Prečo si treba pripomínať Ľudovíta Štúra

Ľudovíta Štúra si treba pripomínať najmä  preto, že bol najvýznamnejšou osobnosťou novodobých slovenských národných dejín. Bol filozofom – ideológom (ovplyvnený najmä Hegelom a Herderom), politikom, novinárom, poslancom uhorského snemu, jazykovedcom, spisovateľom a básnikom.

Jeho význam pre Slovákov spočíva najmä v tom, že vytvoril modernú slovenskú národnú ideológiu, ktorá spočívala na myšlienke slovenskej národnej osobitosti (Slováci sú samostatný slovanský národ), z čoho vyvodil nasledovné závery:

  • Samostatnosť slovenského národa sa prejavuje jeho osobitou rečou, charakterom a vlastnou, nezávislou kultúrou na území, na ktorom žije. Preto sa rozhodol kodifikovať slovenský jazyk v podobe, ktorá by bola prijateľná pre všetky politické orientácie i konfesie (v jeho dobe katolíci písali zväčša bernolákovčinou, evanjelici biblickou češtinou, kalvíni šarišsko-zemplínskym dialektom a J. Kollár sa snažil modernú češtinu kontaminovať slovakizmami, aby bola prístupnejšia aj Slovákom a vytvoriť niečo podobné, ako vytvorili Srbi a Chorváti – ilýrčinu – srbochorvátčinu; Česi to v princípe odmietli, ale žiadali od Slovákov akceptovanie modernej češtiny bez akýchkoľvek ústupkov slovenčine). Kodifikácia Štúrovej normy spisovnej slovenčiny sa uskutočnila v Hlbokom po predchádzajúcej konzultácii s katolíckym kňazom J. Hollým roku 1843. Po kodifikácii slovenčiny ako predpokladu národnej jednoty potom žiadal jej zavedenie do škôl všetkých stupňov, do vedeckej sféry, na súdy a do úradov.
  • Z idey slovenskej národnej samostatnosti následne vyvodil právo Slovákov na vlastnú samosprávu (štátnosť), ktorá mala spočívať vo vytvorení Slovenska ako samostatného politického celku s vlastným snemom, s vlastnou vládou, s vlastným súdnictvom, s vlastnou štátnou správou, úradujúcou v slovenskom jazyku.
  • Aby svoju myšlienku slovenskej osobitosti aj uviedol do praxe – ako už bolo povedané – kodifikoval spisovný jazyk, inicioval založenie nadkonfesionálnej slovenskej inštitúcie – spolku Tatrín roku 1844, založil a viedol prvé slovenské politické noviny (Slovenskje národnje novini) roku 1845, vstúpil do politiky a ako zástupca mesta Zvolen bol poslancom posledného uhorského stavovského snemu v rokoch 1847 – 1848.
  • Osobitnou súčasťou Štúrovho života, ktorá mala implikácie na celý nasledujúci historický vývin slovenského národa až dodnes, bola jeho účasť v revolúcii rokov 1848 – 1849. V rámci revolúcie sformoval prvý ucelený slovenský národný politický program, ktorého cieľom bolo naplniť myšlienku slovenskej národnej osobitosti do praxe, a tento program sa podujal aj presadiť najskôr politicky a neskôr aj vojensky. Program bol vyhlásený v Žiadostiach slovenského národa, prijatých v Liptovskom Mikuláši (kúpele Ondrášová) 10. mája 1848.
  • Bol iniciátorom zvolania prvého Slovanského zjazdu, ktorý sa začiatkom júna 1848 zišiel v Prahe. Pri Slovanskom zjazde išlo o hľadanie politických prostriedkov na splnenie slovenského národného programu v spolupráci s ostatnými slovanskými národmi po tom, ako Peštianska vláda reagovala na Žiadosti slovenského národa zatykačom na čelné osobnosti slovenského národného života. Na rozdiel od českých politikov (F. Palacký), ktorí vytvorili koncepciu austroslavizmu, presadzoval demokratické právo každého slovanského národa na samostatnosť. Jeho a Hurbanovou zásluhou sa do cieľov zjazdu dostali aj myšlienky zo Žiadosti slovenského národa.
  • Spolu z J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom založil 16. septembra 1848 vo Viedni Slovenskú národnú radu ako vrcholný revolučný orgán, ktorý mal presadzovať politické požiadavky slovenského národa. SNR tvorilo kolektívne predsedníctvo (Štúr, Hurban, Hodža) a ďalší reprezentanti národa. SNR vzhľadom na neúspech dohody s Maďarmi sa rozhodla presadzovať slovenské národné požiadavky vojensky. Už vo Viedni zorganizovala ozbrojený zbor, ktorý 19. septembra 1848 prešiel na Slovensko s cieľom vydobyť právo Slovákov na samostatnosť. Ešte vo Viedni sa dohodlo kolektívne predsedníctvo SNR s cieľom, aby nevznikali konflikty, že SNR bude predsedať vždy ten člen predsedníctva, na ktorého domovskom území sa bude SNR nachádzať. Preto prvým predsedajúcim (nie predsedom SNR bol J. M. Hurban).
  • Na zhromaždení na Myjave 19. septembra 1848 Ľ. Štúr vyhlásil slovenskú „neodvislosť“ od uhorskej vlády a faktickú samostatnosť Slovenska. Septembrová dobrovoľnícka výprava potom nasledovala víťaznou bitkou pri Senici, avšak skončila nezdarom aj vzhľadom na porážku bána J.  Jelačiča pri Pakozde a všeobecný ústup pred Košutovými vojskami.
  • SNR ešte zorganizovala dve výpravy slovenských dobrovoľníkov proti maďarskej vláde (zimnú a letnú), v ktorých Slováci ukázali, že za svoju slobodu sú pripravení bojovať a prinášať obete.
  • V marci 1849 SNR pod vedením Ľ. Štúra vypracovala návrh konštitučného aktu, ktorým mal cisár vyhlásiť Slovensko za samostatnú korunnú krajinu s vlastným snemom, vládou a súdnictvom so samostatným zastúpením v Ríšskej rade (parlamente), avšak cisár sa dohodol o pomoci s ruským cárom a slovenských dobrovoľníkov odsunul na vedľajšiu koľaj. Slovenský dobrovoľnícky zbor, prvá slovenská národná armáda, bol rozpustený 21. novembra 1849.
  • Cisár si za svojho dôverníka pre slovenské otázky prizval J. Kollára, ktorý všetky slovenské politické snaženia odsabotoval, dokonca aj vládne noviny, ktoré mali vychádzať v slovenskom jazyku, vydával v svojej zmeske češtiny a slovenčiny, ktorú vyhlásil za staroslovenčinu.
  • Ľ. Štúr bol postavený pod policajný dozor s prikázaným pobytom v Modre, kde sa staral o vdovu po svojom bratovi a jeho deti. Tam napísal svoj politický závet Slovanstvo a svet budúcnosti, v ktorom načrtol svoju víziu oslobodenia Slovenska za pomoci transformovaného, demokratického Ruska. Kniha sa vo všeobecnosti pokladá za bibliu politického panslavizmu, myslím, že trochu neoprávnene.
  • Ľ. Štúr zomrel na následky zranenia na poľovačke v januári 1856. Jeho dielo pokračovalo, prenášané jeho žiakmi a spolupracovníkmi, J. M. Hurbanom, J. Franciscim, Š. M. Daxnerom a V. Paulíny-Tóthom, ďalej z generácie na generáciu. Memorandum národa slovenského, sformulované najmä Franciscim a Daxnerom, organicky nadviazalo na Štúrom sformulované Žiadosti slovenského národa. Svojou koncepciou, ktorá organicky korenila v Štúrových myšlienkach, že každý národ musí mať na svojom území, aby prežil, vlastnú samosprávu, vytvorilo jasný politický program pre nasledujúce slovenské generácie. Myšlienky Memoranda presadzovala tzv. stará škola slovenská, ktorá sa 6. júna 1871 transformovala na Slovenskú národnú stranu. Jej politickým programom bolo memorandum až do roku 1918, avšak aj potom, až do svojho rozpustenia r. 1938 sa držala programovo zásad, na ktorých bolo memorandum postavené.
  • Slovenská národná strana tak v svojej histórii rokov 1871 – 1938 bola najčistejším, najoriginálnejším reprezentantom myšlienok Ľudovíta Štúra. Svojom programe spájala myšlienky národné, kresťanské a sociálne s demokratickou politickou praxou. Dnešná SNS by chcela byť jej dôstojnou pokračovateľkou.

TATRÍN

 Vznikol z iniciatívy Ľudovíta Štúra v roku 1844. Založili ho v Liptovskom Mikuláši. Prvým a jediným predsedom bol Michal Miloslav Hodža, pokladníkom G. Fejerpataki-Belopotocký, obaja z Liptova.

  • Svojím spôsobom mal suplovať národnú akadémiu vied, keďže Uhorská akadémia vied (1825) sa profilovala ako maďarská národná inštitúcia. Mal však aj významné osvetové poslanie.
  • Keďže nešlo o inštitúciu štátnu, musel vystupovať ako spolok. Podľa vtedajšieho uhorského práva spolky mohli fungovať len vtedy, keď mali štátom schválené stanovy. Do schválenia stanov síce mohli vykonávať činnosť, ale nemala táto činnosť právne dôsledky. Stanovy spolku Tatrín štát nikdy neschváli, aj napriek tomu však fungoval. Pri jeho činnosti nešlo o ilegálnu prácu, ako sa niekedy tvrdí, iba štátom nesankcionovanú.
  • O výsledkoch práce alebo o zásadných rozhodnutiach sa rozhodovalo na tzv. sedniciach, t. j. zhromaždeniach. Celkovo sa konali štyri zhromaždenia, vypuknutie revolúcie činnosť spolku ochromila a po revolúcii sa už neobnovila.
  • Najdôležitejšou sednicou Tatrína bolo zhromaždenie v Čachticiach roku 1847, na ktorom sa všetky rozhodujúce slovenské politické a konfesionálne smery dohodli na prijatí Štúrovej normy spisovnej slovenčiny s úpravami smerom k etymologickému princípu. Zmeny boli potom r. 1851 prijaté tzv. hodžovsko-hattalovskou reformou.

Slovenskje národnje novini

  • Prvé slovenské politické noviny založené a vedené Štúrom v rokoch 1845 – 1848 a písané v novej Štúrovej norme spisovnej slovenčiny.
  • Literárna príloha Orol Tatranský.
  • Zanikli počas revolúcie.

 

 

3 Responses

  1. Avatar yoss 31. októbra 2015 / 11:28

    vdaka, pan Hrnko, za sumarizaciu zakladnych tez pristupnym sposobom pre laikov. nieco taketo by malo byt v ucebniciach, nakolko nasej mladezi zufalo chybaju vzory a tam dolu na Juhu slovenska zas chybaju argumenty – a tak tam stavaju jedneho turula za druhym, uz je to tam ako v jednej velkej voliere. hanba nasej RTVS a skolstvu…

  2. Avatar miro 31. októbra 2015 / 18:59

    Pan Hrnko,
    treba si ho pripominat, treba. No najviac by sme si mali pripominat asi jeho zivotne dielo, nas spisovny jazyk, aby sa nam potom nestalo to, co Madaricovi, ibaze v pisomnej podobe.
    To „je treba“ je ekvivalent ceskej trikolory na pozvanke…

  3. Avatar Maťo SK 11. októbra 2017 / 16:55

    Slávme slávne, slávu Slávou slávnych ! 🙂

    Za Boha a národ !

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *