Dnes na Pajštúne

Ako každý rok aj dnes sa konal tradičný silvestrovský výstup na hrad Pajštún. Už od začiatku 90. rokov ho organizuje miestny odbor Klubu slovenských turistov v Stupave. V mrazivom počasí a za fúkania studeného vetra prišlo dnes na Pajštún neobvyklo veľa turistov. Asi si potrebovali prevetrať svoje pľúca a pripraviť sa v dobrej mysli na privítanie Nového roka.

Continue reading

Rok Ľudovíta Štúra sa dostatočne nevyužil na výchovu mladých

Ak by existovali pomyselné majstrovstvá sveta v tom, ako premárniť významné výročia a jubileá, ktorých oslava by mohla pozdvihnúť národnú hrdosť Slovákov a utužiť ich puto s vlastným štátom, Slovenskou republikou, tak by sme dlhoročne patrili k jasným a pravdepodobne dlhodobo nespochybniteľným šampiónom. Síce oproti tomu, ako sa oslavovalo 150. výročie Memoranda národa slovenského a 150. výročie narodenia Andreja Hlinku, možno badať určitý pozitívny posun, avšak ani zďaleka nemôžeme byť spokojní. Continue reading

O čom nás učia dejiny. Aktuálna fikcia, alebo realita?

             Dejiny sú jeden súvislý kolobeh udalosti, ktoré sa zdanlivo dejú bez vnútornej súvislosti a logiky. Avšak je to len zdanie. Pri hlbšom ponorení sa do problematiky zistíme, že všetko má svoje príčiny a následky sú len dôsledkom pôsobenia obrovského vektoru síl, ktoré predstavuje individuálne konanie jednotlivcov. Preto len máloktorý dejinný proces skončí tak, ako si ho niekto naplánoval. Veľké historické udalosti začínajú vábivými heslami, odvolávaním sa na vyššie princípy, rečnením o humanite, jednote a solidarite, ale často končia úplne v inom garde, ako si to niekto naplánoval. Napr. francúzska revolúcia začalo pod heslami „Sloboda, rovnosť, bratstvo!“ a skončila hekatombami popravených a povraždených, ktorí si tie heslá vykladali po svojom. Aj ruská revolúcia sa rozhorela pod heslami boja za mier, za pôdu pre roľníkov a za práva národov na sebaurčenie. Ako to skončilo, sa dočítame v každej, aj tej najmenšej učebnici moderných dejín. Dokonca A. Hitler, keď sa dral k moci, sľuboval, že keď mu dajú Nemecko aspoň na desať rokov, nikto ho nespozná. Treba len hádať, či si ho predstavoval v kondícii, v ktorej sa nachádzalo, keď dvaja ruskí seržanti vešali červenú zástavu víťazstva nad ríšskym snemom. Rovnako to skončí aj a s plánmi tých, ktorí spustili obrovskú presídľovaciu akciu z Blízkeho východu a Afriky do Európy. Napriek mnohorakému uisťovaniu – napr. aj od nášho prezidenta, že ide o nevinných imigrantov, ktorých musíme pustiť k nám, prijať ich a poskytnúť im pomoc, udalosti v Paríži ukazujú, že je všetko ináč. Continue reading