Rozhovor pre Slovenské národné noviny

V najnovšom čísle Slovenských národných novín vyšiel môj rozhovor o dejinách a ďalších aktuálnych záležitostiach. Ponúkam ho aj čitateľom môjho blogu:

1/ Ste jedným z autorov výnimočného projektu Slovenské dejiny. Od úsvitu až po súčasnosť – táto kniha je vyvolaná volaním slovenskej spoločnosti po dejinách, ktoré by napísali Slováci zo slovenského hľadiska, ako hodnotíte tento projekt aj z hľadiska porovnávania s inými projektami o dejinách Slovenska, sto spokojný s tým čo sa dosiahlo?

            Prvé ucelené dielo o dejinách Slovákov napísal ešte v 18. storočí Juraj Papánek (De regno regibusque Slavorum; O kráľovstve a kráľoch Slovákov), neskôr sa o takúto syntézu pokúsil na prelome 19. a 20. storočia Július Botto a posledná takto koncipovaná práca vyšla z pera Františka Hrušovského roku 1939; s určitými výhradami aj práca Františka Bokesa v rámci Slovenskej vlastivedy, ktorá bola napísaná v rokoch vojny. Odvtedy už vychádzali len dejiny Slovenska. Ono by sa zdalo, že to je drobný jazykový posun, ale z hľadiska metodologického je iné, keď hovorím o dejinách Slovenska, a iné, keď hovorím o slovenských dejinách. V prvom prípade ide o dejiny územia, v druhom prípade o dejiny národného subjektu, teda o dejiny slovenského národa v celej ich komplexnosti, ktoré sa nedajú vtesnať do našich dnešných hraníc.

            To, že sa v bývalom Česko-Slovensku nepísalo o slovenských dejinách, bolo otvoreným prejavom čechoslovakizmu; dokonca od začiatku 50. rokov až do roku 1990 neexistoval ani len predmet slovenské dejiny, ale „československé“ dejiny, hoci oficiálne aj v zmysle štátnej doktríny „československý“ národ neexistoval. Teda na rovinu povedané, slovne sa čechoslovakizmus odmietal, vecne bol prítomný všade. Preto aj akademické dejiny nemohli byť slovenskými, ale len dejinami Slovenska (naopak, trvalo až do 70. rokov, kým sa podarilo dosiahnuť, že sa celoštátne dejiny nepísali ako československé, ale ako dejiny Československa). Zdalo by sa, že vznik suverénnej SR túto anomáliu odstráni. Avšak rezíduá bývalých pomerov sa v historickej vede držia ako prisaté kliešte. Preto pokladám vydanie tohto diela za prelomové; Po sedemdesiatich rokoch sa opäť v nadpise publikácie hovorí o slovenských dejinách, o dejinách nášho národa, a nie o dejinách územia, ktoré sa vytvorilo v určitej geopolitickej situácii; dejiny Slovákov sa totiž odohrávali na omnoho väčšom území. A tie treba postihnúť komplexne.

2/ Ste autorom najmodernejšej časti, prakticky súčasnosti alebo toho, čo si terajšie generácie nielen pamätajú, ale čo prežili – mali ste dostatok priestoru, veď to je téma na osobitnú knihu?

Ťažko povedať. Môj text musel vydavateľ z dôvodu rozsahu trochu skrátiť. Avšak máte pravdu tento úsek našich národných dejín by si zaslúžil inú pozornosť, nie takú, akú mu naše vedecké pracoviská venujú. Prakticky okrem zopár spomienkových diel (pamätí) nieto významnejších štúdií alebo monografických diel o tomto búrlivom a hektickom období. Preto aj moja stať je viac menej nie príliš hlbokým ponorom do danej problematiky, niekedy má až charakter svedectva priameho účastníka.

Je to do istej miery aj apelom na historické pracoviská, aby venovali väčšiu pozornosť aj tomuto úseku našich súčasných dejín (Nemci na to majú špeciálny pojem Zeitgeschichte a chápu ich ináč ako Geschichte). Keď si zoberieme iné úseky našich moderných dejín, tak napr. meruôsme roky mali svoju prvú monografiu už r. 1851; dejiny prevratu z roku 1918 boli podrobne popisované už od polovice 20. rokov; dejiny SNP na vysokej odbornej úrovni boli spracované už o dvadsať rokov neskôr, to nehovorím o pokrivených fabrikáciách z 50. rokov.. Pritom od roku 1989 je už 26 rokov a nie je mi známe, žeby o tomto období bolo napísané nejaké zásadné dielo, ktoré by znieslo prísne vedecké kritériá. Možno, že to súvisí aj s tým, že nie je politický objednávateľ disponujúci jednoznačnou spoločenskou legitímnosťou, ktorý by sa chcel jednoznačne prihlásiť k tomu, čo prebehlo v rokoch 1989 – 1990 a následne.

3/ Píšete to ako historik, ale istú časť ste boli aj politikom, človekom, ktorý aktívne pôsobil, vplýval na politiku či už vo federácii alebo vo zvrchovanom štáte. Ako sa osobnosť ako Vy vyrovnáva s tým, že zrejme musí aj sama seba hodnotiť z odstupu alebo inak – v čom ste teraz pri písaní ako historik pristupovali k dobe Vašej politickej aktivity s odstupom a kriticky,  postupovali by ste s dnešnými znalosťami rovnako ako vtedy?

            Ľahšiu otázku nemáte? Ale žarty stranou. Aj vydavateľ v svojom úvode zdôraznil, že záverečná pasáž už nie je klasickým syntetizujúcim popisom udalosti, ako je to bežné v syntetických prácach. Je to prosto moja výpoveď o dobe, ktorú som čiastočne spoluvytváral. Je to vidieť aj z toho, na ktoré udalosti dávam dôraz. Boli to udalosti, ktoré súviseli s procesom vytvárania suverénnej slovenskej štátnosti a s procesom jej vnútorného a medzinárodného etablovania. Viete, dnes sa na mnohé veci niektorí „vševedkovia“ a „nadčasoví“ politikári dívajú z prezentistických pozícií a vedia presne, čo by robili inak. Ale my sme museli zapájať do medzinárodných vzťahov štát, ktorý si prakticky z rozhodujúcich mocností žiadna neželala a okrem toho nás ešte podrážali aj vlastní stúpenci federácie a čechoslovakisti. Myslím, že sme boli v dokonalej „jednosmerke“ a za rovnakých okolností by sme museli konať rovnako. Samozrejme, mnohé veci by sa dali robiť lepšie. Napr. ja osobne a čiastočne aj celá SNS sme sústavne upozorňovali, že pri transformácii nesmieme opustiť priemyselné a výrobné kapacity v okrajových územiach (v minulosti i dnes známych ako hladové doliny), lebo si zarobíme problém. Žiaľ, stalo sa. Ale dnes môžem jednoznačne vyhlásiť, že aj keď nie všetko funguje tak, ako by fungovať malo (preto som sa aj opäť dal zlanáriť do politiky), základná myšlienka mi dala plne za pravdu: slovenská štátna suverenita a nezávislosť stáli za to úsilie, ktoré sme tomu venovali!

4/ V čom sa na medzinárodné súvislosti, zmeny v medzinárodnej situácii  dívate inak alebo s väčším poznaním faktov?

Už som povedal, že neboli sme vítané dieťa v radoch suverénnych národov, ale Európa i svet si zvykli. Pri tom sme museli niektoré veci aj obetovať v záujme toho, aby sme mohli slobodne žiť a prežiť. Veľmi ma mrzí, že Slovensko nemalo v predchádzajúcom období politikov, ktorí by vedeli reálne odhadnúť pozíciu Slovenska v Európe i vo svete. Buď sme mali veľkohubých politikárov, pre ktorých sme boli div nie pupkom sveta a veľmoc minimálne rangu Nemecka, keď už nie Ruska a USA, alebo maloverných zbabelcov, ktorí vydali medzinárodnému kapitálu aj to, čo sám nežiadal. Ale prečo by si to nezobral, keď mu to núkali a ešte k tomu hlboko pod cenu.

5/ Dôsledne používate termín Česko-Slovensko, sú to teda prvé moderné, súčasné dejiny Slovenska, kde sa to používa dôsledne?

Musím, žiaľ, konštatovať, že to dôsledne v celej práci používam iba ja. V tejto otázke nepanuje jednota ani v radoch historikov, ktorých môžeme označiť za národne orientovaných. Argumentujú tým, že sa to v danej dobe písalo tak a že to treba rešpektovať. Osobne si myslím, že tento prístup nie je správny. Naši predkovia nikdy nebojovali za to, aby sa spod dažďa maďarizácie dostali pod odkvap čechizácie. Nechceli sa vyhnúť maďarizácii len preto, aby nás asimilovali Česi. Chceli plnohodnotný slovenský národný štát v spoločenstve s Čechmi; preto to zvýrazňovali i písaním názvu štátu so spojovníkom. Medzinárodné zmluvy – náš matričný zápis – taktiež hovorili o česko-slovenskom, resp. slovensko-českom štáte, nie o štáte jednotného národa „československého“. Slobodní Slováci nikdy neprijali písanie bez spojovníka. Keď to v prvej republike zaviedli, A. Hlinka protestoval. Až cenzúra prinútila písať názov bez spojovníka. Po vyhlásení autonómie roku 1938 všetci v celom Česko-Slovensku bez akéhokoľvek ústavného usmernenia začali písať názov so spojovníkom, lebo si uvedomovali skutočnosť, že vnútroštátna úprava nemohla prekryť medzinárodné zmluvy. Aj slovenský odboj v rokoch druhej svetovej vojny dôsledne používal spojovník. Až opätovné presadenie sa unitarizmu pod komandom E. Beneša zaviedlo znovu písanie bez spojovníka. Písanie so spojovníkom bolo predsa po revolúcii aj uzákonené, potvrdené aj jazykovedným ústavom. Pre mňa je absolútne neprijateľné, aby sa naše národné meno alebo meno nášho štátu používalo ako nejaká gramatická koncovka názvu druhého národa alebo názvu jeho územia. Buď sme alebo nie sme národ. Veď predsa národ rovnako ako človek to najcennejšie, čo má, je jeho meno. S ním sa spája všetko, pozitívne i negatívne. Ochrana nášho národného mena je našou najkategorickejšou povinnosťou!

6/ Vaša práca je záverom, otvoreným na ceste Slovenska do 21. storočia, čo je podľa Vás kľúčové poznanie  nášho dejinného vývoja, čo je to, s čím by sme mali najmä na tejto ceste pokračovať v situácii, ktorá skôr pripomína chaos a nevyrovnanosť Európy než, aby poskytovala malým národom jasnú orientáciu ?

Aj tieto dejiny svedčia o tom, že cesta Slovákov k úplnému národnému oslobodeniu bola cestou tŕnistou, často cestou cez slzavé údolie. Naši predkovia vytrpeli veľmi mnoho, mnohí prišli o zdravie, život, mnohí museli opustiť svoju vlasť, len aby potlačili karu slovenského osudu aspoň o trošičku dopredu. My sme povinní neustať v úsilí o to, aby ďalšia generácia, ktorá príde po nás, dostala našu domovinu ak už nie v lepšom stave, tak aspoň takú, akú sme ju od svojich otcov zdedili. V novom storočí číha na nás mnoho pokušení a vyrojilo sa mnoho falošných prorokov. Vstúpili sme do Európskej únie a NATO, aby sme lepšie dokázali zabezpečiť naše dedičstvo. Určite nie preto, aby niekto za nás rozhodoval, čo máme a čo nemáme robiť, s čím máme a s čím nemáme byť solidárni, resp. koho máme a koho nemáme pustiť na svoje územie. Som presvedčený, že takto by sme so sebou nemali nechať kývať. Sme predsa suverénny národ zodpovedný pred svojou minulosťou i pred budúcimi generáciami. Ak to zo strany nadnárodných organizácií bude takto pokračovať, nezostane nám nič iné, ako opäť využiť naše suverénne právo vyhlásiť národnú zvrchovanosť. Deň 17. júl by nemal byť pre nás len dátumom, ale aj inšpiráciou.

 

 

59 Responses

  1. Avatar Milan2 13. decembra 2015 / 23:27

    Dobre napísané.
    Ale odbočím – cez víkend som osobne navštívil maďarský parlament – sa dá kúpiť vstupenka a absolvovať prehliadku s výkladom…
    Okrem toho, že som na vlasné oči videl historickú uhorskú korunu, som sa tam o nej dozvedel, že (tá koruna, čo je tam vystavená) ,je tá koruna, ktorú dostal sv. Štefan od pápeža.
    História sa teda falšuje aj priamo na pôde maďarského parlamentu.

  2. Avatar Lukáč 15. decembra 2015 / 0:08

    Knihe „Slovenské dejiny“ od erudovaných slovenských /a proslovenských/ historikov som sa veľmi potešil, mám ju ako vianočný darček. Škoda, že editor zabudol dať na obálku aj obrázok Ľ. Štúra. Ako uvádzate v rozhovore v SNN p. Hrnko, žiaľ stále sa aj tu niektorí autori vyhýbajú pravdivému pomenovaniu faktov. napr. starí Slováci, resp. Česko-Slovensko. Vo svojom výpočte „Slovenských dejín“ ste asi zabudli uviesť aj projekt prof. Kučeru- vydať sériu vysokoškolských učebníc vo vydavateľstve LIC, zatiaľ vyšli 4 diely.
    Dúfam, že čo najviac Slovákov si najnovšiu knihu o slovenských dejinách nielen kúpi,
    ale aj prečíta a pochopí kto sme a ktorým smerom máme ísť.

  3. Anton Hrnko Anton Hrnko 15. decembra 2015 / 0:14

    Žiaľ, ten projekt ešte nie je hotový. Tak preto. Ináč – samozrejme – aj tam je už badateľný pokrok. Čo sa dotýka termínu starí Slováci, J. Lukačka zvolil iný variant – Sloveni, Slovenky, slovenský s tým, že v 14. storočí sa zmenil Sloven na Slovák, čo preňho predstavuje iba tvarovú, nie obsahovú zmenu. Isto, asi by bolo čudné, keby niekto nazval Boleslava Chrabrého Poľanom a nie Poliakom (zmena prebehla v rovnakom období), ale na Slovensku musíte ísť často cez Madagaskar, aby ste sa dostali do Viedne. Žiaľ, takí sme.

  4. Avatar yoss 16. decembra 2015 / 19:06

    termin „stari slovaci“ bol/je pomerne vystizny a naviac obchadza niektore nejasnosti okolo terminov sloveni/slovieni. lenze sa stal tercom vtipkovania na SMEckarni, Pod lampou a tiez radobyhistorikov z obrazkovych tyzdennikov typu Petra Gettinga. takze ho odpalili, odstrelili. asi kvoli tomu ho J. Lukacka radsej nepouzil. Vladimirovi Meciarovi sa stalo to iste, o jeho osude rozhodli nie je jeho kvality, alebo nekvality, ale bulvarni skrabalkovia a ti, ktori Slovensku nepraju uspech, vlastnu cestu. je podivuhodne, ako sa tymto zlomyselnikom dari na Slovenskej scene…

  5. Avatar pomocník 16. decembra 2015 / 20:57

    Správne by sa to malo volať jednoducho Slováci, nie starí Slováci. A to analogicky k tomu, ako takéto termíny používajú okolité národy.

  6. Avatar Lukáč 16. decembra 2015 / 23:04

    V knihe vydanej MS „Etnogenéza Slovákov“ /Marsina a kol/ je jasne a zrozumiteľne vysvetlený pojem „starí Slováci“, ako analogicky nazývajú svojich predkov okolité národy a ako to uvádza aj p. Hrnko. Lenže našinci si to neprečítajú, resp. si to neosvoja a hlavne sú ľahostajní sami k sebe, preto nám stále hrozí, že pri nejakej väčšej geopolitickej zmene zas prídeme o samostatnosť !
    Ešte k novým „Slovenským dejinám“- skutočne ste p. Hrnko dostali malý priestor /36 strán s obrázkami/ na hlbší rozbor svojej témy – obdobie po novembri 1989 až do súčasnosti.
    Ale kedže sú to len stručné jednodielne slovenské dejiny, asi sa nedalo dosiahnuť viac.
    Ak by ste sa ešte niekedy k tomu dostali, alebo niektorý iný proslovenský historik, myslím,
    že by bolo dobre spomenúť nielen politické strany a politikov účinkujúcich v tomto období,
    ale aj významné slovenské osobnosti kultúrneho a spoločenského života /domácich i zahraničných/, ktoré sa svojou publicistickou tvorbou a inými aktivitami /napr. aj besedami/ podieľali na obnove a rozširovaní slovenského povedomia a tým menili názory
    občanov Slovenska a budovali ich vôľu žiť v samostatnom štáte. Mám na mysli také osobnosti ako J.Ch.Korec, selezián Anton Hlinka, Imrich Kružliak, prof. Milan Ďurica,
    Fr. Vnuk, Roman Kaliský, Vladimír Mináč, Drahoslav Machala, Jerguš Ferko,prof.M.Kučera, A. Hrnko a ďal.
    a spol. organizácie- Matica slovenská, Štúrova spoločnosť SSI-Korene a ďal. Oni menili nálady spoločnosti a tým umožnili niektorým politickým stranám dostať sa k moci.
    Musíme si svojich hrdinov vážiť a pripomínať ich budúcim generáciam ak chceme ako
    národ prežiť.

  7. Avatar pomocník 17. decembra 2015 / 0:58

    Do vecne správneho textu o posledných desaťročiach by žiaľ bolo treba zapojiť (1) mnohé veci, ktoré sa ešte pred cca. 15 rokmi považovali a viacerí menej informovaní akademici ich omylom stále považujú za „konšpiračné“ teórie (o príčinách roka 1989, o príčinách toho čo sa deje dnes atď., a kto je za tým), (2) o českom nacionalizme (ktorý sa paradoxne stále prezentuje ako nacionalizmus slovenský, asi podľa chybnej úvahy, že väčší nacionalista je ten, kto sa chce oddeliť, a nie ten, kto toho druhého nechce pustiť na slobodu – hoci už čisto logicky je to predsa vždy presne naopak) .

    Ale zo známych svetových aj lokálnych slovenských dôvodov je každý, kto by toto urobil, odpísaný. Dôsledok je ten, že dejiny posledných desaťročí (myslím akékoľvek bežne považované za „seriózne“ a „akademické“) , čo vychádzajú, majú s realitou spoločné prakticky iba dátumy a nejaké (početné) nepodstatné s prepáčením sprostosti. Ale ja sa priznám, že sám by som asi napísal tie súčasné dejiny tiež pokrytecky, ak by som potreboval robiť kariéru (a to väčšina historikov a iných ľudí potrebuje). Rozdiely oproti obdobiu spred roku 1989 sú v tomto smere minimálne a stále sa ďalej zmenšujú. V Nemecku idú teraz cenzurovať internet (mazať a väzniť ľudí za príspevky v diskusiách), vo Veľkej Británii to už chceli dávnejšie (neviem, ako to dopadlo).

    A áno, ja viem pán Hrnko, vy ste ten text písali podľa vášho názoru úprimne atď. Neberte to osobne.

  8. Avatar milan2 17. decembra 2015 / 12:13

    namiesto vyrazu stari slovaci by som odporucal teda pouzival spojenie predkovia slovakov.takyto vyraz sa neda technicky spochybnovat.pretoze sme sa neviliahli z vajca ale kazdy mal svojich predkov rodokmen.tu by mali viacej pracovat genealogovia.sustreduju sa na rozne inostranne rody priselcov a na bezne rodt typu Novak ci Kovac kaslu. Oni uz davno mali elektronicky spracovat historicke matriky aby rodokmene mohli vupracovavat elektronicky.nuz zase humanisticke vzdelanie tak to trva tak dlho…..

  9. Avatar pomocník 17. decembra 2015 / 18:47

    Vtip je v tom, že to neboli predkovia Slovákov, ale Slováci. Veď o to práve ide. Predkovia Slovákov sú (v štandardnom ponímaní dejín) napr. Kelti alebo povedzme Praslovania.

  10. Avatar Miro 17. decembra 2015 / 18:51

    Niečo pre Tučných Boľševikov, ktorí zbožňujú túto “sociálnu” vládu, ktorá nám dáva “istoty” a “chráni” ľudí, ale vždy zabudne dodať, že IBA SVOJICH!!!

    Takto sa u nás “vytvárajú” pracovné miesta:
    http://www.cas.sk/clanok/339461/slovensko-vo-velkom-nakupuje-zbrane-najvacsi-tender-v-novodobej-historii-slovenska.html

    Tu je vysvetlenie od NÁŠHO výrobcu špičkových zbraní:
    http://tv.sme.sk/v/31159/zbrojar-kuracina-stat-moze-mat-nase-pistole-za-300-eur-keby-chcel.html

    Ďalší “inteligentný” a úplne nekoncepčný nákup, kde namiesto vyriešenia otázky stíhacieho letectva si zrejme rieši niekto vlastné kšefty:
    http://domov.sme.sk/c/7779200/kupime-devat-vrtulnikov-black-hawk-cena-je-vynikajuca-hovori-glvac.html

    PS: pán Hrnko, ospravedlňujem sa za túto “vsuvku”, ale je to aktuálne.

  11. Avatar Miro 17. decembra 2015 / 19:53

    Pan Pomocnik,
    ste nepochybnejsie podkutejsi, ako ja, ale nie je to trosku zlozitejsie?
    Ako urcime, z ktoreho stareho Slovaka vznikol Slovinec, ci Moravan (ktoreho tu podaktori spochybnuju)?

  12. Anton Hrnko Anton Hrnko 17. decembra 2015 / 20:05

    Myslím, že Pomocník má pravdu. Naším predkom bol aj nejaký trilobit v prvohorách, aj tá lady spred 250 000 rokov, ktorú genetici označili za pramatku všetkých homo sapiens. Otázka, na ktorú v tomto diskurze, chceme odpoveď, odkedy sme Slováci. V tejto zásadnej otázke neuspejeme odpovedať správne, keď budeme odlišovať termín Sloven od termínu Slovak vo vzťahu k obyvateľstvu na Slovensku. Aj Čechov v Českej kotline bola len nepatrná menšina, ale oni všetkých (Dulebov, Chorvátov, Zličanov, Srbov….) označuje všeobecným pojmom Staročesi. Avšak po vytvorení centralizovaného českého štátu už hovoria o Čechoch (rovnako to robia Poliaci). Nám treba odpovedať na otázku, kedy vznikol na našom území centralizovaný štát. Tu sa núkajú dve udalosti – vznik Nitrianskeho kniežatstva alebo zjednotenie slovenského priestoru Mojmírovým výbojom do Nitrianska, teda vznik VM. Prikláňam sa k vzniku VM, hoci z hľadiska ďalšieho vývinu dnešnej slovenskej nácie je závažnejší vznik NK. Pred zjednotením určite na území Slovenska (veľkého) existovali aj iné slovanské kmene; napr. v oblasti Neziderského jazera určite sídlili Dulebovia. Určite však na Morave a Slovensku rozhodujúcim činiteľom boli kmene Slovenov. A tí dali nielen meno nášmu národu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj ich meno sa použilo na všeobecné pomenovanie všetkých podobným jazykom hovoriacich kmeňov v Európe.

  13. Avatar pomocník 18. decembra 2015 / 1:59

    Používanie výrazu Sloveni je vyslovene nevhodné, pretože sa ním niekedy (a často) označuje aj zoskupenie Slováci+Slovinci+podunajskí Slovania (až na juh) alebo sa to používa ako synonymum všetkých Slovanov (a to som spomenul dve základné možnosti). To znamená, že ak niekto použije tento výraz vo vete bez jeho bližšieho vysvetlenia, je to ako keby v tej vete to slovo vôbec nebolo napísané, lebo nie je možné nijakým spôsobom zistiť, ktorý jeho význam sa presne myslí, a teda je to slovo fakticky bez významu. V podstate sa používanie tohto výrazu (opakujem: ak je použitý bez bližšieho vysvetlenia) vlastne rovná popieraniu existencie Slovákov, lebo ak niekto chce upresniť, že myslí Slovákov, tak to rovno napíše – buď rovno použije výraz Slováci alebo použije výraz Sloveni ale s vysvetlením, že myslí Slovákov (potom je ale otázka, načo robí takú okľuku). A to už ani nehovorím o tom, že pri preklade do cudzích jazykov sú z týchto Slovenov automaticky Slovinci (lebo to je tvarovo zhodné s dnešným označením Slovincov v mnohých jazykoch) a vysvetliť nejakému cudzincovi tieto nuansy, keď im očividne nerozumejú ani mnohí slovenskí národovci, je prakticky nemožné.

  14. Avatar pomocník 18. decembra 2015 / 4:09

    A pán Miro, neodpustím si poznámku, očividne sa vám zvolebnieva, tak sa rozhodli tu trochu odveci očierniť politického protivníka. Ale nebolo by lepšie počkať do januára/februára?

  15. Avatar pomocník 18. decembra 2015 / 4:10

    A pán Miro, neodpustím si poznámku, očividne sa vám zvolebnieva, tak ste sa rozhodli tu trochu odveci očierniť politického protivníka. Ale nebolo by lepšie počkať do januára/februára?

  16. Avatar Miro 19. decembra 2015 / 20:27

    Pan Pomocnik,
    bolo pre niekoho ineho, pre toho, kto prikyvuje na akykolvek nezmysel tejto vlady/strany.
    Aktualne to je teraz, nie v januari a a by bol pri moci isty pan Lipsic, ktory taktiez presadzoval konkurenciu, poukazal by som aj na neho.

    Ak ste spokojny s tym, ze si za vlastne dane dotujeme konkurenciu a peniaze nam aj nadalej unikaju do zahranicia, nic vam nebrani v tom, aby ste zahlasovali. Tentoraz za „ochranu“ 🙂
    Ide zrejme o ochranu dochodcov:
    http://www.socpoist.sk/aktuality-ako-sa-zvysia-dochodky-v-roku-2016–o-zvysenie-netreba-ziadat/48411s60723c

  17. Avatar Miro 19. decembra 2015 / 20:28

    …bolo to…
    …ak by…

  18. Avatar Milanxyz 20. decembra 2015 / 10:23

    Napriek tomu, že nepoznám autorov, ani názvy jednotlivých statí novovydanej knihy slovenských dejín, v podstate sa prikláňam k názoru pána Pomocníka, že kedže kniha je poplatná politickej korektnosti, budú v nej v otázke pravdivých slovenských dejín veľké medzery.
    Čiže vydávanie takýchto účelových kníh je ako mlátenie prázdnej slamy, a bude pokračovať až kým si nevyjasníme základnú otázku nášho bytia, a našich dejín, a to, kto vlastne sme.
    Pán Hrnko hovorí, že treba sa nám pozrieť na čas, kedy na našom území vznikol prvý centralizovaný štát a opomenúc Samove kráľovstvo, odporúča vznik „VM“. Napriek tomu, že si je vedomý, že názov „Veľká Morava“ nie je nikde v dobových záznamoch podchytený, že je to iba obyčajná česká konvencia.
    V inej (staršej) debate to p.Hrnko vysvetlil takto:
    “Všetko v historickej vede (a vôbec vo vede ako takej) je konvencia. Konvencia je názov Veľká Morava, konvencia je používanie termínu starý Slovák, konvencia je používanie termínu sťahovanie národov….”
    Konvencia = dohoda, formalita, ustalený spôsob.
    Trochu povyše ale p.Hrnko upresňuje: „Určite však na Morave a Slovensku rozhodujúcim činiteľom boli kmene Slovenov. A tí dali nielen meno nášmu národu,….“
    A tu sme doma! Sme potomkovia Slovenov a Sloveniek, s neskorším premenovaním Slovenov na Slovákov. Tak prečo sa tu pidlíkame s nejakými „starými Slovákmi“?
    Názov „starí Slováci“ sa môže vzťahovať nanajvyš na Slovenov/Slovákov len na obdobie po ich premenovaní zo Slovenov, presnejšie len na mužské pokolenie. Ale zahodením mena Sloven sa našej najstaršej histórie včítane „centralizovaného štátu“ (ríše) Slovenov, konvenčne zvanom Veľka Morava, vzdávame v prospech Čechov, Maďarov a iných.
    Prekvapuje, že p.Hrnko, ktorý tak dôsledne dbá na písanie Česko-Slovenska (lebo to tak máme v rodnom liste), je v prípade Slovenov, na slovenského historika a podpredsedu najstaršej národnej strany, nepochopiteľne nedbanlivý.
    Namietky p. Pomocníka proti Slovenom nie sú neprekonateľné.

  19. Avatar Milan2 20. decembra 2015 / 15:56

    Ja som to tu už dávnejšie písal, ale znovu to tu zopakujem:
    Sloveni boli zrejme veľmi ľudnatý a silný slovanský kmeň, ktorý sa spoza Karpát z priestoru cca Katowice – Krakov) sa presunul na teplejší juh – a to po odchode Longobardov z Karpatskej kotliny (Longobardami obývaný priestor južnej Moravy, západného Slovenska a rímskej provincie Panónia…). Tieto oblasti kmeň Slovenov obsadil – pričom obchádzajúc hradbu Álp pod Viedňou prešiel predvoj Slovenov až do Korutánska a zastavil sa až na vodnom rozmedzí nad Južným Tirolskom, kde ich zastavili Bavori.
    Ale po vpáde Avarov sa toto rozsiahle územné teritórium Slovenov klinom kočovníkov veľmi skoro rozdelilo – vzniklo tak tvarom osídlenia niečo, ako presýpacie hodiny. Obe časti Slovenov sa samozrejme označovali pôvodným označením Sloveni.Sú teda dve skupiny Slovenov – južní a severní.
    Naše označovanie Sloven na Slovák v 14. storočí zmenili pre ostatnú Európu (podľa mojich informácií) cez ich listiny Česi (viď aj podobné označenia Slezák, Bavorák, Rakušák, Moravák, Slovák, Polák….).
    Moravania sú podľa mňa taktiež potomkovia Slovenov – ale česká politika sa celkom úspešne snaží túto skutočnosť nahradiť tým, že sa pokúšajú Moravanov vydávať za akési oddelené etnikum (Moravanov) – ktoré si vraj podmanila Slovenov (Pribinove územie)- čiže územia na východ od Malých a Bielych Karpát.Keďže ale Sloveni pri prenikaní na juh prenikali cez Horno a Dolnomoravský úval, je toto tvrdenie ľahko spochybniteľné a falošné, nehľadiac na to, že pôvodný rod Mojmírovcov by som na základe posledných nálezov, ale aj logiky hľadal niekde na sever od Bratislavy (hradisko Neštich…. a podobne)
    Slovom Sloveni a Slovenky sa teda môžeme podľa mňa kľudne označovať a odmietať doma – slovo Slovák – pretože nám bolo vnútené.Osobne sa preto pokladám za Slovena.
    Podobne ako Maďari sa neoznačujú doma ako Ungar, ale ako Magyar.
    Z uvedeného hľadiska mám teda za svojich predkov Slovenov a vidím tu neprerušenú kontinuitu od Samovej ríše, cez Mojmírovskú Moravu, Nitrianske kniežatstvo , až po Horné Uhorsko, resp. Ostrihomskú diecézu k dnešnej Slovenskej republike. A je mi jedno, čo si hovorí mainsteam – pretože tu prevažujú nevzdelaní novinári, ktorí píšu to, čo je im predpísané. Ak by nepísali, prišli by o miesto.
    Samozrejme, medzi Slovenmi v Slovinsku a Slovenmi na Slovensku dnes nie je rovnítko -nie sú to tí istí – je tu rozdiel v reči, aj keď Slovinci svoj jazyk najnovšie priraďujú skôr k západoslovanskej jazykovej skupine.Keďže už nie sú pod vplyvom Belehradu, pod tlakom politiky Srbska, či Juhoslávie, snáď sami seba zaradia správne.

  20. Anton Hrnko Anton Hrnko 20. decembra 2015 / 23:23

    Myslím, že táto problematika bola už na mojom blogu prebraná zo všetkých strán. Nemienim sa k nej opäť vracať. Je to zbytočné. Len dva závery, ktoré sú nemenné: 1. Termín Sloven je nepoužiteľný najmä z dôvodov, že nie je bez ďalšieho vysvetľovania (a teda mätenia) preložiteľný do iných jazykov vo význame, ako by sme ho chceli chápať my. Sloven je prosto Slovinec. Neraz sa mi stalo, že úradník/recepčný, ktorý si zobral môj pas s nápisom Slovenská republika, ma bez ďalšieho zapísal ako Slovinca. 2. Termín starí Slováci je myslím absolútne nekonfúzny. Hovorí o väzbe na dnešných Slovákov a zároveň sa dá daň vtesnať skutočnosť, že dnešní Slováci sú len zlomok pôvodného slovenského obyvateľstva, obývajúceho značne väčší priestor ako dnes. No a na záver, Samova ríša nebola štátom. Bola kmeňovým zväzom, do ktorého patrili mnohé slovanské kmene, dnes osobité národy: Slovinci, Slováci, Česi, lužickí Srbi a mnohí ďalší, možno dnes už aj po mene neznámi Slovania. Môžeme ju chápať ako začiatok štátotvorného procesu medzi západnými Slovanmi, ale určite nie ako štát niektorého dnešného slovanského národa! Viera a presvedčenie na tom nič nezmení. Fakty sú dosť jednoznačné.

  21. Avatar Milan2 21. decembra 2015 / 10:40

    Áno, potvrdzujem, že aj mne sa stalo, že mi na firemnej akcií, ktorá sa konala v Nemecku mi v dobrej viere priradili slovinskú vlajku….
    Pre nás je dôležité ale to, čo si sami myslíme doma. To čo si myslia v zahraničí nie je také podstatné – je to síce dôležité, ale až druhoradé. Nevidím tiež dôvod, aby v stručných a skrátených dejinách Sovenska pre cudzincov – čo sa zverejňujú napríklad v turistických bedekeroch aby sa to nespomenulo. Je to nakoniec zaujímavý príbeh – to dnes turistov zaujíma.Oni si zapamätajú príbehy. Dejiny Slovenska sú zaujímavý príbeh zvlášť s tou zmenou písmena e na a. Prečo to teda nespomnať.
    Nakoniec, v doterajšom historickom chaose – spôsobenom národnými záujmami a súvisiacimi falšovaniami histórie to vnesie zrazu logiku do priestoru strednej Európy a aj Európe vysvetlí náš vzťah k Slovinsku – toto ľudia aj chcú! Dnes sa k tomu neviem prečo mlčí.
    Ešte doplním pre úplnosť, že Slovenov v priestore dnešného Dolného Rakúska nahradili po 9. storočí kolonisti z Bavorska (preto dolnorakúske nárečia a aj bratislavský dialekt nemčiny de facto patria pod bavorské nárečia).

  22. Avatar yoss 21. decembra 2015 / 11:49

    nazov „stari slovaci“ ma tiez problemy spocinavajuci v tom, ze „slov-ak“ je povodne jazykovy kalk, ako pise Milan2, ktory vznikol niekde v ceskom alebo moravskom prostredi, otazne kedy, pricom otazka kedy je zaroven datumom, odkedy existuju slovaci. dalsi problem je v tom, ze nase mamy, sestry, manzelky, stare mamy su „slovenky“ a teda ich povod je logicky davnejsi ako nas „slovakov“, ci uz starych, alebo mladych. nasi najpriamejsi predkovia sa nepochybne volaju, sloveni/slovieni, netreba sa od nich tak intenzivne separovat, lebo vznikaju logicke nezmysly. ja by som navrhoval paralelne pouzivanie oboch nazvov (v zavislosti na kontexte), ich podrobnejsie vysvetlenie pospolitemu ludu – slovakom a slovenkam, by malo byt urobene na zakladnej skole, lebo vacsina z nas laikov z toho ma hokej. ide o to, aby sa na tom dohodli autority z oblasti historie a jazykovedy, dovtedy si kazdy bude pretlacat svoju verziu…

  23. Avatar Milan2 21. decembra 2015 / 14:05

    Zmienka Anonyma – ktorý vo svojej propagandistickej knihe Gesta Ungarorum, či ako sa to správne píše… napísal veľmi dôležitú vetu – že túto kroniku píše preto, že igrici vo svojich piesňach Uhrov (Maďarov) tupia.
    Z uvedeného vyplýva, že u Slovenov (Slovákov) bolo ich národné povedomie – piesne igricov boli len vrcholom ľadovca .
    Anonymus mal čo robiť = musel vymýšľať hrdinské činy Uhrov, aby tam niečo mohol napísať.
    Je skutočnosťou, že bežný človek má vo veci Slovák, Sloven, starý Slovák, starý Sloven, Slovinec úplný hokej . Historikom je to žiaľ akoby jedno.

  24. Avatar pomocník 21. decembra 2015 / 16:15

    To ste tomu dali s tým Bavorskom. Bavorské dialekty je názov všetkých nemeckých dialektov v Bavorsku a Rakúsku, takže z toho, že niekto hovorím bavorským dialektom nevyplýva, že je z Bavorska.

  25. Avatar Milanxyz 22. decembra 2015 / 12:14

    Áno, pán Hrnko,
    túto problematiku ste na tomto blogu miešali a miešali, ale nič ste nenamiešali, a ani nikde ste sa nedostali. A ani sa nedostanete, kým nepochopíte, že náväznosť Slovákov na Slovenov nemožno odbyť tvrdením, že je ťažko vysvetliteľná. Pre historika s PhD by nemal byť problém vysvetliť korene svojho národa bez mätenia. Motáte sa v „starých“ Slovákoch a ešte viac sa motať budete, keď sa budete pokúšať vysvetliť, že ako je to možné, že máme Slovensky a nie „Slovačky“, slovenčinu a nie „slovakčinu“, Slovensko a nie „Slovacko“ (aj to bolo na Morave, kým to Česi nezadrhli). Vy sa nemusíte trápiť nad tým, ako si Slovenov iní preložia, to bude ich starosť. Tvrdiť, že Sloven „je prosto“ Slovinec je taká istá sprostosť, ako tvrdenie, že Uhor = Maďar.
    Vy sám z toho vlastného miešania máte poriadný galimatiáš, ako ste to v minulosti dosvedčili nasledovným:
    „O pôvode predkov Slovákov na našom území …… existujú dve hypotézy – autochtónna a migračná.“ (Hypotéza = neoverený predpoklad.) „Podľa prvej z nich Slováci sú autochtónne (pôvodné) obyvateľstvo na našom území, ktoré sa v predhistorickej dobe sformovalo v priestore medzi Karpatmi a Dunajom a odvtedy ho trvalo obýva. Do slavistiky, vede o Slovanoch ju v 19. storočí uviedol Slovák P. J. Šafárik, ale predtým už existovala v kronike ruského mnícha Nestora z 12. storočia.“
    Ale, pokračujete: „V súčasnosti ju väčšina historikov odmieta a prikláňa sa k migračnej hypotéze, ktorá hovorí, že predkovia Slovákov prišli do oblasti Karpát a stredného Dunaja na konci 5. storočia v rámci tzv. sťahovania národov.“
    Teda napriek tomu, že neexistujú žiadne (alebo len veľmi hmliste) dôkazy akéhosi sťahovania národov, väčšina slovenských historikov, odchovancov českej historickej školy hypotézu o autochtónnosti Slovenov/Slovákov odmieta, ignorujúc fakt, že hypotéza sťahovania národov ochudobňuje Slovenov/Slovákov o niekoľko tisícročnú históriu.
    Pán Hrnko,
    podľa môjho názoru, keď slovenský historik (naviac podpredseda najstaršej slovenskej národnej strany) podporuje z dvoch rovnako nepotvrdených hypotéz o počiatkoch svojho národa tú, ktorá je pre národ nevýhodná, to sa nedá nazvať ináč, ako sabotáž slovenských dejín.

  26. Avatar Milan2 22. decembra 2015 / 23:06

    Mňa by tu zaujímal skôr názor jazykovedcov na označenie Slovák/Slovenka.
    Ako oni vysvetlujú tento anachronizmus – na to existuje v slovenských pravidlách špeciálna výnimka? Existuje aj iný – podobný výraz príslušníka národa s dvoma označeniami – odlišným pre ženu? Keď zoberiem adekvátne české označenia : Bavorák-Bavorka, Slezák – Slezanka, Moravák – Moravanka, Rakušák- Rakušanka, Štajerák – Štajeranka – tak nikde inde sa samohláska nemení – len u nás.
    Ja si myslím, že skôr by tento anachronizmus mali dať do poriadku odborníci na slovenský jazyk, nie historici.
    Ak by ale njazykovedci navrhli zjednotiť označovania podľa prevzatého českého označenia Slovák (čo je ale zrejme tiež už iba následná česká skratka od pôvodného- staršieho a korektnejšieho označenia Slovenák/Slovenka – tak to zrejme muselo pôvodne znieť, aby to odpovedalo iným označeniam národov v okolí Čiech, aj to si neskôr zrejme skrátili na novú skráteninu – Slovák), budeme mať možno nakoniec Slováčky a žiť budeme v Slovackej republike.
    Osobne ale neviem, prečo by som sa mal označovať zahraničným pomenovaním a nie pôvodným domácim. Slovo Slovák je čechizmus navyše skráteninou.
    Pozdravujem korektne pri tejto príležitosti všetkých Slovenákov (Slovenov, Slovákov). To, ako sa dnes označuje mužský príslušník národa je podľa mňa chaos nad chaos, ale je to aj nedôstojné.
    Milan xyz správne píše, že nás nemusí zaujímať, ako sa s tým vysporiada zahraničie.
    Naopak, zahraničiu tým veľmi pomôžeme odstrániť doterajší chaos v pochopení dejov s strednej Európe. Slovincom podľa mňa aj dlžíme podanie ruky v podpore prideleniu ich jazyka k západoslovanským jazykom. Čo nie je v tomto prípade politika, ale iba reálny pohľad na históriu.
    Tým nechcem povedať, že slovinský (slovenský podľa nich) jazyk nevstrebal do seba mnoho z južnoslovanských jazykov, čo dnes ako perina dôkladne skrýva pôvodný pôvod tohoto jazyka.

  27. Anton Hrnko Anton Hrnko 22. decembra 2015 / 23:33

    Milan z konca abecedy, resp. pán Hromník, aby som bol presný. S vami diskutovať nemá zmysel, pretože vy zámerne zavádzate a prekrúcate fakty. Vás nezaujíma, čo človek píše a prečo to tak píše, ale len vaša fabulácia o predmete (keďže máte patričné vzdelanie, aby ste vedeli odlíšiť, čo je a čo nie je možné, som presvedčený, že to robíte zámerne. Tí, čo mali tú česť sa s vami dostať do krížku, veľmi dobre vedia prečo to robíte.

    Milan 2,
    v 14. storočí zanikala v západoslovanských jazykoch neproduktívna koncovka – enin, -ene a bola nahradená koncovkami -an/ani a -iak/ák(iaci/áci). Došlo aj k významovému rozlíšeniu Moravan/ Moravák, Pražan/Pražák, Rakúšan /Rakúšak… S češtinou to súvisí rovnako ako so slovenčinou alebo poľštinou. Teda termín Slovák nie je českého pôvodu! To, že došlo k tomu, že Slovenin sa zmenilo na Slovan a Slovák, súviselo s tým, že bolo treba pojmovo odlíšiť všeobecné pomenovanie veľkej skupiny podobnými jazykmi hovoriacich národov od konkrétneho národa (teda Slovan od Slovák), lebo Slovenin znamenalo dovtedy oboje. Podobne v určitom momente muselo v slovenčine dôjsť k tomu, že slovo Uhor (Maďar, Obyvateľ Uhorska) sa muselo oddeliť od etnického Uhra(Maďara) a slovenčina prestala používať termín Uhor na Maďara a požičala si z maďarčiny slovo Maďar. Ale ešte raz, nemienim sa tým znova zaoberať. Kto si to chce zopakovať, nech si vyhľadá články o tom na tomto blogu.
    A to, že zmena nebola dokonalá, že nevzniklo v slovenčine aj feminínum (Slováčka, Slovácko) je tá zvláštnosť, ktorá napr. odlišuje češtinu od slovenčiny. V češtine napr. došlo k úplnej zmene hlásky g na h(k). V pôvodne českých slovách sa g nevyskytuje. V slovenčine táto zmena prebehla iba čiastočne. Napr. máme gonba – huba (čes. houba), ale guľa – guľa (čes. koule).

  28. Avatar Milan2 22. decembra 2015 / 23:59

    Pán Hrnko, prosím ale prosím vysvetlite čitateľom ešte koncovky určené ženskej časti národa, ktoré ste hore neviem prečo nespomenul, pritom kvôli úplnosti a korektnosti by ste mali uviesť vždy príslušné páry slov (muž/žena).
    A tu to nesedí tak jednoducho , ako to hore odbývate:

    Takže pred 14. storočím sa hovorilo:
    Slovenin – Sloveninka?
    Slovenan – Slovenanka?
    Sloveniak – Slovenianka?
    Slovenák – Slovenáčka?
    Slovák – Slovenka?

    Ako sa pred 14. storočím hovorilo ženskej príslušníčke?

    Pri vyslovovaní párov hore mi to akosi neprirodzene vrže….
    V tej dobe to ale muselo byť v hovorovej reči jednotné, prirodzené ,krátke a ľahko vysloviteľné.

  29. Avatar pomocník 23. decembra 2015 / 0:02

    Motiváciou pre zmenu Sloven(in) na Slovák nebola potreba odlíšenia (aj keď by sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať), pretože aj slovo Slovák ešte v 18. storočí znamenalo aj Slovan (pozri heslo Slovák v Historickom slovníku slovenského jazyka s citátom napr. powzbuzenjm proti Řekum, Slowákú pri Černém mori bydljcých, kterj ohnem, mečem kraginám reckým mnoho sskodili sh 1786). Takže tá zmena bol proste len náhodný vývoj formálnej stránky jazyka a s vecným významom toho slova to veľa spoločné nemalo.

  30. Anton Hrnko Anton Hrnko 23. decembra 2015 / 0:19

    Milan2,
    bolo to presne tak, ako je to aj dnes v ruštine: kesťanin – kresťanka, graždanin – graždanka.

    Pomocník,
    v jazyku náhodné veci nevznikajú. Ja som presvedčený, že to rozlišovací význam malo už od rozčlenenia (napr. Pražan – Pražák sú dva rozdielne pojmy s rozdielnym významom od začiatku. Aj tam bolo na začiatku len Pražanin. Ďalšie používanie už záviselo od konkrétneho používateľa). Ale môžem sa mýliť. Pripúšťam.

  31. Avatar Milan2 23. decembra 2015 / 23:47

    Nepresvedčili ste ma,
    môj názor je ten, že pejoratívnu koncovku ák okolitým národom zrejme dali husiti – bojujúci proti všetkým katolíkom vôkol, takže všetkým ako nepriateľom pridali pejoratívne koncovky. Vlastne všetky okolité (katolícke) národy, boli takto pooznačované – iné národy pozoruhodne už nie. Je to veľmi zaujímavá náhoda, že časovo zmena koncovky koliduje s Husitmi, čiže s 14. storočím…..a týka sa len a len susediacich etník.
    Keby pejoratívna koncovka ák bola len výsledkom bežného vývoja, ako sa nám to snažia nahovoriť, tak by Česi napríklad obyvateľom Haliča dnes nehovorili Haličan, ale Haličák.
    O tom, že koncovka ák je pejoratívna, svedčí aj zmena označovania Rusov po roku 1968 – Rus sa v pospolitom českom prostredí vtedy zo dňa na deň zmenil na Rusák, Rusáci.
    To, že koncovka ák bola do slovenskej spoločnosti implementovaná skôr zvonku, ako znútra svedčí aj to, že my obyvateľov Rakúska nazývane Rakúšania, ale Česi Rakušáci.Slovo Rakušák v slovenčine síce existuje, ale ozaj len len okrajovo – v bežnom živote sa používa Rakúšan – podľa slovenskej výslovnosti (rytmický zákon) by sa totiž muselo hovoriť Rakúšak, ale hovorí sa podľa českej výslovnosti Rakušák. Ľudia vnímajú v oboch prípadoch nelogičnosť a nepoužívajú preto podvedome tieto označenia.
    Moravania sa tiež dôrazne ohradzujú (ak ich tak označíte) voči označovaniu Moravák – vás ihneď opravia, že oni sú Moravania.
    Pridám ešte ako príklad disharmónie – obyvateľov Sliezka. Keby bol v slovenčine vývoj prirodzený, označovali by sme muža ako Slezáka, ale my mu hovoríme Slezan, Slezania. Samé výnimky. Aj keď by sme ich mali správne (na základe pararely s Poliakom) skôr označovať ako Sleziak Podobne označenie vlaku – označuje sa Spišan a nie Spišiak…a vedľa mien Oravák máme aj veľmi rozšírené meno Oravec….ktoré je korektnejšie označenie.
    Skrátka koncovka ák je skôr hantýrkou kočišov, nie je do slovenčiny implemenovaná dôsledne – nezapadla tu – možno nasilu a ak tak cca na polovicu, sú tu samé výnimky – zdá sa teda, že tých 600 rokov nestačilo, aby si to jazyk sám upravil. Pokiaľ sa naďalej budeme označovať sami seba ako Slovák, tak sa tento stav zablokuje navždy.
    NIe je to podľa mňa s koncovkou ák tak, ako sa nám to historikmi vysvetľuje – my to tu ale určite nevyriešime, mali by sa k tomu vyjadriť skôr politicky jazykovedci.
    Pretože apolitickí jazykovedci, pretože už sme zažili aj politické tlaky na úpravy pravidiel slovenského pravopisu – viď boj Matice Slovenskej proti z Hradčian iniciovaným zmenám slovenského pravopisu z 30 rokov…

  32. Anton Hrnko Anton Hrnko 24. decembra 2015 / 0:14

    Milan,
    to je taká ľudová etymológia. Slovo Slovák v podobe Slovačko (teda nie Slovenko) sa prvýkrát objavilo v listine z Bratislavy – nebudem to teraz hľadať – okolo roku 1380. Vtedy ešte o husitoch ani nesnívali. Uznáte, že BA v danej dobe asi žiadni Česi neboli, aby presadzovali do listín svoje pejoratívne prístupy. To by potom aj Poliak bolo pejoratívne, rovnako ako Slezák, Hanák atď.A používanie slov je vždy individuálne. Ja som napr. celý život Budatínec, ale spisovne to je Budatínčan; rovnako správne je Nitran, ale koľko ľudí hovorí Nitrančan? Alebo prečo sa hovorí na Slovensku, a nie v Slovensku. No preto, lebo najpoužívanejším termínom na označenie nášho územia bolo Horná zem, Horniaky. Ľudia chodili na Horniaky, boli na Horniakoch a to sa prenieslo aj na Slovensko, na Slovensku, nie do Slovenska, nie v Slovensku. Je to jednoducho konvencia, ktorá sa zaužívala.

  33. Avatar yoss 24. decembra 2015 / 11:06

    myslim ze argumenty Milana2 su silne a potvrdi ich kazdy, kto sa nejaky cas pohyboval v ceskom prostredi. koncovka -ak je v tomto prostredi pejorativna, xenovymedzujuca, spojitost s husitmi je sugestivna a celkom vierohodna. co sa tyka spominanej bratislavskej listiny, jazyk dokumentu je vzdy jazykom pisara, pisarom mohol byt juzny slovan/sloven – ak nie je viac takych listin, nie je to dokaz. co sa tyka „horniakov“, moji stari rodicia boli echtovni zahoraci a pre nich oznacenie „horniaky/horňáky“ znamenalo oblast okolo Ziliny, vratane Oravy a Kysuc. co je zaujimave, tiez to malo xeno/pejorativny nadych, nakolko zahoracka mentalita je taka, ze v tom (prvorepublikovom) case mali potrebu vymedzovat sa voci ostatnym zemepisnym oblastiam Moravy, Slovenska, Rakuska. chapanie spolunalezitosti k Slovensku bolo v tom case velmi slabe…

    nic sa neda robit, najlogickejsie sa javi to, ze stari slovaci su vlastne sloveni/slovieni…

  34. Anton Hrnko Anton Hrnko 24. decembra 2015 / 11:58

    Yoss,
    myslím, že robíte jednu zásadnú chybu. Prenášate situáciu z jedného konkrétneho prostredia a z jednej konkrétnej doby do iného prostredia a inej doby. To, aké konotácie majú slová s koncovkou -ák v pražskom prostredí dnes, nám nemôže nič hovoriť o tom, aké konotácie mala rovnaká koncovka pred 500 rokmi v slovenskom prostredí. Slová ako Hanák, Slezák, Slovák, Poliak nemajú v slovenčine ani nádych pejoratívnosti. Jednoducho bolo treba rozlíšiť dve entity dovtedy označované jedným slovom a rozlišovacím znakom sa stala koncovka. Žiadne české sprisahanie by som v tom nevidel. Rovnako ako nenávistné útoky Komenského na Slovákov nemali nič spoločné s ich etnicitou, ale s tým, že boli vtedy prevážne evanjelici a pre radikálneho utrakvistu (kalvína) to bolo horšie, ako keby boli priamo Satanovými pobočníkmi.

    PS. To s tými Horniakmi na Záhorí poznám z vlastnej autopsie. V podstate to vyplývalo z názoru bohatých sedliakov na sezónnych robotníkov, ktorí boli chudobní a podľa ich názoru veľa pili. Mysleli si, že všetci Horniaci sú takí. Ale takýchto „kolektívnych“ názorov na Slovensku je milión a nemajú nič spoločné so skutočnosťou.

  35. Avatar Milan2 25. decembra 2015 / 0:27

    Odpoviem ešte na reakcie:
    určite to tu nevyriešime – ale Moraváci ukazujú smer – aktívne odmietajú príponu ak (Moravák).
    Oni ju vehementne odmietajú, ale my ju prijímame bez protestov. Dôvodov na zjednotenie slovenského označovania žien a mužov je pritom viacero. V iných jazykoch je to pravidelné (Deutsch/Deutschin….).
    Jazykovedci ale bez politickej objednávky nikdy nebudú iniciatívne konať – pretože majú (správny) pocit, že zmenou dnešného stavu by sa nabúrali do politiky, na čo im nik nedal mandát a niekto by náhodou mohol následne stratiť miesto.
    Keďže slovo Slovák dnes musia politicky tolerovať, jazykovedne sa do tohoto problému cielene vyhýbali a aj pre toto jediné slovo musia dnes tolerovať množstvo nepravideľností a nelogičností (viď. príklad Slezan/ Slezák/ Sleziak// Poliak….. ).
    Iste nájdete aj iné, ktoré som hore neuvádzal.
    Keďže problém je iba náš vnútorný – teda slovenský, pocitový, navonok – napríklad v angličtine by ostali naše pôvodné označenia bezo zmeny – cudzinec nemá šancu poznať naše vnútorné problémy s koncovkou ák.
    Nové označenie Sloven by sa teda zrejme používalo iba do vnútra štátu – s malým presahom na Moravu a do Čiech.
    Keďže slovo Sloven nekoliduje ani v slovenskom, ani v českom jazyku so slovom Slovinec, nerobil by tento výraz problém ani tam.
    Môže sa ale stať, že politikov naši jazykovedci predbehnú a slovo Sloven pridelia Slovincom, čím sa problém úplne zabetónuje…
    V zahraničí by sme potom mali podobnú situáciu, ako Maďari – ktorým na medzinárodných stretnutiach dtrónia na stoloch tabuľky s názvom Hongrie.
    Nám by teda naďalej ostala anglická tabuľka Slovakia.

  36. Avatar Tučko Bombička 25. decembra 2015 / 11:17

    Nechcel som sa do tejto „plodnej“ diskusie zapájať, ale spravím výnimku. Za prvé: ja (a ani drvivá väčšina slovenskej populácie) sa teda nemienim zo Slováka premenovávať na nikoho iného, ani na Slovena, ani na Slovenina, ani na nič podobné. A ľudia, ktorí s podobnými sprostosťami chodia na verejnosť, by mali robiť radšej niečo užitočnejšie. To za prvé.

    Za druhé: už konečne prestaňte oblbovať ľudí akýmisi „Moravákmi“, „Moravanmi“ alebo čímkoľvek podobným. Ešte aj tých pár moravských iniciatív (snáď z výnimkou jedinej), ktoré tam v posledných rokoch fungovali, sa rozsypalo. Verejný diskurz na túto tému tam neexistuje absolútne žiadny, tak tu už konečne prestaňte vytvárať virtuálnu realitu existencie niečoho, čo neexistuje!

    Vyjadril som sa dostatočne zrozumiteľne?

  37. Avatar Milan 2 27. decembra 2015 / 2:40

    Pán Bombička, som si teraz spomenul na ten vtip o tom školníkovi….

    nemám už ale k tejto téme viac čo povedať – len doplním, čo som zabudol :
    Keď sa spisovne hovorí Poliak, zrejme by analogicky sa zo Slováka stať Sloviak….alebo z Poliaka Polák.
    Podobne keď sa hovorí Spišiak, tak by sa podobne malo hovoriť Šarišiak (Spiš, Šariš sú takmer totožné slová).
    Chápem preto cudzincov, ktorí sa učia po slovensky, že konštatujú, že je to veľmi ťažký jazyk –
    ku každému regionu sa musia sluchovo naučiť v slovenčine zaužívanú koncovku mužského príslušníka.
    Keďže tu neexistujú žiadne pevné pravidlá, ako v iných jazykoch (Slowak/Slowakin) – analógie nefungujú – tak to majú zrejme ozaj ťažké.

  38. Avatar Tučko Bombička 27. decembra 2015 / 9:23

    Doplním teda aj ja, čo som zabudol: p. Milan2, máte 2 možnosti. Buď budete neproduktívne mrhať časom nezmyselnými nápadmi na „poslovenčenie“ Slovákov, v takom prípade Vám viem garantovať (opäť) 2 veci. Budete neúspešní a zosmiešnite sa. Alebo skúsite svoje osvetové úsilie presmerovať na niečo zmysluplnejšie.

    A keďže ja som človek od povahy veľkorysý, tak Vám hneď aj poradím. Čo tak keby ste zamerali svoju osvetovú činnosť (namiesto ľapotania o Slovenoch na súčasnom Slovensku) k tomu, aby ste vysvetlili Slovákom ono staré známe:

    …keď vyslovíš Slovák, ozve sa ti Slovan…

    nie však v zmysle akýchsi nevedomých všeobecných nedefinovaných Slovanov, ale v zmysle tých, ktorí boli „…medzi Slovanmi prví!“

    Bude to mať šancu na úspech, nezosmiešnite sa, a predovšetkým – bude to mať zmysel.

  39. Avatar yoss 27. decembra 2015 / 10:07

    Tucko, ale ved povedat nazor si hadam este mozme :o)

    pravdou je, ze dnesne pronarorodne sily nie su ani zdaleka v pozicii, aby si mohli dovolit premenovavat slovakov na slovenov a to z dovodu, ze vsetky media (printove aj elektronicke) so vseobecnejsim dosahom, su v rukach kozmopolitov, globalistov, oligarchov, ci uz domacich, alebo zahranicnych. cokolvek, co buducnosti bude chciet niekto podniknut na tomto poli bude musiet zacat tym, ze sa ukonci totalna medialna nadvlada tychto klamarskych a zlodejskych struktur…

    co sa tyka situacie na Morave, tam to stale bubla pod pokrievkou, avsak do medii sa nic z toho nedostane. dovody su nielen narodnostno emancipacne, ale aj ekonomicke, nakolko vsetko co sa na Morave vyprodukuje sa potom prerozdeluje v Prahe podla kluca, ktory je nevyhodny pre Moravu. dalej, Brno je v podobne jedinecnej polohe ako Bratislava, potrebovali by sa infrastrukturne zacat rozvijat juznym smerom, ale Praha nepotrebuje silnu moravsku metropolu, takze na to nie su peniaze – hovori Praha. Slezania su tiez nespokojni, su tam problemy socialne aj narodnostne, uz dlhsiu dobu vysielaju dymove signaly smerom k Berlinu. da sa predpokladat, ze ked sa situacia v EU zmeni smerom k nastupu reakcnych pravicovych vlad, pripadne ak dojde k rozpadu EU, tak tieto procesy budu akcelerovat – na Morave, ako aj na Juhu Slovenska a mozno aj na Vychode…

  40. Avatar Tučko Bombička 27. decembra 2015 / 11:20

    Yoss,

    my predsa nie sme biedni Novozélanďania, ktorí si potrebujú meniť zástavu na akúsi papraď či čo to, lebo už nevedia zniesť pohľad na zástavu, na ktorej je pripomienka ich bývalého koloniálneho postavenia. Kľudne by ste mohli mať pod kontrolou trebárs aj všetky médiá na Slovensku, ak si myslíte, že by ste nejakou propagandou Slovákov priviedli k tomu, aby sa premenovali na Slovenov, tak ste na obrovskom omyle. To nemá šancu na úspech.

    K Morave: existenciu Slezanov neuznávajú ani tí „vaši“ tzv. „Moravania“. Celkom oprávnene. Naopak, o Moravanoch najhúževnatejšie hovoria práve Slováci. Celkom neoprávnene. Ak by čosi také existovalo, už dávno by sa to bolo ozvalo napríklad proti vami zmieneným nespravodlivostiam v prerozdeľovaní financií (ak také existujú). Faktom ale je, že verejný úspech majú na Morave len také podujatia, ktoré sú svojim charakterom NENÁRODNÉ!!! Viď napríklad onú vlajkovú iniciatívu, ktorú niektorí (zase na Slovensku) považujú za prejav akejsi moravskej národnej identity. A ešte aj tá absolútne okrajová minimikročasť moravskej verejnosti, ktorá snaží o čosi ako je národné zmýšľanie, sama uznáva, že akonáhle by sa pokúsili prezentovať túto vlajkovú iniciatívu ako národný prejav, tak je s tým koniec.

    Pod povrchom nebublá vôbec nič. Možno bublalo začiatkom 90. rokov, dnes určite nie. Tam to podľa mňa skončilo, to bola ich labutia pieseň, nič viac.

  41. Anton Hrnko Anton Hrnko 27. decembra 2015 / 11:51

    Milan 2,
    na to, aby ste mohli pochopiť tie pre vás nepochopiteľné nuansy slovenčiny, museli by ste o tej slovenčine aspoň niečo vedieť. Napr., že v slovenčine existujú mäkké a tvrdé spoluhlásky, že pôvodne tých mäkkých bolo omnoho viac, ako dnes (ale v mnohých nárečiach ešte stále existujú mäkké b, m, p, v a s). Po mäkkých spoluhláskach, napr. l v slovenčine nemôže ísť dlhá samohláska, ale zväčša dvojhláska, resp. krátka samohláska. Preto máme Slovák (hoci nárečovo, kde zostalo mäkké v máme Sloviak, napr. na Šariši) a preto máme Poliak, dnes máme Kraľovany, hoci pôvodne bolo Kraľoviany atď., ale načo hádzať hrach na stenu. Tučko má stopercentne pravdu, lebo ako som to už kdesi poznamenal, vypustené slová ani pár koní nevtiahne späť. A ešte jednu vec. Ako eliminovať Slovákov z ich histórie. Maďarský historik Gy. Gyorffy napísal niekedy v polovici 80. rokov monografiu o osídlení „Karpatskej“ kotliny. Samozrejme, ako človek rozmýšľajúci, uplatnil v tejto anglicky vydanej publikácii vtedajšiu slovenskú terminológiu: obyvateľstvo Slovenska v dobe Arpádovcov pomenoval v súlade s vašimi názormi termínom „Slovens“, nuž a zrazu sa nám tu Slováci stratili a teória o tom, že sme pozbieranci, ktorí sa objavili v 15. storočí bola nie že podopretá, ale vystužená betónom. Ono, medzi nami, cesta do pekla je vždy vystužená dobrými úmyslami. Namiesto toho, aby sme si prisvojovali, čo nám patrí – teda Slovákom – vymýšľame všetko možné, aby aj to, čo nám už uznali za naše, sme spochybnili. Jednou z ciest je ono blúznenie o premenovaní. Jeden slovenský politik povedal, že len skrachované firmy menia svoje vývesné štíty. A Slováci nie sú skrachovanou firmou!!!!!!

  42. Avatar Milanxyz 27. decembra 2015 / 14:21

    Pán Hrnko,
    napriek tomu, že Vianoce sú sviatky pokoja a lásky, musím povedať, že ste tvrdohlavý, ako mulica. Už som Vás niekoľkokrát upozornil, že nie som Dr Hromník, ale pre Vás to je ako to povestné hádzanie hrachu na stenu.
    Asi Vám pripadá, že viem trochu viac, ako priemerný čitateľ jeho kníh.
    Dr Hromníka poznám rovných 30 rokov (od dec.1985). Zaujal ma jeho výskum vplyvu indických prospektorov na východné pobrežie a čiastočne aj vnútrozemie južnej Afriky v dávnych dobách. Dr Hromník ponachádzal artefakty, i objavil pozostatky chrámov primitívnej konštrukcie, ale stavaných s neuveriteľnou presnosťou na pohyb nebeských telies. Tieto chrámy po storočia zarastali a nebolo ľahké ich nájsť. Boli opustené, pretože tunajšej čiernej populácii, potomkov Bantu kmeňov, ktoré sa z rovníkovej Afriky začali niekedy v 10.storočí sťahovať na juh, nič nehovoria. Pochopiteľne, veď indickí prospektori sa dávno predtým stretli s iným obyvateľstvom, ktoré pravdepodobne následkom prílivu Bantuov v krátkom čase úplne zaniklo bez toho, aby novopríšelci stačili prebrať ich kozmologické náboženstvo.
    Pravda, lepšie na tom neboli ani tunajší gebíroví historici (výlučne bieli, čiernych historikov tu nebolo ani není), odchovanci vychvaľovanych západoeurópskych univerzít, ktorí pozostatky týchto kozmologických chrámov považovali za “ohrady pre dobytok“.
    Niet divu, že objavy Dr Hromníka vyvolali búrku odporu od tunajších nositeľov jedinej juhoafrickej historickej pravdy, ktorí sa všemožne snažia propagácii výskumov Dr Hromníka zabrániť.
    Napriek tomu, že nájdené artefakty, i pozostatky chrámov (v lesoch i v stepiach, kde musel množstvo stromov a iných potrastov nechať vyrúbať, aby mohol jednotlivé chámy zmapovať) sú nevyvráteľnými dôkazmi vplyvu indického náboženstva, tunajšia historická (aj archeologická) smotánka bez toho, aby dokázala, že objavy Dr Hromníka sú nepravdivé, sa zaťala, že svoju históriu južnej Afriky meniť nebude!

    Pravdaže, podobnosť so Stanoviskom kolokvia slovenských gebírovcov je čisto náhodná.

    Na výskume Dr Hromníka ma však najviac zaujala skutočnosť, že podobné artefakty, čiastky chrámov kozmologického náboženstva našich predkov i pozície a orientácie našich neskoršich kresťanských chrámov poukazuje na znalosť toho náboženstva u predkresťanských Slovenov.
    Avšak u niektorých, všakže pán Hrnko, predstava, že staroindickí prospektori i mnísi sa zatúľali až do strednej Európy, je pre jej diaľku nepredstaviteľná. Pritom z Indie je na Slovensko oveľa bližšie, ako do Južnej Afriky, či už po súši, alebo po mori.
    Zaiste nájdu sa aj takí učenci, že pán Hrnko, ktorým pri zmienke o starej indickej kultúre sa vyjavia naši Olaski cigáni, a argumentujú, že od ních sme sa nemohli veľa priučiť. Pritom takmer všetci uznávame, že predkresťanskí Sloveni (aby bolo jasné, „Sloveni žili na strednom Dunaji od nepamäti a odtiaľ sa rozšírili po celej zemi ….“ – Nestor) mali náboženstvo a uctievali niekoľkých bohov, ale nik doteraz nepreskúmal, aké náboženstvo to bolo, a odkiaľ prišlo. Naši bývalí vládci, Česi i Maďari o to záujem nemali, to by predsa odhalilo starovekosť dnešných Slovenov/Slovákov, no a noví, slovenskí historici, nezaťažený bývalými „izmami“ ešte nevyrástli.
    V tomto smere sú výsledky bádania Dr Hromníka revolučným zvratom v slovenských dejinách, zatiaľ neprebádaného smeru výskumu slovenských dejín, ktoré v skutočnosti majú vplyv aj na celoeurópske dejiny a mali by byť vo verejnosti známe.
    Aby nezapadli prachom, nabádal som Dr Hromníka, aby ich vydal knižne. Pravda, pre výskumníka-vedca, na „voľnej nohe“ čo nemá príjem zo štátnej organizácie, ako je SAV, nie je poslancom parlamentu, ani plateným štátnym zástupcom v NATO, či EU, je financovanie času potrebného na skompletizovanie knihy najväčšou prekážkou.
    Pomohol som Dr Hromníkovi s vydaním jeho prvej knihy (vlastne súhrn dovtedy publikovaných článkov).
    Zorganizoval som finančnú zbierku na umožnenie Dr Hromníkovi venovať sa skompletizovaniu svojich výskumov najstaršej slovenskej histórie (kolokviom napadaný príspevok Ministerstva kultúry bol anonýmnym súkromným príspevkom jednotlivca, nie Ministerstva).
    Mal som možnosť čítať jednotlivé state oboch kníh, predtým, než boli zaslané do tlačiarne.
    To som nenapísal preto, aby som sa tým chválil, ale preto, aby ste pochopili, prečo viem o historii Slovenov možno trochu viac, ako mnohí.

    Vaša výhovorka so Slovincami je prinajmenšom na zasmiatie. To ste priskoro zabudli, že sme takmer 70 rokov žili v spoločnom štáte s národom, ktorého neoficiálna, ale silne pretláčana politika jedného československého (českého) národa a zamlčovala existenciu Slovákov a mala taký následok, že nás vo svete nepoznali. Poznali Slovincov a ostatné národy bývalej Juhoslávie, pretože ich štát, na rozdiel od nášho, mal neutrálne meno a v ich štáte sa nikto o podobnú politiku, ako bol u nás čechoslovakizmus neusiloval. Vzdať sa preto niekoľko tisícročnej histórie Slovenov v prospech Slovincov (aj oni sú Sloveni) by bolo ľahkomyseľne nezodpovedné. Musíme si históriu, ktorej sme sa v minulosti ľahko vzdali (Uhorska v prospech Maďarov a oboch ČSR v prospech Čechov) pre naše budúce pokolenia zobrať zpäť.

    Apelujem na Vás pán Hrnko, na akože pro-národného historika a pro-národného politika, podpredsedu SNS,
    1) aby ste, v rámci SNS požiadali príslušné štátne orgány o vyšetrenie trestného činu hanobenia národa zneuctením základného kameňa sochy Ľudovíte Štúra, ako aj odsúdenie vlažného postupu miestnych orgánov pri vyšetrovaní tejto udalosti
    2) začali s iniciatívou zastavenia nehanebného používania bývalej spoločnej vlajky Českou republikou.

    Nakoniec želanie všetko dobré v novom roku.

  43. Avatar pomocník 27. decembra 2015 / 16:40

    Pán xy, tie „ohrady“ sú oveľa staršie než si myslí aj pán Hromník (ak myslíme tie kvázi ohrady v južnej Afrike, čo sa o nich v poslednej dobe zistilo, že ich je tam stovky tisíc) a odpor voči akémukoľvek prehodnocovaniu tejto veľmi starej histórie ľudstva/Zeme má žiaľ aj oveľa zásadnejšie dôvody než len vedeckú zotrvačnosť. To som si dovolil hlesnúť, lebo sú sviatky, inak som o týchto veciach radšej ticho.

  44. Avatar Milanxyz 27. decembra 2015 / 18:51

    Pán Pomocník,
    neviem, či hovoríme o tých istých „ohradách“. Tie stavby/chrámy, ktoré Dr Hromník skúmal a skúma sú známe desaťročia, ak nie viac. Je ich mnoho, ale ťažko povedať, že ich je stovky tisíc a že sa o existencii zistilo len v poslednej dobe.
    Ako hovoríte, sú sviatky, a keď ste „hlesli“ A, mohli by ste výnimočne „hlesnúť“ aj B a možno, že prídeme na to, o čo tu ide.

  45. Avatar Milanxyz 27. decembra 2015 / 21:31

    Pán Pomocník,
    ďakujem za linku. Priznám sa, že doteraz ma nenapadlo vygúgliť si Michaela Tellingera z toho jednoduchého dôvodu, že niekoľko chrámov, ktoré na svojich fotkach uverejňuje nevie vysvetliť, prečo sú takého zvláštného tvaru, prečo majú rôzne výčlenky/svätyne, neukazuje vzdialené orientačné body, ktoré má každý chrám, a ani nehovorí, ako tieto objekty zapadajú do kozmologického náboženstva. Jednoducho preto, že to nevie. Zvolil si preto ľahšiu cestu, začal po svete rozprávať o čudesných ohradách pre čudesné zvierata ktoré postavili neznáme civilizácie (zrejme nejakí ufoni) v predhistorických časoch, ako aj o rôznych kruhoch a záhadach, ktoré ktovie, kde-kade pozbieral.
    Je dobrým obchodníkom, ľudia majú radi záhady.
    Tých chrámov na obrázkoch veľa nie je, poväčšine sú tam tie, ktoré mu ukázal pilot, ktorý predtým robil výskum s Dr Hromníkom.
    Tvrdiť, že takých chrámov sú milióny, je pravda absurdnosť.

  46. Anton Hrnko Anton Hrnko 27. decembra 2015 / 22:25

    Chlapci,
    aj sa vám čudujem, že tomuto aj v Južnej Afrike aj v SR „gebírovými“ historikmi vyhlásenému podvodníkovi skáčete na jeho falošné návnady. Už nemienim s ním na tomto blogu stratiť ani slovo.

  47. Avatar pomocník 27. decembra 2015 / 23:25

    O Tellingerovi teraz počujem myslím od vás prvýkrát (ja som vám dal len link na obrázky z googlu). Ale ak tomu dobre rozumiem, vy ho s tým všetkým nejako spájate (a zrejme čiastočne oprávnene, keď si pozriem prednášky na you tube)… Tak teraz neviem, či tu ide o nejaký juhoafrický boj o „korytá“ medzi ľuďmi, ktorí to skúmajú, zas natoľko to nesledujem. Ja ale informácie nemám od neho.

  48. Avatar pomocník 27. decembra 2015 / 23:27

    Pán Hrnko, 1. teraz ide o úplne inú tému (v súvislosti s Afrikou Hromníka občas aj normálne citujú, takže to je v tejto sfére normálny zdroj ako každý iný) 2. ja (a asi aj ďalší) nie som chlapec.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *