Napravená skrivodlivosť

Roku 1947, sotva dva roky po skončení druhej svetovej vojny odhalili v mojej rodnej obci Budatín pamätník vojakom, pochádzajúcim z obce, ktorí padli v prvej a druhej svetovej vojne. Zhodou okolnosti v tomto roku nás aj pričlenili k Žiline a môj Budatín sa v priebehu 70. a 80. rokov minulého storočia zmenil zo samostatnej obce na na mestskú štvrť, predmestie tohto búrlivo rastúceho mesta.

V rodinnom archíva sa nám z tejto udalosti zachovala snímka, ktorú pripájam.

pamatnik padlym 1947pamatnik padlym 1947

Ako vidieť, pamätník bol postavený na trojstupňovom podstavci z vybrúsenej kameniny blízko cesty. Na tomto mieste pobudol až do začiatku 60. rokov minulého storočia, keď si rozvoj dopravy vynútil postaviť železničný nadjazd, lebo na železničnom priecestí, ktoré bolo len cca 50 metrov od môjho domu, bola už situácia neúnosná. Okrem obrovských kolón, ktoré sa tvorili pred rampami, tam každú chvíľu niekoho zabilo pre nedodržanie predpisov. Nadjazd si nevyžiadal len zbúranie budovy v pozadí, ale aj posunutie pamätníka pred vchod do čákyovského kaštieľa, ktorý v tom období slúžil čiastočne ako činžový dom a čiastočne ako ústredie miestneho jednotného roľníckeho družstva. Rozvoj dopravy, ktorý urobil z niekdajšieho centra mojej rodnej obce jednu veľkú diaľničnú križovatku, si však vyžiadal aj ďalšie obete. Neprežil to ani náš pekný kaštieľ. Zrovnali ho so zemou. Začiatok jeho konca možno vidieť na nasledujúcej fotografii:

budatinsky kastiel 1

Vtedy zmizol z obce aj uvedený pamätník a moji spolu-rodáci začali biť na poplach, čo sa deje. Cez krajský pamiatkový ústav som sa dozvedel, že bude renovovaný a neskôr umiestnený na nové miesto. Čo sa aj stalo, ale nie v pôvodnej podobe.

Keď som bol malý chlapec, chodieval som denno denne okolo pamätníka do školy. Na pamätníku boli na čiernej doske napísané mená našich občanov, ktorí padli v prvej a druhej svetovej vojne. Celkovo, ako je vidieť z priloženej fotografie, na čiernej tabuli bolo 11 mien z prvej a 7 mien z druhej svetovej vojny.

 

????????????????????????????????????

Ale nielen to. V strede pod tabuľou, v kameninovom sokli bolo vyryté meno Ján Hrnko. Hovorilo sa, že to bol náš príbuzný a tiež padol vo vojne. Prečo však nebol na tabuli s ostatnými, som sa nedozvedel. Z času na čas sme tam priniesli kvietky, aby sme si ho uctili. Veď mal naše meno. Keď som sa neskôr dostal k zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska, tak som sa o tomto pamätníku dočítal, že ho postavil miestny kamenár Peter Hrnko. Vtedy som si urobil záver, že to asi zostavovatelia zoznamu pomýlili meno a nápis na sokli je vlastne autorský podpis. Až neskôr, keď som sa dostal k hlbšiemu štúdiu histórie, som sa dozvedel, že podobne ako nezarátali vojakom slúžiacim v slovenskej armáde odslúžené roky do odpracovaných rokov pri výpočte dôchodku, okrem tých ktorí sa zapojili do SNP (dotklo sa to aj môjho otca, ktorý pri odchode do dôchodku sa dozvedel, že slúžil 6 rokov v cudzej armáde a tie sa nezapočítavajú – hoci v povstaní bol, odmietol sa uchádzať o tzv. 255 a tak ho registrovali ako človeka slúžiaceho v cudzej armáde. Potom sa musel pracne dopatrávať po spolubojovníkoch, ktorí mu dosvedčili účasť v SNP. Zaujímavé na tom všetkom je, že príslušníkov protektorátneho vojska sa to nedotýkalo. Aj keď slúžili priamo Hitlerovi, to bolo v poriadku. Slúžiť však Slovensku bolo natoľko zločinné ako slúžiť v cudzineckej légii), bol vydaný aj zákaz uvádzať medzi obeťami vojny na pamätníkoch tých, ktorí padli v radoch slovenskej armády. A keďže spomenutý Peter Hrnko bol Jánov otec, nedalo mu neuviesť na pomník svojho syna. Na tabuľu si to nedovolil, tak ho vyryl aspoň do sokla.

Pamätník v skutočnosti vrátili do Budatína a umiestnili  vedľa dnes už veľmi frekventovanej diaľnice, oproti jazdeckej soch J. M. Hurbana, postavenej za éry primátorovania J. Slotu.

????????????????????????????????????

 

Ako si pozorný čitateľ môže všimnúť, niekde pri rekonštrukcii sa stratil trojstupňový kameninový piedestál, a pamätník postavili len na vyvýšený betónový základ. Ale pri reštaurácii urobili aj ďalší psí kúsok. Zo sokla pod tabuľou vybrúsili meno Ján Hrnko. Na pamiatkovom úrade o tom nič nevedeli a asi ani nechceli vedieť. Tak som sa rozhodol tú skrivodlivosť napraviť. Trvalo mi to síce trošku dlhšie (aj slovenský parlament zrušil tú do neba volajúcu skrivodlivosť  na slovenských vojakoch až roku 1996) a dnes, 14. augusta 2016 som na betónový základ inštaloval tabuľku pripomínajúcu smrť môjho vzdialeného príbuzného v službe Slovenskej republike. On nebol ten, ktorý si vyvolil Hitlera za spojenca, však aj slovenská vláda ho dostala do daru od Angličanov a Francúzov v Mníchove, a určite nechcel ani ísť do vojny a tobôž nie stratiť svoj mladý život niekde pri Luhansku, kde i dnes zbytočne zomierajú ľudia, ktorí si vojnu tiež nevybrali. Preto si zaslúži určite aspoň toľko úcty, čo ostatní, ktorí položili svoje životy na bojiskách druhej svetovej vojny.

Tabuľku som neumiestnil na pôvodné telo pamätníka, odkiaľ meno Jána Hrnka necitlivo odstránili reštaurátori, aby ma nenapadli, že nekompetentne zasahujem do kultúrnej pamiatky. Pripevnil som ju na nepôvodný betónový sokel a zámerne som aj nechal písmená vyzlatiť. Veď aj pôvodne umiestnené meno bolo ináč vyznačené ako mená tých, ktorých čechoslovakistický bolševizmus označil za vhodných pripomenutia.

A takto to vyzerá dnes:

????????????????????????????????????

Alebo z bližšia:

????????????????????????????????????

Česť jeho pamiatke!

 

 

6 Responses

  1. Avatar yoss 15. augusta 2016 / 9:49

    Amvrosievka !! to asi neviete, pan Hrnko, ze tato obec bola nedavno brutalne znicena ukrofasistami. podakujte sa v parlamente panom Lipsicovi a Kolarovi, ktori boli osobne na Ukrajine podporit Majdan…
    http://amvrosievka.dn.ua/news/a-1061.html

  2. Avatar Lukáč 16. augusta 2016 / 15:11

    p. Hrnko, a neviete náhodou ako to dopadlo so sochou Ľ. Štúra v Žiline, ktorá bola odstránená z námestia kvôli obchodnému centru ? Leží ešte niekde na dvore nejakého miestneho podniku alebo už skončila v zberných surovinách ?

  3. Avatar Petr Kropáček 16. augusta 2016 / 15:20

    Dobrý den,

    nedávno jsem četl článek právě o zákonu č.255/1946 Sb. a nějak mi nesedí vaše tvrzení, že vojákům tzv. Slovenského štátu se jejich služba do výpočtu důchodů nezapočítala (a byli považováni za vojáky cizí armády?), zatímco vojákům protektorátního vládního vojska ano…?!

    „…Ve 2. polovině 90. let následoval zákon č. 134/1997 Sb., který umožnil započtení služby ve vládním vojsku jako doby zaměstnání pro výpočet důchodu.“ Viz str.47 v:

    http://www.vuapraha.cz/sites/default/files/documents/rocenka_vha_2015_vodotisk.pdf

    Zákon č.255/1946 Sb.
    http://www.zakonyprolidi.cz/cs/1946-255

    Pochopitelně pak ani nemá smysl rozebírat, jestli „priamo Hitlerovi“ víc posloužil vojín „Háchových Melody boys“, nebo voják Slovenské armády „cedící krev za německý Lebensraum“ kdesi na východě Ukrajiny a v jihoruských stepích. Ostatně způsob a formu kolaborace s nacistickým Německem si národy Evropy po roce 1939 volily také do jisté míry sami. Házet vinu na Francouze a Angličany je ale rozhodně pohodlnější… Stejně tak se raději ani nebudu ptát, co si bývalý československý komunista představuje pod pojmem „čechoslovakistický bolševizmus“.

    S pozdravem Petr Kropáček.

    P.S.: Amvrosijivka leží spíš „někde u“ Doněcka, než Luhanska.

  4. Avatar Milan 2 17. augusta 2016 / 22:02

    Tento pôsobivý príspevok je aj o práve a spravodlivosti.
    Pán Hrnko v tomto prípade musel chytiť ako občan spravodlivosť do svojich rúk aby spravil to, čo bol povinný automaticky spraviť štát.
    Medzi štátom a mužmi schopnými nosiť zbraň je totiž všade (minimálne v Európe) nepísaná dohoda , že muž, ktorý je štátom povolaný povolávacím rozkazom bojovať za štát (a je pritom úplne jedno, či v spravodlivej alebo nespravodlivej vojne) a v tejto vojne padne, štát sa postará o jeho rodinu a jeho hrob.
    To je psia povinnosť štátu a túto povinnosť si vzorne v právnych štátoch plnia – napríklad v Nemecku. Doteraz sústavne pátrajú po padlých vojakov Wermachtu a zriaďujú im ešte aj dnes dôstojné pamatníky. Oni totiž padli v službách štátu Nemecko – poslúchli a bojovali, hoci aj nechcene.
    Ako príklad takejto činnosti sa oplatí navštíviť nový nemecký vojenský cintorín pri Važci postavený aj s pomocou Slovenskej republiky.
    Slovensko absentovalo na svojich padlých mužov,ktorí museli! bojovať často aj proti svojej vôli – napríklad v Sovietskom Zvaze – čo dáva zlý signál – precedens prípadným dnešným brancom, že ak by dnes SR povolala brancov do armády, tak by sa na ich pozostatky štát vykašlal. Štát (hociktorý) takýmto správaním brancom hovorí, že za takýto štát nemá zmysel bojovať – lebo štát im zoberie to najcennejšie – život a nič im za to nedá. načo bojovať za takýto štát. Z takéhoto štátu je najlepšie pri mobilizácií potom utiecť.
    V tejto kultúre uznania svojim padlým sú dnes vzorom USA – viď ich cintoríny v západnej Európe – vykosená zelená tráva, bieloskvúce kríže…..ale aj Rusko sa o svoje pamatníky (hlavne z 2. sv. vojny) stará. Napríklad z francúzkeho Mentronu si z vojenskými poctami odviezli pozostatky dajakého námorného generála.
    Ale pre SR nikdy nie je neskoro napraviť krivdu ….. Som rád, že pán Hrnko túto skúsenosť mal a možno aj niečo v parlamente v tejto veci presadí. Pretože v podstate sa jedná o budúcnosť. Keby dnešný branci videli zaburinené cintoríny slovenských vojakov v Rusku, tak by asi ani nešli do misií.

  5. Avatar yoss 21. augusta 2016 / 16:08

    skrivodlivosti je v dnesnom svete viac ako dost. napriklad pod dojmom konkretnych skusenosti s kapitalizmom prebieha obcianske prehodnocovanie postojov k roku 1968 (prave dnes je vyrocie).
    na pravde.sk zrusili dvojo diskusii s asi 500 prispevkami …….

  6. Avatar štúrovec 2016 29. augusta 2016 / 17:56

    Vdaka pan Hrnko za clanok a za vasu obciansko-rodinnu angazovanost. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *