O čom nás učia dejiny. Aktuálna fikcia, alebo realita?

             Dejiny sú jeden súvislý kolobeh udalosti, ktoré sa zdanlivo dejú bez vnútornej súvislosti a logiky. Avšak je to len zdanie. Pri hlbšom ponorení sa do problematiky zistíme, že všetko má svoje príčiny a následky sú len dôsledkom pôsobenia obrovského vektoru síl, ktoré predstavuje individuálne konanie jednotlivcov. Preto len máloktorý dejinný proces skončí tak, ako si ho niekto naplánoval. Veľké historické udalosti začínajú vábivými heslami, odvolávaním sa na vyššie princípy, rečnením o humanite, jednote a solidarite, ale často končia úplne v inom garde, ako si to niekto naplánoval. Napr. francúzska revolúcia začalo pod heslami „Sloboda, rovnosť, bratstvo!“ a skončila hekatombami popravených a povraždených, ktorí si tie heslá vykladali po svojom. Aj ruská revolúcia sa rozhorela pod heslami boja za mier, za pôdu pre roľníkov a za práva národov na sebaurčenie. Ako to skončilo, sa dočítame v každej, aj tej najmenšej učebnici moderných dejín. Dokonca A. Hitler, keď sa dral k moci, sľuboval, že keď mu dajú Nemecko aspoň na desať rokov, nikto ho nespozná. Treba len hádať, či si ho predstavoval v kondícii, v ktorej sa nachádzalo, keď dvaja ruskí seržanti vešali červenú zástavu víťazstva nad ríšskym snemom. Rovnako to skončí aj a s plánmi tých, ktorí spustili obrovskú presídľovaciu akciu z Blízkeho východu a Afriky do Európy. Napriek mnohorakému uisťovaniu – napr. aj od nášho prezidenta, že ide o nevinných imigrantov, ktorých musíme pustiť k nám, prijať ich a poskytnúť im pomoc, udalosti v Paríži ukazujú, že je všetko ináč. Continue reading