Tak nám asi zabili Ferdinanda – pravdepodobne by povedal Jozef Švejk, keby videl zdesenie eurobyrokratov z výsledku britského hlasovania o budúcnosti Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Žiaľ, nič potešiteľného a dokonca ani zábavného výsledky uvedeného hlasovania nepriniesli. Dali sa však očakávať vzhľadom na neuveriteľný rad zlyhaní bruselských mocipánov, ktorými iritujú občanov zjednocujúcej sa Európy a znepríjemňujú im život. Niekoľkodesaťročné úsilie európskych národov o vytvorenie spoločnej Európy sa dostalo ak nie do závozu, tak určite na významnú križovatku. De Gaullov sen o zjednotenej Európe slobodných národov od Atlantiku po Vladivostok sa otriasol v samých základoch, hoci mocní tohto sveta (európskeho) ho už poriadne ošklbali. A na tomto mieste by hádam bolo za hodno spomenúť aj Masarykovo otrepané heslo, že štáty sa udržujú myšlienkami, na ktorých vznikli. Určite to platí nielen o štátoch, ale aj o úniách. Keďže Masaryk a jeho nasledovníci sa spomenutému heslu hrubo spreneverili, ich výtvor – Česko-Slovensko – sa pobral do minulosti. Dokonca až dvakrát. Treba len veriť, že dnešní mocní z Bruselu a priľahlého európskeho „okolia“ nebudú takí nepoučiteľní, ako Masarykovi nasledovníci a z danej situácie sa poučia a začnú konečne počúvať hlas európskych národov a ich predstavy o tom, v akej Európe chcú žiť, čo si želajú a čo si neželajú, lebo pokračovanie v súčasnej politike neskončí len Brexitom.
Zlyhania europolitiky začali tak trošku smiešne, tak trošku zábavne. Európania sa zrazu dozvedeli, že nakladacie uhorky nesmú mať väčšie zakrivenie, ako určí nejaký neznámy úradník v Bruseli. Prečo práve také, a nie inakšie a aký to má vplyv na konečnú chuť konzervovanej zeleniny, sa však už nedozvedeli. No a takýchto smiešnych a postupne aj menej smiešnych opatrení prichádzalo z Bruselu stále viac. Možno by to zostalo na úrovni materiálu pre humoristické časopisy, keby nové a nové opatrenia nezačali rušiť stáročiami zabehaný európsky spôsob života. Z Bruselu sa začalo vynucovanie rôznych neoliberálnych predstáv o ľudských právach, ktoré ďaleko presahujú schopnosť tradičnej spoločnosti ich vstrebať a prijať za svoje. A ľudia, ktorí sa im stavajú do cesty (treba povedať, že v našom kultúrnom prostredí rozhodujúca časť spoločnosti), sú zrazu ostrakizovaní negatívnymi nálepkami, ktorých obsah často nevedia ani rozlúštiť. No a potom sa zrazu vyjde s projektom východného partnerstva, v ktorom sa s najväčším susedom na východe vôbec neráta. V dôsledku toho sa Európania zrazu ocitnú v novom kole geopolitického súperenia, o ktorom si mysleli, že zaniklo spolu so zánikom Sovietskeho zväzu. Nečudo, že sú zneistení, že sa boja, aby nebodaj neprišlo niečo, čo by im narušilo ich pokoj. S tým všetkým sa Európania vyrovnávali, ale nič nebolo také, čo by Britom dalo príčinu, aby ich väčšina hlasovala tak, ako hlasovala.
Pôvodné Európske hospodárske spoločenstvo vzniklo bez Veľkej Británie, avšak aj po vstupe Spojeného kráľovstva do „spolku“ roku 1973 bola značné časť britského obyvateľstva euroskeptická. Napriek tomu jeho väčšina britské členstvo podporovala najmä, keď si Londýn vymohol množstvo výnimiek a špeciálnych práv. Rozšírenie EÚ o východné štáty síce britský skeptický postoj posilnilo, ale nebolo to fatálne. Klincom do rakvy, ktorý podľa môjho názoru definitívne preklopil váhy nálad na ostrovoch v prospech brexitu, je otázka, ktorá je spojená so slovami nemeckej kancelárky A. Merkelovej „Wir schaffen das, My to dokážeme.“
Áno, nemusíme si nič nahovárať. Miska váh v prospech brexitu sa naklonila práve v dôsledku masovej, nekontrolovanej imigrácie do Európy spojenej s rozmachom terorizmu islamských radikálov priamo v srdci únie. Tí, čo uvoľnili stavidlá tejto imigrantskej cunami, čo dovolili státisícom imigrantov bez akejkoľvek kontroly „rajzovať“ po Európe a bohorovne tvrdili, že to dokážu – dokázali jedno: rozložili súdržnosť Európy a výsledkom je aj brexit. Frau Merkel, Sie haben das nicht gaschafft. Dôsledky však bude niesť celá Európa.
Správne má byť geschafft, nie geschaffen. Geschaffen sa používa v prípade, že sa myslí význam „stvoriť“.
O. K.
nekontrolovana migracia bol prvy faktor, klamanie a zahmlievanie ohladne nastupu fasizmu a genocidnej vojny kyjevskeho oligofasistickeho rezimu proti vlastnym obcanom bol druhy faktor. samozrejme, ze Slovensko je male, musi sa prisposobovat geopolitickym pomerom, ale ciste z hladiska vecnosti to nemoze byt takto zamlciavane, prekrucane, lebo co je dnes, to bude raz historiou, pripadne aj corpus delicti…
Rusko je implicitne povazovane za nepriatela dokonca aj vo vyrocnej sprave SIS, co teda je znepokojujuce, lebo
1: Rusko patri medzi slovanske narody, historicky medzi nasich najblizsich spojencov, aj ked jeden cas malo nemeckych carov a potom tam bol silny vplyv chazarskych stranickych potentatov
2: mame daleko horsich nepriatelov, ktori nam tu organizuju strajky, vyvolavaju neklud a rozbroje s inak (teda tradicne) zmyslajucimi, ktori presadzuju u nas cudzie kulturne fenomeny, ako LGBTI, gender ideologiu, multikulti, bezbrehy liberalizmus atd.
http://www.sis.gov.sk/pre-vas/sprava-o-cinnosti.html
pan Hrnko, pokial ta sprava nie je len naoko, by som toho sefa SIS predsalen vymenil za niekoho kompetentnejsieho !!
Pan Yoss,
„1: Rusko patri medzi slovanske narody, historicky medzi nasich najblizsich spojencov…“
1. Rusko je krajina, ni narod.
2. Kedy v dejinach to boli nasi spojenci, resp. kedy nam „zachranili krk“?
Dakujem za odpoved a davam Vam do pozornosti prispevok Lukaca z minuleho roka:
„Pravdou je, že Rusko nám v minulosti nikdy priamo
nepomohlo preto, že sme “blízky slovanský národ”, ale len vtedy, ak to bol vedľajší
efekt ich záujmov. Na druhej strane bez tlaku USA a prezidenta Wilsona by možno
nevznikla Č-SR a tým aj záchrana Slovákov pred asimiláciou.“
„Na druhej strane bez tlaku USA a prezidenta Wilsona by možno nevznikla Č-SR a tým aj záchrana Slovákov pred asimiláciou.“
Miro, ale pre objektivitu dodajme, že súčasní geopolitológovia (nie historici) tento tlak USA vykladajú ako motivovaní rovnakými pohnútkami, aké boli typické pre Britániu a jej vzťah k Európe:
rozbiť európske ríše na kusy preto, aby v Európe nevznikol jeden hegemón, pretože ten by sa automaticky stal konkurentom Spojených štátov (či Británie). To platilo a platí tak pre Nemecko, tak pre Sovietsky zväz ako aj pre Rakúsko-Uhorsko…
…motivovaný…
Miro,
napriklad taky Vilagos, 13. augusta 1849. vdaka nemu sa madarizacny utlak rozvinul az o par desatroci neskor, slovensky narod bol v roku 1918 este zachranitelny. industrialny rozvoj Slovenska po roku 1948 nastal takisto vdaka nasmu vychodnemu spojenectvu, inak by prevazili cechoslovakisticke koncepcie, ze Slovensko ma byt turisticka velmoc a tak treba vyviest vsetky stroje a zariadenia, ktore narusaju vyhlad turistov na prirodu…
“Na druhej strane bez tlaku USA a prezidenta Wilsona by možno nevznikla Č-SR a tým aj záchrana Slovákov pred asimiláciou.”
Nezmysel, mýtus. Dívajme sa na to reálne, USA-neUSA, Wilson-neWilson. Z Rakúsko-Uhorska si chceli odhryznúť Srbi (a osamostatniť sa Chorváti, Slovinci), Rumuni aj Taliani ako spojenci Dohody. Po roku 1917 bolo reálne aj osamostatnenie Poliakov, keďže cárske Rusko už neexistovalo (tam bola nejasná len budúcnosť ukrajinskej Haliče). Takže čo, Česi by jediní zostali mimo, stále v Rakúsku? To bolo vylúčené, vzhľadom na snahu Francúzov a napokon aj USA oslabiť Nemecko a vraziť klin medzi nich a Rakúšanov, rozbiť potenciálnu hrozivú neskoršiu „ríšu národa nemeckého“. A Slovákov Česi brali ako svoj prívesok, takže aj my by sme sa asi s nimi „zviezli“, aj keď pripúšťam, že v tomto prípade to nebolo také úplne zaručené, o Rusínoch ani nehovoriac. Ale Západ tiež nemal záujem na nejakom pretrvaní okypteného „veľkého Maďarska“, takže určite české záujmy mu boli bližšie a radšej ich podporil.