posledného odpočinku Mojmíra II (alebo jeho rovnomenného syna) stane miesto, z ktorého Mojmírovci pochádzali. Ako pozorujem „vedecké“ metódy českej historiografie, bude to skôr než si mnohí myslia. Vrátane vás. Mimochodom, nato že ich odsťahoval do vyhnanstva vo Východnej marke podozrivo rýchlo skončili na tom Pohansku 😉

    3/ „Tak, máme tam nějaký kladní positivní odkaz? No, bezpochyby jeden ano. Není to, prosím vás slovanská liturgie a písemníctví, které se tady ukázali být slepou uličkou. Ale, je to vlastně zvláštní vztah, který navázal kníže Svatopluk s papeži, se stolcem sv. Petra. V roce 880 a pak definitivně v roce 885 za papeže Štěpána, vlastně se poddal on i celý jeho lid stolci sv. Petra, nebo přijal ochranu sv. Petra. Což vlastně znamenalo, že sv. Petr, nebo stolec sv. Petra, papežství garantovali jednotu, resp. nedotknutelnost vládnoucích knížat přímo na Moravě. To je velmi duležitý akt, velmi duležitý krok, protože tím získavá mojmírovská dynastie vyšší posvěcení, a zdá se že za tím právě byla tato snaha, že si ten Svatopluk právě uvědomoval, že ty jeho mocenské pozice jsou příliš křehké, tak hledal nějakou legitimitu a tu našel v papeži. Velká Morava sice zanikla, ale tento odkaz, konkrétně tato ochrana zapomenuta nebyla a někdy kolem roku 991 ji získal pro své državy polský kníže Měšek a v roce 1000 uherský král Štěpán pro Uhry a tím se Polsko a Uhry stali vlastně, stanuli pod ochranou svatopetrského stolce a byl to svatopetrský stolec, který jako jediný garantoval nedotknutelnost hranic, nebo samostatnost církevní správy jak v Uhrách tak i v Polsku.“

    Vysvetlenie pre Kropáčka: najvýznamnejším (v jeho podaní snáď dokonca jediným) kladným „odkazom“ VM je niečo, čo sa týka Uhorska a Poľska!!! Názornejšie si ústup od témy VM v podaní či už historika alebo „historika“ akým je Wihoda ani neviem predstaviť 🙂

  9. Petr Kropáček 19. mája 2018 / 16:42

    😉… a takhle, když se uklidní vítr, trávu růst náhodou neslyšíte, bombičko?
    1) O neurčitosti těch kosterních pozůstatků na Pohansku tam toho zaznělo mnoho. Ale vy zjevně slyšíte jen to, co chcete. Zatím jste, zdá se, tím největším propagátorem Mojmírovců na Pohansku po pádu VM právě vy a ještě toto téma ad absurdum rozšiřujete…
    2) O vašem potkaním úprku z Mikulčic zase nic…
    3) Ano v té pasáži Wihoda popisuje situaci okolo roku 1000, kdy se po pádu Boleslavského státu a krizi českého státu jako takového Přemyslovcům o založení respektive povýšení pražského biskupství na arcibiskupství ani nesnilo. V Uhrách a Polsku, v té době na vzestupu, se to povedlo, ale to neznamená, že se Přemyslovci pomocí církevní struktury také nesnažili upevňovat postavení českého státu…

    Takže pro příště méně bombastického vysvětlování a převypravování, bombičko.

  10. Tučko Bombička 19. mája 2018 / 19:09

    Mne je srdečne jedno, čo sa vám zdá, cínový vojačik z Čechie. Ja milerád nechám ľudí, nech si utvoria na vec vlastný názor a preto ešte raz:

    Martin Wihoda o Veľkej Morave:
    1/ ht tps://www.youtube.com/watch?v=5o8fhcOgU24
    2/ ht tps://www.youtube.com/watch?v=yq819Q9gSTM

    P.S. Wihoda nielen popisuje – on aj hodnotí. To je to, čo vám ušlo.

  11. Petr Kropáček 20. mája 2018 / 8:27

    No to je od vás velmi milé, ale aby ta vaše pokrytecká póza byla příště aspoň trochu uvěřitelná, musel byste si prve odpustit vaše „zdání“ v bodech 1,2,3. Zdravím vás, vy jeden ocelový civile zo Slovenského okolia. 😉

  12. Tučko Bombička 20. mája 2018 / 9:24

    Uviedol som odkaz na prednášku. Vyjadril svoj názor na ňu. Každý si ho môže overiť.

    Prečo cítite potrebu dokazovať, že môj názor je zdanie?

  13. jozef 20. mája 2018 / 22:31

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Najskôr, veľmi pekne ďakujem za Vaše dva odkazy na prednášku p.Wihodu.

    Mal som výnimočne dobrú a nezvykle dlhú časovú príležitosť, si jeho prednášku s diskusiou vypočuť a to mnoho krát.

    Teraz takto, politický podtext celej tejto prednášky je snáď zrejmý, každému kto si ju vypočuje. Je tam jednoducho celá jedna pasáž ( predovšetkým v prvej časti prednášky ), u ktorej ani nie je možné sa seriózne k takto uvádzanému historickému kontextu akokoľvek vyjadriť ( zaujať postoj súvisiaci z reálnou históriou ), lebo v nej prezentuje čistú politiku. Druhá časť jeho prednášky je tak nekompaktná, nekonzistentná až protikladná, že sa u nej dá seriózne vyjadriť len k niektorým jednotlivým jeho tézam, v tejto časti prezentovaným.

    A tak Vás upozorním, všimnite si v prvom rade, ako on definuje napr. Kto, čo, čím boli podľa neho Mojmírovci, ďalej Kto, čo, čím Moravania a aké, ktoré územie ovládali, či spravovali(?) a akou formou.

    Ak si vyberiem napr. Vami odporúčanú cca 31 min. a okolo i to čo nasledovalo po nej ( nehovorím teraz o jeho „pošmyknutí jazyka“ ), teda domnelú doménu, ním spomínaného klanu Mojmírovcov, ktorý mal vládnuť kmeňu Moravanov a to na území ( nazvem ho pre lepšiu orientáciu v tomto príspevku „južným pomoravím“, teda územím okolo južného toku Moravy, od Devínu po Staré Zámky u Lišne ) južného pomoravia, pričom on toto územie nazýva „jádřem území Mojmírovcú a územie súčastného západného Slovenska na východ od rieky Váh ( on ho nazýva „oblastí kolem Nitry“ ) a územie severného toku Moravy cca na sever od línie Staré Zámky u Lišne ( on ho nazýva „oblastí kolem Olomouce ), boli podľa neho územiami „ které Mojmírovci měli pod přímou kontrolou. „ Ďalšie okolité územia, cit: „ to všechno ostatní Čechy i Wislansko, byli jen tributárne závislá území, neboli Svatopluk tam proste občas vyslal nejakou výpravu a aby mneli klid ( myslí tých Bohemanov a Wislanov ), tak jim dali proste nejaké kožešiny, nebo nejaké obilí, možná tam sebrali nejakých pár kouskú stříbra, protože to byli chudé oblasti a s tím se proste vrátili ti Svatoplukovi válečníci domú. „

    No, tak čo sa dá na takto prezentovanú „doménu“ Svätopluka vôbec povedať ?

    No naozaj už nič, len to, čo použil p.Wihoda na „učet“ našich žiakov, ktorým je prezentované iné územie tzv.“Veľkej Moravy“ teda mapa, která se tam těm nebohým slovenským školáčkúm předkládá a to je, že ľutujem tých nebohých českých poslucháčov a diskutujúcich, ktorým takúto „doménu“ Svätopluka p.Wihoda, na jeho prednáške, vôbec predložil.

    A ak by p.Wihoda chcel čokoľvek, k takémuto hodnoteniu ním prezentovanej „domény Mojmírovcov sťaby Veľkej Moravy„ a to dokonca ešte aj za Svätopluka, dodať, alebo nebodaj namietať, tak nech najskôr zodpovie prostú otázku.

    To si naozaj p.Wihoda myslí, že si z takouto jeho „otrokárskou chástkou“ klanu Mojmírovcov, v čele takéhoto extra super mini kmeňu Moravanov, ovládajúcich doménu, v takto hore popísanej štruktúre, nedokázal nik z franských panovníkov poradiť po celé 9. stor., vrátane Ľudovíta Nemca, Karlomana, Ludvíka III.Mladého, či Arnulfa Korutánskeho, hoci ich tlak ( popisovaný franskými letopismi pri všetkých, už len tých zaznamenaných vojenských ťaženiach Frankov, proti maravským Slovenom za panovania Rastislava, Svätopluka, Slavomíra, Mojmíra II ) na získanie tejto domény bol doslova enormný a zároveň pričom sa Frankom podarilo získať a podrobiť si územia napr. Saska, Bavorska, Langobardska, Korutánska, Východnej marky, Bohémie, Panónie, Kranska, Dalmácie, Istrie atď… ?.

    Asi áno, myslí si to, pretože podľa neho, boli tí jeho mojmírovci ( Mojmír I, Rostislav, Svatopluk i Mojmír II ) pouho pouhými hrabatami, frankov, s ktorými si žiadny zo spomínaných franských kráľov nevedel „dať rady“ čoho bezprecedentným dôkazom je zároveň aj konanie samotnej hlavy rímskokatolíckeho univerza, t.j. pápeža a to dokázateľne, keď oslovoval v listoch jedného takéhoto „hrabětě“, t.j. Svätopluka, môj milovaný syn, čím sa hlava východorímskej cirkvi sama seba „doslova a do písmena“ degradovala na úroveň jedného z „hrabat“ p.Wihodu.

    Zázračný to klan Mojmírovcov a nebohí to českí „chudáčci“ posluchači.

    Pričom aj Vám aj mne je jasné, že mnohé tu „načrtnuté kontúry“ ( názvy, mená, súvislosti, tituly atď… ), sa akosi „podozrivo ponášajú“ a veľmi približujú, na mnou už veľmi dlho zastávané názory prezentované aj v diskusiách s Vami ( a to až tak, že aj podľa Vás, som mal padnúť na zadok, keď si to vypočujem ), len ich výklad je p.Wihodom totálne „zideologizovaním“ popletený a domotaný.

  14. jozef 20. mája 2018 / 23:56

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    … a prepáčte ešte malý ale veľa vravný dodatok, na úrovni definitíva.

    … na úroveň jedného z / otrokárskych !!! …. !!! …. !!! …. !!! / „hrabat“ p.Wihodu.

  15. jozef 21. mája 2018 / 11:36

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    Ako vždy zase preklep

    …. čím sa hlava (východo)rímskej cirkvi sama seba ….
    malo byť
    …. čím sa hlava /západo/rímskej cirkvi sama seba ….

  16. Jozef 26. augusta 2018 / 17:53

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    h ttps://vltava.rozhlas.cz/martin-wihoda-proc-a-jak-zanikla-velka-morava-7553906

  17. Tučko Bombička 29. augusta 2018 / 13:09

    Pán Jozef, jediné, čo ma výraznejšie zaujalo, bol ten tristný stav v bádaní a štúdiu najranejších dejín. Zaujímalo by ma, ako je to u nás? Rozhodne strávite čas plodnejšie tým, ak si prečítate:

    Martin Homza, „Zopár slov o identite Slovanov včera, dnes a zajtra“; angl.
    —————————————————————————————————————–
    http://slavica-petropolitana.spbu.ru/files/2018-1/01-Homza.pdf
    Veľmi zaujímavý článok, zaujímal by ma aj p. Pomocníkov názor naň!

  18. Jozef 29. augusta 2018 / 14:52

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    Zatiaľ som si toho Homzu ešte nestihol preložiť, článok som „objavil“ len pred pár dňami, bude mi to asi dosť dlho trvať.
    Ale chcel som niečo aj k tomu Wihodovi, len som čakal čo napíšete Vy, no aj na to si musím nájsť čas.

  19. Pomocník 31. augusta 2018 / 1:01

    A názor na čo presne z toho článku vás zaujíma názor (lebo je tam toho veľa)? Inak celkovo: Homza je jeden z mála „príčetných“ súčasných slovenských vedcov v oblasti sociálnych vied, aj keď nie vždy s ním súhlasím. Ale na to ste už asi prišli aj sám.

  20. Pomocník 31. augusta 2018 / 1:10

    …humanitných vied

  21. Tučko Bombička 31. augusta 2018 / 16:05

    Čo hovoríte na tú „arbitrážnosť“ s akou komentuje, že o Slovanoch v žiadnom prípade nemožno hovoriť pred 1. objavením slova Slovan v písomných prameňoch. Vy ste, myslím, spomínali, že už Vandali boli Slovania. Nie je to z jeho strany zbytočná „príkrosť“ voči takému typu „historizovania“?

  22. Anton Hrnko Anton Hrnko 31. augusta 2018 / 18:26

    Ja som na túto tému s ním diskutoval s výhradou, že predsa takú obrovskú rozlohu v Európe by predsa nemohol zaujať behom jedného – dvoch storočí ľud, ktorý sa zrodil niekedy na prelome 5. a 6. storočia. Odpovedal mi, že to nemyslel v otázke sformovania sa jazyka, ktorý sa musel vyvíjať dlhodobo a musel mať aj svojho nositeľa, ale čisto ako zrod etnicko-politického činiteľa. Neviem. V každom prípade Sloveni, slovanský kmeň na dolnom a neskôr aj na strednom Dunaji dal meno nielen Slovákom, Slovincom, Slavuticom (Novgorod) a baltským Slovincom, ale aj všeobecné pomenovanie Slovanom. Z toho vyplýva jeho teória o zrode Slovanov v čase, keď sa o nich začalo písať. Ja mám trochu výhrady.

  23. Pomocník 1. septembra 2018 / 3:08

    Na úvod treba povedať, že ten text je písaný trošku chaoticky (to myslím tak na úrovni členenia, ako aj na úrovni čisto syntaxu angličtiny). Pokiaľ ide o ten vznik Slovanov, keď som to prvýkrát preletel, pochopil som to tak, že len konštatuje, že nemôžeme hádať, čo bolo pred prvým písomným dokladom, ale keď to Tučko hore formuloval svoju otázku, tak som si to prečítal znova a naozaj má pravdu, že autor to naozaj myslí tak, že Slovania vznikli kvázi až spolu s prvými zmienkami o nich. A teda konštatujem, že neverím vlastným očiam, že toto niekto môže s plnou vážnosťou tvrdiť práve o takom obrovskom a relatívne jazykovo jednotnom etniku ako sú Slovania (keby sme hovorili o nejakom drobnom kmeni tak nepoviem). Je to absolútny logický nezmysel. A dopustil sa tam aj ďalšej série chýb: úplne odignoroval výsledky jazykovedy (asi preto, že sa im poriadne nerozumie, ale to nie je argument), výsledkov archeológie sa zbavil tým, že spájanie nálezov s etnikami vyhlásil kompletne za nezmysel (čo je samozrejme chyba, neistota a spornosť neznamená, že všetky závery z archeológie o etnikách sú nezmysel) a do tretice si ani poriadne nepozrel staršie zmienky o Slovanoch a úplne sa priklonil k tým (pochybným) názorom, ktoré všetky písomné zmienky spred 6. stor. zavrhli. Pravda je taká, že v najstarších textoch sa spomínajú Veneti a hoci by sa ich všelikto rád zbavil z „naratívu“ o Slovanoch, tak ak si poriadne prečítate napríklad Iordana, je jasné, že išlo o Slovanov, lepšie povedané ich predchodcov a hovorili slovanským jazykom. Tým pádom to boli Slovania. Slovania sú totiž definovaní najmä tým, že hovoria slovanským jazykom (je to veľmi jednoduché, rudimentárne a hlavne veľmi objektívne kritérium), ich identita (čo je veľmi pofidérny pojem, a predovšetkým moderný trik na vymazanie mnohých národov z dejín) nie je primárne kritérium, je to kritérium sekundárne, viacúrovňové, moderné a veľmi hmlisté. A to nie je všetko, Slovania sa celkom jasne spomínajú aj v Claudiovi Ptolemaiovi (ale treba si to prečítať veľmi dôkladne, tých zmienok je tam veľmi veľa). Ja viem, že sa raz niekto pokúsil vyvrátiť zmienku v Ptolemaiovi tým, že nevieme v praslovančine o tom, že by namiesto l bolo u (lebo tak to vyzerá v tom Ptolemaiovi), ale to je argument dosť na smiech (pre každého, kto pozná európske jazyky, slovanské nárečia a kto vie, koľko toho o praslovančine asi tak dnes vieme). Čiže: Vďaka Ptolemaiovi máme Slovanov aj ako názov doložených písomne najneskôr v 2. stor (!). A potom by sme ešte mohli pridať zmienky o Neuroch, Budínoch v Herodotovi (5. stor. pred Kr.) a pod., ktoré ale už sú naozaj sporné. Posledný bod: Vandali boli samozrejme tiež Slovania, aj som tu raz niekde citoval neskorší dobový úplne neutrálny text, kde o Slovanoch v severnej Afrike hovorili tak samozrejme, ako my dnes hovoríme o Slovanoch v bývalej NDR. Nehovoriac o kope iných dôkazov o etnicite Vandalov….Zhrniem: Treba sa naozaj vedieť poriadne odlepiť od papagájovania toho, čo sa svojho času učilo na univerzite a trochu sa vzdelávať aj nezávisle od toho (nie sme už deti) a treba sa odlepiť od chybnej predstavy, že nejaké etnikum pokrývajúce polovicu Európy vzniklo len pár rokov predtým ako máme zmienky o nejakých jeho útokoch, na ktorých sa všetci bez výnimky zhodnú, že to sú zmienky o nich. Aké je plauzibilné, že to bolo takto? Kde inde máme niečo také doložené o nejakom etniku (odhliadnuc od vzniku nových štátov)? Veď to je smiešne.

  24. Metod J. Sláv 1. septembra 2018 / 18:54

    Pán pomocník, výborne, ale dovoľte, aby som Vaše vety (výroky) doplnil o dôkazy, súc technikom „vycepovaným“ matematikou, kde „to ide“ v slede: veta, dôkaz.

    Veta: Veneti/Venethi/Venedi sú Slovania.
    Dôkaz: Sám Iordanes predsa hovorí, že „…Venetharum natio populosa consedit, quorum nomina licet nunc per varias familias et loca mutentur, principaliter tamen SCLAVENI et Antes nominantur. …“

    (To „CL“ je pokus o zachytenie tvrdého slovanského L, na rozdiel od latinského „skoro Ľ „, a nehovoriac už o „malacko-poľskom“ širokom L, teda v podstate „LU“, ktoré historicky skôr bolo zapisované ako U – v 2. st. u Ptolemáia SUOBENOI = Sloveni, B lebo gréčtina nepozná V a neskôr „latinizovane“ SUEVI/SUEBI/SUABI – že to sú dnešní Švábi – v dnešnom Švábsku vedia o svojej bývalej slovanskosti ešte menej ako Sasi v Chemnitz o tom, že žijú v bývalej KAMENICI. )

    Iordanes vo svojej Getice uvádza, aj iné Slovanské „veci“, ako slovo STRAVA, či napríklad mená „ževraj-germánov“, ako meno Vidimir – že tu nejde o „preklep“ v kvázigermánskom mene Vidimer dosvedčuje nasledovné nižšie.

    Veta: Vandali sú Slovania.
    Dôkaz: Na dobovej minci zo severu Afriky je vyrazené meno GELAMIR – je to meno vandalského kráľa, ktorého učebnice a encyklopédie uvádzajú ako Gelimer.

    (Podľa „vzoru“ mesta Geneve/Ženeva, treba to meno čítať ako ŽELMÍR – do dnes je u nás používaný ženský variant tohto slovanského mena Želmíra, skrátene Žela.)

    Komu tento dôkaz nestačí, tak znova uvádzam z anglickej knihy Pantographia … z roku 1799:

    VANDAL.
    Woschzi nasch kéns sy nu nebv, nsvesche meno twojo,
    psisz k nam kralostvo twojo,
    sestavi wola twoja yako na nebo y tu na zemi,
    kleb nasch dneisthi day nam schnisz.
    A wodai nam wini nashe, ak my wodawani winikom
    naszym, A newesich nas do pitowaine;
    Ale umosz nas od slego. Li.

    Komu by ani toto nestačilo, nech si na nete vyhľadá knihu od Maura Orbiniho z roku 1601, a na strane 99 až 102 nájde súpis bežných vandalských slov – hneď v prvom riadku sú slová Ruzie a Kobyla, teda Ruža a Kobyla.

  25. Jozef 10. septembra 2018 / 16:17

    Dobrý deň p.Pomocník

    Áno tých Vandalov Ste tu už spomínal naozaj veľmi dávno a to v súvislosti s lingua vandalicus, teda s jazykom ktorému sa hovorí mimo iného aj prekmurščina, či Vandalszki jezik.
    A tak Ste sa vlastne znova vrátili k tým Venetom. Tak si teraz dovolím niečo povedať aj ja a to tam, kde som o nich skončil, keďže Ste sa o nich vtedy nechcel baviť.
    Fredegar – Sclavos coinomento Winedos.
    Vtedy som otázku, prečo napr. Fredegar a spol. nazývali Slovenov Venetmi komentoval tak, že by som to zatiaľ neriešil.
    Dnes chcem povedať že mená Wendi, Winidi, Winedos, Windisch atď. sú vlastne novotvary exonyma Vandal. Pričom toto pôvodné pomenovanie dané ( západným ) Slovanom, takmer výlučne latinsky píšucimi tzv.germánskymi kronikármi, sa postupne, od čias Vandalov svojho času tiahnúcich naprieč Európou až do Afriky, jazykovým vývojom ( z Vandal, cez Wend, Winid atď. ) ustálilo do súčasného nemeckého Windisch. Existujú viaceré rannostredoveké doklady o tom že Vandal znamenal v danom čase to isté ako Vened a že napr. v Pannónii žijú Vandali.
    Takže nemecké pomenovania s Windisch, sú teda len súčastnými novotvarmi pôvodného exonýma Vandal pre ( západných ) Slovanov a je to analógia pomenovania napr. Nemcov Francúzmi, ktoré im dali podľa im „najbližšieho“ gens Allemands, tých príkladov keď celé „cudzie“ etnikum, bolo pomenované na základe “ princípu najbližšieho“ gens, je veľa, už to tu bolo na blogu mnoho krát spomínané.

  26. Jozef 10. septembra 2018 / 18:38

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    Ako vidím aj Vy ste si už u M.H. všimol isté ako som ich pred časom nazval “ chyby “ a nakoniec nielen Vy ale aj p.Pomocník a preto naďalej, nielen dúfam, ale priamo verím, že to s nimi nezostane „stáť“, ako napr. u toho Steinhúbela, ktorého musíme „opravovať“ My, ak to on sám nerobí a mimochodom, zas som si spomenul na niečo čo súvisí s tým čo sme debatovali.
    A vlastne som Vám to už celé aj napísal, len som Vás na to nedostatočne upozornil.
    Konkrétne sa jedná o to “ teritoriálne rozmiestnenie či pôsobenie „, pôvodných slovenských kniežat v ( centrálnej ) Panónii keď som Vám tvrdil, že sú autorom Conversia vymenované aj podľa Vášho a zároveň aj podľa Steinhübelovho kritéria, teda aj podľa poradia a vzdialenosti od Salcburgu a aj podľa formálneho vplyvu. A to nasledovne Priwizlauga, Cemicas, Ztoimar a Edgar, teda Pribina pre severovýchodné Zadunajsko, Semeca pre Blatensko, Stojmír pre Dudlebsko a Edgar pre Ptujsko.
    A teda títo boli podľa conversia nahradení v roku 828 a to donáciou kráľov, čím získali do držby grófstva, ale len tri ( ! ) v čele s bavorskými grófmi Helmwin(om), Albgar(om) a Pabo(om). Jedno a to severovýchodné zadunajsko však neprevzal, žiadny bavorský gróf, ale naďalej zostalo akoby v pôvodnej držbe a teda toto „malé“ kniežatstvo v severovýchodnom zadunajsku zostalo Pribinovi až do roku 833, kedy oň prišiel, na úkor Maravanov, ktorý sa zmocnili aj jeho celého ostatného územia nad Dunajom a aj podľa conversia, keď k tomu prišlo ( t.j. výmene pôvodných slovenských kniežat za bavorských grófov ), prevzal ochranu hraníc Ratbod ( 828 ). A v tomto čase ( zase podľa conversia ), no stalo sa to až o cca 5 rokov neskôr, bol vojvodom naddunajských Moravanov Mojmírom vyhnaný (akýsi) Pribina a prišiel k Ratbodovi.
    Čiže to jedno pôvodné kniežatstvo, ktoré po prevrate 828, nezabrali bavorskí grófi, bolo Priwizlaug (-ovo) / teda Pribinovo / „severovýchodné zadunajsko“. Nemohli ho zabrať práve a len preto, že bolo Pribinovo.
    Neskôr ( okolo 860 ), keď sa syn Ľudovíta Nemca Karloman vzbúril za pomoci Rastislava proti otcovi, tak ten jeden z „odídených korutánskych grófov „, ktorý sa uchýlil do Salzburgu bol gróf Pabo. Pabo, teda nenahradil a nemohol nahradiť slovenské knieža Etgara, ako to chybne hovorí Steinhúbel, v severovýchodnom zadunajsku, ale ho mohol nahradiť len v Ptujsku. Karloman ho nemohol vyhnať z územia ( severovýchodného zadunajska ), ktoré mu a ani nikdy frankom nepatrilo ( v tomto čase, čiže rok 861, oň bojovali Maravania s Pribinom a tu Pribina Maravanom aj podľahol ).
    Takže ešte raz pôvodné slovenské kniežatá ( do roku 828 ) Pribina pre severovýchodné Zadunajsko, Semeca pre Blatensko, Stojmír pre Dudlebsko a Edgar pre Ptujsko a v roku 828 boli nahradení Helmwin(om) v Blatensku, Albgar(om) v Dudlebsku a Pabo(om) Ptujsku.

  27. Jozef 10. septembra 2018 / 22:46

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    A ešte som zabudol, aj keď som sa na to chystal a to si teda „neodpustím“, k tej donácii bavorských grófov. Samozrejme je to zase z conversia, ale je to jedna s ďalších, podľa mňa výnimočných „indícií“ k aristokratickému pôvodu “ par exellence “ jedného z našich panovníkov.

    Post istos vero duces Bagoarii coeperunt praedictam terram dato regum habere in comitatum nomine Helmwinus, Albgarius et Pabo.
    preklad
    Po nich však spomínanú zem, (jednou-spoločnou) donáciou kráľov ( terram dato regum ), získali do držby ako grófstva, bavorskí veľmoži Helmwin, Albgar a Pabo.

    Čiže tie tri nové grófstva, boli vytvorené zo spomenutej ( v jednotnom čísle, čiže jednotnej ) zeme, na základe akejsi zhodnej donácie ( dato v jednotnom čísle ), kráľov ( regum a to zase v množnom čísle ).
    O akých kráľoch to autor konverzia takýmto spôsobom píše, veď sa tu doslova hovorí a jedná o spoločný ( dato ) dar, ( minimálne ) dvoch kráľov ( regum ), z pôvodne jednotnej zemi, novým trom grófom.
    V čase donácie ( rok 828 ), od roku 826 bol nezávislým kráľom bavorským, bohemanským, korutánskym a zároveň aj kráľom východných hraničných území Slovenov, len Ľudovít Nemec. Čiže o tejto donácii musel rozhodnúť aj iný panovník a to ten, ktorý mal pred tým na tieto územia ( ako Ste sa ma na to dávnejšie pýtal:“ Vyplývali z vlády nad Slovenskom nejaké práva vo vzťahu k vláde nad inými časťami Karpatského bazéna? ), práva, na základe ktorých mu po vzájomnej dohode ( pôvodné slovenské kniežatá Stojmír, Zemín a Etgar odstúpili bez boja ) s Ľudovítom Nemcom zostalo v držbe to štvrté kniežatstvo, aj keď sa nachádzalo v severovýchodnom zadunajsku, teda v Pannónii, na ktorú si uplatňovali nárok aj Frankovia. Tým ďalším nezávislým panovníkom ( regum ) a to až do roku 833, ktorý v roku 828 súhlasil s donáciou uvedených troch grófstiev nebol nik iný, ako knieža kniežat Pribina. Okrem takto udržaného kniežatstva v severovýchodnom zadunajsku a získaného mieru s Frankami, mu zároveň soľnohradský arcibiskup, v jeho panovníckom sídle v Nitre vysvätil v tom istom roku kostol.

  28. Tučko Bombička 11. septembra 2018 / 17:34

    Pán Jozef,

    toho Steinhubla som prečítal už 4 razy a po každom prečítaní moja mienka o ňom stúpla. No a Homza? Mne sa celkom pozdáva predstava byť potomkom Slovanov – „víťazov“, na ktorých sa ostatné „slovanské“ národy chceli podobať a ktorých meno prijímali ako svoju druhú sebaidentifikáciu. Aj o tom totiž píše M. Homza. Mne sa vlastne tá jeho teória celkom páči a určite sa bude dať ešte vylepšiť, veď ako sám priznáva, jeho úvahy načrtnuté v onom článku v žiadnom prípade nemožno považovať za konečné. Mám z toho nie zlý pocit a som zvedavý, kam to bude pokračovať…

  29. Jozef 11. septembra 2018 / 17:35

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    Prepáčte zas si musím opraviť chybu, keď som napísal :

    Pabo, teda nenahradil a nemohol nahradiť slovenské knieža ( Etgara ), ako to chybne hovorí Steinhúbel, v ( severovýchodnom Zadunajsku ), ale ho mohol nahradiť len v Ptujsku.

    samozrejme malo byť :

    Pabo, teda nenahradil a nemohol nahradiť slovenské knieža / Stojmíra /, ako to chybne hovorí Steinhúbel, v / Blatensku /, ale mohol nahradiť len / Etgara / v Ptujsku.

    Táto „postupnosť“, nevyplýva len z logiky výmeny kniežat za grófov, ale aj z vyhnania Paba, Karlomanom v roku 861, z jeho grófstva, po ktorom sa uchýlil do Soľnohradu.

    Pabo, totižto nemohol byť vyhnaný v roku 861 z Blatenska, lebo tam už nielen v tejto dobe, ale aj dávno pred tým ( vyše dvadsať rokov ) sídlil Pribina, čo znamená, že Pabo mohol byť grófom už len v Ptujsku, keďže v Dudlebsku sídlil Albgar a kniežatstvo v severovýchodnom zadunajsku, frankovia nikdy neobsadili a teda im nepatrilo.

    No a týmto pádom, keď máme „fixne“ dané Pabovo grófstvo v Ptujsku, je zároveň daný aj „kľúč“ v postupnosti pri Vašom aj Steinhúbelovom kritériu, teda aj podľa poradia a vzdialenosti od Salcburgu a aj podľa formálneho vplyvu, tak ako som to správne bez „preklepov“ uvádzal už v minulých príspevkoch.

  30. Jozef 11. septembra 2018 / 17:46

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    Ja to celé nevyhodnocujem na základe predstavy, či sa mi niečo v histórii páči, alebo nie, ale podľa toho, či to tak aj reálne v histórii prebehlo, alebo aspoň mohlo prebehnúť.
    No a preto Vám ( pernamentne ) prízvukujem, že chyby, by sa mali opravovať, pretože ich oprava Nás stále viac približuje k reálnej histórii, no a bohužiaľ, ( ako som už viac krát spomínal ), J.S. toto nerobí.

  31. Tučko Bombička 11. septembra 2018 / 18:40

    Pán Jozef,

    fázu, v ktorej som veril na „tak, ako sa to udialo“ mám už za sebou. Národné dejiny (práve preto, že nevieme, ako to bolo v skutočnosti a nikdy to vedieť nebudeme) musia byť predovšetkým(!) dobrý príbeh. Dobrý príbeh (v súčasnosti) musí samozrejme spľňať aj požiadavku rešpektovania toho, čo sa dnes považuje za fakty.

  32. Jozef 11. septembra 2018 / 20:04

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Do fázy v ktorej Ste teraz, sa ja nikdy „neprepracujem“, lebo to by bola pre mňa strata času. Ale, aj napriek tomu, že budete asi teda hodnotiť len „príbeh“, sa Vás opýtam čo si myslíte o tom čo som písal doteraz hlavne o Pribinovi ?, prípadne ako to vidíte Vy ?
    Vďaka za odpoveď.

  33. Tučko Bombička 11. septembra 2018 / 21:18

    Pán Jozef,

    stručná odpoveď by bola: „Páči sa mi to!“. Budem sa však musieť do toho Steinhubla obuť ešte aspoň raz, či náhodou nie je za tým Pribislavom v Ptujsku ukryté niečo, čo ma doteraz nenapadlo (a Vás možno tiež nie). Už sa mi párkrát stalo, že som v Steinhublovom texte pri opakovanom čítaní našiel niečo, čo som tam predtým…nevidel.

  34. Jozef 11. septembra 2018 / 22:22

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Veľa „zdaru“, budem čakať na Vaše stanovisko, keď aj rok, pretože ak sa na toho J.S. opäť pozriete, tak tým pádom, už nebudete hodnotiť len príbeh, ale minimálne, aj to či to tak mohlo byť a prečo !!.

  35. Pomocník 12. septembra 2018 / 3:06

    Len ešte malá poznámka k tým Slovanom: Je dosť pravdepodobné, že súčasný názov Slovania v slovanských jazykoch je prebratý z obyvateľov VM (čiže od Slov(i)enov – od Norika po Sedmohradsko, príp až po Grécko). Lenže ten názov je podľa dokladov – ktoré si on nepozrel (a namiesto toho tam odcitoval svojich žiakov (?)) – starší a doložený aj mimo tejto oblasti. Takže to, čo on tvrdí, vyjde len vtedy, keď naozaj človek odignoruje všetko pred rokom 500 (preto sa nečudujem, že to urobil, ale takto sa postupovať nedá).

    A k Steinhübelovi: Snažte sa mu nenaletieť. Keď si to prečítate pozorne aj s poznámkami pod čiarou, zistíte, že to je zbierka špekulácií (dohadov). 80 % textu sú veľmi pochybné závery, ku ktorým sa ostatní historici – veľmi dobre vediac prečo – „neznížili“, lebo si boli vedomí, že by len hádali. Niekto by mu mal vysvetliť rozdiel medzi faktami a dohadmi a že more citovaných zdrojov na tom nič nemení. A niektoré časti vo VM má výrazne založené na nezmysloch, čo popísal otvorený český (rozumej: nemoravskočeský) nacionalista Třeštík. Tam je tiež úsmevné, ako sa tam snaží zapracovať tie táraniny ako fakty. A takto by sa dalo pokračovať. Sú tam aj prínosné úseky, ale vzhľadom na rozsah je to málo. A ako som hovoril, žiaľ jeho dohady sa už 10 rokov preberajú aj do atlasov a podobne, ako keby to boli fakty – preto, lebo nikomu druhému sa nechce alebo nemá peniaze tieto veci pospisovať – na rozdiel od neho – poriadne, aby to dal do poriadku. To žiaľ typicky slovenské – je nás príliš málo a na nič nie sú peniaze.

  36. Pomocník 12. septembra 2018 / 3:19

    Pospisovať poriadne by vyzeralo takto: Fakty sú takéto… (a to podľa písomných prameňov, podľa archeológie atď.), Takmer fakty sú takéto…, Názor historika X na to je takýto…, Názor historika Y na to je takýto…, Moja špekulácia o veci je takáto…Heterodoxné názory sú takéto…

    Takto nejako by to malo vyzerať a nie tá jeho chaotická omáčka. Je ale jasné, že také niečo nikdy nevznikne.

  37. Jozef 12. septembra 2018 / 8:14

    Dobrý deň p.Pomocník

    Váš názor na J.S., mi je jasný a dokonca sa ani nezmenil a teda je stále rovnaký, pretože Ste ho tu už vyslovil tuším dva krát. No vtedy, pri tej príležitosti som ja tento Váš názor vlastne zovšeobecnil a odporúčal som, aby sa naša historiografia z tohto poučila v tom zmysle, že nech sa za seriózne odkazy pod čiarou považujú len také, ktoré už boli niekým dokázané a všetko ostatné nech je potom predmetom danej práce v normálnom texte.
    A áno, aby som bol konkrétny, súhlasím s Vaším názorom v tom, že dielo Nitrianske kniežatstvo J.S., nemá koncepciu a preto „štrukturálne“ prezentuje značný chaos, už len v slede, členení a obsahu samotných kapitol a to nehovorím o vlastných „dejoch“ v nich, čo Vy všetko v globále označujete „syntézou“, o ktorej Ste mi raz veľmi dávno, samozrejme pri inej príležitosti čo sa týka histórie, písal.
    Ale, aby som bol úprimný a objektívny, zatiaľ u nás nič, čo by rozsahom zdrojov a ich náväznosťou v komplexe aj na inonárodné historiografie ( teda tým myslím akúsi uzavretosť v problematike VM u nás, len v hraniciach bývalého československa ), zatiaľ nevyšlo. Tým netvrdím že J.S. sa o takéto niečo primárne v svojom diele pokúšal ( nemá pre mňa zmysel hodnotiť o čo mu išlo a čo svojou prácou sledoval ), len jeho Nitrianske kniežatstvo zostalo vlastne u nás jediné, čo do rozsahu uvedených rôznych zdrojov, aj keď sú ako som už spomínal, značne neprehľadné, nesystematické, až chaotické, čím de facto zavádzajú a nielen u Vás vlastne vytvárajú dojem neserióznosti.
    Ale, ak Vás môžem požiadať, mohol by Ste sa vyjadriť aj k tomu, čo som tu ( myslím v tejto téme blogu ) s p.Tučkom Bombičkom, v priebehu tohto roku, už „stihol“ predebatovať a uviesť ?

  38. Pomocník 12. septembra 2018 / 10:55

    Teraz určite nie. To už sú veľmi konkrétne veci, k tomu by si bolo treba sadnúť a na treba si nájsť čas. (Každopádne tie Steinhübelove grófstva môžete považovať za do značnej miery fiktívne. )

  39. Jozef 17. novembra 2018 / 21:55

    Dobrý večer
    Ako vidím s tým „časom“, to je problém nielen u mňa, pokiaľ sa jedná o niečo konkrétne, ale u všetkých.
    Tak len poznamenám a upresním, že tie grófstva síce J.S. naozaj identifikuje nesprávne, ale inak ( okrem toho ) tieto nemohli byť len jeho „fikciou“, lebo sa o nich zmieňuje Conversio, čo znamená, že sa o ich vytvorenie franská strana minimálne pokúšala ( ….duces Bagoarii ……. in comitatum nomine Helmwinus, Albgarius et Pabo ) a ak by sa napr., pokúšala aj len neúspešne, tak to potom bola „fikcia“ franská a nie jeho ( teda J.S.).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *