Slovenská národná strana je dedičkou a nositeľkou najstarších politických programov, ktoré vytvorili naši predkovia s cieľom zabezpečiť rovnoprávne a suverénne postavenie slovenského národa v rodine európskych národov. Po svojom vzniku roku 1871 si za základ svojho politického programu dala za cieľ napĺňať zásady Memoranda národa slovenského, ktoré bolo prijaté na národnom zhromaždení 6. a 7. júna 1861. Memorandum však organicky nadväzovalo na Žiadosti slovenského národa, ktorých 168. výročie prijatia si pripomenieme 10. mája.
Hoci toto výročie nie je okrúhle, treba si ho pripomenúť najmä z toho dôvodu, že 6. júna tohto roku, roku svojho doteraz najväčšieho politického úspechu v doterajšej histórie strany, si Slovenská národná strana pripomenie 145. výročie svojho vzniku. Je len samozrejme, že pri takejto príležitosti SNS hľadá a pripomína si zdroje svojho politického programu. A jedným z nich sú bezpochyby aj Žiadosti slovenského národa z roku 1848.
Žiadosti slovenského národa, ktoré boli prijaté v Liptovskom Sv. Mikuláši 10. mája 1848, boli výsledkom dlhoročného procesu formovania ideológie moderného slovenského národa od čias jozefinizmu (1780 – 1790) zavŕšené Štúrovou koncepciou samostatného, osobitého slovenského národa so svojou vlastnou rečou, svojím územím, vlastnou kultúrou a hospodárskym životom. Žiadosti boli súčasťou revolučného procesu meruôsmych rokov , ktoré ukončili éru feudalizmu v našom priestore a otvorili cestu k novému spoločenskému poriadku. Bolo prirodzené, že Slováci nechceli zostať mimo hlavného revolučného prúdu a prihlásili sa o svoje práva. V Žiadostiach sa deklarovali za samostatný, neodvislý národ, ktorý si chce svoje veci spravovať podľa svojich vlastných predstáv. Preto požadovali rovnoprávnosť všetkých národov Uhorska, popri celoštátnom sneme i vlastný národný snem, zavedenie slovenčiny do všetkých sfér úradovania a prijatie slovenských národných symbolov. V rámci všeobecnej demokratizácie požadovali všeobecné volebné právo, slobodu tlače, slobodu zhromažďovania, dôsledné odfeudalizovanie spoločnosti a pôdu pre roľníkov.
Uhorská vláda odmietla Žiadosti a na ich hlavných osnovateľov vydala zatykač. Slovenská politická reprezentácia na čele s Ľ. Štúrom sa preto rozhodla za národné práva pozdvihnúť zbrane v Slovenskom povstaní rokov 1848 – 1849 sa ich pokúsila naplniť, čo sa však nepodarilo. Žiadosti i zápas štúrovcov boli zdrojom ďalších slovenských politických programov a politických snažení, ktoré dlhé roky viedla práve Slovenská národná strana. Memorandum národa slovenského bolo vlastne programovým dopracovaním Žiadostí slovenského národa. Body Memoranda boli v úplnosti naplnené až vyhlásením Slovenskej republiky ako suverénneho a nezávislého štátu 1. januára 1993, na čom mala výraznú zásluhu aj SNS.
Slovenská národná strana sa hrdo hlási k zdrojom svojho politického programu i k odkazu predkov. Svojou praktickou politikou napĺňa odkaz svojich predchodcov, ktorí svoj zápas viedli v nie ľahkých podmienkach a pritom často platili za svoju angažovanosť nielen svojím postavením, slobodou, ale aj životom.
Anton Hrnko, podpredseda SNS.
Pán Hrnko,
Vaše tvrdenie, že tento rok (hoci nie sme ešte ani v polovici), je rokom „doteraz najväčšieho politického úspechu v doterajšej histórie strany“, je prekvapujúce a rád by som vedel prečo.
Čím je pre SNS tento rok rokom najväčšieho politického úspechu v jej celej doterajšej histórii?
Hádam nie tým, že sa znovu dostala do parlamentu a do koaličnej vlády? Veď tam už bola v minulých obdobiach a nie raz.
Nemenej prekvapujúce je aj tvrdenie, že „body Memorandaa“ – alfa a omega programu Vašej strany, „boli v úplnosti naplnené až vyhlásením Slovenskej republiky ako suverénneho a nezávislého štátu 1. januára 1993“. To sa vznikom 1.Slovenskej republiky nenaplnili body Memoranda, alebo Vás momentálne postihol syndróm nášho bývalého „i tak še dá“ prezidenta, ktorému asi 1.SR vypadla z pamäti keď sa nehanebne utvrdzoval, že je prvým prezidentom Slovákov ?
Na historika trochu divné, nie?
ved aj dnes nam stinaju hlavy, ked ich niekto vystrkuje
LITERÁRNY TÝŽDENNÍK V OHROZENÍ
Spolok slovenských spisovateľov ako vydavateľ Literárneho týždenníka požiadal Fond na podporu umenia o dotáciu na vydávanie časopisu vo výške minuloročného limitu (viac sa ani nemohlo!) a príslušná komisia Fondu nám priznala menej ako polovičnú dotáciu v porovnaní s rokmi 2014 a 2015, čo sotva postačí na prvý polrok 2016.
Literárny týždenník je platformou slovenských spisovateľov a intelektuálov, ktorí predstavujú nielen vyše 470 členov Spolku slovenských spisovateľov, ale aj množstvo umelcov, vedcov a vzdelancov z celého Slovenska, ktorí nie sú členmi SSS. Je nedôstojné, ba až poburujúce, že po vyše 23 rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky toto médium – ktoré od svojho vzniku vytvára, podporuje a šíri hodnoty pôvodnej slovenskej literatúry a kultúry a ktoré sa nezameniteľne pričinilo o iniciovanie národnoemancipačných procesov už pred novembrom 1989 a o podporu procesov, hnutí a strán, čo sa zasadili o prijatie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenska v roku 1992 a o vznik Slovenskej republiky v roku 1993 – je v ohrození. Preto sa sa obraciame na čitateľov a celú kultúrnu verejnosť so žiadosťou o morálnu podporu – formou ankety. Záleží vám na Literárnom týždenníku? Odpoveď na anketovú otázku nám napíšte na e-mail literarny.tyzdennik@gmail.com alebo vyplňte a odošlite elektronický anketový formulár. Ďakujeme.
Viac tu:
http://www.literarny-tyzdennik.sk/anketa-literarny-tyzdennik-v-ohrozeni/
Pán Hromník alebo ako do čerta sa voláte,
áno, je to najväčší úspech, lebo ešte nikdy doteraz nemala SNS druhého najvyššieho ústavného činiteľa zo svojich radov po demokratických voľbách. Síce M. Dulla bol na čele revolučnej SNR pár mesiacov, ale tá jednak nebola volená a jednak ani sám tú funkciu nepovažoval za dôležitú, keď ju nebránil a dal prednosť poslancovaniu v RNZ.
A čo sa týka 14. marca 1939 treba povedať na rovinu, že tým naplnením nebol, lebo sa štátnosť neudržala a i keď povojnový vývin bol zo slovenského národného hľadiska regresom, na fakte, že vtedajšia štátnosť neprečkala skúšku časom, nič nemení.
Pán PhDr. Hrnko,
osem rokov je história mojim koníčkom, prednášal som v Nitre, Zvolene, Detve, Zlatých Moravciach a Sabinove. Som členom Historického odboru Matice slovenskej. Prosím o prijatie na krátku chvíľu, rád by som niektoré záležitosti s Vami prekonzultovať. Som priaznivcom SNS. Príjemný deň. Nemám problém prísť do Bratislavy. Ďakujem.
Moja e-mailová adresa: igor.podhajecky@gmail.com, telefon: 0903417567.
Ing. Igor Podhájecký
tak, konecne sa temou „Kotleba“ niekto zaobera kvalifikovanym sposobom
Od vstupu Kotlebu a jeho strany do parlamentu je celá mediálna sféra, ale aj značná časť politického spektra v absolútnom kŕči. Hlúpo a naivne si jeho zvolenie do parlamentu vyhodnotili ako silný symptóm návratu fašizmu, ktorý sa snažia riešiť skratkami. Jednou z nich je snaha súdne zakázať činnosť tejto strany, druhou je, pokiaľ možno, absolútne ostrakizovať túto stranu v parlamente. Takáto iniciatíva si dosiaľ našla dvadsaťjeden signatárov, pričom treba zdôrazniť, že iniciatíva ide nielen medzi stranami, ale združuje rovnako koaličných ako opozičných poslancov. Problematické na takýchto iniciatívach je, že vôbec nechopili podstatu problému a svojím nekompetentným, ale o to radikálnejším aktivizmom len ďalej problém zväčšujú. Poďme teda k podstate problému
http://www.hlavnespravy.sk/roman-michelko-krc-a-hysteria-z-kotlebu/783410
Na fb stránke už Kotleboví lokaji dávajú odkazy na svoju straničku.Neviem prečo to SNS nemaže.Ked vám to nevadí nedbám.