Xenofóbia. Ako je to s nami v skutočnosti

V poslednom období sa na našu adresu, teda na nás ako Slovákov, resp. občanov Slovenskej republiky vznášajú kritiky, že sme nesolidárni, že nemáme empatiu pre trpiacich a utečencov, že nechceme pomáhať. Dokonca nie z nízkych stupňov mocenskej štruktúry nášho štátu sa ozývajú odsudzujúce komentáre na postoje väčšiny slovenských politikov, v tomto prípade zhodou okolnosti odrážajúce aj väčšinový postoj rozhodujúcej časti našich občanov. Vraj sme netolerantní, dokonca sa naznačuje, že tu panuje xenofóbna nálada, že sa neodôvodnene bojíme mierumilovných migrantov, ktorí nás ničím neohrozujú, sú to len nevinní utečenci, ktorí nič nechcú len ukryť sa pred krutou vojnou v ich domovine. Hlasy upozorňujúce na to, že v prevažnej väčšine nejde o utečencov pred vojnou, ale o ľudí iných kultúrnych návykov, iného náboženstva, ktorí neutekajú pred vojnou, ale za lepším životom; že medzi nimi môže byť množstvo infiltrovaných džihádistov s inými záujmami, ako pracovať na dôchodky nemeckým seniorom, sa označujú za zbytočné strašenie a vyvolávanie neopodstatnených obáv v radoch obyvateľstva krajiny. Nuž, človek by sa rozplakal nad toľkou úprimnou snahou, nad tak veľkým a otvoreným srdcom, keby sa denno-denne nestretal s realitou úplne opačnou. Continue reading