Dvadsaťšesť rokov od obnovenia Slovenskej národnej strany

26. februára pred dvadsiatimi šiestimi rokmi publikoval vtedajší denník Smena programové tézy Slovenskej národnej strany. Uverejnenie tohto dokumentu v roku 1990 bolo prvým verejným prejavom skupiny aktivistov, ktorí deklarovali vôľu obnoviť na Slovensku Slovenskú národnú stranu, najstaršiu slovenskú politickú stranu založenú roku 1871.

V programovom vyhlásení okrem niektorých aktuálnych otázok sa deklarovala predovšetkým vôľa obnovovateľov strany nadviazať na programové východiská pôvodnej SNS a dosiahnuť definitívne vyriešenie štátoprávneho postavenia Slovenska. Programové vyhlásenie bolo odrazovým mostíkom na získavanie podpisov potrebných na registráciu, ktorá sa uskutočnila na ministerstve vnútra 8. marca 1990.

Slovenská národná strana sa hneď od svojho ustanovenia dostala do centra zápasu proti pokusom pod rúškom demokracie obnoviť český centralizmus vo vtedajšom spoločnom štáte Slovákov a Čechov. Bola v centre prvého politického stretu medzi Bratislavou a Prahou, ktorý vošiel do dejín pod názvom „Pomlčková vojna“. V tomto Čechmi a čechoslovákmi nesprávne nazvanom zápase (nešlo o pomlčku, ale o spojovník) nešlo o nič menej a nič viac ako o to, či Slovensko zostane samostatným subjektom a pánom svojho osudu, alebo sa stane bezmenným príveskom Prahy. Zápas skončil prijatím nového názvu spoločného štátu v podobe Česká a Slovenská Federatívna Republika, zhodou okolností (SNS nemala vtedy žiadne zastúpenie v parlamentoch) v podobe, ktorú navrhla SNS v svojom vyhlásení z 26. februára 1990.

„Pomlčková vojna“ bola prvým veľkým víťazstvom SNS. Ale nielen štátoprávne otázky boli osou politiky ustanovujúcej sa SNS. Strana vtedy oslovila slovenskú spoločnosť odporom proti likvidácií celých priemyselných odvetví SR, nesprávne nazvaných konverzia; zápasom za územnú integritu Slovenska, návrhmi na jazykový zákon a na vyhlásenie štátnej suverenity SR. V prvých slobodných voľbách od roku 1935 – sa v júni 1990 ziskom vyše 14% hlasov stala tretím najsilnejším politickým subjektom na Slovensku. Jej program samostatného a suverénneho Slovenska sa uskutočnil za pomoci iných strán 1. januára 1993. Treba však uviesť, že zo strán zakladajúcich slovenskú samostatnosť v rokoch 1990–1992 politické turbulencie uplynulých rokov prežila ako jediná.

Dnešná SNS sa hrdo hlási ako k odkazu pôvodnej paulínyovsko-rázusovskej SNS, tak i k svojmu pozitívnemu prínosu pri formovaní slovenskej národnej a štátnej suverenity. V dnešnej dobe nám ide najmä o naplnenie pojmu samostatnosti a suverenity, aby každý občan mohol SR vnímať ako svoju skutočnú vlasť. Minulé vlády, žiaľ, niekedy aj za spoluúčasti predstaviteľov SNS, nenaplnili všetky očakávania spojené so samostatnosťou. Celé oblasti štátneho „stroja“ nefungujú tak, ako by mali – zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo; nedostatky sú v organizovaní vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu, v zanedbávaní kultúry, poľnohospodárstva a dediny, preferujú sa zahraniční investori pred domácimi, rozpredalo sa naše rodinné striebro atď. Obnovená SNS sa hlási so svojím programom zmeny o priazeň voliča. V rozhodujúcich momentoch národnej histórie jej predstavitelia vždy so cťou zastali svoje miesto.

Dnes sa Slovensko opäť nachádza na križovatke svojho bytia. Potrebuje hrdú, odbornú, ale aj slušnú politiku. Tu ponúkame slovenskému voličovi a veríme, že tak ako nám dal dôveru po obnovení strany roku 1990, tak nám ju dá aj dnes, aby mal kto Slovensko chrániť v turbulentných časoch dneška.

14 Responses

  1. Milan 2 27. februára 2016 / 0:19

    Píšete: celé oblasti „štátneho stroja“ nefungujú ako by mali…a menujete ktoré.
    Potvrdzujem a dodám: Kedže po voľbách SNS zrejme získa Ministerstvo životného prostredia chcem vás upozorniť pred verejnosťou veľmi dobre skrývanú cca 120 člennú Sekciu vôd pri MŽP SR – tá by potrebovala personálny audit ako celok – všetko napovedá tomu, že celé osadenstvo (mimo vrátnika a upratovačiek) tu je osadené pre potreby lobbistov a nie pre občanov.
    Mám osobné skúsenosť, že nami zaslaných cca 40 pripomienok k novonavrhovaným zákonom (o vodách, o odpadoch, stavebnému zákonu…), ktoré sme im pracne zostavili a odniesli osobne do podateľne, zrejme úradníci rovno hádžu do koša….Čo by sa namáhali čítať – ani len tel. dotaz, ani len poďakovanie, či zaslanie zamietnutia pripomienok – nič a samozrejme do zákonov sa tiež nedostalo nič….
    To že táto sekcia pracuje hlavne pre potreby lobbistov, ako občanom dokazuje napríklad príklad že problematika výrobu elektriny z vodných elektrární lobbisti účelovo presunuli z Ministerswtva hospodárstva- kam to prirodzene patrí , na Sekciu vôd pri MŽP SR – ktorá namiesto toho, aby dohliadala na to, aby výstavba takmer 400 naplánovaných betónových elektrární nezhoršila stav riek a potokov , naopak, betónové stavby v tokoch všetkých slovenských riek prvá paradoxne presadzuje, hoci spotreba eletriny trvalo klasá – a hlavne dostávať ich do súkromných rúk za výdatnýchg injekcií eurodotácií a 3 násobnými výkupnými cenami za elektrinu….
    No uvidíme, ako SNS bude riadiť zverené rezorty – či pre občanov, alebo pre niekoho iného (viď emisie…).

  2. yoss 27. februára 2016 / 11:20

    ukazuje sa, ze historia je vlastne politickym vykladom dejin. tejto osudovej predurcenosti dokaze uniknut asi len malokto. nemalo by sa zabudat na najvacsieho bojovnika v pomlckovej/spojovnikovej vojne, ktorym bol nebohy Roman Zelenay. z bojovnych clenov SNS vo federalnom parlamente si pamatam iba Vitazoslava Morica, ako hovori vtip o muche, ktora si sadla volovi na rohy a pyta sa ho, ci moze odletiet. aj vo VPN bolo vela cechoslovakistov, ale nakoniec zvitazilo narodnostne a socialne uvedomele jadro zoskupene okolo Vladimira Meciara, ktore neskor ovladlo aj VPN a vo volbach 1992 poslalo tych nasich kaviarenskych povalacov na smetisko dejin – aspon nacas a aspon niektorych…

  3. Anton Hrnko 27. februára 2016 / 23:01

    Yoss,
    keď prebiehala tzv. pomlčková vojny, SNS nemala v v parlamentoch (FZ, SNR) ani jedného zástupcu. Áno, Roman Zelenay vystupoval v tejto otázke veľmi aktívne. Vtedy bol za VPN, po rozdelení VPN odišiel s Mečiarom a krátko po vzniku samostatnej SR zahynul v dopravnej nehode na slovensko-českej hranici. Nechcem sa teraz chváliť – a okrem mojich dobových zápiskoch to nikde nie je zapísané – ale v tom čase som s Romanom veľmi úzko spolupracoval a mnohé argumenty,ktoré používal, mal odo mňa alebo po diskusii so mnou. (intenzívne sme začali spolupracovať v januári 1990 – predtým som ho nepoznal – keď sme pripravovali nové štátne symboly spolu s Dr. Vrteľom a akad. maliarom Čisárikom pre SR aj pre federáciu. Pre SR sa uplatnili, pre federáciu sme navrhovali tzv. polený (štiepený erb z dvoch častí – slovenskej a českej – ale ten sa neuplatnil, ale sa použil nezmyselne štvrtený erb. Asi sa tým už pripravoval dnešný erb ČR).

  4. Petr Kropáček 28. februára 2016 / 8:44

    Dobrý den,

    že jsem tak smělý, co je na čtvrceném erbu nesmyslného?

  5. yoss 28. februára 2016 / 11:42

    pan Hrnko,
    ano, SNS mala zastupenie vo federalnom parlamente az po volbach v juni 1990. Roman Zelenay bol vskutku excelentny aj co sa tyka argumentacie, aj pokial ide o podanie. To, ze ste pritom uzko spolupracovali, to dnes vie na Slovensku malokto – a je to len par rokov dozadu. cele to nechtiac odstartoval Vaclav Havel, ked navrhol vyskrtnut z nazvu republiky „socialisticka“ (to jsou ty paradoxy). myslim, ze ako historik, ktory sa zucastnil tychto prelomovych historickych udalosti by ste mali napisat pamate, lebo to vsetko upadne do beznadejneho zabudnutia. Ved kto si dnes pamata na Romana Zelenaya, jedneho z najnadejnejsich slovenskych politikov tej doby. alebo taka vec, ze kto je vlastne podpisany pod zakladaciu listinu strany SNS, ked ani Vitazoslav Moric to presne nevie :)))

  6. Anton Hrnko 28. februára 2016 / 22:09

    Dobrý deň, pán Kropáček,
    som rád, že sa napriek svojim zastrájaniam opäť objavujete na mojom blogu. Na vašu otázku musím odpovedať úplne jednoznačne: absolútne nič. Hádam z môjho textu nevyplýva taký záver?! Ja som len konštatoval, že zo Slovenska všetci navrhovali erb polený, nie štvrtený. To bolo všetko. Nič iné sa z tohto textu vyčítať nedá. Príjemný zvyšok večera v Dobruške.

  7. Anton Hrnko 28. februára 2016 / 22:12

    Yoss, Moric to nemôže vedieť, lebo pri zakladaní SNS nebol a keď bol predsedom, nedal si ani takú námahu, aby sa do listiny pozrel. Listina je momentálne v súkromných rukách (nie u mňa), ale existuje. Za zodpovednú osobu je na nej určený Marián Andel.

  8. Anton Hrnko 28. februára 2016 / 22:16

    Kvasenej kapuste odkazujem, nech si kádruje svoju starú mater a potom seba. No a ešte by si mohol doštudovať dejiny. Možno by prišiel aj na iné myšlienky. V slušnej spoločnosti vysoké čižmy nie sú v móde.

  9. logika1 28. februára 2016 / 22:32

    SNS počas svojej novodobej existencie sa nikdy pozitívne nezapísala do politickej kroniky Slovenska. Šance ktoré mala aj v priamom riadení štátu neospravedlniteľne premrhala a čierna škvrna na jej činnosti sa zatiaľ stále vyníma na novom bielom prestretom plátne. Nakoľko poznám pána Hrnka verím, že po týchto voľbách dôjde k tomu, že SNS zaujme historicky miesto ktoré jej patrí, že naplno využije šancu a ukáže , že aj Slovensko môže byť krajinou čestných a zodpovedných politikov, pracujúcich a aj trpiacich pre tento národ a výsledky ich práce budú tým, čo zlepši a skvalitný náš každodenný život. Ak túto šancu nepremenia, SNS navždy zapadne na smetisko politických dejín.

  10. Anton Hrnko 28. februára 2016 / 22:42

    Myslím, že nemáte pravdu. Viem, že ľudia si pamätajú len posledné výčiny bývalého vedenia SNS a okolia jej predsedu.Ale predsa SNS vytýčila program samostatného Slovenska. Bojovala zaň od „pomlčkovej vojny“ až do 1. januára 1993. Presadzovala a utvrdzovala suverenitu slovenského národa na území jeho štátu a pod. Bojovala za slovenských poľnohospodárov, snažila sa zamedziť likvidácii priemyslu v dnešných hladových dolinách a pod. My si uvedomujeme, že niektorí „vlastenci“ zlyhali zoči voči lákadlám vlastníctva na úkor všetkých ostatných. Aj to, že tento biľag nie je ľahké úplne odstrániť. Ale môžem všetkých ubezpečiť, že dnešné vedenie SNS sa mimoriadne usiluje, aby ani len pochybnosti o tom, že by sme mohli skĺznuť do starých praktík, nemohli vzniknúť.

  11. Milan 2 29. februára 2016 / 1:05

    Tí ľudia točiaci sa okolo majetku Matice Slovenskej , resp.ľudí čo využili národné cítenie ľudí na finačný zisk – spomeniem kauzu Národný poklad, Matičný investičný fond, firmu“Slovenské investície“ , ale aj vyprázdnenie majetku a účtov SNS – za týmito kauzami boli tí istí členovia SNS ?

  12. Petr Kropáček 29. februára 2016 / 8:46

    Pane Hrnko,

    … (štiepený erb z dvoch častí – slovenskej a českej – ale ten sa neuplatnil, ale sa použil nezmyselne štvrtený erb. Asi sa tým už pripravoval dnešný erb ČR)…

    Kdyby ve vaší větě nebylo slovo „nezmyselne“, neptal bych se. Ostatně i znak ČR existoval prakticky v dnešní podobě už v rámci ČSFR a nepotřeboval se „připravovat“ skrze znak ČSFR. Takže i ta navazující věta vyvolává nejeden heraldický otazník.

    No a pokud vám zde na blogu chybím, tak mi nemažte (povolujte) přízpěvky. Třeba pak budu mít chuť sem něco napsat i častěji než jednou za (uherský) rok.

    Zdravím do Stupavy a něco vám posílám mejlem.

  13. logika1 29. februára 2016 / 17:04

    Prajem Vám a to aj tým, že Vám odovzdám svoj hlas vo voľbách, aby po týchto voľbách a nasledujúcum štvorročnom období, ste mohli urobiť odpočet vašej činnosti, z ktorého bude jasné, že SNS sa vrátila na pozície, ktoré jej historicky prináleženia a s hrdosťou bude môcť konštatovať, že výsledky jej práce , sa kladne odzrkadlili na životnej a vzdelanostnej úrovni Slovenska.

  14. štúrovec 2016 28. apríla 2016 / 9:13

    Historicka SNS stala zato. Aj co sa tyka osobnosti, aj cinnosti. Ludia ako Viliam Paulíny-Tóth, Matúš Dula, Emil Stodola, ci Martin Rázus su legendami slovenskej politiky, rovnako ako ich boj za narodne, politicke a božie práva Slovenského národa v Rakúsko-Uhorsku a za prvej Česko-Slovenskej republiky.

    Bohuzial, obnovena SNS po roku 1989, mala az na male vynimky mizerne osobnosti, a jej jediny vklad, za ktory sa jej verejne klaniam, je aktivita smerujuca k samostatnemu Slovensku. Co robili potom, a bohuzial, co robia aj teraz, uz velmi vznesene nie je. Fandil som Vam od pomlckovej vojny, cez boj v SNR aj FZ, az po volby v roku 1992, kde som mohol prvy krat volit a zvolil som si SNS, aby bolo Slovensko samostatne. A potom aj v rokoch 1994 na protest proti prevratu cechoslovakistickych pravicovych stran a komunistickej SDĽ, v roku 1998 ako trochu zaslepeny narodniar nevidiaci co stvarali narodniari s Mečiarom, a potom este v roku 2002, kde sa mi velmi pacila pani Malíková-Belousovová. Od vtedy som vas nevolil, a ani v tohtorocnych volbach. Som hrdy narodovec, a budem vas podporovat vo vsetkom, co prospeje nasmu narodu a statu. Ale budem vas nemilosrdne kritizovat za zle, ci katastrofalne veci, co budete robit. Za vsetky spomeniem vas obdiv k zlocineckemu paktu NATO. To jednoducho ide mimo mojho chapania ako národovca, kresťana, ako presvedceneho štúrovca. Toto je cesta do pekla a Vy si po nej smelo vykracujete. Dokial budete podporovat clenstvo Slovenska v tejto fasistickej organizacii, budete pre mna absolutne nepriatelni. Odpor k NATO, je pre mna zaklad, aby som niekoho volil. Bohuzial, jediny, ktori su proti a maju nejaky mohutnejsi hlas, su Kotlebovci. Ale ich volit tiez nemienim, za ich nekriticky obdiv k Slovenskému štátu, za ich antisemitizmus a rasizmus k Cigánom. Maju vela dobrych myslienok a cinov, ale predstava, ze tito magori by mali dostat moj hlas, alebo by mali vladnut, je pre mna nepredstavitelna.

    Takze ako som pisal v inych prispevkoch, budem robit svoju vlastnu narodno-krestansku politiku, a aj cez Maticu Slovenskú a kresťanské cirkvi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *