Jadro alebo čo sme ochotní obetovať

Winston Churchill kedysi povedal, že národy nemajú priateľov, ale záujmy. Ja dodávam, že tieto záujmy sa presadzujú za každého „počasia“ a v princípe v každom režime. Vlády aj režimy sa menia a záujmy zostávajú, len spôsob ich presadzovania je rôzny. Niekedy je to hrubá sila, inokedy jemná diplomacia a často aj jedno s druhým. Celé desaťročia po druhej svetovej vojne sme boli svedkami tvrdého zápasu medzi Moskvou a Washingtonom a mnohým sa nám zdalo, že to je zápas medzi demokraciou a totalitou. Totalitný režim v Sovietskom zväze i samotný „Sojuz“ odišli do minulosti a celý svet si vydýchol, že po páde východnej totality nastane obdobie všeobecného blaha a mierovej spolupráce. Dnešné vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom však ukazujú, že celý ideologický zápas bol len pozlátkou, pod ktorou sa odohrával ťažký geopolitický zápas o mocenskú domináciu vo svete. Bez ohľadu na to, kto vládne v Moskve a akým spôsobom to robí, ak sa správa ako mocenský konkurent, je pre druhú stranu protivníkom, eo ipso všetko ostatné, je len koloritom.

Slovensko v minulosti bolo tiež stavané pred rôzne výzvy, na ktoré musela jeho politická reprezentácia odpovedať. Keby sme svoje dejiny študovali a vysvetľovali, a nesnažili sme sa nimi rekriminovať sami seba a bičovať sa za to, že sme si vôbec dovolili prežiť a existujeme, určite by sa nám aj v dnešnej situácii mnohé veci javili ináč a mnohé rozhodnutia by sme prijímali uváženejšie a s väčším odstupom. Napr. uvažovanie o tom, kam sa má Slovensko posunúť v svojich integračných ambíciách a najmä, čo je ochotné obetovať a akú cenu zaplatiť, by mohlo byť pre všetkých zrozumiteľnejšie. Lebo hovoriť, že za každú (teda akúkoľvek) cenu sa máme usilovať o niečo, sa mi zdá nerozumné. Najmä, keď pred takéto rozhodovanie už bola slovenská politická reprezentácia postavená a jej rozhodnutie malo fatálne dôsledky, z ktorými sa dodnes nedokázali úplne vyrovnať. Bez toho, že by som chcel robiť nejaké neadekvátne analógie alebo chcel prirovnať vtedajšie Nemecko k dnešnému, podobnosť procesov mi nedá, aby som neupozornil na úskalia úsilia, ktoré je charakterizované termínom „za každú cenu“.

Začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia sa na malom Slovensku, ale nielen tu, možno povedať, že v celej Európe, muselo zdať, že reči o tisícročnej nemeckej ríši nie sú prázdne frázy, ale tvrdá realita. V Mníchove roku 1938 západné mocnosti kapitulovali pred Hitlerom a vydali mu strednú Európu úplne bez boja, o necelý rok neskôr sa Moskva dohodla s Berlínom o tom, že čo im vydali Londýn s Parížom, do toho sa im miešať nebudú. Národy medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom nemali toho príliš na výber: buď príjmu nemecký chomút dobrovoľne, alebo im ho nasadia nasilu. Aký výber urobila vtedajšia vláda na Slovensku, je všeobecne známe. To, či mala inú možnosť, je v tejto súvislosti irelevantné.

Po výraznom úspechu nemeckých zbraní, najmä na Západe, sa objavili aj prvé projekty, ako bude vyzerať povojnové usporiadanie „novej Európy“ po konečnom nemeckom víťazstve. Projekt „nemeckej novej Európy“ mal svoju politickú i hospodársku víziu. Tá hospodárska sa nazývala „veľkopriestorové hospodárstvo“ (Grossraumwirtschaft). Na tieto projekty nemohla nereagovať ani slovenská strana. Slovenská tlač sa hemžila článkami o mieste Slovenska v „novej Európe“ i vo „veľkopriestorovom hospodárstve“. Ono totiž to „veľkopriestorové hospodárstvo“ malo rozdeliť Európu na dve sféry – jadro a doplnkový priestor. Jadro malo tvoriť samotné Nemecko a úzky priestor okolo neho, kde by sa sústredili najdôležitejšie a najvýznamnejšie priemyselné kapacity kontinentu, a doplnkový priestor by tvoril perifériu, ktorá by pracovala na jadro. Kameňom úrazu Slovenska bol tlak ekonomickej sféry na politikov, aby sa za každú cenu usilovali dostať Slovensku do jadra. A slovenskí politici tu cenu platili formou prehlbovania kolaborácie s nacistickým režimom v Nemecku. Aká bola nakoniec cena, ktorú slovenskí politici a s nimi celé Slovensko zaplatili, je všeobecne tiež známa. Nie je to nič, na čo by sme mali byť pyšní, ale na druhej strane to neznamená, že by sme si z toho nemali brať poučenie.

Dnes je samozrejme iná doba. Nemecko i Slovensko sú demokratické štáty a vzájomné zbližovanie i vzhľadom na to, že nemecký trh je naším najväčším odberateľom priemyselných výrobkov, je potrebné. I snaha dostať sa do jadra novej dynamickej integrácie v rámci Európskej únie je legitímna. Táto otázka však nemôže byť postavená do roviny „za každú cenu“. Slovensko a jeho obyvatelia musia vedieť, aká bude cena, ktorú budú musieť zaplatiť, ak sa zapoja do užšej integrácie v rámci tzv. jadra. Nemôže sa stať, žeby sme platili cenu, ktorá by bola proti zmyslu našej existencie ako samostatného štátu a suverénneho národa. Nemôžeme akceptovať, aby bolo pri takejto integrácii narušené to, čo je zakotvené v preambule Ústavy, žeby sme sa museli vzdať práva rozhodovať o tom, koho na svoje územie pustíme a koho nie a najmä, hľadanie nových priateľov, by nám nemalo odcudzovať našich starých priateľov.

62 Responses

  1. jozef 28. augusta 2017 / 8:27

    Dobré ráno p.Hrnko

    A čo ďalej ?!

  2. yoss 29. augusta 2017 / 22:43

    medzi nami, pan Hrnko, multipolarny svet je ovela lepsie a bezpecnejsie miesto pre zivot ako svet unipolarny, v ktorom sa prehanaju kowboyi na konoch, tankoch, stihackach a o vsetkom rozhoduju bankari na WallStreet, ktori mimochodom onehda financovali aj Hitlera…

  3. národniar 1871 8. septembra 2017 / 22:23

    SNS, SNs, Sns, sns, sn, s, …, .., ., .

  4. Milan2 12. septembra 2017 / 10:17

    A ako si to Fico alebo aj SNS predstavujú s dôchodkami keď budeme patriť do jadra? Viete, na týchto voličov Danko zabúda už aj teraz s 13 a 14. platmi. Dnes je dôchodok naviazaný na infláciu cien masla a chleba, ale nie na cenu služieb – dôchodca ale tiež chodí k holičovi či potrebuje ošetrovateľa.Ak vzrastú mzdy o 13. a 14. plat holič a masér ale aj iní po čase zvýšia svoje ceny tiež a dôchodci relatívne schudobnejú. Výška dôchodkov by mala byť napasovaná aj na premerný ročný plat a nie len na infláciu ináč si nebudú môcť dlho dovoliť ošetrovateľov ako dôchodci v Rakúsku.

  5. Pomocník 12. septembra 2017 / 12:51

    Je vtipne, ak si niekto naozaj mysli, ze nejaky sukromny podnik po donuteni k 13. /14. platu zvysi celkovu rocnu vyplatenu mzdu co i len o cent, inak povedane ze realne zvysi mzdy. (Pre menej chapavych: O sumu 13. a 14. platu bud znizi ostatne mzdy alebo, ak je rafinovanejsi, o sumu 13. a 14. platu „opomenie“ zvysovat ostatne mzdy v nasledujucich rokoch) …Takze cely vas „problem“ je bezpredmetny. Ale hlavne ta naivita je nadherna.

  6. milanko 15. septembra 2017 / 9:18

    Pomocník nemyslím si – totiž SNS navrhuje 13. a 14. plat bez odvodov, takže konatelia si tiež radi vyplatia tento 13. a 14. plat aj sebe – oceňujem že to v SNS niekto veľmi dobre premyslel – len by som tam dodal doplnok, že riaditelia a konatelia môžu mať 13. a 14. plat vyplatený iba vtedy, ak ho všetci zamestnanci vo firme majú vyplatený, lebo to môže skončiť tak, že zamestnanci ho nedostanú, ale vyplatí si ho iba konateľ firmy (často aj majiteľ firmy).
    Chcem upriamiť ešte raz pozornosť na dôchodcov – pokiaľ budú dodatkové platy pre zamestnancov zavedené, tak dôchodcovia relatívne v spoločnosti schudobnejú – pretože dnes nie je valorizácia dôchodkov naviazaná na rast priemerného platu v NH, ale na rast cien tovaru, zväčša potravinárskeho – akoby dôchodcovia míňali dôchodok iba na jedlo a nie aj na rôzne služby.
    Ako vplývajú ceny služieb na priemernú mzdu v okolí si overte na cene ostrihania. Ostrihanie v Topoľčanoch, či Dubnici stojí polovicu toho čo v Bratislave. Pokiaľ robotníkom v Dubnici zvýšia platy o 20% a tak sa priblížia bratislavským , ale cena ostrihania v Dubnici po pár mesiacoch tiež vyskočí o 20% – a tiež sa priblíži sa k bratislavskej cene ostrihania. Služby založené na čase sa vždy prispôsobujú priemernej mzde v okolí.
    Kým ostrihanie niekde v Afrike vyjde na 1 Eur, v Topoľčanoch na 4,50 Eur, Bratislave na 8 až 10 Eur, tak v Nemecku zaplatíte za ten istý úkon 30 až 40 Eur. Vždy je to ale cena 1 hodiny bežnej mzdy v okolí.
    Preto sa 13. a 14. mzda musí prejaviť adekvátne aj u dôchodcov – existuje síce niečo ako 13. dôchodok – ten ale nepoberajú všetci dôchodci , len tí s najnižšími dôchodkami, čím sa istým spôsobom porušuje ústava.

  7. Pomocník 16. septembra 2017 / 5:48

    Čo ste napísali v prvom odseku nemá ani hlavu ani pätu (Asi 5 nelogickostí resp. vecných chýb v jednom odseku). Ale keďže to nie je téma tohto blogu, tak vás rád nechám v krajine rozprávok.

  8. milanko 17. septembra 2017 / 13:11

    Téma blogu – pokiaľ za jadro pokladáme Makronove požiadavky – čiže mzdy vyslaných pracovníkov , minimálnu mzda či približovanie daní . Ak vyrovnávanie, tak téma dôchodkov do témy tiež patrí. Samozrejme,je tu ešte téma migrantov , ale rozhodovanie koho prijať na Slovensku by malo určite ostať Slovensku.
    Tému dôchodcov som spomenul len preto, že po 90 roku tiež boli požiadavky približovať s a starodôchodci vtedy z veľkej časti odfinancovali ekonomickú transformáciu Slovenska. Za 10 rokov sa ich úspory v bankách infláciou znehodnotili na jednu desatinu a ich dôchodky sú nespravodlivo menšie ako majú mladodôchodci.

  9. Milanxyz 20. septembra 2017 / 11:26

    Pán Hrnko,
    na oživenie zomierajúcej historickej náplne tohto, kedysi výsostne historického blogu dovolím si pripomenúť, že Považská knižnica v Považskej Bystrici vydala zaujímavú knihu Marka Zelema (Prešovčana!!!) „Sloveni a Tamil Nadu, Po stopách knihy Sloveni a Slovensko za Tamilcami“, v ktorej nájdete aj nasledujúce myšlienky M. Zelema:

    „…Keď sa mi dostala do rúk kniha Slováci /Sloveni, kde sú vaše korene, začal som ju čítať s nedôverou k tým „divokým“ nápadom vysvetľovať naše slová cez nejaký vzdialený indický jazyk. Žil som šťastne v presvedčení, že geografické názvy na Slovensku sú slovenské. A teraz zrazu tento Hromník tvrdí, že nie sú slovenské. No ale v priebehu čítania ma tak presvedčil, že som netrpezlivo očakával zverejnenie veľkej knihy „Sloveni a Slovensko“. A tú som už čítal odovzdaný tomu, čo príde. Nie slepo akceptujúc všetko, čo je tam napísané, ale otvorený dobrodružstvu spoznávania novej myšlienky a argumentácie. Obe tieto knihy posunuli moje hranice toho, čo je predstaviteľné a dokonca povedal by som toho, čo je akceptovateľné. Keď na konci tej prvej knihy pán Hromník naznačil, že Sloveni sú starší ako Gréci, tak som si pomyslel, dobre, všetko beriem, čo je tu napísané, ale toto, to je už trochu veľa, to autor zašiel ďaleko do fantázie. No a dnes nepochybujem o tom, že Sloveni sú naozaj starší ako Gréci…“

    „…Mňa pán Hromník veľmi inšpiroval a nadchol svojím podaním. A keďže ja som človek, čo bude radšej čeliť tvrdej realite, ako si vytvárať okolo seba bublinu pekných predstáv, tak som sa rozhodol, že si idem overiť to, čo pán Hromník tvrdí. Bolo mi jasné, že o spojení medzi Slovenmi a Tamilcami asi nikto nehovorí. Ale pán Hromník vlastne povedal, že Tamilci sú najstaršia kultúra sveta. A toto je všeobecné tvrdenie, ktoré predsa museli ľudia skúmať po celom svete. Asi nie všetci, ale musím vedieť také niečo nájsť. Tak som aj našiel…“

    „…Do Tamil Nadu som išiel s tým, že sprostredkujem poznatky z knihy Sloveni a Slovensko a zároveň získam pohľad na vec z Tamilskej strany…“

    „…spojenie medzi Slovenčinou a Tamilčinou je prastaré a veľmi silné a to práve v hlbokých kultúrnych veciach…“

    „… Tí naši „historici“ a „jazykovedci“, ktorí sa nevedia vysporiadať s novými objavmi, sú odsúdení na zánik. Budú prekonaní tými, čo sa vedia prispôsobiť. Tu je tak obrovská príležitosť pre jazykovedcov. Bola objavená „zlatá baňa“ nových poznatkov o vývoji jazyka vôbec, ktoré čakajú len na to, kým ich niekto vydoluje. A naši jazykovedci sú v rozpakoch, lebo sa im nechce chodiť do novej bane, lebo už majú vychodené cestičky do tej starej, kde už nie je čo ťažiť. S historikmi je to rovnako…“

    „…Objavenie Tamilsko-Slovenských súvislostí je možno najväčší historický objav všetkých čias a to celosvetového významu. Naozaj. To nepreháňam. Tým, že sme od Tamilcov tak vzdialení – geograficky aj v čase, a pritom uchovávame tak silné puto, jasne dokazujeme hlboký význam Tamilčiny a zásadne podporujeme Tamilskú teóriu pôvodu ľudstva. Tým, že toto robíme pre Tamilčinu, zásadne zvyšujeme význam Slovenčiny, a to pravdepodobne na takú úroveň, že čím je Tamilčina pre svet, tým je Slovenčina pre Európu. Jazyk aj kultúra…“

    Dr Hromník bol označený za heretika mnohými “gebirovými” historikmi, z ktorých však za tie tri, či štyri roky od povestného kolokvia nebol nikto schopný sa podujať na odbornú recenziu jeho knihy.
    Marek Zelem nie je historik, ale som si istý, že jeho cestu za Tamilcami z možného obvinenia „z propagandistických účelov“ určite nesponzoroval Dr Cyril Hromník a isteže ani Vladimír Putin.
    (Mimochodom, 28 septembra o 15:15 má byť v Považskej knižnici beseda s autorom)

  10. yoss 21. septembra 2017 / 14:02

    na pondelok (25.9.2017) sa chystaju dve zhromazdenia. jedno zmanipulovani stredoskolaci, ktori chcu protestovat proti korupcii a vyslovit podporu uzernikovi sidliacemu v palaci na Hodzovom a druhe o 16-17. hodine, kde sa bude proti uzernikovi a danovemu podvodnikovi protestovat. som zvedavy, ako sa RTVS zhosti svojej verejnopravnej funkcie, ako to budu anoncovat. nieco mi hovori, ze to bude sranda 🙂

  11. Anton Hrnko Anton Hrnko 21. septembra 2017 / 22:18

    A potom som sa zobudil.

  12. Milanxyz 22. septembra 2017 / 8:22

    Dobré ránko pán Hrnko,
    priskoro ste sa zobudili. Na skutočné „zobudenie“ by ste mali vycestovať do Považskej Bystrice (pochopiteľne na poslanecký priezkum) a navštíviť prednášku/besedu toho „extrémistu“, aby ste ho tam pred publikom na mieste prebudili z jeho „námesačníctva“ a dokázali mu (marxistickou) vedou preskúmanú a (vraj) dokázanú skutočnosť, že my, Sloveni/Slováci pochádzame z Pripjaťských močiarov a akékoľvek blúznenie o kadejakých Tamilcoch je len zavádzanie mladej generácie, „nočnou morou“ extrémistov.
    Pre tú „jedinú pravdivú“ slovenskú historiografiu by to bol zaiste záslužný čin (a naviac by ste si mohli vyučtovať diéty).

  13. Miro 26. septembra 2017 / 19:24

    Pán Hrnko,
    čo ten váš chmuľo vyrokoval v Čechách v oblasti „vzdušného letectva“? 🙂
    To problematiku slovenského stíhacieho letectva rieši Slovenská NÁRODNÁ strana tak, že ho zruší a ponad hlavy nám budú lietať Česi?

  14. jánošíkovec Maťo 2. októbra 2017 / 20:08

    Dobry vecer pán Hrnko. Este vas to bavi v SNS? Aj vo vlade?

  15. yoss 8. októbra 2017 / 15:54

    zevraj:
    EU jadro je ako manzelka inspektora Colomba – nikto ju nevidel, ale furt sa o nej hovori…..
    vyfarbuju sa aj na balkane

    Polský ministr obrany absolvoval turné po Balkáně a jednal v Albánii, Chorvatsku, Černé Hoře a v Bosně a Hercegovině. Obsahem jednání bylo Trojmoří a situace na východním křídle NATO.

    Projekt Iniciativa tří moří je snaha o spojení zemí proti Rusku. Jedná se o země mezi Jaderským, Baltským a Černým mořem, které se mají stát „sanitárním kordonem“, oddělujícím Rusko od Evropy. Rusofobní proamerické režimy v Pobaltí jsou ochotny účastnit se libovolné akce proti Rusku. Černomořské Rumunsko realizuje projekt příbuzný Trojmoří s názvem Velké Rumunsko. Ukrajina je avantgardní v opozici k Rusku.

    V jadranské oblasti nejde Trojmoří tak hladce. Vstřícné je k němu Chorvatsko, ale ostatní balkánské státy nemají jasný postoj. Proto byl polský ministr obrany na návštěvě – chtěl nejasnosti odstranit. Výsledkem cesty byl podpis dohody s Chorvatskem o vyslání osmdesáti chorvatských dělostřelců do skupiny NATO v Polsku. S Albánií bylo podepsáno ujednání o společné službě albánských a polských vojáků v Lotyšsku a o účasti Polska na vytvoření centra přípravy NATO v Albánii. V Černé Hoře se jednalo o vyslání jejích vojáků do východního křídla NATO a provedení společných cvičení. S Bosnou a Hercegovinou se dohodla modernizace výzbroje bosenské armády za účasti polských zbrojních koncernů a o polské podpoře plánů Sarajeva vstoupit do EU a NATO.

    https://www.fondsk.ru/news/2017/10/07/balkany-v-pricele-polskogo-troemorja-44791.html

  16. Lukáč 8. októbra 2017 / 17:50

    V súvislosti so škandálom vyplatenia megaodmeny advokátovi blízkemu Smeru, som sa dočítal, že ho na severovýchode považujú za „zemepána Habury“, lebo tam vlastni rozsiahle pozemky a lesy. Angažoval sa pri obnove dreveného kostolíka / chvályhodné/, ale aj pri postavení obrej brondzovej sochy „kniežaťa Laborca“, ktorého nazývajú „synom rusínskeho ľudu“ / 5,5 m vysokej, na 1,7 m kamennom podstavci/ na kopci nad Haburou. Vraj knieža má strážiť „rusínsku zem“, preto tam uložili hrudy zeme zo 106 rusínskych obcí, len neviem prečo sú na tabuli uvedené aj Bardejov a Snina, veď tie nikdy neboli a nie sú rusínske mesta. Spomenul som si, že nedávno dávali v TV zábery ako zmenšenú, ale stále veľkú, kópiu tejto sochy umiestnili aj v múzeu rusínskej kultúry v Prešove a jeho riaditeľka hovorila o Laborcovi ako o historickej postave, vraj je to tak uvedené v Anonymovej kronike. Myslím, že takéto novodobé legendy nie sú potrebné a renomovaní slovenskí historici by to mali vysvetliť aj naším bratrancom Rusínom.

  17. Maťo SK 9. októbra 2017 / 18:34

    Za Boha a za národ! Hlasite sa este k tomu heslu, pán Hrnko?

    Za Boha a národ ! A v dnesnej sialenej dobe aj za mier.

  18. Milan2 9. októbra 2017 / 21:57

    Anonymus je preto anonymný, pretože dobre vedel že nepíše žiadnu kroniku, ale že si tam vymýšľal a preto sa na rozdiel od iných kronikárov pod svoj výplod nepodpísal.

  19. Milan2 9. októbra 2017 / 22:27

    Anonymus je preto anonymný, pretože veľmi dobre vedel že nepíše žiadnu kroniku, ale že si tam vymýšľal a Laborec je takým typickým výmyslom , preto sa na rozdiel od iných seriòznych kronikárov pod svoj výplod nepodpísal.

  20. Lukáč 11. októbra 2017 / 16:25

    Je to smutné, že na juhu Slovenska sa veselo stavajú sochy kráľa Štefana a turulov, Orbán posiela do Komárna 6 mil. eur na futbalový štadión, na zápasoch v Dun. Strede sa cítite akoby ste boli v Maďarsku. Na severovýchode zas sa snažia za podpory Híd-Mostu o politickú aktivitu rusínskej menšiny. A naši politici nič nevidia, nič nepočujú, len sa predbiehajú v populizme a získavani vlastného prospechu, to „nem“ dopadne dobre.

  21. Metod J. Sláv 11. októbra 2017 / 18:48

    Počúval som chvíľu Rajoya, a čudoval som sa, kam tí „demokrati“ podeli právo národov na sebaurčenie ??? (Či vari také právo majú len Albánci v Kosove, ktorých masa sa do Kosova „nasáčkovala“ z chudobného Albánska počas talianskej okupácie Balkánu cez 2. s. v. §§§)

    Už som na penzii, tak sa začínam plne venovať logike výstavby jazyka ako kódu. Jazyk je vlastne prvý človekom vymyslený kód. Kód bez logickej stavby je nanič, rozumie mu len ten alogik, ktorý ho sfušoval – žiaľ, takýto dojem mám, keď sa snažím pochopiť logiku/?/ výstavby „oných 10 000 moderných“ slov maďarčiny „skonštruovaných“ slovenským odrodilcom Františkom Kazinczym.

    „Anonymuš“, to je tiež „prípad“- tak, spíše „opus o veľkých maďarsko-skýtskych dejinách“, a „hrdo“ sa podpíše ako „magister P.“ P. ako čo, či skôr ako „p*čo“? Lebo keď sa človek poriadne pozrie, čo to za „orálment“ nakreslil do bruška „zveličenej“ iniciály P, ktorou ten svoj „opus“ „spustil“, musí „si poriadne pretrieť oči, či dobre vidí“ tie obrysy „orgánu“, ktorý sa po maďarsky volá „na chlp“ presne, ako po slovensky – kam sa podela tá „húnska ugro-fínčina“ §§§

    Ak „mi toto tu prejde“, tak si môžte na mojom blogu (skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk) prečítať, čo nám napovedá prísne logická stavba nášho slovanského jazyka.

  22. Tučko Bombička 12. októbra 2017 / 8:26

    Tí „demokrati“ vedia veľmi dobre, čo robia, na rozdiel od „inteligentov“ v slovenskej politike. Právny konsenzus v Európe je taký, že právo európskych národov na sebaurčenie už bolo naplnené vznikom dnes existujúcich štátov. V rámci týchto štátov sa nepriznáva žiadne právo na sebaurčenie ani regiónom, ani etno-lingvistickým skupinám, ak:

    1/ im nie je znemožnené podieľať sa na výkone politickej moci, teda realizovať svoju politickú vôľu v rámci celoštátnych štruktúr,
    2/ nie sú utláčaní, resp. nie sú porušované ich ľudské práva, atp. (právo na sebaurčenie bolo formulované pre utláčané a kolonizované národy, nie preto, aby bolo použité proti tým štátom, vďaka ktorým toto právo vôbec existuje!).

    Európski politici – na rozdiel od slovenských politických dementov – o čom som sa mohol presvedčiť počas víkendových politických diskusií, vedia veľmi dobre, čo majú robiť. Držať hubu a stáť za Rajoyom!

    K tomu sv. Štefanovi: no, viete, ja si počkám. Aby to nakoniec neskončilo tak, že namiesto prvého uhorského panovníka, sa Štefan stane posledným slovenským panovníkom. Ba čo viac, ktovie k čomu sa dopracujeme vo vzťahu k Atilovi. Veď to bola zrejme na Spiši napísaná Uhorsko-poľská kronika a nie maďarské (sedmohradské tuším?) Gesta Hungarorum, ktoré z Atilu urobili aktívny prvok uhorskej histórie. Sranda, i keď ktovie: s množstvom dobrej stravy na stole a pohárom plným medoviny možno ani nie…

  23. Milanxyz 12. októbra 2017 / 11:49

    Pán Hrnko,
    pred viac, ako dvoma rokmi sa zišlo v Matici slovenskej kolokvium známych osobností slovenskej histórie, aby sa uznieslo, ako bojovať proti, po 98-mom bujnejúcej vlne „tendečných, laických pohľadov“ a „insitnej interpretácie historických udalosti“, „často pochybnej kvality“, ktoré pochopiteľne šírili „predstavitelia pseudohistórie …. pričom väčšina z nich nemá ani historické vzdelanie“.
    A vraj popritom „objavili sa aj „gurovia-vykladči dejín“, ktorí údajne neskutočnými výmyslami ….. šíria tragikomické bludy a ničia slovenské historické vedomie.
    Aby sa zabránilo ďaľšiemu rozširovaniu takejto tvorby a zvyšovaniu významu dezinterpretárov v histórii, kolokvium prijalo stanovisko, cieľom ktorého je recenzovaním „pseudohistorických prác“ obmedziť „škodlivosť dezinterpretácii našich dejin“.
    Toto bolo vyhlásené v máji 2015 a odvtedy sa nad ním zavrela voda. Knihy tzv. pseudohistorikov zmizli z políc knihkupectiev, ale ináč nič, na žiadnu recenziu si tých 15 gebírových historikov podpísaných pod kolokviom netrúfalo.

    Ako hovoria naši bratranci za Moravou: Skutek utek.

    Ale nie tak celkom. Na druhej strane spektra našich historikov prof. Eva Fordinálová v diele „Vieme, kto sme?“, v stati „Naša zasľúbená zem“ sa venuje pojmu „Panónia“ a tvrdí:
    „… v našej histórii Panónia, Tatry, Sloveni tvoria trojjednosť. Preto je našou povinnosťou „osvetliť“ pojem PANÓNIA, kedže tam smeruje aj objavenie, kľúč k objasneniu našich národných koreňov v Európe. A zároveň k podivuhodnej súvislosti s duchovnosťou. A tento kľúč som našla v našej „slovenskej biblii“ Cyrila A.Hromníka Sloveni a Slovensko (MS Martin, 2013).“
    A tamtiež: „Vtedy som však netušila, že Pannonia nerovná sa Panónia, ako je v slovniku uvedené. Že bude treba rozlišovať. Vysvetlenie som našla opäť až u Cyrila Hromníka. A poriadne prekvapujúce – a zároveň objasňujúce ďaľšie dôležité fakty z našej histórie, ktoré sme doteraz označovali ako „teórie“.“
    A ďalej: „Podľa vedeckých zistení naši predkovia Sloveni, žijúci od dávnych čias v strednej Európe, prijali nové kultúrno-náboženské vplyvy nie od juhu (z Afriky), ale z východu z Indie (z dávnovekej kultúrnej Bharatakandam) a pod Tatrami sa tvorilo európske duchovné centrum s pretrvajúcimi pevnými väzbami. A z toho nového uhla pohľadu treba venovať zvýšenú (dôkladnú) pozornosť priam „ohromujúcemu“ Hromníkovmu dielu Sloveni a Slovensko, vychádzajúcemu z bohatých indických, gréckych, latinských a zväčša do angličtiny preložených prameňov.“

    Pani profesorka Fordinálová odvolavajúc sa na „Kroniku vielkopolsku“ („Panóna je matkou i kolískou všetkých národov “slovianskych““) končí svoju krátku recenziu nasledovne:
    „Objasnenie pojmu Panónia v podstate iba otvára potrebu objasnenia (ako sme už naznačili) ďaľšich dôležitých tém úzko súvisiacich s našim národným vývinom, charakterom našej osobitej duchovnej kultúry a predovšetkým nášho naspochybniteľného autochtonného postavenia v strednej Európe. Preto „veľkniha“ Cyrila A.Hromníka, ktorú už v súčasnosti výsledky vedeckých výskumov verifikujú, si zaslúži mimoriadnu pozornosť.“

    Vo vyhlásení kolokvia sa konštatuje, že za deformovanie slovenského historického vedomia môžu aj samotní historici, pretože „prakticky dodnes absentuje konštruktívny dialog medzi slovenskými historikmi, …. o ktorý doposiaľ nie je všeobecný záujem …“

    Pán Hrnko, nemyslíte si, že by sa ten záujem mal prebudiť?

    Ešte stále si stojíte za tvrdením, že Hromník je „šarlatán“, „podvodník“ a jeho dielo sú „drísty“, „pseudopráca“, a „podvodná práca“ ktorá „nestojí za to, aby sa ňou slušný človek zaoberal“
    Ešte stále si myslíte, že Hromníkovou hlavnou témou je, že „kocka je guľatá“?

    Ja si myslím, že by ste sa Dr Hromníkovi za svoje výroky mali verejne ospravedlniť.

  24. Metod J. Sláv 12. októbra 2017 / 15:54

    K Tučkovmu príspevku:

    Oný „právny konsenzus“, je „konsenzom“ koľkých právnikov? Oných „povestných dvoch“ – kde sa stretnú dvaja právnici, tam sú tri právne názory, právny názor prvého právnika, právny názor druhého právnika a ten správny právny názor ???

    Mňa učili, že logika je základom pre tvorbu zákonov, a samozrejme aj pre výklad zákonov – už „mi lezú na nervy“ tie rôzne „beztrestné“ právne názory, ktoré si osvojili „imúnni“ politici, ale už aj rôzni „experti“, ktorí by sa práve mali riadiť logikou „etiky nehovädenia sa pred seberovnými vo verejnosti“.

    Takže právo na sebaurčenie národov, vlastne nemajú národy spojené rodom, ale akési konglomeráty jedincov „dokopaných“ „relígio-politickou“ mocou „okupačných rodov“ k „pocitu národnej príslušnosti k štátu, majetku to okupačného rodu“ – chce sa mi gr…

    Povedané aktuálnejšie, slovanské štáty sa môžu veselo drobiť, ale štáty neslovanské (odslovančené X 000 ročným vyčíňaním horlivých odrodilcov kolaborujúcich s okupantmi) sa deliť nesmú.

    K Milanovmu-xyz:

    S prácou prof. E. Fordonálovej som sa zatiaľ nestretol, ale pánove Hromníkove knihy mám rozčítané – prvú som nedočítal, lebo to je „čistý mysticizmus“ napísaný „po poslédnej móde“, ale stavia na náhodných jazykových, slovných zhodách – vidno, že nie je lingvista; druhú „hrubú“ som dôkladne „prelistoval“ a zaradil som ju ku knihám, ktoré citujú pôvodné zdroje, ktoré naši(?) historici buď ignorujú, alebo nemajú ani tucha, že existujú.

    Nerád hovorím „len tak do vetra“, takže pridávam dôkazy:

    1) Tamilské slovo VENI sa do tamilčiny dostalo zo SANSKRTU (san-skrt = so-skras – autor Pánini = Ručín/Zručín), v ktorom mu bol „Angličanmi“ prisúdený význam „chumáč, vrkoč vlasov“ – nám Slovanom je jasné, že sa jedná o VENIEC, ktorý bol Páninim „kooptovaný“ do „úmelého“ „so-skrasu“ v domorodcami skomolenej podobe „veni“.

    2) Starý zdroj citovaný pánom Hromníkom hodný povšimnutia je napr. Gregorii Tvronensis Historiae Frankorum, ktorý hovorí, že VRANKOVIA PRIŠLI Z PANNONIE – ja dodávam: Preto MEROVECH / MORAVEC = MOKRAVEC = BAHNONEC = PANNONEC !!! !!! !!!

    Odpoveď na otázku kto koho kultúrne ovplyvňoval, nám dáva napr. slovo „žrec“:

    Naše slovo žrec = ZREC = ten, ktorý zrie/vidí pravdu sa zachovalo na Západe v podobe ZRUid, skomolené „latiníkom“ na druid, a v Indii sa zachovalo ako ZRIŠI, skomolené na riši.

  25. Milanxyz 13. októbra 2017 / 7:28

    K Metod J. Sláv-ovmu príspevku,
    Ja nie som dostatočne znalý veci, aby som mohol posúdiť do akej miery sú Vaše vývody správne. Zaiste by prospelo veci, keby ste namiesto odloženia Hromníkovej knihy na policu upozornili a predebatovali s autorom Vaše námietky. Podľa mojich skromných vedomosti tamilčina je staršia od sanskritu a preto odôvodňovanie slov opačným smerom je v zásade chybné.

  26. Tučko Bombička 13. októbra 2017 / 10:42

    Metod,

    samozrejme, že sú si vedomí aj úskalí týkajúcich sa definície „národa“ a toho, že je to v celej problematike to kľúčové. Keďže si právo na sebaurčenie nedefinovali preto, aby prišli o vlastné štáty, definujú národ ako všetko obyvateľstvo podieľajúce sa na formulovaní a presadzovaní politickej vôle. Podľa ich logiky napr. slovenský národ tvoria všetci obyvatelia Slovenska. A tento slovenský národ svoje právo na sebaurčenie už realizoval vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Takže akákoľvek prípadná separácia časti územia SR neprichádza do úvahy – ak samozrejme nedôjde k naplneniu bodov 1/ a 2/, ktoré som uviedol vyššie.

    Na druhej strane máte samozrejme aj prívržencov práva na sebaurčenie pre národ „spojený rodom“, ako ste to pekne napísali. Napríklad taká vláda V. Orbána, ktorá ako jediná podporila katalánske referendum o nezávislosti. Keďže Maďarsko je dnes etnicky homogénny štát a má „svojich“ obyvateľov aj za súčasnými hranicami, jeho „právny“ výklad práva na sebaurčenie je samozrejme iný.

    Je, Metode, azda nutné, aby som Vám vysvetlil politické dôsledky toho, čo som napísal? Vždy som Vás totiž považoval za inteligentného človeka!

  27. Pomocník 13. októbra 2017 / 13:04

    Sanskrit je starší, a to aj podľa oficiálneho výkladu. A podľa indického domáceho výkladu a eposov je ešte o niekoľko tisícov rokov starší než sa oficiálne uvádza, v podstate pozostatok svetového prajazyky.

  28. Pomocník 13. októbra 2017 / 13:13

    Ešte k tomu národu. Ja som to tu raz dávno písal. Maďari podľa prerieknutia jedného oficiálneho predstaviteľa na rok 2017 plánovali divadielko na „riešenie“ takého či oného odtrhnutia maďarských území v susedných štátoch. Prekazila im to operácia „migranti“ a všetko čo s tým súvisí (ďaľšie zhoršenie imidžu Orbána atď., operatívna potreba spolupráce so susedmi) ….Takže, hlavne im na južnom Slovensku ustupujte a všetci mlčte, nič nerobte, a tvárme sa typicky slovensky, že dáko bude, len tak ďalej…

  29. Lukáč 13. októbra 2017 / 23:09

    Pomocník má pravdu, bohužiaľ na Slovensku neexistuje dôveryhodná, skutočne autentická slovenská politická strana, aktívne a na úrovni chrániaca slovenské záujmy. SNS pod vedením Danka je už o niečom inom, Smer upustil od národného princípu, dokonca Maďarič /ako minister kultúry !/ preplával na opačný breh a ĽSNS nemá úroveň. Takže, alebo tu vznikne nová pronárodná strana vedená mladými, vzdelanými osobnosťami, alebo sa budeme ako národ ďalej, v tieni silnejších a aktívnejších, modliť aby sme prežili.

  30. Milan2 14. októbra 2017 / 22:10

    Lingvisti, ako by ste vysvetlili prítomnosť slov munka-práca, dolgozik – pracovať a musét – musieť v maďarčine?

  31. Milanxyz 15. októbra 2017 / 9:58

    Pán Pomocník,
    ľutujem, ale máte to trochu pomýlené. Ako som sa dozvedel od autora „slovenskej biblie“ (ako Hromníkovo dielo nazvala prof.Fordinálová), dnes sa už svet zhoduje na tom, že tamilčina je ten najstarší žijúci literárny jazyk na svete. Jeho počiatky sú pred tretím tisícročím pr.Kr., ale ako ďaleko pr.Kr., nikto nevie.
    Sanskrit sa datuje do polovice 2.tisícročia pr.Kr.

  32. Pomocník 15. októbra 2017 / 10:52

    To nie je pravda. Ten údajný „svet“ je kto napríklad?

  33. Pomocník 15. októbra 2017 / 11:22

    Ešte dodatok: Najstarší ŽIJÚCI možno je, ale otázka znela, ktorý je považovaný za starší, čo niečo úplne iné.

  34. jozef 19. októbra 2017 / 22:28

    Dobrý večer p.Tučko Bombička

    Dnes po obede som mal trochu voľného času a tak som nakukol do PantaRhei a našiel som tam titul Slovenské územie v historickom kontexte, Róbert Letz, tak neviem či to už poznáte, času som mal naozaj len trochu a tak som sa len tak zbežne začítal do článku prvého z radu kolektívu autorov a ……….. neuveriteľne som sa potešil, ani som najskôr nechcel veriť tomu čo som tam uvidel a našiel. Asi neuveríte ani Vy, ale hlas „ľudu“ sa tam stal hlasom „božím“.

  35. Metod J. Sláv 20. októbra 2017 / 0:33

    Som človek, ktorý sa „akýmsi omylom“ namiesto „nadájaniu sa hektolitrami fytoestrogénmi napumpovaného piva“ venuje viac ako 40 rokov štúdiu jazyka, predovšetkým ako prvého ľuďmi vytvoreného kódu, za účelom jeho zdokonalenia hlavne čo do zrýchlenia čitateľnosti textu, písomnej podoby jazyka, pri zachovaní porozumenia textu na úrovni dôkladného „pomalého“ čítania.

    Výsledkom toho, čo „sa na mňa nalepilo“ počas hľadania „agumentačného lingvistického materiálu“ (predsa som pôvodom technik, strojár) v jazykovednej literatúre, sú predbežne „sms-kové“ články, ktoré uverejňujem na svojom blogu ( „klik na môj nick“) a príležitostne na iných blogoch (lebo ma ešte neopustil „pedagogický optimizmus“).

    Vážení, SME priamymi POTOMKAMI DUNAJSKEJ CIVILIZÁCIE, ktorá je staršia ako sumerská, aj čo sa týka vynálezu písma. Okrem „klasických“ dôkazov, akými sú „črepy“, existuje aj dôkaz, ktorý máme aj teraz pred očami, hlavne ak si všimneme TVAR VEĽKÝCH PÍSMEN NAŠEJ („nie latinskej“, „nie etruskej“, „nie gréckej“, „nie fénickej“, …) ABECEDY.

    Pretože, ak sa pozrieme na veľké písmená tzv. latinskej abecedy, ako na výsledok vývoja písem smerom od obrázka cez znak k písmenu, tak uvidíme, že napríklad písmeno L je obrázkom, skicou Lakťa, N je skicou Nohy, D je skicou Dlane, B je skicou Brady, T je skicou Tváre, O je skicou Oka, S je skicou Sluchu, R je skicou Ruky, atď. (viac pozri tu: https://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2014/09/podobne-ako-geny-jazyk-dedime-aj-pismo.html a tu: https://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2014/09/v-dnesnej-indii-ako-ukazuje-genetika.html).

    Takúto, ľudské telo popisujúcu, či skôr vykresľujúcu, množinu slov, na začiatku ktorých stojí písmeno, ktoré je skicou, obrázkom významu, ideového obsahu slova sa mi podarilo nájsť len v slovenčine / slovančine.

    Táto skutočnosť je dôkazom, že človek, ktorý zostavil dnešnú abecedu, a teda urobil výber z väčšieho množstva tzv. slabičných znakov (alebo už z obrázkových znakov(?)) hovoril našim „slovänským“ jazykom, teda bol to „Protoslovän“ !!!

    Keď som si uvedomil tento vyššie popísaný fakt, začal som sa lepšie prizerať slovám nášho jazyka, začal som sa zaujímať o ich stavbu a ich skutočný vnútorný zmysel. Robil som tak, a robím tak do dnes, s pomocou etymológie našich slov a etymológie cudzích slov, predovšetkým slov tzv. indoeurópskych jazykov.

    Výsledkom tohto môjho skúmania je zistenie, že naše „slovänské“ slová sú prastaré a sú zdrojovými slovami pre základné, bázické slová iných, minimálne indoeurópskych, jazykov !!!

    Prvými slovami, u ktorých som nadobudol istotu v hodnote dôkazu o vyššie spomínanom zistení, boli:

    PRIATeľ = PRI-JAŤ-eľ(-ný) > sanskr. PRIJÁ(Tama) > gr. proPREón > lat. proPRIus > angl. FRIEnD

    ZNať = S-Ň-ať ( = po-ň-ať ) > sanskr. DŽáNati > gr. gi-GNó-skó > lat. (G)Nosc-ere > angl. KNow

    A posledným, ale nie konečným slovom je:

    SRDce = StReDce > st. ind. ŚRAD- > ave. ZӘRӘD- > chet. KIRD- / > st. gr. KARD- > lat. CORD- > st. írske CRID- / > arm. SIRT > gótske HAIRT- > angl. HEART

    Teraz mám v merku slovo OTec, v starej češtine aj OT, v turečtine ATa, a až hen v Amerike v reči Apačov AT- (ate, ati), čo nasvedčuje, že to slovo je jednoducho od našej predložky „OD“ !!!

    A v „hľadáčiku na horizonte“ mám naše slovo „pupok“, ktoré je zredukovanie nášho slova „poúponok“, lebo som zistil, že v juhoamerickom domorodom jazyku kečuánčine sa pupok povie „puputi“.

    Takže, páni, aká prastará tamilčina, keď ešte aj „Elohim“ povedal Mojžišovi: „Ja svem.“ 😀

  36. Milanxyz 20. októbra 2017 / 10:13

    Pán Jozef,
    veď nenapínajte, v čom sa hlas ľudu stal hlasom božím ???

  37. Milanxyz 20. októbra 2017 / 10:23

    Pán Pomocník,
    nechce sa mi tých „svetových“ historikov zháňať, ale vyplýva to aj z logiky. Sanskrit vznikol v čase príchodu Árijcov do Indie a zaiste aj „oficálne “ pramene uznávajú, že India v tom čase nebola ľudoprázdna….

  38. jozef 20. októbra 2017 / 11:50

    Dobrý deň p.Milanxyz

    Veľmi dávno som začal debatovať s p.Tučkom Bombičkom, tu a aj na inom blogu, s rôznym a dosť komplikovaným priebehom tejto besedy, už len čo sa dĺžky časového obdobia týka, ale teda aby som to zjednodušil a tým bol konkrétny, ako sa to len v tomto prípade dá, v podstate išlo o bazálnu otázku nášho etnonýma.
    Knihu som si zatiaľ nekúpil ( objednám ju, ale asi cez internet ), tak ju vôbec nemám ani len prečítanú, preto podrobnosti nejdem ďalej uvádzať, predovšetkým ale preto, že ten môj oznam bol určený výhradne Tučkovi Bombičkovi a mnou považovaný za kontinuálny priebeh spomínanej besedy medzi nami dvomi, ktorú by som vyjdením tejto knihy ja už považoval v otázke etnonýma za predbežne ( lež si to celé v kľude neprečítam a nenaštudujem ) ukončenú. To je všetko nechcel som Vás tým „napýnať“, a podľa mňa ani nie je v čom, keď si to človek kúpi a prečíta.

  39. Metod J. Sláv 20. októbra 2017 / 12:05

    Budem trochu drzí a znova sem dám môj príspevok, ktorý čaká na schválenie, aby ste sa aj „obdivovatelia agentúry JDN“ (jeden dedko napísal) začali dívať na naše dejiny vlastnými „otvorenými očami a ušami“.

    METOD J. SLÁV
    20. októbra 2017 / 0:33
    Your comment is awaiting moderation.

    Som človek, ktorý sa „akýmsi omylom“ namiesto „nadájaniu sa hektolitrami fytoestrogénmi napumpovaného piva“ venuje viac ako 40 rokov štúdiu jazyka, predovšetkým ako prvého ľuďmi vytvoreného kódu, za účelom jeho zdokonalenia hlavne čo do zrýchlenia čitateľnosti textu, písomnej podoby jazyka, pri zachovaní porozumenia textu na úrovni dôkladného „pomalého“ čítania.

    Výsledkom toho, čo „sa na mňa nalepilo“ počas hľadania „agumentačného lingvistického materiálu“ (predsa som pôvodom technik, strojár) v jazykovednej literatúre, sú predbežne „sms-kové“ články, ktoré uverejňujem na svojom blogu ( „klik na môj nick“) a príležitostne na iných blogoch (lebo ma ešte neopustil „pedagogický optimizmus“).

    Vážení, SME priamymi POTOMKAMI DUNAJSKEJ CIVILIZÁCIE, ktorá je staršia ako sumerská, aj čo sa týka vynálezu písma. Okrem „klasických“ dôkazov, akými sú „črepy“, existuje aj dôkaz, ktorý máme aj teraz pred očami, hlavne ak si všimneme TVAR VEĽKÝCH PÍSMEN NAŠEJ („nie latinskej“, „nie etruskej“, „nie gréckej“, „nie fénickej“, …) ABECEDY.

    Pretože, ak sa pozrieme na veľké písmená tzv. latinskej abecedy, ako na výsledok vývoja písem smerom od obrázka cez znak k písmenu, tak uvidíme, že napríklad písmeno L je obrázkom, skicou Lakťa, N je skicou Nohy, D je skicou Dlane, B je skicou Brady, T je skicou Tváre, O je skicou Oka, S je skicou Sluchu, R je skicou Ruky, atď. (viac pozri tu:skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2014/09/podobne-ako-geny-jazyk-dedime-aj-pismo.html a tu:skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2014/09/v-dnesnej-indii-ako-ukazuje-genetika.html).

    Takúto, ľudské telo popisujúcu, či skôr vykresľujúcu, množinu slov, na začiatku ktorých stojí písmeno, ktoré je skicou, obrázkom významu, ideového obsahu slova sa mi podarilo nájsť len v slovenčine / slovančine.

    Táto skutočnosť je dôkazom, že človek, ktorý zostavil dnešnú abecedu, a teda urobil výber z väčšieho množstva tzv. slabičných znakov (alebo už z obrázkových znakov(?)) hovoril našim „slovänským“ jazykom, teda bol to „Protoslovän“ !!!

    Keď som si uvedomil tento vyššie popísaný fakt, začal som sa lepšie prizerať slovám nášho jazyka, začal som sa zaujímať o ich stavbu a ich skutočný vnútorný zmysel. Robil som tak, a robím tak do dnes, s pomocou etymológie našich slov a etymológie cudzích slov, predovšetkým slov tzv. indoeurópskych jazykov.

    Výsledkom tohto môjho skúmania je zistenie, že naše „slovänské“ slová sú prastaré a sú zdrojovými slovami pre základné, bázické slová iných, minimálne indoeurópskych, jazykov !!!

    Prvými slovami, u ktorých som nadobudol istotu v hodnote dôkazu o vyššie spomínanom zistení, boli:

    PRIATeľ = PRI-JAŤ-eľ(-ný) > sanskr. PRIJÁ(Tama) > gr. proPREón > lat. proPRIus > angl. FRIEnD

    ZNať = S-Ň-ať ( = po-ň-ať ) > sanskr. DŽáNati > gr. gi-GNó-skó > lat. (G)Nosc-ere > angl. KNow

    A posledným, ale nie konečným slovom je:

    SRDce = StReDce > st. ind. ŚRAD- > ave. ZӘRӘD- > chet. KIRD- / > st. gr. KARD- > lat. CORD- > st. írske CRID- / > arm. SIRT > gótske HAIRT- > angl. HEART

    Teraz mám v merku slovo OTec, v starej češtine aj OT, v turečtine ATa, a až hen v Amerike v reči Apačov AT- (ate, ati), čo nasvedčuje, že to slovo je jednoducho od našej predložky „OD“ !!!

    A v „hľadáčiku na horizonte“ mám naše slovo „pupok“, ktoré je zredukovanie nášho slova „poúponok“, lebo som zistil, že v juhoamerickom domorodom jazyku kečuánčine sa pupok povie „puputi“.

    Takže, páni, aká prastará tamilčina, keď ešte aj „Eloh“ povedal Mojžišovi: „Ja svem.“ 😀

  40. Pomocník 20. októbra 2017 / 14:49

    Pán Milan, ja som len citoval, čo sa uvádza v lingvistickej literatúre (2 tisícročie pre sanskrit a 1. tisícročie pre tamilčinu). Okrem toho Indovia samotní tvrdia (akademici), že védy sú oveľa staršie; to, že majú pravdu, sa dá doložiť pomerne nepriestrelným spôsobom, keďže sa v nich napríklad spomínajú geografické objekty (rieky atď.), o ktorých bezpečne vieme, že zanikli až okolo 5000 pred Kr. (a to je len spodná hranica). Ak to chcete brať „antropologicky“, teda spôsobom kto-kam prvý prišiel a kto prišiel druhý, tak tam máte potom ale problém, že 1. tieto migrácie nie sú zatiaľ stopercentne isté, 2. jazyk a nositelia nemusí byť to isté (a už vôbec nie pre tak dávnu dobu), 3. sanskritom sa hovorilo (alebo mohlo hovoriť) aj pred tým, než dotyční prišli do Indie (analogicky to platí pre ľubovoľný starý jazyk). Inak povedané, antropologicky sa tu argumentovať nedá, a to ani v jednom ani v druhom smere.

  41. Pomocník 20. októbra 2017 / 15:10

    Ešte pokiaľ ide Hromníkove knihy. Aj to málo, čo tam mohlo byť použiteľné, pokazil neuveriteľne odfláknutými pokusmi o etymológiu slovenských geografických názvov z tamilčiny, hoci je takýto pôvod dokázateľne nemožný. Napríklad Bratislava (Vratislava) je novotvar, tvar ktorý bolo umelo uhádnutý v 19. stor. (a dnes aj vieme, že nesprávne), ale to Hromníkovi nebráni vôbec pustiť sa do starovekej etymológie presne tohto tvaru (!). Slovenské Pravno (so slovom slovenské v názve) ja samozrejme takisto (doložiteľne) novotvar, ani to mu nebráni pustiť sa do starovekej etymológie presne tohto tvaru. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale to nie sú chyby, ale je to doslova smiešne diletanstvo, a tým pádom je celý text nepoužiteľný, aj keby tam boli nejaké možno správne veci.

  42. Tučko Bombička 22. októbra 2017 / 10:04

    Pán Jozef,

    tú knihu nepoznám a budem preto rád, ak, potom čo ju prelúskate, napíšete nám sem vetu – dve – tri s nejakým hodnotením. Akosi sa mi ten Váš optimizmus nezdá 🙂 Ja pozorujem teraz povolebný vývoj u Rakúšanov a Čechov a rozmýšľam, ako sa asi cíti Fico. Keď tí „jeho“ padajú okolo ako muchy…

  43. yoss 23. októbra 2017 / 11:22

    vyzera to tak, ze Lubyova zastavila rok pripravovany dokument „Uciace sa Slovensko“, ktory bol projektom na debilizaciu nasich skolacikov
    – namiestu vychovy k vlastenectvu mala byt vychova k angazovanemu obcianstvu
    – presadzovanie gender ideologie prostrednictvom vyucby ETIKY, atd.
    a to vsetko pod gesciou Dankom protezovaneho ministra za SNS !!!

  44. milanko 25. októbra 2017 / 21:57

    Minister Richter rád prezentuje, ako klesá nezamestnanosť na Slovensku (momentálne 6,49%). K tomu ale zabúda pripočítať napríklad 40.000 opatrovateliek , ktoré sú nútené odchádzať od rodín a pracovať v Rakúsku. Víťazom je tu štát a sprostredkovacie agentúry a porazenými deti a manželia ošetrovateliek – je to všetko za cenu rozvratu týchto rodín, ktorým chýbajú matky.
    Jeden Rakúšan mi hovoril, že sociálna práca v Rakúsku dnes stojí na Slovenkách a že keby odišli, že by sa im sociálny systém zrútil. A na Slovensku ako vyzerá ?

  45. Miro 28. októbra 2017 / 22:14

    „…klesá nezamestnanosť na Slovensku (momentálne 6,49%)…“

    Súdruh Richtár si spomenul na svoju mladosť, kde sme boli lepší, ako Západ. Hoci aj vtedy to bolo presne také iste ako teraz, iba na papieri! 😀

  46. Tučko Bombička 30. októbra 2017 / 8:20

    Pán Jozef,

    viete čo? Radšej mi sem, prosím Vás, ani nič nepíšte. Ono to tu (na tomto blogu špeciálne a na Slovensku vo všeobecnosti) totiž ani nemá zmysel. Trochu som sa porozhliadol, napríklad sem:
    ht tp://www.rozhlas.cz/leonardo/magazinleonardo/_zprava/mikulcice-legenda-ceske-archeologie-stale-vydava-nove-objevy–1763137
    a sem:
    htt p://www.rozhlas.cz/brno/zpravodajstvi/_zprava/ve-starem-meste-chteji-postavit-cyrilometodejske-centrum–1717312
    (odstrániť medzery)

    Všimnite si, Jozef, záver toho prvého odkazu – čo to tak asi bude, tie nové významné objavy? Zrejme tušíte tak ako aj ja. Ktovie, čo by nato p. Irša riekol. Najskôr by už len rezignovane mávol rukou, v tomto slovenskom historickom Kocúrkove plnom „expertov“ na centrum Veľkej Moravy/ústredný stolec Mojmírovcov a „Grad Morava“ ako sú Marsina, Kučera, Hrnko, Homza, Steinhubel, Pieta, Ruttkay a ďalšie „hviezdy“ nemá zmysel riešiť čokoľvek. Ľudí so slamou (v tom horšom prípade) resp. s vákuom v gebuli (v tom lepšom) nikdy nebude zaujímať, prečo slávne Mikulčice najprv roky ignorovali a rozorávali, aby ich potom slávnostne „objavili“ v 1954. Takí „odborníci“ si v živote nepoložia otázku, prečo v 2007 (samozrejme „náhodou“) musel zhorieť mikulčický depozitár, v ktorom boli uložené výsledky celého 50 ročného „výskumu“ na Valoch. A to práve v dobe, keď to začínalo vyzerať na revidovanie celého dovtedajšieho výskumu a keď sa pripravoval zápis do UNESCO.

    Tak to, prosím Vás, radšej nechajme tak. A až brnenskí „experti“ spolu s ich slovenskými „priskočjankami“ nedajbože v dohľadnej dobe zistia, samozrejme, tými najmodernejšími prostriedkami to isté, čo už zistil v 70. rokoch Stloukal, teda, že tí „Mojmírovci“ z Mikulčíc v skutočnosti neboli z Mikulčíc, ale z Nitry alebo z Podunajska, potom sa my dvaja a mnohí iní už len útrpne zasmejeme. I keď u tých brnenských pepíkov nikdy neviete. Možno objavia, že tí cudzinci do Mikulčíc prišli z českej kotliny.

    S istotou môžete rátať len s tým, že slovenské dubové gebule im to odklepnú rovnako mechanicky ako vždy doteraz. Koniec koncov „Európska kulturní stezka Cyrila a Metoděje“ už je naplánovaná, s centrom ako inak vo vymyslenom českom Velehrade a za nadšenej účasti tĺkov zo Slovenska, resp. z Nitry. Nakoniec, veď každé dieťa dnes už vie, že centrom VM boli Mikulčice (vlastne nie, pardon, teraz už Velehrad, hm, ktovie či to nakoniec nebude Belehrad, t. j. Biely hrad) a tie deti, ktoré to ešte nevedia – špeciálne tie na Slovensku, tak tým to spoľahlivo a s veškerou erudíciou vysvetlia horeuvedení naslovovzatí moravskí chotárnici.

    Takých debilov, ako sme my tu na Slovensku, pán Jozef, skutočne v Európe niet. Aspoň niečím to Ficove jadro obohatíme…

  47. jozef 30. októbra 2017 / 13:59

    Dobrý deň p.Tučko Bombička

    V poriadku, nemusím, asi rozumiem čo Vás „trápi“.
    Len ak dovolíte poviem Vám, čo si myslím a to, že by sme nemali ( my laici-ľud ) celkom rezignovať, tak ako Ste to spomenul vyššie, napr. k vôli súčastnému stavu v otázke centra Veľkej Moravy/ústredného stolca Mojmírovcov a „Gradu Morava“. Pretože presne tak to bolo aj s otázkou nášho etnonýma, keď sme síce veľmi „ťažko, rôzne a komplikovane“, ale predsa len „bojovali“ a vidíte dnešný stav, ktorý ja ( neviem či aj Vy ), už považujem v tejto otázke, za uspokojivý.
    Len toľko nebudem už viac „otravovať“, lebo vidím ( tuším ), že máte momentálne hlavú plnú „iných“ starostí, ako je problematika našej histórie. Ale neodpustím si ešte jednu poznámku na adresu Vami tiež hore spomínaného pána ( majiteľ iného blogu, kde sme debatovali ), ktorý sa síce sám za profesionálneho historika nepovažuje, ale aj tak to u neho podľa mňa momentálne je presne rovnako, ako by ním bol, napr. aj preto že, zmenil spôsob „boja“ na svojom blogu ( čo je vlastne aj dôvodom toho, že Vám „zrazu“ vypisujem na tomto blogu ) a to až takým spôsobom, že som práve na jeho blogu už „rezignoval“ ja.

  48. yoss 30. októbra 2017 / 16:29

    este dobre, ze sme nedopustili, aby na Slovensku vladla OKS alebo dzurindova privatizacna pereput, vladnu nam ini blbci …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *