Zajtra si pripomenieme už po dvadsiaty piaty raz (25.) deň, keď slovenský národ prostredníctvom svojich volených zástupcov vyhlásil zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ budúcej slovenskej suverénnej a nezávislej štátnosti. Keď sa pozrieme na naše národné dejiny v 20. storočí, tak sú len štyri politické dokumenty (udalosti) tohto charakteru, ktoré tak výrazne ovplyvnili ďalšie osudy slovenského národa a nasmerovali ho na inú vývojovú trajektóriu, než na ktorej sa v danom období nachádzal.
Prvým bola bezo sporu Deklarácia slovenského národa, ktorú 30. októbra 1918 prijali zástupcovia slovenského národa v Turčianskom Sv. Martine. V Martinskej deklarácii povedali Slováci Zbohom Uhorsko, tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, skúsime to s Čechmi. Aj keď sa Česi neprejavili ako vytúžený partner a Slováci nezískali to, v čo dúfali, to, že definitívne a neodvolateľne rozviazali svoje tisícročné zväzky, bolo nevyhnutným predpokladom na to, aby mohli po určitej dobe rozmýšľať aj vlastnom národnom „dome“.