Month: október 2015

V dnešný deň (30. 10. 2015) si pripomíname 97. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa, ktorú je treba zaradiť do radu významných medzníkov v dejinách slovenského národa (Žiadosti slovenského národa z roku 1848, Memorandum slovenského národa z roku 1861 a tie ktoré nasledovali po roku 1918)) na ceste k budovaniu suverénnej a samostatnej slovenskej štátnosti. Legitímni predstavitelia slovenského národa touto deklaráciou predovšetkým dali definitívne „Zbohom“ takmer tisícročnej spoločnej štátnosti s Maďarmi, ktorá sa slovami Andreja Hlinku nevydarila, a prihlásili sa k spoločnej štátnosti s českým národom. Vytvorenie spoločného štátu Slovákov s Čechmi bolo jedinou cestou pre slovenský i český národ, ako sa v danom čase oslobodiť spod maďarského a rakúsko-nemeckého útlaku. Naši vtedajší politici (predovšetkým členovia Slovenskej národnej strany) dokázali, že vedia konať na pulze doby a tak aj konali. A hoci sa česko-slovenský štát nestal skutočným domovom slovenského národa (dvakrát sa musel preto rozdeliť), bol nevyhnutnou etapou všeobecného dotvorenia slovenského národa na štátoprávny subjekt, ktorý bol schopný vytvoriť plne samostatný a suverénny štát. K tomuto odkazu 30. októbra 1918 sa SNS plne hlási. Continue reading →

Slovenská národná strana od začiatku tohto roku už niekoľkokrát upozorňovala, že 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra by mal dôstojne osláviť ŠTÁT, celá spoločnosť, všetky relevantné politické strany, keďže súčasná slovenská štátnosť, súčasné slovenské národné bytie je výsledkom jeho teoretickej práce i praktickej politiky. Bol to Ľudovít Štúr, ktorý vypracoval modernú slovenskú národnú ideológiu, a bol to opäť on, ktorý ako vedúca postava Slovenského povstania rokov 1848 – 1849 zdvihol zástavu boja za slovenskú suverenitu a národnú rovnoprávnosť, dokončeného až 1. januára 1993. Continue reading →

V poslednom období sa na našu adresu, teda na nás ako Slovákov, resp. občanov Slovenskej republiky vznášajú kritiky, že sme nesolidárni, že nemáme empatiu pre trpiacich a utečencov, že nechceme pomáhať. Dokonca nie z nízkych stupňov mocenskej štruktúry nášho štátu sa ozývajú odsudzujúce komentáre na postoje väčšiny slovenských politikov, v tomto prípade zhodou okolnosti odrážajúce aj väčšinový postoj rozhodujúcej časti našich občanov. Vraj sme netolerantní, dokonca sa naznačuje, že tu panuje xenofóbna nálada, že sa neodôvodnene bojíme mierumilovných migrantov, ktorí nás ničím neohrozujú, sú to len nevinní utečenci, ktorí nič nechcú len ukryť sa pred krutou vojnou v ich domovine. Hlasy upozorňujúce na to, že v prevažnej väčšine nejde o utečencov pred vojnou, ale o ľudí iných kultúrnych návykov, iného náboženstva, ktorí neutekajú pred vojnou, ale za lepším životom; že medzi nimi môže byť množstvo infiltrovaných džihádistov s inými záujmami, ako pracovať na dôchodky nemeckým seniorom, sa označujú za zbytočné strašenie a vyvolávanie neopodstatnených obáv v radoch obyvateľstva krajiny. Nuž, človek by sa rozplakal nad toľkou úprimnou snahou, nad tak veľkým a otvoreným srdcom, keby sa denno-denne nestretal s realitou úplne opačnou. Continue reading →

Medzi najväčších kritikov normálneho, čechoslovakistami, maďarónmi a svetoobčanmi nepokriveného obrazu slovenských dejín, teda , aby som bol presný, zástancom takého obrazu, ktorý je politicky korektný a má Slovákov za posledných sluhov všetkých dôb, možno s pokojným svedomím zaradiť jedného zostavovateľov textov v jazyku, ktorý mu podľa všetkého neprirástol k srdcu – Michala Hvoreckého. Keď som zachytil informáciu, že sa natáča film Najhorší zločin vo Wilsonove, vôbec to vo mne nevyvolalo žiadne emócie. Veď písať alebo natáčať fikcie bol vždy dobrý džob, ľudia to radi čítajú alebo pozerajú a je to aj dobrá forma zábavy. Rozladenie vo mne vyvolal až rozhovor, ktorý poskytol SME 17. 10. 2015. Continue reading →