Na pozvanie námestníka ministra obrany Ruskej federácie som sa v dňoch 25. až 28. apríla zúčastnil Moskovskej medzinárodnej konferencii o bezpečnosti. Pozvanie som prijal napriek tomu, že vôbec nespochybňujem našu európsku cestu a členstvo v NATO. To však neznamená, že Slovensko by nemalo rozvíjať naďalej naše dlhodobé dobré vzťahy s Ruskou federáciou a s ruským národom. Práve naopak. Sme to povinní robiť i s ohľadom na mnohé generácie našich predkov, ktoré tieto vzťahy pestovali najmä z ohľadu na naše slovanské korene a vzájomnú prospešnosť.
Na konferencii bolo veľké množstvo účastníkov z celého sveta a samozrejme aj z európskych krajín, našich spojencov. Medzi panelistami bol napr. bývalý chorvátsky prezident Stipe Mesič (jeho prejav by stál za vypočutie všetkým, ktorí majú úprimnú snahu o mier a porozumenie v Európe. Ale aj vedúci úradu Ministerstva obrany Helénskej (Gréckej) republiky, ktorého prejav mi skôr pripomínal prejavy Svetozára Hurbana Vajanského než zástupcu ministerstva členskej krajiny NATO. Vy&počul som si posolstvo V. V. Putina, ktoré predniesol sekretár Rady bezpečnosti RF N. Patrušev, ale aj prejavy ministra obrany Sergeja Šojgu a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. V dvojdňovom programe sa vystriedal celý rad rečníkov z rôznych častí sveta, ktorí prednášali svoje pohľady na globálnu i regionálnu bezpečnosť. V každom prípade človek mohol získať pomerne široký prehľad o tom, ako vnímajú globálnu i regionálnu bezpečnosť nielen Rusi, ale aj mnohé iné štáty.
V rámci kultúrneho programu sme pobrázdili loďou vlny Moskvy od hotela Ukrajina až kúsok za Kremeľ (hore – dole cca 3 a pol hodiny).
Neoficiálne som sa v Rade federácie RF stretol na pár minút s predsedom partnerského výboru Viktorom Ozerovom (ináč sme sa poznali už z 90. rokov, keď sme obaja pôsobili v národných delegáciách pri Severoatlantickom zhromaždení) a s členom skupiny partnerstva v rámci Medziparlamentnej únie Rusko-Slovensko Muchmanbekom. Didigovom, členom Rady federácie a predsedom parlamentu Ingušska. Zhodli sme sa, že napriek odlišnému geopolitickému zaradeniu je potrebné naše vzťahy rozvíjať ako vzhľadom na ich dlhodobý charakter i vzhľadom na ekonomické záujmy oboch štátov.
Čerešničkou na torte bolo, že som mohol vidieť prípravu (nácvik) na víťaznú prehliadku v Moskve 9. mája. No a zážitkom bolo i navštívenie nanovo postaveného chrámu Krista Spasiteľa. Škoda, že som schytal také mizerné počasie.
velmi spravne pan Hrnko !!! vojnovi stvaci by od nas znovu chceli, aby sme boli potravou pre ich kanony …
Pán Hrnko,
niežeby vám to na tých fotkách nepristalo, ale trochu som dúfal, že sa od vás (z prvej ruky) dozviem dačo o tom „ako vnímajú globálnu i regionálnu bezpečnosť nielen Rusi, ale aj mnohé iné štáty.“. Ale, nakoniec, veď načo? Hlavne, že ste na tej správnej európskej ceste.
Yoss,
2/3 holandských ozbrojených síl sú už pod nemeckým velením. Pod nemecké velenie prejde aj ktorýsi český vojenský oddiel, poľský vojenský oddiel a aj rumunský. Nemecká vojnová loď sa už účastnila aj rumunského námorného cvičenia v Čiernom mori. Nemci chcú k súčasnej svojej výzbroji pridať ďalších 15 a 4 fregaty. V „spoločnom európskom“ letectve má mať nemecká luftwaffe vedúce postavenie a aspoň 3/4 zastúpenie. Cetrum pre sledovanie nemeckého vzdušného priestoru idú upgradovať, aby bolo schopné sledovať objekty aj na nízkej orbitálnej dráhe, lebo sa obávajú, že niektoré z nich by si to mohli „zamieriť“ na nemeckú pôdu. Posilňujú sa spoločné námorné oddiely s Nórskom v severných moriach. Švédi zaviedli alebo idú zavádzať povinnú vojenskú službu. Fíni zvyšujú stav o ďalších 50.000 mužov. A to len, čo ma napadlo teraz z prvej šupy.
Ale hlavne nezísť z európskej cesty, Fico, Danko, Hrnko, Bugár a spol. Vy nie ste politici, vy ste tragédi!!!
Pozor, Tučko, nezabúdajte, že podľa aktuálneho znenia Trestného zákona je už aj trestné kritizovať skupinu ľudí pre jej politické presvedčenie. Keďže do toho sa dá napchať všetko, najbezpečnejšie žiaľ bude, keď sa verejne vôbec nebudete vyjadrovať k politike (nehovoriac o islame či Židoch a podobne), inak teoreticky môžete skončiť vo väzení…To sme na tom horšie než v nejakom Turkménsku, ale v médiách toto vôbec nie je téma, všetci sú ticho…Ak toto nie je Kocúrkovo, tak ja už naozaj neviem čo.
Pán Pomocník, veľmi pekne Vám ďakujem za upozornenie.
Reportáž (9.10 min) Národných novín o nedávnom „kontroverznom“ nitrianskom seminári o Jozefovi Tisovi, prezidentovi 1. Slovenskej republiky:
Zdá sa že už to obmedzovanie slobody slova prišlo priďaleko.Pan Danko to celé spustil a mal by to preto sám zastaviť pretože sa to už začína podobať pomerom v Rakúsku Uhorsku, ako to popísal Hasek v Svejkovi. Hostinský Palivec povedal že radšej dal obraz cisára pána lebo na nebo stali mouchy a bol za to zatknutý. Keď poslanec Mazurek či ako sa vola povedal niečo o pedofíli tak Danko to označil za urážanie istého náboženstva pričom Ajsa mala len 11 rokov keď si ju M…zobral za ženu.Ked sa Kanisa pýtali kde zobral peniaze na dom naKolibe povedal že vyhral …a keď to jeden poslanec skonštatoval poznámkou že je gemblerom tak ho chcel žalovať za urážku….Ja si myslím že Danko by mal zatiahnuť spiatočku lebo už sa postihuje aj konštatovanie.Danko sa prekvapujúco priradil takto k tkz korektným politikom a stal sa iniciátorom zákazu na Slovensku pomenovať veci skutočným menom.Ked je tu nabozenstvo ktoré z 34 bodov Deklarácie ľudských práv 8 nemôže dodržiavať tak sa o tom nesmie hovoriť a ak tak sa dokonca sa za to pôjde až na 8 rokov do vazenia?Toto je výsledok dankovej snahy o korektnosť.Toto chcel?
Ja to odhadujem takto: Z „vyšších medzinárodných miest“ prišiel pokyn, že treba (tak ako v Nemecku, Česku atď.) určité veci zatrhnúť trebárs aj cenzúrov a zatýkaním. Konkrétna realizácia sa prenechala jednotlivým štátom (napr. v Nemecku zaviedli cenzúru, ale keďže je zákonom zakázaná, tak ju prenechali súkromnej nadácii, aby nikto nič nemohol povedať). Na Slovensku sme 1. prenechali nejakému somárovi formulácii zmien v Trestnom zákone, takže tam teraz máme, čo máme, 2. zaviedli sme aj rôzne „výsadkové“ a iné organizácie a teraz je už problém aj v tom, že tieto musia vykazovať nejakú činnosť, takže to celé začalo (a ešte len začne) samoúčelne generovať trestné činy tam, kde vôbec nie sú. Podarilo sa jednoducho majstrovské dielo.
Pokiaľ ide o Danka, ten v tomto hrý zanedbateľnú úlohu, ale ja mám niekedy pocit, ako keby ho niekto podrobil rýchlovýcviku (rýchlovymývaniiu mozgu) v nejakej americkej alebo základni Mossadu, lebo tak vyznievajú niektoré jeho vyjadrenia. Ale možno len chce hrať Slováka, ktorý poslúcha celý svet, to tiež nie je na Slovensku zriedkavé.
…odmyslite si preklepy.
Pán Hrnko,
na tejto konferencii ste sa dozvedeli, čo si ľudia neplatení Sorošom myslia o dnešnom svete a kde sú skutočné hrozby. Ale o tom vo vašom príspevku ani slovo. To by ste museli pripustiť, že vaša orientácia na euroatlantické štruktúry a hlásenie sa k tzv. európskym hodnotám znamená stáť na strane zla, temnej strany. Ktovie, ako ste sa cítili, keď ste to pochopili.
Musím bohužiaľ konštatovať, že vaše tvrdenie o tom, že ste národovec je s najväčšou pravdepodobnosťou len divadlom pre naivných v SNS.
Willy Wimmer, 33 rokov nemecký poslanec v Bundestagu, bezpečnostno – politický expert CDU/CSU, počas zjednocovania Nemecka poverený integráciou nemeckých ozbrojených zložiek a vzťahmi so sovietskou armádou, počas cvičenia NATO v 80. rokoch vo funkcii ministra obrany NSR:
„Keď sa nato človek celkom triezvo pozrie, čo sa u nás zmenilo, môže to spoľahlivo posúdiť podľa toho, že už viac než 10 rokov sa otvorene rozprávame už len medzi štyrmi očami s dobrými priateľmi…V Európe došlo ku zlomu – z viacerých pohľadov – koncom 90. rokov. Pán Hofbauer už poukázal na vrchol, ktorým bola vojna v Juhoslávii. Bol ale aj druhý vrchol. Práve my, ako Stredoeurópania, teda tí, ktorí sa potulujú medzi Holandskom a, povedzme, Slovenskom, teda, my sme vždy vychádzali z toho, že ako následok napoleonských vojen a samotného Napoleona, praktikujeme zvláštnu formu sociálneho trhového hospodárstva. To nás spája (som z Porýnia) aj s Francúzmi a to určovalo naše životy aj v súvislosti s obdobím po konci 2. svetovej vojny, keď sa ukázalo, že sme to zvládli. Na vlastnej koži sme zažili, že tieto veci sa pod vplyvom „shareholder value“ rozsypali. To znamená, že forma anglo-saského myslenia zásadne zmenila naše životy. Veľké nemecké koncerny, ktoré všetci poznáme po mene, mávali úplne iný vnútorný život ako to, čo poznáme a vidíme dnes. To znamená, že sme pod tlakom, a neartikulujeme sa cez naše vlády a parlamenty takým spôsobom, akým to považujeme za správne. A to je deficit, ktorý má aj 3. ťažisko: stará Spolková republika bola do tej miery suverénna, že všetky veci, ktoré boli pre krajinu relevantné, sa v krajine aj diskutovali. Kvôli vývoju smerom k Európskej únii, zhruba v 2. polovici 90. rokov, sme sa dostali do úplne inej situácie. Keď spolková vláda a spolkový Bundestag v roku 1998 za 100 percent vecí, ktoré boli v Nemecku relevantné, mohli prevziať zodpovednosť, udialo sa tak v Berlíne (nie kvôli Berlínu ale kvôli vývoju v EÚ) len v 20 percentách. 80 percent zodpovednosti odišlo do Bruselu ale nikdy tam nedorazilo! V Bruseli sa veci nedostali do európskeho parlamentu, ale do lobystických organizácií, mimovládiek, takže nato, ako sú riadené naše životné pomery, nemáme vplyv my, ale organizácie, u ktorých nevieme, kto stojí v pozadí…..Briti vedú vojny zo zvyku, sú to talenty od prírody. Američania to dnes robia presne takisto a po studenej vojne sme to videli. Úprimný sľub zaznel v novembri 1990 niekoľko týždňov po znovuzjednotení Nemecka, podľa motta, tento svet, ktorý zažil strašné vojny, by už vojny nemal vidieť, v každom prípade nie v Európe. Prvé, čo urobili Američania, bolo, že vytvorili základné predpoklady nato, aby bolo medzinárodné právo ako základný princíp odstránené, všetky medzinárodné inštitúcie torpédované a podľa možnosti vojna opäť zavlečená do Európy prostredníctvom protiprávnej vojny v Juhoslávii…..Prví, ktorí zažili migračnú vlnu po konci studenej vojny, boli Rusi. Milióny Číňanov sa pohli cez amurskú hranicu do Ruskej federácie, u nás sme to pozorovali, no nemali sme s tým nič spoločné, mali sme vtedy plné ruky práce so znovuzjednotením Nemecka, a videli sme, čo sa dialo. Prví, ktorí nám povedali, že sa dá do pohybu 300 miliónov Indov, boli Fallin a centrálny výbor KPDSU. Vtedy sme si prisahali, že to nebude naša budúcnosť. Hranice nemôžme brániť tankami proti ľuďom, to by image Európy skrachoval. Vtedy sme cez našu vládu povedali, že prostredníctvom KSZE /konf. o bezp. a spolupráci v Európe/ a rozšírenia Európskeho spoločenstva na južné pobrežie Stredomoria, aby sme medzi Sýriou a Marokom štáty tak posilnili, aby neskolabovali a aby sme sa my nedostali do problémov, ktoré máme dnes. To Američania a Izraelčania systematicky marili, aby mohli viesť svoju politiku s ohľadom na geopolitické záujmy a výsledok vidíme dnes…..Situácia v Nemecku bola vtedy komplikovanejšia, než ako sa dnes je ochotné priznať. Samozrejme, že mal pri voľbách do Bundestagu 1998 hlavné slovo volič. A po všetkých tých rokov, znovuzjednotenie atp., by to bol zázrak, ak by bol znova zvolený Helmut Kohl. Avšak, strategický zámer, ktorí mali niektorí z našich radov, Schäuble a iní, nebola koalícia červených so zelenými, ktorá potom vstúpila do vojny, ale naopak, bola to veľká koalícia, ktorá bola zámerne vytvorená, aby bolo možné vstúpiť do vojny, do ktorej by sa s H. Kohlom nikdy nevstúpilo…..Nesmieme zabúdať ani nato, že počas studenej vojny, bola Juhoslávia dotovaná kde sa to len dalo. Cukor sem, cukor tam, do všetkých telesných otvorov. Lenže miliardy, ktoré im dovtedy boli poskytované, sa pádom Múra /berlínskeho/ stali zbytočné. Môžete si prečítať rozhodnutia amerického kongresu, kde sa dočítate, že pre tých v Juhoslávii, pri ich závislosti na zahraničnom kapitáli zo Západu, už nepríde ani len dolár. To výrazne ovplyvnilo ekonomickú situáciu v Juhoslávii a vtedajšie juhoslovanské vedenie žiadalo 2 veci: 4 miliardy nemeckých mariek, aby dostali pod kontrolu ekonomickú situáciu v Juhoslávii. Boli pripravení k akémukoľvek politickému kompromisu týkajúcemu sa známych problémov v Juhoslávii. Vtedajšie Európske spoločenstvo pod vedením Talianov to odmietlo a my sme sa na tom spolupodieľali…..Sú u nás také predstavy, že každý spolkový kancelár musí vo Washingtone podpísať tzv. kancelársky akt, aby sa mohol vôbec stať spolkovým kancelárom, teda podrobiť sa americkému vedeniu. Je to omnoho jednoduchšie a ide to pomimo veľvyslancov. Prichádzajú osobní emisári, ktorí pravidelne chodia na osobné pohovory s tými, ktorí v Nemecku (a iných štátoch) majú vládnu zodpovednosť. Tak fungujú aj hlasovania v OBSE, v EÚ, v NATO atp. V predvečer juhoslovanskej vojny som sa stretol so špičkovým albánskym politikom Rugovom, v Prištine. V tej súvislosti som navštívil aj tamojšiu misiu OBSE. A tam mi reprezentanti štátov OBSE (nie Američania) povedali, funguje to nasledovne: urobíme naše správy, musíme ich predložiť Američanovi Wiliamovi Walkerovi a ten z toho urobí, čo je v záujme americkej politiky. Nemecký obranný atašé v Belehrade písal správy, ktoré opisovali skutočnú situáciu v Juhoslávii, to povie, každý, ktorý ich čítal. Nemecká zahraničná služba však preberala správy NATO, ten človek už svoje vlastné správy nikdy viac nevidel. Tak sa u nás falšuje!…..Z môjho pohľadu to takmer vyzerá tak, že tu ide o bezdôvodné sankcie. My o tom uvažujeme tak, že on sa udeje nejaký majdan, alebo Krym, alebo bohviečo, nejaký negatívny vývoj, a preto tam potom uvalíme sankcie. Na základe dlhodobého pozorovania sankcionačného správania som toho názoru, že to funguje inak. Vymyslia sa sankcie, ktoré treba uvaliť na nejaké územie či štát, aby odtiaľ boli vyhnaní konkurenti. To je trhová čistka v predstihu. Ďalší následok takej sancie je, že sa pokúsia tento štát priviesť ku kolapsu a keď potom nakoniec tam už nie sú ostatní konkurenti (Nemci, Švédi, Rakúšania), nie je treba robiť žiadne kompromisy. To je premyslené konanie, ktoré môžeme v súvislosti s našimi americkými partnermi pozorovať. V súvislosti s Iránom to predviedli exemplárne. Od čias sankcií, bojkotu proti Rodézii, z koloniálnych čias vieme, že tam ide len o trhové zmeny, výnosy si potom inkasujú iní. Takže, najprv idú sankcie v americkom záujme a potom sa nájde dôvod, prečo ich uvaliť!…..Urobili sme všetko preto, aby sme dostali Rusov do WTO /medzinárodná obchodná organizácia/, a keď je potom taká integrácia dostatočne ďaleko, aby spôsobila jednému škody, uvalíme sankcie. To znamená, že štát, ktorý nepatrí k Únii či k NATO, si musí 20x rozmyslieť, či pristúpi do tejto WTO, pretože keď pristúpi a verí tomu, čo tam hovoria, má potom najväčšie škody, keď mu uvalia sankcie. Teda zo všetkého, čo je medzi štátmi, sa stáva zbraň. Trvalá vojna vo všetkých sektoroch!!! ….. Keď som na konci studenej vojny, pri posledom veľkom NATO cvičení VINTEX SIMEX na jar 1989 ako nemecký minister obrany (počas cvičenia) 8 dní viedol nuklárnu vojnu, malo to predfázu. Žiadny vojenský konflikt sa neplánuje bez toho, aby sa už v predstihu plánoval utečenecký prúd. Pretože tento utečenecký prúd musím poznať, aby som mohol manévrovať s armádou. Teda v NATO, sme nielen viedli konvenčné a nukleárne vojny ale sme aj plánovali utečenecké prúdy. A to v spolupráci s Bundestágom, Spolkovou radou a Spolkovou vládou. Kto sa zúčastňuje v Sýrii, ten plánuje utečenecký pohyb, lebo inak nemôže nechať pohybovať vlastné bojové zväzy a oddiely…..Keď myslím na Viedeň, musím vždy myslieť aj na Bratislavu, kde som sa v máji 2000 zúčastnil veľkej konferencie amerického ministerstva vnútra a jednej mimovládky v spolupráci so šéfmi vlád a štátov z tohto regiónu, ľuďmi z tajných služieb a ministerstiev obrany, kde Američania svoje úvahy o Európe predstavili celkom verejne. Podľa motta, Medzinárodný trestný tribunál v Haagu dostávame, aby sme v Európe zaviedli americké právo. A kde sa medzitým americké právo dostalo, vidíte na tom, že spolková vláda medzičasom už nemôže ani len návrh zákona formulovať a napísať bez americkej advokátskej kancelárie. Celá nemecká tradovaná právna tradícia sa vyhodila na smetisko. To, čo sa deje, je generálny útok na našu existenciu ako národa. A robíme to spolu s Baltmi, Poliakmi a ďalšími, hlavne Balti sú na tomto poli absolútne špičky v úvahách, ktoré Američania na tej konferencie v Bratislave ukázali: urobíme červenú líniu medzi Baltikom a Odesou. Natiahneme ju cez kontinent, všetko to, čo je od nej na západ, je naše. To povedali celkom otvorene. Čo je na východ od nej, nás nezaujíma, to môže byť Ruská federácia. A Ukrajina mala byť posledný kameň v tejto stene. A o to ide.“
h ttps://www.youtube.com/watch?v=942-X-xmUHY
(odstrániť medzeru)
https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/danko-vidi-macronovi-novu-nadej-francuzsko-ukazalo-slovensku-cestu.html?utm_source=hp-centrum&utm_medium=box-spravy&utm_campaign=hp990
Pre pana Danka je Macron, nova nadej Europy. Protinarodny, protikrestansky, proislamsky, prorodovy, probankarsky a extremisticky vitac utecencov, je pre pana Danka nova nadej EU. Marine Le Penka nebola nic moc, ale v porovnani s touto slnieckarskou katastrofou, to bola aka taka zaruka normalnejsieho vyvoja Francuzska a EU.
Nech Boh a panna Orleánska, ochraňujú Francúzsko!