Slovenská národná strana musí konštatovať, že prebiehajúca volebná kampaň do marcových parlamentných volieb zďaleka nespĺňa princípy férovej volebnej súťaže medzi stranami, uchádzajúcimi sa o dôveru voličov. Namiesto prezentovania programov, ktoré niektoré politické subjekty vôbec nepredložili verejnosti, sme svedkami rôznych osobných šarvátok. Tie sú len predlžovaním rôznych varietných podujatí z minulého parlamentu, ktoré vykonávali osoby neponúkajúce žiadne riešenie pre občana a štát, ak rozvrat nepovažujeme za službu občanom. Okrem toho do volebného zápasu negatívne vstupujú subjekty, neuchádzajúce sa o dôveru občanov, avšak s jasným cieľom, ktorý pamätníkom môže pripomenúť aktivita spred volieb roku 1998 pod názvom Nedajme si ukradnúť Markízu. Je pre nás nepochopiteľné, že žiadna zo súčasných parlamentných politických strán si neuvedomuje pri podporovaním týchto „nepolitických“ aktivít, akú veľkú záťaž do budúcna pripravujú pre Slovenskú republiku. Je už viac ako isté, že každé budúce voľby budú sprevádzané „nepolitickými“ požiadavkami rôznych skupín, ktoré budú chcieť narušovať férovú volebnú kampaň.
Slovenská národná strana sa odmieta zapájať do volebnej kampane ináč, ako prezentovaním svojho volebného programu. Ako strana, ktorá sa zmenila zvnútra – a dokázala tým, že sa to dá – chce zmeniť aj Slovenskú republiku. Predkladáme slovenskému občanovi slušnú politiku, ktorá sa bude starať najmä o jeho problémy, riešiť pálčivé spoločenské otázky a posúvať spoločnosť viac k prosperite. Vieme, že po tých rokoch, keď sa slovenská politika utápala najmä v otázkach, kto s kým a proti komu, a nie v riešení potrieb občanov, to bude ťažké. Náš velebný program ponúka konkrétne riešenia a naši ľudia sú ho pripravení plniť hrdo, slušne a odborne. Veríme, že tak, ako sme zmenili SNS, zmeníme aj Slovensko.
Anton Hrnko
podpredseda SNS
Áno, nie osobnosti ale program je dôležitý. Ináč to skončí ako s poslancom hokejistom, či poslancom futbalovým rozhodcom….
Ešte okolo roka 1998 som sa snažil pred voľbami prečítať si programy jednotlivých strán. Program sa mi podarilo vtedy napriek veľkému úsiliu zohnať len od dvoch strán – od SNS a od KSČ. Dzurindova SDKU vtedy namiesto programu zverejnila len Zmluvu s občanmi.
Ostatné strany predstavovali osobnosti (hercov, športovcov a k nim pribaleným právnikov.
Právnikov po po 27 ročných zlých skúsenostiach zásadne nevolím. Sú to nepraktické osoby, ktoré nevedia uriadiť ani len svoj rezort, neviem preto , prečo sa snažia riadiť štát.
nemastne, neslane, pan Hrnko.
chyba jasne vyjadreny postoj k otazkam,
ktore su na stole
(nielen odvolavky co kedy bolo povedane).
tak ako v roku 1998 pri Markize –
kam sa teraz zaradite,
tam vas budu davat najblizsich takych 10 rokov.
nemozte byt mimo a len tak si volaco mentorovat.
ved ako sa onehda nadcasovo pisalo a hovorilo –
Ktory stoji na chodniku, nemiluje republiku…
Naopak Yoss, je to presne také, aké to má byť. Na krikľúňov jednak nie sú ľudia moc zvedaví, jednak sa na krikľúnstve nedá budovať trvalá politika. Tento A. Hrnkov text jasne ukazuje, že SNS sa dištancuje od politických aktivít malej časti učiteľov a ešte menšej časti zdravotných sestier (tzv. štrajkov) pričom zároveň nebudí dojem, že by nechcela problémy v zdravotníctve a školstve riešiť. Zároveň je vidno, že SNS sa tiež jasne dištancuje od všetkých parlamentných „zabávačov“ a v druhej rovine vlastne od všetkých parlamentných strán (keďže jediná má program, všakáno, veď každá strana musí byť predsa „jediná“ minimálne pre svojich voličov). Čiže SNS sa sčasti vezie na tom sentimente, na ktorom sa vyviezol nahor súčasný prezident a vlastne všetky politické strany. Pretože keď vstupujete do parlamentu prvý raz, máte jedinečnú, jednorazovú a neopakovateľnú príležitosť tváriť sa ako tí, ktorí s tým „bordelom“ okolo nemajú nič spoločné. Aj to je z tohoto textu cítiť. Musím však priznať, že čo sa mne najviac páči to je ten posledný odsek o zmene a zvlášť tá posledná veta. Život je zmena, zmena je dobrá, však p. Hrnko? Vcelku dobre napísané a ten posledný odsek navyše aj pekný 🙂
nuz, uvidime. predpokladam, ze SNS si robi svoje vlastne prieskumy verejnej mienky a ked zistia, ze zaujem polavuje, tak sa predsalen temou/temami na stole budu nejako zaoberat. v pripade volieb Butorovho hovorcu bola tato taktika uspesna, to je pravda, ale tam bol jeden podstatny rozdiel, ze v oboch kolach boli len dvaja vazny kandidati a tak zdrzanlivy postoj bilboardoveho uchadzaca o najvyssiu statnu funciu bol dostatocne viditelny, cize funkcny.
v tomto pripade vsak skor zafunguje nieco ine, a sice – zide z oci, zide z mysle.
najstastie do 5. marca je este kusok casu a mozno predsalen zareaguju ako by bolo treba…
Yoss,
niekedy mám dojem, že máte príliš zúžený pohľad na vec. Keď si rozoberiete moje vyhlásenie, tak predsa musíte vidieť, kde sú limity SNS. My sme reálni politici a samovraždu sa nechystáme spraviť. Ani pod vozom a ani na voze. Chceme na Slovensku zmenu. A tam je schovaný kľúč od našej brány. Veď to ľuďom, ako ste vy musí byť jasné!
Nehnevajte p.Yoss ale SNS predstavuje svoj program a ak strana dokázala zmenit svoje vnútorné fungovanie, ktoré bolo pred časom na bode mrazu, verím, že spoločnými silami dokáže ponúkaný program plniť. SNS má vo svojich radoch odborníkov na jednotlivé oblasti. Jeden z nich je aj p. Hrnko.
pan Hrnko,
keby volby mohli nieco zmenit, kapitalisti by ich davno zrusili. v podstate su tie volby len taky samansky ritual aby doslo k saturacii volicskeho ocakavania, ze tato alebo henta strana alebo politik to je presne ono, co KONECNE nieco zmeni. je to hra na slepu babu, ktora sa opakuje kazde styri roky, aspon teda v nasich podmienkach, mozno inde je to inak. figurkami v tejto hre su temer vsetci profilovi politici. ked sa niektora figurka opotrebuje, nastupi dalsia. niektore politicke figurky sa brania tejto hre a veria tomu, ze nieco predsalen dosiahnu (napriklad Robert Fico, pred nim Vladimir Meciar), ine figurky proste idu za inaksimi cielmi a kamuflazne tvrdia o tychto cieloch, ze to je v zaujme volicov, obcanov, ekonomiky, atd…
cize slubovat ZMENU je zakladny motiv samanskeho ritualu. to je v poriadku, lenze volic sa to musi dozvediet, treba ho neustale oslovovat, lichotit mu, vysvetlovat mu, ze to prave my, prave nasa strana… treba rozlisovat. nieco ine su ludia, ktori dajme tomu chodia na tento blog a ktori maju vacsinou jasno vo veciach a nieco ine je bezny volic, ktory si kupuje Novy cas a vecer sleduje TV Markizu. nedavne prezidentske volby ukazali smutnu skutocnost, ze velke mnozstvo volicov na Slovensku su idioti, v lepsom pripade male deti, bolo by chybou spoliehat sa na ich inteligenciu. je potrebne s nimi neunavne pracovat, nedat im vydychnut ani na chvilu – to som mal na mysli ako reakciu na Vase vyhlasenie, ze je pre takehoto bezneho volica nezrozumitelne, takpovediac malo akcne, nemastne, neslane. cize, v tychto nasich podmienkach – pokial je nejaka tema na stole, treba na nu reagovat, ponukat riesenie, slubovat – a nie ako popoluska cakat v kute, ze niekto objavi moje hodnoty. jedine ak by bol problem v tom, ze nie je co ponuknut, co si myslim je problemom inych politickych stran, ale nie SNS…
Nie je to také jednoduché. Pochopte, že pre politickú stranu je príliš uvádzať konkrétnosti aj riskantné, lebo nejaké konkrétne body môžu odstrašiť voliča, hoci by stranu inak volil. Okrem toho sa po voľbách môže ukázať niektoré veci uskutočniť a ak ich je viac, bude im opozícia roky plieskať o hlavu, že klamali. Takže treba nájsť rovnováhu medzi nebyť úplne ticho a nebyť príliš konkrétny. Recept na to nie je. Inak ja osobne, ako človek, ktorý nečíta programy politických strán, môžem povrchne povedať, že netuším, čo presne SNS chce v ekonomickej oblasti, hoci je mi jasné, čo chce v národnej oblasti.
…ukázať, že je ťažké