Ak by existovali pomyselné majstrovstvá sveta v tom, ako premárniť významné výročia a jubileá, ktorých oslava by mohla pozdvihnúť národnú hrdosť Slovákov a utužiť ich puto s vlastným štátom, Slovenskou republikou, tak by sme dlhoročne patrili k jasným a pravdepodobne dlhodobo nespochybniteľným šampiónom. Síce oproti tomu, ako sa oslavovalo 150. výročie Memoranda národa slovenského a 150. výročie narodenia Andreja Hlinku, možno badať určitý pozitívny posun, avšak ani zďaleka nemôžeme byť spokojní.
Slovenská národná strana privítala skutočnosť, že vláda SR vyhlásila rok2015 za rok Ľudovíta Štúra. Upozornila však, že v rámci opatrení sa neuložila žiadna povinnosť ministerstvu školstva a že sa v tejto súvislosti zabudlo na jeden z najdôležitejších cieľových objektov štátnej výchovno-vzdelávacej politiky – na žiaka a študenta. Preto nás neprekvapilo, že sa len málo využilo významné štúrovské jubileum na výchovu mladej generácie formou príkladu hodného nasledovania. Na druhej strane treba uznať iniciatívy radových občanov, matičiarov, osvetových a kultúrnych pracovníkov, ktorí aj v sťažených podmienkach, pri nedostatku finančných prostriedkov si dokázali dôstojne pripomenúť dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra.
Štátne oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra nemožno hodnotiť jednoznačne. Kým ústredné oslavy v Uhrovci boli, síce stranícky poňaté, ale dôstojné, za úplne neuspokojivé možno označiť podujatia, ktoré boli organizované parlamentom. Mnohí slovenskí poslanci by si mali vstúpiť do svedomia, či vôbec sú vhodní na to, aby zastupovali občanov SR, keď sú schopní takým ignorantským spôsobom „prejsť“ popri takomto významnom výročí slovenského národa. Rovnakú kritiku si zaslúži aj Slovenská televízia, ktorá rok Ľudovíta Štúra poňala ako „bodovú“ záležitosť k dňu narodenia, nie ako celoročnú príležitosť a možnosť približovať významné stránky národných dejín. Niekedy človek nadobudne dojem, ako keby slovenské národné témy mali v STV vstup zakázaný. Ak bude mať SNS možnosť, tento stav určite zmení.
SNS už na konci minulého roku upozorňovala vedenie parlamentu, aby pri príležitosti významného jubilea Ľudovíta Štúra inštalovala vo foyeri NR SR bustu tohto nášho velikána a aj takýmto spôsobom demonštrovala uznanie jeho diela. Pravdepodobne dnešným dedičom revolučnej SNR z rokov 1848 – 1849 zakladateľ slovenského parlamentarizmu a prvý slovenský národný poslanec nestal za námahu. SNS postavenie busty Ľ. Štúrovi v parlamente pokladá za jednu zo svojich najdôležitejších úloh v oblasti kultúrnej politiky.
Úvod je dosť pesimistický, ale je fakt, že vládou vyhlásený rok Ľudovíta Štúra sa stal festivalom premárnených príležitostí. Zaráža hlavne „veľdielo“, ktorým narodenie Ľudovíta Štúra občanom SR pripomenula verejnoprávna televízia. Má v názve „slovenská“ tak som očakával dielo dôstojné. Vysielané bolo v najsledovanejšom čase, reklamy a hodnotenia predstaviteľov STV, ktoré predchádzalo uvedeniu programu boli „bombastické“. Po zhliadnutí som bol totálne sklamaný. Pripomínanie si velikánov dejín týmto spôsobom je nedôstojné. Potom sa nemôžeme čudovať, že školoupovinná mládež si pamätá hlavne to, že sa mu páčili dievčatá – aj to bolo odvysielané v STV.
Pozerate sa na to moc zhora. Slovaci maju svoju vlastnu, povedzme (v dobrom zmysle) plebejsku tradiciu a Stur je ich bez toho, aby im ho niekto musel zhora tlacit.
Zo Stura nespravite slovenskeho Kossutha ani Washingtona, lebo Slovaci nie su ani Madari, ani Americania. Prijmaju ho svojim vlastnym sposobom, preto funguju pesnicky ako Ludevit Stur od Slniecka, parodie na Sturovu slovencinu, reklamy na Ludove auta a na hamburgre s ostiepkom. Stat sa mozno na to nemoze pozerat takto ludovo ale co moze byt viac, ako ked ho ludia beru prirodzene a ako sucast svojej kultury.
oslavy boli často len formálne, spomenulo sa iba meno, ale nič o prínose Ľ. Štúra, jeho zásadných publikáciách, či myšlienkach; a dnešná RTVS je kapitola sama o sebe, už by nemala niesť pod S, že slovenská, dehonestuje to Slovensko, aj jeho obyvateľov. Správy, okrem športových radšej nepozerám, sú ako cez kopír tých zo CNN, BBC a p.; je tam pár dobrých relácií napr.: Živá panoráma, hitparáda folklórnych súborov, samozrejme zaujímavé dokumenty o prírode, histórii a p.; vrcholom nevkusu a výsmechom do tvárí TV divákov je pre mňa relácia „Milujem Slovensko“, kde jej forma mi bráni dostať sa k jej obsahu. Prekvapuje ma v nej najmä účasť Adely. Účinkujúcim tam dávajú pred reláciou nejaké drogy? RTVS by bolo vhodnejšie premenovať na Regionálne televízne spravodajstvo a tomu prispôsobiť aj obsah, pretože čo sa deje na Slovensku dobré sa od nich nedozvieme alebo iba vo veľmi obmedzenom rozsahu. Držím im palce, aby sa už konečne spamätali.