Ďalší bard nás opustil

Len pred pár dňami sme vyprevadili na poslednú cestu jednu z najvýznamnejších osobností cirkevného a verejného života kardinála J. Ch. Korca. V nedeľu, 8. novembra 2015 nás opustil ďalší bard slovenského verejného života, žurnalista, spisovateľ, horúci slovenský vlastenec Roman Kaliský.
Život Romana Kaliského bol naplnený borbou za za pravdu, za lepší život slovenského občana, za dôstojné miesto slovenského národa v rodine európskych národov. V našom priestore sa práca pre slovenský národ nie vždy vyplácala, a tak je jeho život poznamenaný aj šikanou, ponižovaním, stratou zamestnania i ústrkmi, ktoré zažívala jeho rodina.
Narodil sa roku 1923 v Slovenskej Ľupči a už ako začínajúci vysokoškolák sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania roku 1944. Po skončení vojny plne prepadol žurnalistike, pôsobil v mnohých slovenských novinách, najviac hádam v Kultúrnou živote, ktorý sa od konca 50. rokov až do okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy profiloval ako tribúna slovenských intelektuálov, snažiacich sa o pozitívny vývin slovenskej spoločnosti. Jeho reportáže, uverejnené aj knižne, ťali do živého a odhaľovali pokrivenia vtedajšieho režimu vo vzťahu k občanovi. Krátko pôsobil aj v Slovenskej televízii, ale odtiaľ musel veľmi skoro odísť. Normalizátori mu nezabudli ani jeho reportáže, ani úprimné slovenské vlastenectvo a vyhodili ho na ulicu.
Roman Kaliský však nekapituloval. Pracoval ako robotník, dokonca sa v zrelom veku vyučil za murára a s murárskou lyžicou a žufaňou pochodil mnohé stavby ako kvalifikovaný robotník. Radikálna zmena v jeho živote nastala až po novembri roku 1989. Nakrátko sa stal riaditeľom STV, avšak od augusta roku 1990 sa už trvalo venoval len žurnalistike. Pracoval v Slovenských národných novinách, v Koridore, v Republike, ale publikoval svoje príspevky aj v iných periodikách. V štátoprávnej otázke sa jednoznačne postavil na pozíciu budovania zvrchovaného, samostatného Slovenska. Na národných zhromaždeniach v Bratislave, ale aj na iných miestach znel jeho hromový hlas, ktorý jednoznačne smeroval Slovákov a Slovenskú republiku k národnej a štátnej suverenite. Bol jeden z hlavných organizátorov  stretnutia slovenskej inteligencie na Táľoch pred voľbami roku 1992, kde sa prijalo i ním formulované memorandum požadujúce rozviazanie štátneho zväzku s Českou republikou a vytvorenie suverénneho, samostatného Slovenska.
I v ďalšom období aktívne, pokiaľ mu to dovoľovalo jeho zdravie, zasahoval do spoločenského diania už v samostatnom a suverénnom Slovensku. Slovenská národná strana vysoko oceňuje jeho plodnú prácu za národ, v prospech slovenského občana a v prospech Slovenskej republiky. Vyslovuje úprimnú sústrasť jeho rodine. Česť jeho pamiatke.