Tento rok si už po 24-krát pripomenieme jednu z najvýznamnejších udalostí najnovších slovenských dejín, ktorá bola jedným z rozhodujúcich medzníkov na ceste Slovenskej republiky k získaniu úplnej štátnej a národnej suverenity, k vyhláseniu samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky.
17. júla 1992 prijalo 113 odvážnych poslancov vtedajšej Slovenskej národnej rady Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie bolo vyústením vyše dvojročných politických ťahaníc o podobu štátoprávneho začlenenia Slovenska do rodiny slobodných európskych národov. Ukázalo sa, že predstavy českej verejnosti a jej politickej reprezentácie a slovenskej verejnosti a jej politickej reprezentácie sú nezlučiteľné s existenciou spoločného česko-slovenského štátu.
Rozhodujúca väčšina slovenskej populácie vo voľbách roku 1992 dala svoje hlasy politickým stranám (HZDS, SNS a SDĽ), presadzujúcim také štátoprávne postavenie Slovenska, ktoré by zabezpečilo jeho medzinárodno-právnu subjektivitu a národnú suverenitu. Zo strán, usilujúcich sa o zachovanie spoločného štátu za každú cenu, sa dostalo do parlamentu len oslabené KDH a ostatné vo voľbách úplne prepadli a následne aj zanikli. Bolo preto logické, že vyhlásenie Deklarácie bolo prvým aktom novozvoleného parlamentu, aby sa jasne dalo najavo, že nová politická reprezentácia bude postupovať v zmysle mandátu, ktorý dostala od slovenského občana. Pre historickú pamäť treba ešte pripomenúť, že požiadavka na vyhlásenie zvrchovanosti sa prvýkrát objavila na Šurianskom stretnutí Slovákov z juhu 3. marca 1990. Ako politický program si ju ešte pred voľbami roku 1990 osvojila SNS a postupne o jej potrebnosti presvedčila aj iné politické strany.
V súčasnej turbulentnej dobe, keď sa európskym národom predkladajú mnohé riešenia problémov, s ktorými ich politické reprezentácie nesúhlasia a s ohľadom na občanov svojich krajín ani nemôžu súhlasiť, je treba pripomínať si túto udalosť nielen ako historický fakt, ale aj ako výzvu. Slovenská republika je suverénny štát a ako taký sa zúčastňuje aj na európskej a euroatlantickej integrácii. V rámci integrácie sme mnohé časti svojej suverenity preniesli na nadnárodné orgány, aby ich v našom mene spravovali lepšie a pre nás výhodnejšie. Nemôže sa preto stať a nemôžeme akceptovať také narábania s našou suverenitou, ktoré by bolo v rozpore so základnými ekonomickými, kultúrnymi a hodnotovými záujmami nášho obyvateľstva.
Občania SR sú stále väčšinovo eurooptimistickí a pokladajú členstvo Slovenskej republiky v EÚ a v menovej únii za prospešné. Preto SNS pokladá odchod Veľkej Británie z EÚ za poľutovania hodný. Nemôžeme však nevidieť skutočnosť, že výsledok referenda v Spojenom kráľovstve bol aj v dôsledkom nezvládnutej spoločnej európskej politiky v mnohých otázkach. Občania Veľkej Británie získali dojem, že sa s ich suverenitou nenakladá tak, ako by si želali, a väčšina sa rozhodla vziať si ju naspäť na svoj národný štát. Aby sa nestal z britského odchodu z EÚ dominový efekt, musí nastať hlboká sebareflexia ako Bruselu, tak aj národných štátov, v ktorej sa musia jasne pomenovať pochybenia a určiť cesty ich nápravy. Občania jednotlivých európskych štátov, teda aj občania SR, musia cítiť, že sú suverénnymi držiteľmi moci v svojich krajinách a tam, kde svoju suverenitu ich štáty zverili do spoločnej opatery, sa rozhoduje v ich prospech. V tom je i najaktuálnejší odkaz 17. júla 1990 dnešku.
Slovenská národná strana vyzýva občanov, aby si Deň zvrchovanosti pripomenuli podľa svojich obyčají. Zároveň pozýva na rôzne podujatia, najmä pálenie Vatier zvrchovanosti, ktoré organizujú naši aktivisti počas tohto víkendu po celom Slovensku. Národná zvrchovanosť je stále hodnota, ktorú si treba pripomenúť a o ktorú sa treba sústavne usilovať.
Anton Hrnko,
podpredseda SNS
Ocenujem každého poslanca ktorý bol za zvrchovanost.Samozrejme špeciálne vás a to aj preto,že túto udalosť pripomínate v blogoch aj v pravde som to čítal.Dorazilo má vyjadrenie srašiaka do maku poslanca za Sas.Teraz.sk-tajtrlík hovorí,Sas neslávi výročie preto,lebo sviatok je sprofanovaný,čo spôsobili strany typu HZDS či SNS.No hnus celá neolibetariánska stoka Sas a nejaký Klus.Vždy som to hovoril.
len doplnim, ze k Vyhlaseniu zvrchovanosti doslo pocas 2. vlady Vladimira Meciara, bolo to velke vitazstvo pronarodnych politickych sil potom, ako kozmopoliti roznymi intrigami odstavili 1. vladu Vladimira Meciara. obsadenie kresiel v parlamente bolo nasledovne:
HZDS 74
SDL 26
KDH 18
SNS 15
EGY (madari) 14
takze davat to ako zasluhu strane SNS by bolo nehistoricke a tiez matematicky nespravne. Meciar odzaciatku mieril tymto smerom, lenze musel postupovat opatrne, nie tak explicitne, ako vtedy poniektori poslanci za SNS, ktori sa zaujimali o narodne dianie v oddychovych prestavkach medzi svojimi privatizacnymi aktivitami (nie vsetci, samozrejme, cest vynimkam, ako je pan Hrnko).
Vyhlasenie zvrchovanosti bolo trnom v oku madaronom, cechoslovakistom a kozmopolitom, ktori v tom case este neboli taki silni v kramflekoch ako po roku 1998, kedy vsetko ovladli a pronarodne sily politicky prenasledovane a perzekuovane. pamatam sa, ako Miroslava Zemkova, vtedy (1992) starostka Stareho mesta, sa rozculovala, ze odkial pronarodni starostovia nabrali obecne peniaze na tie vatry, na zivanku a obcerstvenie, ze je to strasne mrhanie verejnymi prostriedkami…
YOSS-Súhlas.Ja tiež prikladám veľkú zásluhu V.Mečiarovi aj stranám ktoré boli za.To,že si prihreje polievočku A.Hrnko je normálne a dokonca to pokladám za správne.Ja na jeho mieste urobím aj tlačovku.Keby mal v nejakom blogu vyjadrenie V.Mečiar pochválim ho tiež.
este doplnim, ze velka slavna ODU (takzvani „oduti“) sa do parlamentu vobec nedostali, ziskali len nejake 4% hlasov. tato stranu predstavovala kozmopolitne kridlo VPN, cize zvysok strany VPN po odcleneni HZDS. zial, uz v roku 1993 sa podarilo zasiat rozpory medzi pronarodnych politikov HZDS a SNS a tieto strany klucove z hladiska politickeho systemu samostatneho Slovenska boli postupne vytesnene na periferiu. Zavrsila to Velka Markizacka Revolucia v roku 1998, kedy propagandou zblbnuti obcania (zly Meciar im chce zobrat TV Markizu) odovzdali vo volbach moc protinarodnym a protislovenskym silam, z coho sa Slovensko spamatava doposial a bude sa spamatavat este espon jednu generaciu, ak vsetko dobre pojde….
pan Hrnko, nejake historicke fotky by neboli? dam sem jednu z balkona NRSR, priznacne je, ze uz ani jedna osoba nie je v politike – dvaja vlavo zabludili, dalsi zostarli a dvaja odisli na druhy svet…
http://archiv.extraplus.sk/storage/201228/1341950748902
Napísal so kratší blog.Pravda.sk-Morálna výhra SNS:Hanba debakel KDH.
Jano,
nie je to zle, mate zmysel pre skratku. len davajte medzery za interpunkciu – lepsie sa to potom cita :o)
YOSS.Máte aj pravdu ale som amatér pisálek.Neviem inak.Som hlupák mal som ten článok napísať ráno mal by oveľa väčšiu čítanosť.
Keď tu už máme takú peknú tému – našu zvrchovanost – mal by som, pán Hrnko, 2 návrhy na členov súčasnej vlády:
1) p. Fico by mohol prestať „strašiť“ ľudí tým, že bez členstva v EÚ a eurofondov „by sme neprežili“. Za prvé to nie je pravda, za druhé aj keby to pravda bola, ľudia by kvôli tomu názor nezmenili (viď osamostatnenie Slovenska, keď nám „bratia“ tiež všeličo prorokovali, či Brexit).
2) p. Danko by sa zase mohol vyvarovať na tlačovkách slovných spojení „…bol som vystrašený…“ či „…práve nám udelil lekciu z demokracie…“. Nie sme na Slovensku ani malí chlapci, aby sa náš predseda parlamentu bál a ani školáci, aby nás niekto lektoroval. Predseda parlamentu má právo „mať obavy“ či byť „vážne znepokojený“ no nemá právo byť „vystrašený“. Nepochybujem, že sú to len začiatocnícke chybičky, ale treba ich vypilovať.
Obom pánom samozrejme želám úspech – je fajn mať 2 želiezka v ohni.
až mi zle došlo http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/399394-new-yorker-turecka-zakladna-incirlik-skryva-vodikove-bomby-je-svet-v-bezpeci/
Tým ľuďom kvôli Rusku je asi všetko jedno.Keď sa sebevražební atentátnici dostanú neskutočne ľahko k vodíkovým bombám, odpália celý kresťanský svet.
Toto je potencionálna -tam tiež naivita zodpovedných spôsobila katastrofu.
Dobré ráno pán Hrnko,
v poslednom čase pomenej chodím na Váš blok z toho dôvodu, že po vstupe do parlamentu ste historickú tému nahradili politologickou.
Dnes Vám píšem preto, aby ste si všimli, že Dr Hromník je momentálne na turné po Slovensku, ja sa Vám ozývam, ako vždy doteraz, z pod Stolovej hory. Dúfam, že Vás to definitívne presvedčí, že nie som inkognitom Dr Hromníka.
A propos dúfam, že sa SNS pričiní o to, že vláda neschváli zmenu zákona na odpredaj pôdy zahraničným záujemcom a špekulantom.
Zdravím Záhorie, dúfam, že máte príjemné leto, minulého roku o tomto čase som skúšal svoje šťastie v Penati golf klube, kým dnes sedím pri kozube a čakám, kedy to dáždive zimné obdobie prejde.
k odpredaju pody clanok
http://www.hlavnespravy.sk/slovaci-sa-vzdali-boja-o-podu-a-ustupuju-bruselu-co-ale-bude-s-vodou-v-predanej-pode/810477
– nie je ziadna rovnost prilezitosti, ten zakon dufam ostane v platnosti !!
Autor spisu Gorila Peter Holúbek: SIS je úplne deravá. Robia tam obchodníci
http://vybrali.sme.sk/c/Peter-Holubek-rozhovor-s-autorom-spisu-Gorila-SIS-je-uplne-derava-Robia-tam-obchodnici/
len dalsi obchodnik
http://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=%8Aaf%E1rik&MENO=Anton&SID=0&T=f0&R=1
Čo mi utkvelo v pamäti po prečítaní knihy Making of Christian Moravia od M. Betti:
1/ Počas 60. rokov 9. storočia sa kúria veľmi nezaujímala o osud strednej Európy (Podunajska), pretože jednak nechcela vstupovať do konfliktu s Karolíncami (ich pomoc potrebovala pre svoje snahy v Bulharsku), jednak sa zrejme rímski kňazi od ochoty ísť vykonávať misionársku činnosť do barbarských končín nepretrhávali (nebol z ich strany záujem) a nakoniec rímsky pápež v tej dobe mal veľmi dobré a intenzívne kontakty s franským dvorom. Zrejme preto neodpoveď na list Rastislava žiadajúceho o poslanie učiteľov/kňazov z Ríma.
2/ Situácia sa začína meniť pravdepodobne od momentu, keď sa v Bulharsku stretli rímska misia s bavorskou (od Ríma aj od Frankov žiadali Bulhari vyslanie cirkevných predstaviteľov). Vtedy si Rím uvedomuje intenzitu a teritoriálny rozsah kristianizačných snáh Frankov a začína uvažovať nad tým, ako ich obmedziť.
3/ Tieto úvahy sú súčasťou širšieho geopolitického uvažovania Ríma, ktorý sa snaží (znovu)nadobudnúť kontrolu nad stredovýchodnou Európou. Na juhovýchode formuluje svoju právnu pozíciu na základe niekdajšej prináležitosti Ilyrika pod cirkevnú správu Ríma. V strednej Európe použije právnu argumentáciu o obnovení Panónskej diecézy tiež spravovanej Rímom. Konkurentami sú mu v prvom prípade Byzancia, v druhom prípade Frankovia (Bavori).
4/ Rím formuluje geopoliticko-strategické vízie Bulharskej, Moravskej a Dalmátskej cirkvi pod správou kúrie. Pápežský projekt Moravsko-panónskej diecézy nie je nejakým chudobným a nedôležitým príbuzným „bulharského“ projektu, ale pápež sa mu venuje s rovnakou intenzitou. Projekty pritom nie sú izolované od seba ale prepojené. Sú súčasťou geopolitického plánu pre stredovýchodnú Európu.
5/ Prvá zmena prichádza v rokoch 869/870, keď bulharský panovník opäť začína komunikovať s Konštantínopolom, načo Rím vysväcuje Metoda za arcibiskupa panónskej cirkvi (na Koceľovu žiadosť) a posiela ho do krajín Rastislava, Svätopluka a Koceľa. Betti dôvodí, že pápež týmto spôsobom dal najavo Bulharom, že vlastná cirkevná provincia, o ktorú usilujú, je reálnejšia pod Rímom a mala by aj isté privilégiá, napríklad používanie svojho jazyka. Zároveň píše, že trojica mien Rastislav, Svätopluk a Koceľ ani tak neznamená, že Metod bol poslaný ku všetkým trom, ako skôr to, že pápež si pripravoval 3 rôzne geopolické koncepty, v ktorých by nakoniec mohla rímska cirkevná provincia v strednej Európe vzniknúť (zrejme za týmto účelom komunikoval aj so srbským Montemerusom). Buď pod patronátom Rastislavovým alebo Svätoplukovým alebo Koceľovým, pričom v začiatku je favoritom práve Koceľ. Podľa toho, ktorý z nich bude najväčšou zárukou úspechu nového projektu.
6/ Koceľa však zrejme Frankovia likvidujú (politicky) práve v súvislosti s jeho ústretovosťou voči Metodovi a v súvislosti s Metodovým zatknutím, súdením a internovaním v kláštore začiatkom 70. rokov. Preto sa pápežova pozornosť presúva na Svätopluka, ktorý je od roku 873 potom už stálicou v pozornosti Ríma.
7/ Pri rokovaní o Forcheimskom mieri (874), Betti predpokladá, že súčasťou rokovaní bolo práve aj budúce cirkevné usporiadanie Panónie.
8/ Zatiaľ čo s Frankami komunikuje kúria svoje právo zriadiť Panónsku diecézu v sporných misionárskych územiach arcibiskupstva Salzburg a biskupstva Pasov na základe svojich starých práv, ktoré nekončia ani vojnou ani nečinnosťou Ríma na daných územiach, pretože sú ,voľne povedané, dané od Boha, v komunikácii so slovanskými politikmi sa na panónsku diecézu neodvoláva. Tam predpokladá jasný záujem a podporu slovanských vládcov a preto netreba obhajovať svoj právny nárok týmto spôsobom. Pritom panónska diecéza je flexibilný geopolitický projekt, nie stabilná územná jednotka.
9/ V roku 880 prichádza k zmene. Z defenzívnej pozície (treba obhájiť starý nárok) sa Rím (vďaka Svätoplukovi) dostáva do pozície silnej. Preto opúšťa rétoriku Panónskej diecézy a ustanovuje Svätú cirkev Moravskú, pričom už používa (podľa Betti) etnické pomenovanie, no nezriaďuje novú cirkevnú provinciu pre Moravanov (pápež ju neadresuje pre gens Moravorum) ale pre politický útvar menom Morava – kvôli jeho komplikovaným, možno aj chaotickým, možno aj nie úplne známym etnickým pomerom, možno preto, aby bola do budúcna flexibilnejšia, možno preto, že sú tam už silno prítomní franskí kňazi, duchovenstvo. A ustanovuje prvé biskupstvo novej cirkvi – Nitru. Metod, rovnako ako predtým ostáva v pozícii arcibiskupa bez pevného sídla, čo mu umožnuje (rovnako ako predtým) nebyť priviazaný na jedno miesto, ale venovať sa budovaniu novej cirkvi.
10/ Po Metodovej smrti sa pozícia Ríma oslabuje (Metod bol od 70. rokov rímskym „agentom“, vyslancom) a preto pápež Štefan V. v podstate odovzdáva správu moravskej cirkvi do rúk franského duchovenstva (Vichinga), aby tak posilnil aj vlastnú pozíciu. S tým pravdepododobne súvisí aj zákaz používania slovanského jazyka a možno dokonca aj zničenie tých častí pápežských písomností, ktoré by sa tejto veci mohli týkať.
11/ Pre nás je to dôležité preto, lebo skrze zriadenie moravsko-panónskej cirkevnej provincie bola po prvý krát politicky Rímom uznaná ako nezávislá časť slovanského sveta, ktorá ležala ako za hranicou karolínskej ríše tak za hranicou Byzancie!
Tak, snáď som to moc nedomotal (čo by ste chceli po prvom prečítaní 🙂 ).
Ani nie Tučko,
len si to „politicky skorektnil“ a premenoval Slovenov na Slovanov ….
Milanxyz, keď autorka používa slová „Slav, Slavonic“ a vidím z textu, že ich používa v zmysle Slovan, slovanský tak to nemôžem preložiť ako Sloven, slovenský. Ľudia by si potom mysleli, že ona to tam tak píše. Ale o to nejde, nám je tu všetkým predsa jasné, kto boli obyvatelia Svätoplukovho regna, či nie? Tu ide o niečo iné a síce o tú báchorku o hlavnom sídle VM, ktoré malo byť kdesi v Pomoraví. Ako napísala aj Betti, každý český historik to tvrdil a tvrdí – len dobové pramene takým špekuláciám akosi nezodpovedajú! Taký malý „bezvýznamný“ detail, že áno. Ono je to ako s tými Moravanmi, najviac na nich veria Slováci a na mesto Morava tiež. Ešteže máme historikov ako Marsina a spol., ktorí naprosto jasne vedia, že „muselo existovať mesto Morava, ktoré bolo sídlom arcibiskupa“. No nie, nemuselo a zrejme ani neexistovalo.
A ešte jedna vec: vo 4. vydaní Postáv veľkomoravskej histórie od Kučeru sa dočítate, že Slovan Vonomír, ktorý pomáhal ktorémusi západnému vojvodovi v boji proti Avarom, mohol byť predkom nášho Pribinu a pochádzať mohol z územia Slovenska alebo z územia Potisia (od tamojších Slovanov). Nuž ja neviem teda, asi som debil, ale mňa napadlo, či to nemohol byť skôr predok Mojmíra a keď mohol z Potisia (z východu) pochádzať on, tak či rovnako z východu nemohol pochádzať aj Mojmír.
Ale hold nie som Kučera, takže túto moju úvahu si radšej ani nevšímajte…fakt občas neviem, či sa nad tými našimi historikmi mám smiať alebo plakať. P.S. Až sa mi bude chcieť, pridám ešte dlhší citát z tej knihy od Betti o Metodovi, Winfrídovi – Bonifácovi a Augustínovi (o tom aký bol ich kariérny postup) – aké mali postavenie pri svojej činnosti. Zabudnite na mesto Morava!
Aby bol jasné, knihy od Kučeru a Marsinu (Slovenské dejiny, Metodov boj, Postavy…) som prednedávnom venoval tunajšej obecnej knižnici (nemali tam o slov. dejinách takmer nič) – keby som to považoval za brak, tak to v živote neurobím ale šlahnem to do kozuba. Kučerov „Svätopluk“ sa už aj požičiava. Aby som to s tou kritikou zase nepreháňal, ale občas ma proste naši historici štvú. Tak asi tak.
Ja len pre laikov, ktorí to tu prípadne čítajú a berú tu všetko vážne: 1. Mesto Morava podľa prameňov existovalo. 2. Poloha centra VM v Potisí z viacerých archeologických aj historických dôvodov neprichádza do úvahy. Kedysi sa to mohlo považovať za pracovnú hypotézu, dnes už je to vylúčené. Centrum nemuselo byť v dnešnej Morave, ale každopádne nebolo v Potisí. Ale tradícia použitia názvu Morava zo stredoveku je dosť dobrá indícia na to, že lokalizácia VM mainstreamovej historiografie na juh dnešnej Moravy a dnešné západné Slovensko je správna. O archeologických nálezoch ani nehovorím….Ktoré sídlo to presne bolo je samozrejme veľmi otázne.
Takže „máme“ mesto Morava, ktoré nevieme, kde ležalo, napriek tomu, že to bolo sídlo prvého arcibiskupstva tunajších Slovanov, napriek tomu, že to nebolo vôbec ďaleko od „civilizovaného“ (západného) sveta a napriek tomu, že to nebolo zas až tak dávno (9. – 10. storočie). Škoda, že to nezachraňuje nejaká tá stredoveká tradícia (ako tú VM na juhu dnešnej Moravy a západe Slovenska) – ale veď vlastne zachraňuje, tradícia velehradská, tiež zo stredoveku (akurát vymyslená Dalimilom). A keď bude najhoršie, máme predsa ešte archeologické nálezy, ako napríklad tie, ktoré pred pár rokmi „dokazovali“, že Bojná padla pod útokom Moravanov z Pomoravia v 30. rokoch 9. st. a ktoré dnes „dokazujú“, že tá istá Bojná existovala kontinuitne od začiatku 9. storočia a padla až niekedy začiatkom 10. storočia (hoci to mám, priznávam, len z jedného novinového článku v Pravde z nedávnej minulosti). Ale nevšímajte si ma, ja si tu len tak pre seba „šemotím“.
„semotim“ som este nepocul, nemalo tam byt „sramotim“?
Tucko, sak to prelozte cele a bude pokoj – urobite zasluznu vec, aku tu uz davno niekto neurobil…
1. Áno máme mesto Morava, ale nevieme presne, ktoré veľké sídlo to bolo. Láskavo berte na vedomie, že ho máme opakovane písomne doložené. Že sa vám to nehodí do krámu, je váš problém. 2 . Musím vás sklamať, tradícia tu je myslená čisto v technickom význame. Geografický názov regiónu Morava je totiž krásne doložený prakticky od zániku VM. A je po záhade (smola, čo už). Dokonca sa v jednom texte rozlišuje horná Morava ako dnešná Morava a dolná Morava ako dnešné západné Slovensko. Môžete si ďalej ironizovať, nezabudnite však okopať záhradu.
Na – a bác ho! Aj geografický názov regiónu Morava máte krásne doložený od zániku VM. Aj na 2 časti ho máte rozdelený. Aj mesto Morava máte opakovane písomne doložené. Aj to viete, že to bolo veľké sídlo, aj to, že sídlo arcibiskupa, aj tie archeologické nálezy máte – len stále neviete povedať, kde ležalo (smola, čo už)….a možno ste skrátka len na figu historici, tiež jedna z možností. P.S. Vy ma už nemôžete ani sklamať, ani prekvapiť, ani vytočiť, ani uraziť, ani nič iné.
Yoss, hej, asi správne malo byť šramotím, to „šemotím“ som si len tak vymyslel.
Páni,
nebudem Vás otravovať príliš teóriou, ale je predsa nad slnko jasné, že predkovia Slovákov pri pomenúvaní svojich sídel často používali názvy riek, pri ktorých sa nachádzali. Počnúc Viedňou (podľa riečky Veduna, ktorú dnes kreslia na mape oko potok Wien, ale dodnes volajú Rekavena), cez Trnavu, veľkým množstvom Bystríc, ale aj Opava, Ostrava, Poprad, Hnilec, Myjava, Revúca…… a nakoniec aj samotná Nitra/Nitrava. Preto je takmer isté, že niektoré veľké sídlo na rieke Morava, ktoré sú dnes známe len z názvov obcí, v chotári ktorých sa nachádzajú, nieslo meno Morava. A pri tom „vlastenčení“ by sme nemali zabudnúť, že hranice medzi Čechmi a Slovákmi neležali tam, kde sú dnes. Morava, podobne ako Nitriansko a Blatensko boli v 9. storočí slovenským etnickým územím a tak treba aj k ním pristupovať.
zabúda sa na rok 800, pritom rod Mojmírovcov je výsledkom roku 800 – zaujímavým produktom Karola Veľkého.
Mojmírovci z dlhého radu miestnch kniežat boli tí, čo sa zmocnili prístavov na Dunaji a zbohatli. Predkoviaod (Vojnomír, či ako sa dedo Mojmíra I. volal) musel byť blízky rod dunajským prístavom – s napätím čakám na výsledky arch.prieskumu hradiska Neštich.
Pozerám, že už aj na tento blog sa dostala pliaga nechápania vnútorného obsahu, vnútorného významu slov nášho slovenského jazyka samotnými Slovákmi 🙁 .
Prvý impulz tejto pliage dal ten „iniciatívny“, ktorý do slovníkov presadil spisovnosť slovnej väzby: „napomáhať (koho, čo)“- jeho „IQ“ nestačilo na uvedomenie si tej skutočnosti, že takouto „spisovnosťou“ vznikajú vety, z ktorých mysliaca bytosť nevie jednoznačne zistiť, či tá prvá „vec“ napomáha tú druhú, alebo tá druhá napomáha tú prvú, PRETOŽE SLOVENČINA MÁ VOĽNÝ SLOVOSLED – SLOVENČINA NIE JE TAKÝM „SPRIMITIZOVANÝM“ JAZYKOM, AKÝM JE ANGLIČTINA (viď „Ja ľub vy.“ 😀 ).
Mojou aktuálnou „topkou“ v „prznení“ slovenčiny, ktorú som počul už aj na pôde parlamentu, je „nechápem tomu“ – s hrôzou čakám na čas, keď daktorý „iniciatívec“ tento nezmysel pretlačí ako spisovný do pravopisných slovníkov, „lebo anglický jazykovedci to tak robia“ (čo dačo nové dakto dakde napíše, to oni prepíšu bez „spisovnej korekcie“, lebo „slovutní jazykospytci“ sú tu len na „slaboduché“ „kopírovanie“ jazykovej reality – tvorenej „géniami z ulice“ – „nech žije dementokracia“ 🙁 ).
Prečo som začal tak z ostra?
Nuž, konečne som sa dočkal jedného výtlačku Stručného etymologického slovníka slovenčiny Ľubora Králika, a tak som doň nazrel, aby som si overil slovo „ŠEMOTIŤ“, ktoré Yoss ešte nepočul, a Tučko si v ňom nie je istý.
No, a s hrôzou som zistil, že „som zastaraný“, lebo „moderne“ sa povie „šemoniť“ 🙁
Takže „šemoniť“ je správne podľa „aktuálneho vyjadrovania sa génia z ulice“ – NO A TU TO MÁME: ZAS DAKTO NEROZUMEJÚCI VNÚTORNÉMU OBSAHU, VÝZNAMU SLOVENSKÉHO SLOVA „ŠEMOTIŤ“ TOTO SLOVO SPOTVORIL, PARDON, „ZMODERNIZOVAL“ A DAJAKÝ „INICIATÍV“ HO „ZOSPISOVNIL“ 🙁 .
A čuduj sa slovanská duša, kým Václav Machek (ESJČ „ako prepis“ ESJČS) správne chápe, že slovo „šemotiť“ súvisí so slovom „motať“, a to „še-“ že je „záhadná“ predpona, ktorá dáva slovu expresívny ráz, tak Ľubor Králik (SESS) už „lavíruje“ smerom k „hviezdičkovému“ (indoeropeizovanému) *šem- , ktoré má súvisieť s anglickým „swim“ 🙁 .
Obaja naši(?) (otáznik tu je preto, lebo aj keď sú naši, nie sú „našskí/pronašskí“) etymológovia sú pravdepodobne „zaslepení autoritou zlepencovej (1/3 „germánčina“ + 2/3 „románčina“) angličtiny“, keď nevidia, že SA TU JEDNÁ O SKRÁTENÉ SLOVENSKÉ SLOVO „VŠEMOTIŤ“/ „VŠEMOTAŤ“ („vše“ ako „všetko“- podobne je to aj v slove „šepleta“ = „vše-pleta“) !!!
Po neviem už koľký raz, som sa zas nedávno utvrdil, že s tými „ohviezdičkovanými“ „IE konštruktami“, nie je dačo v poriadku, PRI ETYMOLÓGII SLOVA „tvaroh“, SLOVA, S KTORÝM MAJÚ NAŠI(?) ETYMOLÓGOVIA „PROBLÉM“, LEBO MÁ „IM CUDZIU“ PRÍPONU „-OH“ (resp. „-og“), a tak sú náchylní „lavírovať“ k „turkickému“ pôvodu tohto slova, aj keď, čuduj sa slovanský svete, všetci, dokonca aj nemeckí etymológovia, tvrdia, že nemecké slovo QUARK je zo slovanského, konkrétne dolnolužického, TWAROG.
Ruský „neoficiálny“ historik profesor V. A. Čudinov v jednej svojej prednáške správne postrehol, že slovo TVAROH VZNIKLO SKRÁTENÍM ZO SLOVA „OD-VAR-OK“ (foneticky „OT-VAR-OG“), čoho dôkazom je bulharské slovo pre „tvaroh“ „IZ-VAR-A“ – OBE V SLOVANČINE POPISUJÚ VZNIK TVAROHU za pomoci ohriatia skýšeného mlieka !!!
TEN FAKT, ŽE SLOVANIA ROZUMEJÚ STAVBE TOHTO SLOVA, SVEDČÍ O TOM, ŽE AKO PRVÉ TU BOLO SLOVANSKÉ „prehistorické“ slovo „OTVAROG“, ktoré bolo dlhodobým používaním skrátené na TVAROG/H !!!
Až po tomto skrátení bolo prevzaté do iných jazykov – napr. do avestčiny ako „túraii-„, a až z nej do „turkických“ jazykov !!!
Toto som sem napísal, preto aby ste nezabúdali na to, že NAŠU HISTÓRIU MÁME ZAPÍSANÚ V NAŠICH GÉNOCH, A AJ V NAŠOM JAZYKU, V NAŠICH SLOVÁCH !!!
Znova pripomínam, že z logiky nášho jazyka vyplýva rovnica:
PANNONIA = BAHNONIA = BLATENSKO = MOČIARSKO = MOKRAVA = MORAVA !!!
Dobre som sa pobavil v pondelok hneď zrána. Ospravedlňujem sa Tučkovi, že som prehliadol, že to bol vlastne prepis.
Keď hovoríme o popise historických udalosti českými prameňmi chcel by som poznamenať, že som v poslednom čase niekoľko krát počul v TV debatách našich susedov za Moravou, že keď príde reč na zlé historické skúsenosti s islamom v strednej Európe, vždy spomenú len Maďarsko a Poľsko. Slováci/Sloveni pre nich neexistovali, hoci musia vedieť, že slovenskí klasici o tureckom vyčínaní na Slovensku toho dosť napísali.
Celá táto debata o minulosti Slovenska by už dnes bola iná,ak by Slováci mali svoj štát
už v minulosti, a svoje dejiny si písali sami, a nepísali by ich za nich druhí,ktorí ich potrebovali prispôsobiť svojim záujmom, a svojim potrebám.
No, už 23 rokov majú slovenskí historici možnosť písať si svoju históriu sami a napriek tomu tak robí len menšia časť – väčšia časť píše úplne rovnako, ako by to za nich písali druhí.
Absolventi katedier z Prahy a Brna nevedia kriticky posúdiť mnohé staré poznámky z prednášok svojich profesorov spred desaťročí.
Metod, zaujimavy vstup. to ma naviedlo na celkom absurdnu myslienku, co ked jestvuje reinkarnacia, a Tucko pocul to slovo v niektorom z minulych zivotov? :o) mne sa to iste stalo ako desatrocnemu so slovom „kohut“, ktory sa srbsky povie „kokot“, co teda bol velky prieser vzhladom na kontext. az neskor som sa dozvedel srbsky vyznam, na ktory som sa nemal ako natrafit, lebo v okoli zili z inych narodov a narodnosti akurat karpatski nemci, ani jeden Srb, ani Chorvat…
ked uz fusujem do remesla odbornikom, este jedna ludova poznamka. „morava“ je dost bezne slovo v tychto krajoch, alebo teda slovny zaklad tohto nazvu, teda, na zaciatku vobec nemusel byt prave nazov rieky, je to jedna z moznosti. svojim romskym spoluobcanov na dnesnej Morave ludovo hovoria „morgosi“, co teda nema nic spolocne s riekou a poukazuje to na iny pramen…
Yoss, nemusela to byť spomienka z „minulého života“ (v mystickom chápaní), ale mohla to byť celkom obyčajná spomienka z dectva, ktorá sa Ti znenazdania vynorila, lebo určite aj dakde na Slovensku sa kohútovi „nadáva“ kokot, aj keď Historický slovník slovenského jazyka v danom hesle „pozná“ len „mužský úd“, ale v príkladoch výskytu k danému heslu uvádza údaj z akejsi listiny z roku 1075 / 1217 (prepísanej) „in Kokot“ dakde pri Štúrove.
A aj keď Slovník slovenských nárečí nepozná tento pojem (pozná len „kokoš/kokeš“= kohút, a ešte „kokotnárka“ = sorta hrušky a „kokôtka“ = sorta slivky) vyššie spomínaný Machek hovorí, že pomenovanie „KOHÚT“ VZNIKLO Z „KOKOT“, keď sa prípona „-OT“ nahradila príponou „-UT“ (Králik si tým nie je taký istý, lebo použil „asi“) – ináč v starej indičtine sa kohút = kukkuta-.
Čo sa „morgoš-a“ týka, tak prípona „-oš“ ma nasmerovala do „mačarského“ slovníka, ale medzi 140 000 mačarskými „pohúnštenými“ slovami som ho nenašiel. Tak som nazrel do rómskeho slovníka a z neho mi vyplynulo, že toto slovo dakto vytvoril, aby naštval Romov, lebo oni sa oslovujú „more!“ = „človeče!“ a hnoj sa u nich povie „gošni“.
A ešte „kuriozita“ z Rejzekovho Českého etymologického slovníka, aby som „dorazil“ 😀 angličtinu:
„… , stejný posuv je např. u angl. „cock“ (kohout) i (penis).
Tak že „kokpit / cockpit“ = „kokotia jama“ (kokotia aréna), „nech žije angličtina“ §§§
Čo dobrého nám z toho „Zachodu“ kedy prišlo §§§ §§§ §§§
Pán Hrnko, chcem sa vás spýtať na otázku k problematike športu, keďže vo vláde má SNS svojho zástupcu – pána ministra Plavčana – ktorý je zároveň aj ministrom športu.
Chcem sa vás spýtať na aktuálne pomery v oblasti nášho vrcholového futbalu, kde sa zdá, že sa porušuje Ústava SR – a to až v 4 nasledovných bodoch:
Čl. 12 odsek (1) …ľudia sú .si… rovní v dôstojnosti i v právach.
Čl. 12 odsek (2) Základné práva …sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na rasu, farbu pleti….
Čl. 19 odsek (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti…
Čl. 33 ….príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu….
Všetko napovedá tomu, že vo Fortune lige sa porušujú horeuvedené 4 body Ústavy SR.
Dôvod je ten, že plazivo sa začala uplatňovať nerovnomernosť zastúpenia rás v prvoligových kluboch.
Podľa štatistiku registrovaných futbalistov v 1. lige, z 36 zaregistrovaných brankárov sú všetci bielej rasy (Slováci), u obrancov ale už je zo 98 zaevidovaných futbalistov 8 čiernej pleti, u stredopoliarov zo 131 zaevidovaných 10 čiernej pleti, a u 59 zaregistrovaných útočníkov už 12 hráčov čiernej pleti (20%).
Vzhľadom na Ústavu SR by ale štatisticky mali byť u každého typu hráčov približne rovnako % zastúpené rasy (91%/ 9%) a tak zastúpenie cca vyvážené . Zo štatistiky je ale zrejmé, že rovnováha je jednostranne vychýlená z neznámeho dôvodu – z celého vzniká dokonca taký dojem, akoby góly mohol dostávať len domáci slovenský brankár , čím je na úvahu, či to neodporuje Čl. 19 odsek (1), a či dávanie gólov je súkromnými majiteľmi klubov vyhradené prednostne zahraničným hráčom, čo odporuje Čl. 33 a ústave.
Kým brankár čiernej pleti je vo Fortune Liga úplne neznámym pojmom (0%), útočníkov tejto rasy je 20%.
Lídrami asymetrie sú pritom 3 považské mužstvá – AS Trenčín (43%), Spartak Trnava (60%) a MŠK Žilina (60% útočníkov), keby aj ostatné mužstvá išli v ich šlapajách, domáci hráč by si v lige v útoku v podstate dnes už takmer nezahral..
Osobne vnímam takýto trend ako silná správa majiteľov klubov pre rodičov detí, ktorí venujú svoj čas a peniaze na výchovu mladých futbalových talentov — že nemá pre nich zmysel, aby svoje deti smerovali aj na post útočníka – pretože tieto posty sú pre nich akoby rezervované pre zahraničných futbalistov (útočník sa nepatrí aby bol aj bielej farby pleti). Pre dnešných rodičov majitelia klubov tak vysielajú správu, že deti má zmysel pripravovať hlavne na pozície brankárov, kde majú 100% šancu sa uchytiť, a prípadne aj obrancov …
Mám z toho celého taký dojem, že na Slovensku sa aktuálne už tiež vydáva na smer ako vo Francúzku – kde zástupcovia pôvodného obyvateľstvo fotbal hlavne z tribún sledujú, a kde majú zaručené ústavné % zastúpenie.
A. Slovo kokot vzniklo zo staroslovienskeho slova kokotъ , ktoré znamenalo kohút a pôvod je zvuk vydávaný kohútom či sliepkou. Preto je isté (nie len možné), že slovo kokot bolo prvé a slovo kohút je odvodené. V slovníkoch (veľmi) starej češtiny máte slovo kokot vo význame kohút (ale aj úd) masovo doložené, v západnej chorvátčine dodnes znamená kohút. Slovník veľmi starej slovenčiny zrejme nemáme, môžeme ale len hádať, že použitie bolo podobné ako v starej češtine (už aj kvôli staroslovienskemu pôvodu). Každopádne v slovenčine DNES v žiadnom nárečí slovo kokot (napriek niečím zbožným želaniam) neexistuje – už Bernolák má len kokoš a SSN bol už spomenutý. To, že kokot je pôvodný tvar vidno aj podľa toho, že rovnaké alebo podobné slovo je aj v rôznych vzdialených jazykoch: Okrem starých jazykov napríklad (až) od začiatku 19. storočia aj vo francúzštine (z toho v slovenčine dnes výraz „kokota“) a aj tu ide výslovne o zvukomalebný pôvod; v severoeurópskych jazykoch je zas už dávno doložený skrátený tvar kok(k) a podobne (z toho napr. dnes anglické „cock“).
B. Cockpit je pôvodne jama pre kohútie zápasy (kohút + jama), neskôr priestory pre isté osoby na morskej lodi (cock znamená totiž prenesene aj vedúca osoba a všeličo iné) a od 20. storočia to má dnešný význam prenesený z tej morskej lode. Ak tam niekto vidí kokota, tak mu asi ťažko pomôcť.
pit/pitvor asi neznamena jama, ale nieco ako vchod, zadverie. vyvoj podorysu domu, celkom vlavo 12-16 storocie, predelenie povodneho jednopriestoroveho domu zo 6-12 storocia
http://www.ludovakultura.sk/fileadmin/images/hesla_full/podorys-domu.jpg
Metod, ten slovny zaklad MOR moze znamenat nieco ako „tmavy/temny“, spominal to aj Jan Stanislav ako jednu z moznosti. cize Morava vo vyzname ako „tmava rieka“, MORE/rom – „tmavy clovek“. k tomu asi dosli behom svojho putovania na Zapad. inak je zaujimavy pohlad na ustie Moravy do Dunaja (zhora z hradu), ten rozdiel v svetlosti je velmi vyrazny, skoro ako Black & White…
Pomocníku, mrkol som sa do Hoadovho „Oxfordu“, ktorý vlastním, a našiel som tam dva významy pre „cock“: „kohút“ a „kopa sena“. To, že Merriam-Websterov „thesaurus“ „sa rozplýva“ nad množstvom „synoným“, ktoré kade-tade „ulovil“ v „anglojazyčnom literárnom braku“ (v ktorom slovo „zlý“ = „dobrý“ 👿 ), neznamená, že uvádza ten „na ulici“ najfrekventovanejší význam „penis“ (a čuduj sa slovanský svete na juhu „usa“ je „z penisu vagína“ 👿 , viď Beyerlov „slang“).
A Pomocníku zabúdate na to, že „za Yossovej mladosti“ „pobehoval v éteri“ istý Manfred Kokot z NDR, a dakto sa vo vtedajších médiách mohol „ospravedlniť“, že to v lužickej srbčine znamená „kohút“ (a tiež na západe Poľska „visí“ na politických plagátoch pán Kokot).
A ešte Pomocníku, nechce sa mi prelistovať 14 slovníčkov jednotlivých slovenských nárečí ( lebo sa mi nepodarilo zohnať všetky).
Yoss, „pitvor“ vzniklo z „pri-tvor“, teda z pritvoreného prístavku pred vchodové dvere (viď „Králik“).
A „mor“ má napr. v rómčine, ktorá sa údajne „vyšla z Indie“ pred 1500 rokmi, 4 rôzne významy: brúska, MORE, jahoda, horčica.
Naše „MORE“ je od „mokrý“. My pre počerného človeka poznáme „MURÍN“, ktoré je vraj z „Maur“, a ktoré je zas vraj z gréckeho „(a)mauros“ = „temný, matný, tmavý“.
Ináč k nášmu „mokrý“ indoeuropeisti „nenašli jednoznačného páru“ – lebo nechcú vidieť, že aj „to ich mare, Meer, … “ je z nášho „mokrý“ !!!
Metod, nie je možné robiť etymológiu, keď disponujete len treťotriednymi a krátkymi zdrojmi (podľa princípu – existuje len to, čo nájdem online a zadarmo). Slovo cock má asi 100 významov (je ich toľko, ani sa mi to nechce počítať). Máte šťastie, lebo náhodou je online kópia hesla cock1 z OED, takže to sem nemusím kopírovať, ale môžete si to pozrieť sám: http://www.coxresearcher.com/downloads/coxdef.doc. V tom slovníku je potom ešte cock2 až cock9, ale už to cock1 má tých významov viac než dosť.
Mimochodom ten Králik je prakticky nepoužiteľný (to myslím všeobecne) a heslo kokot je aj vo Vasmerovi/Fasmerovi aj so všetkým slovanskými výskytmi (ako vždy). K tým nárečiam: Snáď si nemyslíte, že keď nejaký význam bohato existuje v češtine a niektorých iných slovanských jazykoch, tak taký základný význam omylom úplne vypadne zo špecializovaného slovníka slovenských nárečí, aj z Bernoláka (ktorý výslovne uvádza a značí aj bohemizmy !) aj zo všetkých slovenských slovníkov. A mimochodom v google books nájdete Kollára z 19. storočia, ktorý to slovo rozoberá ako dvojznačné (kohúť – úd) a slovenčinu tam na rozdiel od iných jazykov vôbec neuvádza. A Kollár bol Slovák. Takže myslím, že prípad je jasný. Maximálne by ste to možno našli niekde v nejakých pohraničných nárečiach pri Morave, ale to nič neznamená.
Metod,
Tadeusz Lehr Splawinski, 1946, Poznan, uvadza, ze morgъ je asi z indoeuropskeho korena mer/mor „temna farba“, co by sa zislo overit – vy ste na to ako stvoreny :o)
ale ten „pritvor“ beriem.
„pitvor“ je zvlastne slovo, nema suvislost s nejakym dalsim vyznamom, pritvor ano. z hladiska ludovej architektury bol „pitvor“ dost podstatny od takeho 12 storocia. neskor sa z neho vyvinula kuchyna ako miestnost s pecou, ktora je hned za dverami a z ktorej sa prechadza do prednej izby a zadnej izby, povodne komory (typicke pre domy 18-19 storocia trebars na Zahori). v dnesnej architektute zodpoveda pitvoru vstupna hala, z ktorej by malo ist aj schodisko na vyssie podlazie, alebo do suterenu – a nie z obyvacky, ako sa to stava zvykom v cudesnych zbohatlickych stavebnych experimentoch…
len skusam smajlika, ci pojde
http://emojipedia-us.s3.amazonaws.com/cache/ff/32/ff3290ce60fbae54582e33657ddbee78.png
http://politikus.ru/engine/data/emoticons/good.gif
Pomocníku, kto rozhoduje o „triednosti“ slovníkov? Veď, všetci „odpisujú“, pardon, „vznešene“ sa to volá „citujú“ 👿
Či „Fasmer“ (tiež ho vlastním) má byť „naj“ len preto, lebo „cituje všetko“ – „za aj proti“?
A ČO Z TOHO, KEĎ JE „SLEPÝ A HLUCHÝ“ 👿
LEBO, napr.
MLIEKO „KOMENTUJE“ TAK VAJATAVO (podobne ako „Králik“), ako by si sám nebol istý svojimi slovami: „Неприйемлемо по фонетическим (ja k tomuto: LEN ? ) соображениям предположение о герм. происхождении …“, a mal stále „nutkanie k tomu“, ŽE SLOVANOV „NAUČILI PIŤ MLIEKO“ „BOŽSKÍ“ „GERMÁNI“ – a to drzo aj napriek tomu, že do dnes „slovutní“ etymológovia neboli schopní dať jednotnú etymológiu samotného slova „german“ – sám „Fasmer“ sa jej vyhol, podobne ako „Kluge“, iba „Hoad“ dačo „šemotí“ o „keltskom“ pôvode „od“ staroírskeho „gair“ = „sused“ ( k tejto „geniálnej“ etymológii DODÁVAM: ÁNO PRE GALOV BOLI KELTI / KĹCI BEZPROSTREDNÝMI SUSEDMI, KÝM NAJZÁPADNEJŠÍ SLOVANIA POMIEŠANÍ S GALMI „neoNEMELI“ !!! ).
Otázka „do pléna“:
Slovutní páni etymológovia, to vari slovanské deti MLGali z pŕs matiek pivo §§§
Pomocníku, „dokopali“ ste ma prelistovať tie nárečové slovníčky, za čo Vám ďakujem,
lebo v poslednom, V GEMERSKO-MALOHONTSKOM NÁREČÍ Z KLENOVCA SOM NAĎABIL NA podporný dôkaz PRE „KELTI = KLTI = KĹCI“, PRETOŽE TAM „klčovať = KOLTovať“!!!
Nakoniec, tých „slovníčkov“ mám 20, len 4-tý s modrokamenským nárečím mi chýba.
Slovo „pripomínajúce“ „ono“ slovo som našiel len v „záhoráčtine“ od Štefana Moravčíka, a to „KOKONÚTEK“ = „kohútik“.
Ku z tohto plynúcemu Vášmu „víťazstvu“ podotýkam, že ruská učebnica filológie „kreslí“ ZÁPADOSLOVENSKÉ nárečia až TESNE K BRNU !!! !!! !!!
Yossi,
škoda, že len ja 😀
Áno, to kreslí správne, ale z politických dôvodov a typicky slovenského „áno-pane“ tomu hovoríme už niekoľko desaťročí české nárečia.
teda aby som sa vyjadroval spisovne: voláme to české nárečia.
K Morave: Slova Morava má pravdepodobne rovnaký pôvod ako slovo more. A slovo more, ktoré sa s miernymi obmenami vyskytuje snáď v každom významnom indoeurópskom jazyku, má pôvod v západoindoeurópskom slove *mō̆ri = močiar, stojaca voda, vnútrozemské jazero. Toto indoeurópske slovo (pôvodne asi *mori) je ale problematické, lebo má pravdepodobne predindoeurópsky pôvod (už aj tým, že pôvodní hypotetickí Indoeurópania žili len vo vnútrozemí). Podotýkam, že slovo more nie je od *mer- (=nočná mora, zomrieť a pod.) ale od spomínaného *mori- , napriek tomu, že je po nemecky dnes Meer a po francúzsky mer atď., čo ľudí často mätie.
Pramene napr.: Vasmer (more, Moravija), Duden-Etymologie (Meer), Machek (moře [heslo s chybami]), http://www.etymologiebank.nl/trefwoord/meer1, https://www.ahdictionary.com/word/indoeurop.html (teda de facto Pokorny).
A tá spomínaná tmavá farba je naozaj *mer (https://lrc.la.utexas.edu/lex/master, Pokorný 734). Aby bol výklad úplný, ešte dodávam, že niektoré zdroje uvádzajú, že *mori je predsa len indoeurópskeho pôvodu a pochádza z toho *mer- (vo význame: lesknúť sa, Pokorný 733-734), zrejme podľa logiky, že more sa leskne.
Páni,
pozrite si staré slovenské hrady. pri Štúrove sú zrúcaniny hradu Kokot.
Podotýkam, že hore chýba jeden môj príspevok, lebo ho treba povoliť. A to Štúrovo tu už padlo a je všeobecne známe.
p. Hrnko,
prečo kalvinská kodifikácia sa nepovažuje za prvú kodifikáciu slovenčiny.
https://www.google.sk/?gws_rd=ssl#q=annam%C3%A1ria+konyov%C3%A1+mal%C4%8Dice
No, to by som aj ja rád vedieť. Možno preto, že sa nestala širšie používanou a bola obmedzená na malú náboženskú skupinu. Treba však povedať, že v jezuitských a kamaldulských kláštoroch sa používala štandardizovaná slovenčina západoslovenského typu už stopäťdesiat rokov pred Bernolákom. Aj na východnom Slovensku.
Pri tejto kodifikácii ma zaráža viac veci. Neochota evanjelikov upustiť od bibličtiny a hlavne postoj SAV kde sa úplne stotožnili s prácou Királya. Slováci vraj nemali vysokú šlachtu a zrazu posledný potomok kniežacieho rodu by mal byť prvým kodifikátorom slovenčiny.
Pomocníku, vidím, že ste „bad“ 😀 v „hľadaní etymologických slovníkov“ v „končinách“, „kde nemajú šancu rozumieť ich vlastným slovám, nie to ešte slovám napr. sanskrtu“. Pokiaľ viem tak na „anglojazyčných základkách“ sa neučia latinčinu, a tým nemajú šancu skutočne rozumieť asi 2/3 slov zo svojej slovnej zásoby.
Našťastie naši predkovia „nezamenili svoj materinský jazyk za dobový módny výstrelok“, a tak my MÁME MOŽNOSŤ SKUTOČNE ROZUMIEŤ NAŠIM SLOVÁM, presnejšie, našim zloženým slovám na základe jednoduchých základných slov.
Napríklad, v „titulku“ použité slovo „S-VRCH-OVAN-OSŤ“ AJ TEN, KTORÝ HO EŠTE NIKDY NEPOČUL, POCHOPÍ AKO DAČO MAJÚCE SPOJITOSŤ SO „ZA-VŔŠ-ENÍM“ ISTEJ SNAHY, v tomto prípade snahy reprezentantov národa o národné sebaurčenie. „Anglojazyčan“ pri ich slove „sovereignty“ „zostane stáť s otvorenými ústami“, presne tak ako Slovák, ktorý prvý krát počuje slovo „suverenita“, lebo si to slovo nevie rozložiť na základné jednoduché slová, ktoré pozná v rámci bežnej slovnej zásoby.
Týmto, čo som doteraz napísal, chcem naznačiť, prečo nedôverujem etymológom z „oných končín“.
Tým etymológom, ktorí „prácne a metodologicky správne“ „zozbierali na jednu kôpku“, napríklad, všetky „národné“ varianty slova „jablko“ (viď napr. vyššie uvedený link lrc.la.utexas.edu/lex/master/0003 ), a „teraz“ vyhutujú: „Akože mohlo vyzerať to prvotné jablko?“.
Pozrime sa na naše jablko našimi očami !!!
Najstarší zápis je „ABLuKO“ (to malé „u“ je označenie pre“ jer“).
ČO TO TAM JE NAPÍSANÉ ?
JA TAM VIDÍM „OBLUKO“= „DAČ ČO JE OBLÉ“, A JABLKO JE SKUTOČNE „OBLÉ“!!! !!! !!!
O čom to svedčí ???
Nuž, o tom, o čom svedčia aj tieto slová:
PRIATeľ = PRI-JAŤ-eľ(ný) > sanskr. PRIJÁ(Tama) > gr. proPREón > lat. proPRIus > angl. FRIEnD
ZNať = S-Ňať (= „po-ňať“) > sanskr. DŽáNati > gr. gi-GNó-skó > lat. (G)Nosc-ere > angl. KNow
Na toto nemôže prísť človek, ktorý, napríklad, v „staroveku“ hovoril „ege“ (staroanglické „hrôza, strach“), v „stredoveku“ hovoril „aze“ (stredovekoanglické „hrôza, strach“), a v „novoveku“ hovorí „awe“ §§§
K indoeurópčine všetci citujú Pokorného slovník z roku 1959, ktorý sám je pôvodne nemecký a samotný jeho autor je rakúsko/nemecko-židovsko-česká osoba. Takže to nemá a anglosaským okruhom nič spoločné. Proste len mainstreamová jazykoveda.
Nuž, hej, ten „meinstrím“ §§§
Prečo my „sa ideme zabiť“, len „aby sme správne napísali: mainstream“ 👿
Pamätám sa, ako ešte za existencie „svetovej mocenskej rovnováhy“ zo „zachodných“ médií znelo, ak Čňoupek, tak Čňoupek (= Chňoupek, minister zahraničných veci ČSSR).
Týmto som chcel povedať, že my sa hanbíme, ak nevieme správne napísať alebo vysloviť cudzie meno alebo i slovo. Do kelu, prečo sa „zachodniari“ nehanbia, keď potvoria naše mená, ale „naše slová nie“, lebo nepoznajú ani jedno – no, možno „porofička“ alebo „slivovic“, ktorú nespotvoria úplne na „slaiv9vik9“, lebo my im pod naše „Slivovica“ napíšeme „nemecký ekvivalent“ jej názvu 👿
Takže, z nášho „borovička“ „vyčudia“ „porofička“, a tu máme mechanizmus vzniku
„indoeurópskych“ slov zo slov „preindoeurópských“, TEDA SLOV SLOVANSKÝCH, AKO
TO DOKAZUJÚ „ROVNICE“:
jABLuko = APFeL / APPeL
PRIATeľ = FREUnD / FRIEnD
(o)TVAROG = QUARK / ( CuRD z HRuDa )
„(V)OČiť“ = WACHen / WATCH
VRelý = WaRm / WaRm
ZNať = KeNNen / KNow
Tieto „rovnice“ si možno ten „pokorný rakušácky odrodilec“ všimol, ale v duchu „korutánskeho referenda tesne po 1. s. v. o tom, či sú Korutánci Nemci alebo Slovinci“ ich „zavalil hŕbou“ prísne vedecky vyabstrahovaných „hláskových zhôd“ v slovách jazykov od Islandu až po Indiu, len aby „svetlo pravdy nemohlo cez tú hŕbu presvitnúť“.
Na diele Pokorného sa isto podpísala dobová atmosféra, ktorú nedávno v jednom denníku opísal Martin Pollack:
„Moja rodina vždy vzhliadala k Nemecku, bola antisemitská, a aj antislovanská, čo sa prejavovalo najvýraznejšie. Moji predkovia totiž pochádzali z etnicky zmiešaného územia dnešného Slovinska, kde podobne ako v Česku či Poľsku dochádzalo už dlhší čas k napätiu medzi nemecky hovoriacim (ja dodávam odrodivším sa) a slovanským obyvateľstvom. Boli aj proti Habsburgovcom, lebo sa im zdalo, že Slovanom dávajú priveľké práva.“
Pomocníku, tak už vieme, „prečo všetci citujú Pokorného“ ?
Nuž, preto, lebo Pokorný, „v snahe (vedomej či nevedomej) zbaviť sa biľagu svojho slovanského mena“ urobil všetko, „aby Slovania nedosiahli svojho práva“ !!! !!! !!!
„Poturčenec, horší Turka!“