Na konci apríla t. r. ste sa zúčastnili Moskovskej medzinárodnej konferencii o bezpečnosti, o ktorej sme v našich médiách nezaznamenali žiadnu zmienku. Čomu sa venovala daná konferencia?
Predovšetkým treba vidieť skutočnosť, že v Európe sa výrazne zhoršila bezpečnostná situácia, a preto je povinnosťou politikov robiť všetko pre to, aby sa obrúsili hrany, odstránili trecie plochy, ktoré nás rozdeľujú. Je našou povinnosťou nachádzať spoločné riešenia mnohých problémov, ktoré nás ťažia. Kedysi dávno som sa zúčastnil napr. Mníchovskej bezpečnostnej konferencie a taktiež mnohých ďalších podobných podujatí. Preto som nevidel dôvod, keď ma ruská strana pozvala, aby som pozvanie odmietol.
Napriek tomu, že si myslím, že zaradenie Slovenska v rámci euroatlantického priestoru je stabilné a pre nás prospešné, potrebujeme vedieť to, ako sa na otázky bezpečnosti dívajú aj naši partneri, ktorí nie sú členmi NATO, ale ktorí majú veľký vplyv na bezpečnostnú situáciu v Európe. Ako taktiež ako člen Slovenskej národnej strany si uvedomujem, že vzťahy Slovenska a Ruska nie sú otázkou dnešnej situácie, ale sú aj otázkou dlhodobej perspektívy. Minimálne dvesto rokov boli medzi Slovákmi a Rusmi veľmi intenzívne vzájomné kontakty, počas ktorých si predstavitelia oboch strán vyjasňovali svoje pozície i očakávania. Myslím si, že aj vo vzťahu k úsiliu našich predkov si musíme dávať otázky, ktoré súvisia aj s našim vzťahom ku veľkému ruskému národu.
Ďalším dôvodom mojej účasti na konferencii, je fakt, že som stúpencom jednotnej, prosperujúcej a mierovej Európy suverénnych a slobodných národov. Ak chceme takúto Európu dosiahnuť, tak to nie je možné bez spolupráce s Ruskom, ktoré zaberá jednu tretinu európskeho kontinentu a má v sebe veľký ekonomický a kultúrny potenciál. A už vôbec nie v konfrontácii s Ruskom.
Z akého dôvodu vás ruská strana pozvala na konferenciu? Zúčastnili sa tejto konferencie aj iní slovenskí politici?
Ja som pozvanie dostal ako podpredseda SNS. Okrem mňa, tam malo Slovensko ešte zastúpenie z úrovne zástupcu pridelenca obrany. Ale, samozrejme, tam boli zástupcovia ďalších 25 krajín NATO, napr. zástupcovia z Bulharska, Slovinska, Nemecka, Belgicka, USA a ďalších krajín. Napríklad za grécku stranu vystúpil vedúci služobného úradu ministerstva obrany, ktorý sa nebál prihlásiť ku historickým tradíciám, ktoré spájajú Grécko s Ruskom. Jednoznačne tam bol široký diapazón účastníkov z veľkého počtu štátov celého sveta.
Nemyslíte si, že účasť Slovenska na takejto konferencii v Moskve môže byť vnímaná z pohľadu členstva v NATO ako neprijateľná?
Nezúčastnilo sa tam Slovensko, ale iba podpredseda SNS. Myslím si, že som tam nerobil žiadnu politiku, ktorá by narúšala naše zmluvné záväzky. Pozvanie som prijal napriek tomu, že vôbec nespochybňujem našu európsku cestu a členstvo v NATO. Som človek, ktorý v zahraničí veľmi dbá o to, aby Slovensko bolo vnímané tak, že si ctí a plní svoje záväzky.
V Európe taktiež zaznievajú hlasy, že Európska únia by mala mať spoločnú medzinárodnú diplomaciu. Súvisí vaša cesta do Moskvy aj so smerovaním strany SNS, ktorá chce viacej suverenity od EÚ?
Európska únia sa snažila riešiť veci skokmi, tak trochu maoisticky. Národný štát je však stále v Európe hodnota, ktorú nemožno prehliadať. SNS si aj preto myslí, že v integrácii musí isť o súlad s aktuálnym stavom pripravenosti národov na prehlbovanie integrácie bez preskakovania nejakých etáp. Prílišná integrácia, kde sa dostatočne nezohľadňuje prvok národných štátov, je napr. aj to, čo zapríčinilo brexit a spochybňovanie EÚ, hoci prvotná myšlienka integrácie bola správna. Keď sme roku 2004 vstupovali do únie, tak sme tam určite nevstupovali pre to, aby nás niekto zhomogenizoval s iným európskym i neeurópskym obyvateľstvom. To si môžu urobiť tí, čo to chcú, ale nech to nevnucujú nám. Ak sa bude rešpektovať kultúrna diverzita Európy, tak bude mať aj EÚ veľkú budúcnosť. V opačnom prípade možno čakať secesionistické pohyby podobné brexitu. Slovensko určite nebude spochybňovať spoločnú Európu, ak si v nej zachová svoju podstatu, svoju identitu, štandard života, bezpečnosť, napr. aj to, aby sa ženy nemuseli báť ísť na ulicu, že by ich tam niekto znásilnil, pretože nie sú zahalené a aby nám tu napríklad niekto nekládol pod smetné koše bomby. Podstatné je, aby to, čo robí našu krajinu Slovenskom, ostalo slovenským.
Stretli ste sa aj s nejakým druhom výčitky od niekoho zo slovenskej strany, že ste sa takejto konferencie zúčastnil?
Zatiaľ je to veľmi čerstvá záležitosť, takže neviem, ako budú reagovať niektoré iné politické
zoskupenia. Ja však nevidím žiadnu prekážku v tom, aby sme si ctili naše tradičné hodnoty, napriek tomu, že sme v určitom geopolitickom zaradení. Našim cieľom nemôže byť urobiť z našej krajiny „svätú obetu“ v mene nejakých fiktívnych a mimoeurópskych záujmov. Našim záujmom musí byť žiť a prežiť v Európe v pokoji a mieri.
Ako potom vnímate tie názory, ktoré šíria názory, že Rusko je ohrozením spomínaného mieru v Európe?
Podľa európskych noriem, našich zákonov, ale aj podľa všetkých kritérií, ktoré sa tu stanovili ako záväzné, je spoločensky neakceptovateľná akákoľvek xenofóbia, antisemitizmus, rasová a náboženská neznášanlivosť atď. Mne sa nepáči, keď určitá časť slovenskej spoločnosti, najmä v tlači, ktorá určite nereprezentuje väčšinu Slovákov, šíri bez akýchkoľvek obalov, rusofóbne myšlienky. Ja si myslí, že k Rusku sa treba správať ako ku každému inému štátu. Ono má taktiež svoje záujmy, ako aj my máme svoje záujmy. A tam, kde sa naše názory rozchádzajú, tam je dôležitá diskusia.
Bola predmetom diskusie na spomínanej konferencii aj otázka sankcií?
Nemyslím si, že zrušenie sankcií je momentálne to, čo trápi Rusko. Načrtnuté bezpečnostné otázky sa týkali skôr toho, že Rusko cíti, alebo si myslí, že ich záujmy sa nedostatočne rešpektujú, že je vytláčané z Európy a že sa na nich požíva dvojitý štandard. Aj naša bezpečnosť závisí od toho, ako bezpečne sa budú cítiť okolité štáty. Pritom Rusko nie je až tak ďaleko, aby jeho zlá bezpečnostná situácia nemala vplyv aj na našu krajinu.
A neriešilo sa na konferencii aj rozširujúce sa NATO, ktoré pravdepodobne príjme čoskoro Čiernu Horu ako svojho člena a taktiež problematická situácia na Ukrajine? Nie je toto narúšajúci element vzťahov v záujme jednotnej Európy?
Rusko má dlhodobo negatívny vzťah ku rozširovaniu NATO a my musíme určitým spôsobom
zvažovať aj bezpečnostné záujmy okolia. Na konferencii zaznelo, že zo strany NATO sa hovorí iba o bezpečnosti jeho členov, ale tá bezpečnosť má dimenziu aj mimo hraníc NATO a treba aj tieto bezpečnostné záujmy zvažovať.
Samozrejme Ukrajina je pre Rusov veľmi bolestivá záležitosť. Oni to vnímajú trochu inak ako to vníma Európa. Nemyslím si, že by Rusom vyhovovala dlhodobá destabilizácia Ukrajiny, pretože stále sú tam veľké kultúrne a ekonomické previazanosti. Zo strany Európskej únie bolo trochu sebecké, keď v roku 2013 postavili Ukrajinu pred voľbu – buď s nami, alebo s Ruskom. Myslím si, že takto postavená otázka nikdy nemala zaznieť. Do poslednej chvíle sa malo snažiť o kompromis, ktorý by vyhovoval aj EÚ aj Rusku. To, čo potom nasledovalo, za to je rovnako zodpovedná aj únia aj Rusko.
Myslíte si, že je šanca na nápravu týchto vzťahov?
Keby takáto šanca nebola, tak by som nikdy na takúto konferenciu nešiel. Ja som optimista. Aj keď je tá najmenšia šanca, vždy sa treba usilovať o obnovu vzťahov.
Ako by ste videli riešenie tejto situácie?
Svet je jedna veľká dedina. Globalizácia sa presadzuje všetkými spôsobmi a vytvárajú sa nové
ekonomické a vojenské centrá. Osobne si myslím, že unipolárny svet už skončil, nielen tým, že Rusko obnovuje svoju ekonomickú a vojenskú silu, ale novú mocenskú pozíciu získala Čína, pričom sa taktiež dopredu posúva aj Brazília a India. Jediná cesta, ktorú ja vidím, je cesta diplomacie a rešpektovania sa navzájom.
Nezlyhala práve diplomatická cesta pri anexii Krymu?
Je to zložitá otázka. Slovenská pozícia je v tomto jednoznačná, a nie je to len vo vzťahu ku Krymu. Začalo to Kosovom. Nemôžeme nevidieť, že sa tu stalo niečo, o čom všetci hovorili, že nebude precedens, ale stalo. Aj vytvorenie Kosova ako nezávislého štátu bolo tiež istým spôsobom anexia územia suverénneho štátu (Juhoslávie) cudzou vojenskou silou. Vytvoril sa precedens, ktorý bude dlho mátať svetové spoločenstvo a Krym je súčasťou tohto precedensu. Slovensko neuznalo ani Kosovo a taktiež ani Krym, pretože sú to kroky v medzinárodnom práve, ktoré by nemali pripúšťať. Pre malé štáty je jediná istota bezpečnosti, teda, že sa nestanú predmetom mocenských zápasov silných, ak sa bude striktne dodržiavať medzinárodné právo.
Aké hlavné piliere boli vnímané na konferencii ako najviac ohrozujúce našu bezpečnosť?
Obsah konferencie bol širokospektrálny. Za najväčšie nebezpečenstvo sa vo vystúpeniach považoval terorizmus, už aj z toho dôvodu, že sa prvýkrát v histórii pokúša o vytvorenie svojej bázy v podobe štátu. Dôležitou otázkou bola aj otázka bezpečnosti v kyberpriestore. Ruský názor je v tomto zaujímavý. V posolstve, ktoré poslal konferencii Vladimír Putin, sa objavilo, že západný svet sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou iba pre seba a nezáleží mu na kybernetickej bezpečnosti vo zvyšku sveta.
Hovorilo sa tam aj o Sýrii. Ruská strana sa vyjadrila, že ich útok USA v Sýrii irituje. Zaznel tam názor, že takéto útoky ohrozujú bezpečnosť ruských vojakov. Bolo veľmi užitočné si celú diskusiu vypočuť, pretože ak chceme dialóg, tak musíme partnera počúvať a pochopiť, aby sme sa vedeli dohodnúť. Hoci tento dialóg nebol úplne rovnocenný, pretože zo západného sveta boli účastníci na konferencii v menšom počte a na nižšej úrovni. Nebolo to tak vyvážené ako napríklad Mníchovská konferencia.
Ak ste si teda vypočuli aj takéto názory, tak aké by mohlo byť správne riešenie krízy na Blízkom východe?
Vo všetkých sférach bezpečnosti je dôležité si uvedomiť, že vojenské riešenia sú až poslednými možnými riešeniami situácie. Dokonca na spomínanej konferencii zaznela jedna myšlienka, ktorá spochybňovala tézu Carla von Clausewitza, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami. Názor znel, že vojna nesmie byť nikdy pokračovaním politiky, pretože politika sa musí vždy snažiť o nájdenie riešenia. Vojenské riešenia sú buď dlhodobé, neefektívne, alebo žiadne. Preto pri riešení konfliktov by mala primárnu úlohu hrať diplomacia. Omnoho viac by sme mali vo svetovej diplomacii zamerať na predchádzanie konfliktov.
Hovoríte, že Rusov iritoval zásah Donalda Trumpa v Sýrii. Pred americkými voľbami sa však Trump zdal ako ideálnejší partner pre Rusov ako Hillary Clintonová.
Americký systém je systém, ktorý funguje v určitom režime a ten, ktorý daný režim riadi, ho môže ovplyvňoval len tým, že zmení niektoré priority. Nemôže však zmeniť jeho chod. Režim v Amerike je taký, že bez ohľadu na to, kto je hlavou štátu, tak si politika kráča svojimi vychodenými chodníčkami v stanovených mantineloch národných záujmov a vyznačeným smerom. Je to skrátka systém, ktorý sa len tak ľahko nerozsype. Preto nejaké ilúzie o zásadnom zvrate americkej politiky personifikované s nejakou konkrétnou osobou sú nereálne.
Yoss,
ja chápem vaše obavy ohľadom centralizácie, najmä keď sa dejú pod dohľadom Nemcov, ktorí, historicky vzate, majú sklon podliehať vodcovskému princípu a pocitu nadradenosti. Preto ľutujem odchod Británie z EU a momentálnu nedobrú situáciu USA /slon Trump/. Ešte menej mi je sympatický koncept Orbánovej a Kaczynského „neliberálnej demokracie“. Sme však súčasťou EU a naši predstavitelia môžu svojou šikovnosťou a argumentačnou schopnosťou pôsobiť na jej ďalší vývoj, či si snaď myslíte, že vo vzťahoch s Ruskom, Čínou, Tureckom, atď. pri ich spôsoboch a typoch „demokracie“ by sme dosiahli viac ? Ja si to nemyslím, preto diskutujme, ale vecne, neoperujme polopravdami, prekrúcaním a zveličovaním, viď dnešné tragikomické vystupenie multiotecka na FB.
pan Lukac
treba si uvedomit, ze Robert Fico nie je statnikom, ale len sikovnym politikom, ktory sa stale viac dostava do vleku udalosti, takze otazka preco treba patrit k tvrdemu jadru EU a co to konkretne znamena, je plne legitimna. multiotecko to urobil dost dramatickym sposobom, ale to je vysada internetu a jeho zauzivanych vyjadrovacich prostriedkov. zrejme uz prebiehaju nejake zakulisne debaty o tom ako dalej, ale nic nie je definitivne. pre nas ako pre malu krajinu je dolezite hrat na vsetky strany, nielen smerom na Zapad, ale aj (hlavne) na Vychod …
Pán Lukáč,
budem sa tváriť, že som si nevšimol, ako ste sa vyhli odpovedi na otázku. Namiesto toho veci zrekapitulujem:
1/ Vyčítate Yossovi, že má názory z 19. storočia. Zrejme ste si nevšimli, ale my sme sa v tom 19. storočí ocitli! Tlačia nás do tzv. „modernizačných zmien“ (digitalizácia, automatizácia – k téme hospodárskych zmien odporúčam sériu parádnych prednášok od slovenského prof. P. Staneka na youtube, pod menom „Otvorená myseľ a srdce“, už je ich tam niekoľko). Naprosto jasne sa chystá preformátovanie Európy, pokiaľ ide o štátne hranice a dokonca(!) sa nám v Európe rozbehol eugenický plán (=šľachtenie ľudí s cieľom stvoriť nového Európana). Ono to nie je povahou nič iné než národotvorný proces a má to svoju obdobu v 19. storočí. Stojíme pred naprosto rovnakými výzvami a nájdete to nepriamo vyjadrené aj v predchádzajúcich článkoch p. Hrnka tu na blogu.
2/ Keďže nemáte, zdá sa mi, o skutočnej povahe západného zmýšľania, predstavu, odporúčam Vám (za predpokladu, že neexistujú historické knižky podobnej povahy, neviem) do pozornosti knižky hudobného historika/muzikológa p. M. Demka. Jemu sa podarilo vo svojich prácach o F. Lisztovi (F. Liszt a Bratislava, Totentanz, Cyrilo-Metodské slávnosti a F. Liszt,…) pekne a plasticky vykresliť hĺbku a zákernosť kultúrno-civilizačného zápasu Západu proti Slovanom (špeciálne proti Slovákom) v 19. storočí a predovšetkým to, čo on nazýva „double“, teda dvojtvárnosť/neúprimnosť/zákernosť vo vzťahu k východu. Prečo to spomínam? Pretože som presvedčený, že za pridusenými, z času na čas na verejnosť v nemeckých médiách prenikajúcimi poznámkami nemenovaných európskych politikov o tom, že rozšírenie EÚ o východné krajiny bolo predčasné, sa neskrýva nič iné, než metamorfóza pohŕdania (a nenávisti) voči Slovanom – taká typická v 19. storočí. Jediný rozdiel je v tom, že dnes by to bolo politicky nekorektné (a kariéru daného politika možno ohrozujúce) preto sa krotia. Zatiaľ!!!
3/ Rád by som poukázal na tú skutočnosť, že súčasná slovenská vláda sa celkom očividne (viď vyššie uvedený odkaz na tlačovku R. Fica, M. Lajčáka a M. Šefčoviča) chystá zatiahnuť Slovensko do ešte vyššej miery integrácie, než je v súčasnosti. Neviem, ako ostatní, ale ja som k ničomu podobnému vo voľbách mandát tej kreatúre, ktorá sa tu 3. volebné obdobie hrá na premiéra NEDAL! Dali ste vy mandát vo voľbách k takému konaniu vami zvolenej strane? Ak sa mienite spoľahnúť na šikovnosť a argumentačnú schopnosť našich politikov, je to vaše rozhodnutie. Ja by som ľuďom ako Fico, Danko a Bugár nezveril ani ochranu dverí na záchode pred nahnevanou manželkou s tĺčikom v ruke, nieto ešte ochranu národoštátnych záujmov Slovenska. Chcete si robiť vrásky kvôli nacistovi Kotlebovi v B. Bystrici? Dobre, proti vôli žiadny dišputát. Ja mám v pláne robiť si vrásky kvôli fašistom sediacim v Bruseli, ktorí pred našimi očami rozbehli genetický experiment, za aký by sa ani Hitler hanbiť nemusel!!!
To vás nezaujíma?
U Fica ide o to, že niekto (asi zas z toho nášho geniálneho ministerstva financií) mu natrepal, že bez peňazí z fondov Slovensko neprežije (toto som už počul od veľa Slovákov, je to veľmi účinná mantra). Skutočnosť je taká, že si nedal tie peňažné toky v EÚ poriadne vysvetliť, lebo keď sa to všetko sčíta, tak je otázne, či je Slovensko voči EÚ vôbec v pluse. Ale keď tomu verí, tak potom je jasné, že sa cápe tam, kam sa cápe.
Ešte je možné, že má na osobnej úrovni o seba strach, ale to už je tiež iná téma a len dohad.
Ešte k tým Slovanom: Nemajú problém so Slovanmi, ale so – z ich pohľadu – zaostalým Východom (a starší alebo niektorí pravicoví aj s „bývalými komunistami“). Vidno to na tom, že majú aj problém napr. s Rumunmi (a to veľmi prominentne) a Maďarmi. To, že je Východná Európa väčšinou obývaná Slovanmi je v tomto kontexte čistá náhoda, etnicita tu nehrá žiadnu rolu.
Myslím, že každý kto chce o téme hlbšej integrácie seriózne na nejakej úrovni diskutovať, by mal najskôr vedieť čo to tá hlbšia integrácia je a akým spôsobom bude ( alebo aspoň ako sa predpokladá že bude ) do reálnej politickej praxe implementovaná a teda nie len ako si ju konkrétne predstavuje naša vládna garnitúra na čele s jej lídrom, ale predovšetkým, ako si to predstavujú tie proklamované dva „motory“ Nemecka a Francúzska.
Z predchádzajúcej diskusie mi tento zásadný moment nie je vôbec zrejmý a tak sa mi zdá že nie je dostatočne jasný aj niektorým ďalším diskutujúcim.
Pán Jozef,
začnime tým, čo je takpovediac na stole z francúzskej strany. Francúzi kladú na stôl celkom jasne nasledovné:
1/ spoločný rozpočet eurozóny,
2/ spoločného ministra financií eurozóny,
3/ spoločný parlament eurozóny,
v ďalšom kroku:
4/ eurobondy (spoločné ručenie všetkých štátov v eurozóne za všetky dlhy v eurozóne),
5/ spoločné poistenie v nezamestnanosti, atp.
Nemci signalizujú (zatiaľ!) nesúhlas s ručením za dlhy (minulé), neviem, ako je to s ručením za dlhy budúce. Myslím, že spoločný minister financií ani spoločný parlament eurozóny pre nich problém nie je (tak sa nedávno vyjadril tuším nemecký minister financií W. Schäuble). Ďalšie kroky však podmieňujú tým, aby novozvolený fr. prezident E. Macron najprv vykonal ekonomické reformy podľa nemeckej Agendy 2010: niečo ako keď prikážete podriadenému, aby pred vami podrezal nevinnú obeť, ako dôkaz jeho absolútnej oddanosti vášmu kurzu.
Toľko viem o tom (v stručnosti) ja, možno sa niekto pridá…kľudne skúste vy! A ja sa potom možno rozpíšem o tom, s akými predstavami momentálne lieta po Bruseli tá nemecká striga na metle Ulrike Guérotová.
Po poslednom masakri v Londýne sa už dá pozrieť na bezpečnostnú problematiku v Európe aj technickými (matemtickými) očami:
Vynára sa tu korelácia medzi podielom % muslimského obyvateľstva v danom meste a výškou pravdepodobnosťou útoku.
Inými slovami – v tých mestách, kde je muslimského obyvateľstva málo je pravdepdobnosť útoku malá až nulová a naopak.
Dalo by sa to dať už aj do grafov.
v dnom meste útoky radikálnych muslimov sú najpravdepodobnejšie v tých mestách, kde
Je riadne naivné si myslieť, že keď chce niekto zraziť ľudí, tak to musí urobiť vo svojom meste. Vy asi veríte aj na Deda Mráza. Jednoducho si vyberú najväčšie mestá (v Británii je to Londýn a Manchester).
To sú všetko veľmi pravdepodobne cielené akcie buď istých tajných služieb a/alebo IS (čo je do istej miery to isté). Aktuálne tým trestajú Britániu za brexit, takže zabíjajú dve muchy jednou ranou. Nemecko budú teraz tipujem šetriť do volieb (alebo naopak tesne pred voľbami to roztočia) – záleží od toho, kto to celé organizuje.
Tučko,
odvodzovať z publikácii p. M. Demka o Františkovi Listovi /ktoré považujem za dôležité a záslužné pre poznanie našej histórie/ vývoj v dnešnej Európe chce bujnú fantáziu, akú majú zvyčajne autori trilerov napr. Dan Brown, alebo Jozef Banáš. Tiež pripomínať p. Staneka, ekonóma, ktorý sa nedokázal presadiť v štandardnom ekonomickom prostredí a tak svoje narcistické sklony realizuje neomarxistickými prednáškami na schôdzach KSČM je trošku neadekvátne. Je otázne, čo by si o vašich názoroch myslel p. Demko. Odcitujem jeho odpoveď z rozhovoru poskytnutého slov. médiu: „Nebol pre vás ten opätovný príchod na Slovensko šokom“ ? Odpoveď: Áno, takýto šok som naozaj zažil. Bol som síce pripravený na to, že na Slovensku je to iné ako vo Švajčiarsku…ale som očakával, že aj tu sa ten vývoj posunul dopredu. Bol som ale príliš veľký optimista“.
Tučko, poznať „povahu západného zmyšľania“ nestačí prečítať /vypočuť/ si pár vystúpení súčasných západných politikov /politológov/, treba začať od Sokrata, Platóna, Cicera potom, T. Akvinského, Descarta, Kanta, Kierkegaarda a ďal. až po Sartra a Foucalta, pretože v súčasnej dobe sa často, najmä na internete, rôzni ľudia bez systematického vzdelania bohorovne vyjadrujú ku všetkému čo ich zaujme. Typickým príkladom sú “ideológovia“ strán „Sme rodina“ a „kotlebovci“, ale tam je jasný zámer zaujať, získať naivných voličov a politicky / i ekonomicky/ z toho profitovať. O čo však ide vám Tučko ? a hlavne navrhnite čo robiť, aby sme sa mali /slovenská spoločnosť/ lepšie. Všetkým, ktorí mudrujú o zlom Západe odporúčam na začiatok si prečítať aspoň stručnú knihu „Myslenie západnej civilizácie“ od autorov William Raeper, Linda Smith.
Yoss, mojimi príspevkami chcem len poukázať na to, že dobrým a angažovaným slovenským vlastencom môže byť aj človek prozápadne orientovaný, veď v.s. aj váš nick má americký pôvod /z vynikajúceho románu „Hlava XXII“, Jozepha Hellera/. Dodávam, že si uvedomujem mnohé nedostatky súčasnej západnej spoločnosti a tzv. „slniečkári“ mi tiež často, ľudovo povedane, „lezú na nervy“.
Pán Lukáč,
veď sa „neondejte“. Kľudne aplikujte toho Sokrata, Platóna, Cicera potom, T. Akvinského, Descarta, Kanta, Kierkegaarda a ďal. až po Sartra a Foucalta a skúste už, konečne, odpovedať na obe moje otázky. Z dobroty srdca vám ich zopakujem:
1/ čo ak zachovanie našej vlastnej kultúry a dobrých vzťahov s Východom nebude v „jadre“ možné?
2/ dali ste vy vo voľbách vašej politickej strane mandát nato, aby zavliekla Slovensko do štruktúry, z ktorej už nebude úniku?
Pretože to, čo sa tu chystajú uskutočniť súčasní národno – socialistickí mocipáni, sme tu už raz mali. Vyzeralo to asi takto:
„Treba Slovensko tak včleniť do západných štruktúr, aby už nemalo možnosť sa z nich vyviazať“.
– Dokonca to vtedy verejne aj od kohosi z našich čelných politikov zaznelo. A to mi ide, čím zodpovedávam vašu otázku. Nedopustiť, aby sa tu podobné znásilnenie obyvateľstva odohralo aj druhýkrát. P.S. Kľudne mi predhoďte podobne kvalifikované prognózy týkajúce sa budúcej podoby spoločnosti a hospodárskych vzťahov (ako ich ponúka p. Staněk) od niekoho zo štandardných ekonomóv. Nemáte ani predstavu, ako sa na ne teším. Keďže sa medzi nimi pán, ktorého som tu odporučil, údajne nedokázal presadiť, musia to byť všetko náramne fundovaní odborníci majúci k téme čo povedať…
Dobrý večer p.Tučko
Ja to s tou hlbšou integráciou jadra eurozóny vidím tak, že nielen miestny diskutujúci nemajú žiadnu istotu, čo bude jej predmetom, ale nevie to zatiaľ vôbec nik, ani samotní politici.
Podľa mňa existujú len nejaké predstavy v mysliach a hlavách ( istých ) ľudí a nám ( alebo teda aspoň mne ), len čas ukáže, ktorá z tých predstáv sa dokáže „demokraticky“ presadiť a aplikovať v praxi.
Jedno ale isté podľa mňa je a to, že to nebude predstava žiadneho z „našich“ ľudí.
Tučko,
moja odpoveď na vaše otázky:
1. – Nikde na Západe, pokiaľ viem, nikto nebrani etnikám, ani iným skupinám zachovávať a rozvíjať svoju kultúru / to nie je ako v „liberálnej“ Hungárii 19. stor., z čoho majú Slováci strach/, ani sa to nikde nespomína pri úvahach o užšej integrácii v EU.
2. – Vo voľbách som dal hlas SNS, lebo ako jediná strana mali v programe vlastenecké ciele a dôveroval som p. Hrnkovi, ktorý skutočne mnoho rokov sa zúčastňuje na proslovenských aktivitách, odbornými príspevkami sa snaží napravať pokrivený obraz etnogenézy a histórie Slovákov. Mám trocha problém s predsedom, nebudem to teraz rozvádzať.
Myslím si, že ak by malo dôjsť pri uvažovanej úžšej integrácii k nejakým závažným zmenám v sociálnej a ekonomickej oblasti, malo by sa to riešiť referendom.
Pomocník, celkom správne pochybujete, že je naivné si myslieť, že keď chce niekto zraziť ľudí, tak to musí urobiť vo svojom meste…
zatiaľ ale všetci útočníci útočili vo svojich mestách. Nefunguje vaša teória, že z malého mestečka terorista si vyrazí zabíjať do veľkého mesta. Zabíja si v lokalite, ktoré dobre pozná.
Pán Jozef,
súhlasím s Vami v tom, že nech to bude akokoľvek, nebude to podľa nášho gusta! Ja k tomu pridám, že nech to bude akokoľvek, bude to horšie, než je to teraz. Prečo? Pretože oficiálno/neoficiálnym postojom pri tvorbe pravidiel v rámci EÚ je heslo: EVER CLOSER UNION. Stále tesnejšia únia. Pridajme k tomu tvrdenia európskych insiderov o tom, že vznik politickej únie bol definitívnym cieľom vždy, už od prvotného sformovania EHS. Pretože vojenská integrácia napríklad už kedysi bola na programe dňa. Podľa toho, čo som čítal, ju vtedy zablokovali Francúzi a ako dôsledok ich veta sa EÚ začala od toho momentu integrovať ako blok ekonomický! A aký je (neoficiálny) postoj týchto Francúzov dnes? Aby sa zabránilo nástupu a prevzatiu moci Marine Le Penovou, treba vytvoriť parlament eurozóny, na ktorý bude prevedených čo najviac právomocí, pretože nech by M. Le Penová získala vo Francúzsku akúkoľvek väčšinu – v parlamente eurozóny väčšinu mať nikdy nebude. Čo myslíte, budú úvahy A. Merkelovej v súvislosti s (síce slabnúcou, ale predsa) AFD iné? A čo úvahy kreatúry, ktorá sa u nás hrá 3. volebné obdobie na premiéra? Aké budú jeho úvahy v súvislosti s ĽSNS? A čo SNS a ich pohľad na ĽSNS? Podotýkam, že vo všeobecnosti sa víťazstvo E. Macrona považuje za poslednú „šancu“ záchrany pred Front Nationale. Za posledný odklad, takpovediac.
Pán Lukáč,
ďakujem za odpoveď. Druhú z nich som pochopil tak, že NIE, NEDALI STE mandát SNS nato, aby zatiahla Slovensko do jamy, z ktorej sa už nevyškriabe. Andreja Danka to síce zaujímať nebude, ale aspoň my máme medzi sebou jasno. Poďme ale k Vašej odpovedi na moju prvú otázku.
Som v pokušení opýtať sa Vás, aké dôsledky bude mať podľa Vás spustený proces výmeny obyvateľstva v Európe na udržanie európskych kultúr na západe a následne, aký tlak vznikne voči prípadným existujúcim kultúram na východe. Keďže tieto skutočnosti – zdá sa – neregistrujete, vezmem to z iného konca. Vo všeobecnosti sa za najlepšiu zábezpeku národnej kultúry považuje existencia vlastnej štátnosti! Skúste mi odpovedať na otázku, čo pre existenciu vlastnej kultúry znamená POSTUPNÉ ODBÚRAVANIE ŠTÁTNOSTI? Ste Vy z toho schopný odvodiť nejaké dôsledky? Alebo ani to Vám nič nehovorí?
Nič Vám nehovorí skutočnosť, že ľudia, ktorí nás začiatkom 90. rokov presviedčali o potrebe emancipácie Slovákov aj cez vlastnú štátnosť nám dnes vsugerúvajú kraviny(!) typu: svet je jedna globálna dedina?
Akým spôsobom Vy vlastne nad vecami rozmýšľate? A predovšetkým: rozmýšľate vôbec nad nimi???
Dobrý deň p.Tučko
Keďže súhlasíte s časťou môjho predchádzajúceho príspevku, znamená to, že na tú ostatnú máte iný názor. Dobre teda zauvažujme, o tom že existuje jasná koncepcia, ktorá má všetky predpoklady na to, aby sa na jej základe po príslušnej „ratifikácii“ jadrom zúčastnených, kreovala nová politická štruktúra Únie pre časť Európy. Za takúto „jasnú koncepciu“ musíme potom považovať napr. tú, ktorá je na stole z francúzskej strany, lebo ak sa to ponechá na Nemcov tak, z toho bude všetko iné, len nie Únia.
Za naše oficiálne stanovisko ( zďaleka nie jasnú koncepciu ) môžeme považovať posledné vyjadrenia premiéra, napr. :
„„Veľké krajiny ako Nemecko a Francúzsko nasadili novú rýchlosť a my tam budeme, alebo nebudeme,“ vyhlásil premiér s tým, že treba, aby krajiny, ktoré majú spoločnú menu, sa ešte viac zbližovali. „Neviem teraz pomenovať červené čiary. Je ale veľmi správne, že chceme byť pri tvorbe návrhov. Ak budeme pri tom od samého začiatku, môžeme viac ovplyvniť to, čo sa bude diať,“ povedal premiér.“
p.Tučko, nech robím čo robím, jasné mi je len to, že sa niečo nové v tejto „veci“ začína, keďže sa ešte zatiaľ len „tvoria“ návrhy, ktorých „červené čiary“, zatiaľ nevie pomenovať, ani „uchádzač“ o samotnú integráciu.
Dobrý deň aj Vám, p. Jozef,
začnem tým, že upozorním ešte raz na ten vzorec „správania sa“ EÚ. Keď bola zamietnutá Francúzmi pred niekoľkými desiatkami rokov jedna cesta integrácie Európskej únie, neznamenalo to koniec integrácie ale(!) pokračovanie integrácie v inej podobe (ekonomický moloch). Čo sa udialo pri zlyhaní integrácie azylového systému v rokoch 2015 – 2016? Nastúpil projekt integrácie vojenskej a zahraničnopolitickej, ktorého sme teraz svedkami, vlastne zrkadlovo opačný postup oproti tomu spred niekoľkých desaťročí. To je veľmi dôležitý moment, ktorý vypovedá takpovediac o „firemnej kultúre“ tohto bordelspolku. Preto si ho, prosím, zapamätajte.
Poďme k tým Nemcom. Možno je to iba môj dojem, ale mne to zďaleka nepripadá tak, že Nemci sú principiálnym odporcom politickej únie. Ja mám taký nepríjemný pocit, že akýkoľvek nesúhlas s vyššou integráciou doteraz bol u nich iba podmienečnou záležitosťou. Príklad: nesúhlasíme so „zospoločnením“ dlhov v eurozóne, pretože sme si vedomí toho, s akými bordelármi/príživníkmi máme dočinenia pri Grécku atp. Povedané inak: dokiaľ nebude nejako zabezpečené, že štáty sa nebudú môcť zadĺžovať podľa vlastnej ľubovôle, nepripustíme zospoločnenie dlhov v euro-klube. Z toho ale vyplýva, že akonáhle bude vytvorený mechanizmus, kedy Európska komisia bude mať napr. právo veta pri hodnotení národného rozpočtu tej – ktorej krajiny, výhrada voči zospoločneniu dlhov odpadne. Udávam to ako príklad, ale takmer by som nato stavil, že postoj Nemcov je presne takýto.
Je ešte aj ďalší dôvod, pre ktorý Nemci nemajú dôvod dlhodobo blokovať postup EÚ k politickej únii. Ako sa totiž potichu priznáva, Nemci majú Európsku komisiu úplne pod kontrolou. V tejto súvislosti sa uvádza meno Martin Seymar, jeden z najbližších spolupracovníkov predsedu Európskej komisie J. C. Junckera. K tomu dodám, že sa v týchto mesiacoch zrejme začína aj boj o predsedu ECB (Európskej centrálnej banky), kde Nemci tiež postavili svojho kandidáta, predsedu nemeckej centrálnej banky.
Ako pikošku, ktorú by ste si tiež mali zapamätať dodám, hodnotenie jedného nemeckého politika, pokiaľ išlo s vítanie utečencov Nemcami:
„My Nemci by sme sa najradšej rozplynuli v Európskej únii ako cukor v káve!“.
Dobrý deň p.Tučko
No vidíte už hneď nasledujúci ďalší, Váš príspevok síce podľa vás „obhajuje“ kladný postoj Nemcov k Únii ( tu je úplne signifikantné, že to nie je názor Nemcov ako národu, ale Nemcov ako politickej špičky zastúpenej v EÚ ), ako takej, ale v skutočnosti keď sa na Vaše tézy pozrieme bližšie, tak de facto potvrdzujú práve ten môj názor na prípadnú Nemeckú koncepciu Únie ( t.j. myslím všetko iné len nie únia ), s ktorým vy akože nesúhlasíte.
Tak to poďme rozobrať. napr. :
– Je jasné že ak hovoríme o „integrácii jadra“, tak do tohto jadra určite nebude umožnené zaradiť sa krajinám, ktoré Vy nazývate na základe nemeckého názoru na nich “ akýmisi bordelármi/príživníkmi, s ktorými máme dočinenia pri Grécku atp.“. Z čoho nám potom úplne samozrejme vychádza, že nebude potrebné riešiť otázku „zospolčovania dlhov v jadre“, teda dlhy zostanú len pre „pôvodnú-súčastnú EÚ“, no nie už pre tzv.jadro.
– problém so zospoločnením dlhov teda neodpadne až potom, akonáhle bude vytvorený mechanizmus, kedy Európska komisia bude mať napr. právo veta pri hodnotení národného rozpočtu tej – ktorej krajiny, ale okamžite ihneď pri úplnom počiatku vzniku tzv. „jadra“.
– vytvorenie mechanizmu, kedy Európska komisia bude mať napr. právo veta pri hodnotení národného rozpočtu, ktorý Ste udal ako príklad, postoja Nemcov ( špičiek ) k únii, je presne práve preto opačný, lebo ak taký mechanizmus vnikne ( podľa mňa nebude právom súčastnej Európskej komisie), tak bude právom a zároveň aj pákou, toho predpokladaného novozaloženého spoločného parlamentu eurozóny ( ktorý Ste spomínal ako návrh Francúzov minule a ktorý je aj Nemcami ako taký, prijímaný bez výhrad a podmieňovania francúzskymi reformami po vzore Agendy 2010 ) a toto samé osebe sa už dá nazvať takou „tesnosťou“ ( ktorej Vy inak hovoríte EVER CLOSER UNION ), že je to už za hranicou „únijnosti“, lebo tu už nejde o spojenie nezávislých štátov so svojimi vlastnými parlamentami, ale doslova o ich „zliatie“ sa do jednotného „toku“ ( pod jednotný parlament ), v ktorom sa už vzhľadom na to „zliatie a premiešanie“, nedá rozlíšiť žiadna osobitosť konkrétneho štátu. No a preto keď Nemci ( samozrejme ich súčastná špička ), tak žiadna Únia integrovaného jadra, aj keď to tak momentálne nazývajú.
– všetky ostatné Vaše tézy sa dajú vyložiť rovnako v neprospech postoja Nemcov k skutočnej únii, napr. ako uvádzate :
“ Nemci majú Európsku komisiu úplne pod kontrolou „. No ak je to tak u súčastnej EÚ, mne je jasné, že sa tohto vplyvu a kontroly nevzdajú a ak sa im umožní presadenie ich predstavy, tak prenesú tento vplyv aj do vznikajúceho integrovaného jadra.
Podobné je to aj s bojom o predsedu ECB.
A najkrikľavejšia je v tomto tá Vaša pikoška. Načo by im ( nemeckej špičke ) potom ( čo budú plne ovládať „integrované jadro“ práve oni a nie národné entity ) už len bol, nejaký nemecký národ ( ako samozrejme aj všetky ostatné ), budú najradšej ak sa rozplynie v Európskej únii ako cukor v káve.
Ja sa k hádaniu budúcnosti vyjadrovať nebudem. Ale poznamenám, Tučko, že v ECB sú rozhodujúce tie grémiá (direktórium, rada atď. – pozrite si to niekde, neviem to spamäti), a tam Nemci nemajú väčšinu; predseda ako taký nie je veľmi dôležitý. Tiež si nemyslím, že v komisii rozhodujú Nemci (vzhľadom na jej zloženie by to nedávalo zmysel). Pokiaľ ide o väčšiu integráciu – v podstate ju (ako ja pozorujem) nechce z politikov nikto, ale ona je v istom zmysle ekonomickou nevyhnutnosťou: Buď sa eurozóna vráti na úroveň z roku cca. 1989 (t.j. euro sa zruší atď.) alebo sa to musí celé viac ekonomicky spojiť, ale takéto ani ryba ani rak dlhodobo nebude fungovať (a nefunguje už teraz). Po spojení Slovensko definitívne ekonomicky zanikne (už teraz slovenská ekonomika fakticky skoro neexistuje), ale bude ot mať výhodu, že dostaneme transferové platby, takže aspoň tí ľudia pod mostom dostanú 900 eur mesačne namiesto 61 eur ako dnes (ako vidíte, viem byť aj optimista).
A slovenčinu nám dlhodobo myslím nechajú v školstve a kultúre, inde (vrátane právnych predpisov) sa asi už veľmi nebude používať (nakoniec už teraz sa napríklad v odbornej literatúre žiaľ veľmi nepoužíva, používa sa žiaľ čeština – opomenulo sa to regulovať, tak máme, čo sme chceli). A nebude to tak, že nám to niekto nadiktuje, sami to tak zorganizujeme (v sebaničení sú Slováci dnes experti).
Tučko,
Buďte si istý, že nie ste jediný „rozmýšľajúci“ Slovák, ale ja sa snažím aj uvažovať. Aká bude európska a naša budúcnosť nevie presne nikto, okrem veštíc. Vždy je však niekoľko možnosti, ktoré štúdiom histórie a logickým uvažovaním môžeme predvídať. Ako hovoril staroveký filozof „všetko je v pohybe“, treba preto svet, aj náš priestor chápať ako dynamický proces. To čo teraz chápeme ako naše kultúrne a etické hodnoty, je tiež výsledkom stáročného vývoja, obsahujú prvky aj iných kultúr a ďalej sa rozvíjajú. Teda tieto pojmy nemožno chápať ako ustálený stav, ktorý je nutné za každú cenu zachovať. V dejinách Európy poznáme mnohé kultúry, niektoré zanikli, iné sa postupne rozvíjajú ďalej, ale aj pod vplyvom iných a predchádzajúcich. Veď dosť dlho a na veľkej časti Európy sme mali nadvládu moslimov a potom zmizli a ostali po nich len niektoré chutné jedla. Vždy záleží na konkrétnom subjekte a jeho vôli zachovať si svoju špecifickosť a integritu, teda záleží na nás či si chceme zachovať svoju kultúru a etiku. Hovoriť o „výmene obyvateľstva“ v Európe je prehnané, aj keď to čo urobila Merklová bol hlúpy čin, ale veci sa postupne menia a budú meniť, pretože pud sebazáchovy funguje a bude sa čoraz viac prejavovať. Netreba strach preháňať, lebo to znižuje našu odolnosť. Samozrejme, pokiaľ ide o konkrétnu politickú situáciu na Slovensku, súhlasím, že strany ktoré sa považovali za štátotvorné a národne orientované /Smer a SNS/, postupne z národného princípu ustúpili /Smer/, resp. ustupujú /SNS/. Či je to dočasná reakcia na konkrétnu vnútropolitickú i medzinárodnú situáciu sa ukáže v nasledujúcich rokoch. Čo robiť ? – viac sa občiansko-vlastenecký angažovať a vytvárať tlak na politikov. A ešte, používanie hanlivých a urážlivých výrazov /“bordelspolok“, „kraviny“, „kreatúra“ / silu našich argumentov nezvýši.
Páni Jozef a Pomocník,
takže pochodujeme naspäť do Uhorska. Akurát hlavné mesto bude Brusel a nie Budapešť. Dobre…ale bezo mňa, bez Kotlebu, bez Uhríka, bez ďalších poslancov ĽSNS a bez tisícov iných ľudí, ktorí ich volili v posledných voľbách a ktorí ich budú voliť vo voľbách nasledujúcich so zámerom, aby vyviedli Slovensko z Európskej únie. A zdá sa mi, že ubúdať nás/ich nebude…
…a optimisti, ako p. Lukáč, nech volia lokajov v súčasnej slovenskej vláde (aby potom na nich mohli vyvíjať občiansko-vlastenecký tlak)!
Dobrý deň p.Tučko
Vaša odpoveď z posledného príspevku aj mne, sa mi nejako nezdá v súlade s tým, ako Vás poznám. Preto Vám odpoviem aj ja dosť zvláštne.
Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!
Veľmi sa mi páčil jeden film, pán Jozef. Trója, pred niekoľkými rokmi. Napriek tomu, že sa mi veľmi páčil, nežiada sa mi vidieť ho znova. Jednu vetu si však z neho pamätám doslovne:
Miluj svoju ženu, bráň svoju vlasť, cti svojich bohov!
Robte, ako musíte (rovnako ako ja). Len nezabúdajte na jednu vec: keď stojíte pred národným súdom, žiadna „nezvratná“ historická dialektika sa Vám zrazu nezdá bezalternatívna a aj tí najväčší politici sú zrazu prťavo maličkí! P.S. To nie je samozrejme smerované na Vás.
Ach jaj, bombička nám vybuchla. Ako hovorí staré slovenské príslovie: „Komu niet rady, tomu niet pomoci“, napriek tomu dúfam, že Tučko nie je taký beznádejný prípad.
veru tak,
Tucko urcite nie je beznadejny pripad. beznadejne pripady v nasej vazalskej gubernii byvaju ovela castejsie medzi optimistami ako medzi pesimistami. za optimizmus sa u nas plati a to dost mastne ceny. napriklad ten optimizmus obyvatelstva z roku 1998 o dvojnasobnych platoch – ale niekto na to uz zabudol, ved to bolo davno, potrebuje si znovu natrepat hubu…
ps: pozeral som Ficovu tlacovku aj diskusiu Korcoka so Sulikom na TA3. zaver je ten, ze alebo nic nevedia, alebo nechcu povedat, co to bude stat, lebo by bol velky problem…
pps: vcera bol dobry aj pan Hrnko s Galkom. parkrat som mal dojem, ze uz natahuje ruku, aby tomu dokladacovi zeleniny z Kauflandu vystruhal jednu kysucansku 🙂
K tým včerajším Korčokovým táraninám o bezpečnostnej integrácii /po ktorej vraj ľudia strašne túžia/:
„Okrem toho hľadá Berlín cesty na ďalšie formovanie zahraničnej a vojenskej politiky EÚ. Ak by mohla EÚ v zahraničnopolitických otázkach rozhodovať väčšinovo, stala by sa „konečne akcieschopnou aj v ťažkých a kritických otázkach“, povedal prednedávnom predsedajúci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfgang Ischinger. Národné výhrady by mali nakoniec padnúť aj čo sa týka vojen Európskej únie, žiadal ostatnú stredu Manfred Weber (CSU), predseda frakcie Európskej ľudovej strany v europarlamente: v budúcnosti by mali byť „európski vojaci posielaní do nasadenia európskym parlamentom.“ Treba vybudovať „silnú, presadeniaschopnú Európu“, dôvodil Weber. Zároveň treba vybudovať „povedomie našej európskej identity“. „Dnes sa už nejedná o nemeckú vedúcu kultúru ale o európsku vedúcu kultúru. Túto vedúcu európsku kultúru musíme brániť a, keď to bude možné, globálne presadzovať.““
http://www.german-foreign-policy.com/de/fulltext/59613
(posledný odsek)
o co by sa konkretne malo jednat zverejnila polska TV
• Členské krajiny stratia nárok na vlastnú armádu a špeciálne služby.
• Zjednotenie trestného práva a daňového systému.
• Jednotná mena pre všetky štáty a zrušenie národných centrálnych bánk.
• Jednotný systém udeľovania víz.
• Spoločná zahraničná politika s inými krajinami a medzinárodnými organizáciami.
• Obmedzená úloha NATO.
Cieľom dokumentu je teda vytvoriť samostatnú Európu, ktorá sa dokáže ochrániť pred vonkajšími hrozbami bez prítomnosti cudzích vojsk, teda vojsk aliancie NATO. To však znamená aj výrazné obmedzenie slobody jednotlivých národných vlád v ekonomickej, ale aj migračnej oblasti.
V praxi to bude znamenať, že:
Rozviedka a kontrarozviedka bude podriadená jednému centre
Bude zväčšená právomoc “Európskeho prokurátora” a vznikne jednotný trestné zákon
Národné štáty nebudú mať právo rozhodovať o migrácii a nebudú mať vlastnú azylovú politiku
Rozmiestnenie migrantov bude povinné a bude rešpektovať rovnomerné rozdeľovanie utečencov a národné štáty to nebudú môcť odmietnuť
Bude zavedená jednotná mena euro pre všetky členské krajiny, otázka neznie či, ale kedy bude prijaté
Zavedie jednotný daňový systém a bude odstránená konkurencie v daňovom systéme medzi jednotlivými krajinami … ”
Celý dokument v pôvodnom (anglickom) znení tu:
http://www.hlavnespravy.sk/co-vlastne-v-praxi-znamena-ficovo-jadro-eu/1032548
Na doplnenie Yossa, z toho anglického dokumentu, na ktorý sa tam odvolávajú:
„Francúzsko a Nemecko sa zaväzujú k dvojstranným iniciatívam na rýchlu harmonizáciu regulácie a dohľadu, rovnako ako podnikových daňových schém (strana 8)…..Nakoľko tvorba ekonomických politík v EMÚ je čoraz viac priestorom zdieľaných rozhodnutí, občania správne očakávajú znovuzískanie kontroly cez supranárodné inštitúcie, ktoré sa im budú zodpovedať. Krátkodobo: plnohodnotný prezident Euroskupiny by sa mal zodpovedať podvýborom eurozóny v Európskom parlamente. Dlhodobo: eurozóna a jej prezident by sa mali zodpovedať parlamentnému telesu pozostávajúcemu z členov Európskeho parlamentu so spoluúčasťou členov národných parlamentov. Táto komora by mala plné oprávnenie v akýchkoľvek záležitostiach týkajúcich sa fiškálneho a makroekonomického dohľadu.(strana 9, to je ten parlament eurozóny podľa mňa)“.
Pán Tučko,
Vašou veselou básničkou sa Vám podarilo oživiť umierajúci blog. Vďaka. V debate plnej o svetlých zajtrajškov v tesnejšie zošnúrovanej Európskej únii som sa veľa dozvedel, len by som chcel doplniť to vyjadrene o optimistoch našej budúcnosti v EÚ. Mne pripadajú, ako hlupácii, ktorí podpíšu výhodne znejúcu zmluvu, bez toho, aby si prečítali „malé písmenka“ na konci.
Ako pri tých Dzurindových „dvojnásobných“ platoch.
Ale vrátim sa trochu k histórii. Zo záznamu som si pozrel včerajšiu Mečiarovu debatu v Sobotných dialógoch, v ktorej nám moderátor/inkvizitor RTVS (meno som nepostrehol) názorne predviedol, ako sa vypočúvalo za inkvizície, ako nacistickým Gestapom, i komunistickou ŠTB.
Kde sme sa to dopracovali!
Myslím si, že človek s toľkou demagógiou, neúctou k hosťovi a aroganciou by nemal byť ani vrátnikom vo verejnoprávnej inštitúcii.
Blíži sa okamih pravdy, 15. júna bude NR voliť nového riaditeľa RTV:, žiadny z kandidujúcich nie je ideálny, jediný proslovenský je Rezník, preto už Híd na čele s Bugárom a Šebejom zahájili mohutnú slovnú „delostreleckú“ paľbu proti nemu. Teraz sa ukáže pravá tvár Smeru a SNS. Najväčší debakel bude, ak zvolia znova Miku /pusipajtáš Maďariča/, alebo Ruttkaya, čo je Mika v tmavomodrom.
Ako vidím, vraciame sa späť v čase. Vskutku symbolické…
Tučko,
k tomu návratu v čase:http://www.dobrenoviny.sk/c/104984/velka-morava-bola-roznoroda-dominovali-v-nej-dunajski-slovania