Čudné praktiky v prezidentskej kancelárii

Z tlače som sa dozvedel, že prezidentská kancelária zmenila na webe znenie svojej stránky v časti krátka história Slovenska. Na tomto akte by nebolo nič neobvyklé, ak by to prezidentská kancelária zmenila na základe akéhokoľvek podnetu, ale po konzultácii s odborníkmi historikmi, ktorí sa danou problematikou zaoberajú. Najväčší odborník na „somariny a mýty“ (podľa jeho vyjadrení) v obci slovenských historikov, pracovník bývalého Ústavu dejín európskych socialistických krajín a bojovník s nemeckým imperializmom D. Kováč to síce ex post pochválil, ale to nemení nič na fakte, že „opravár“ „nesprávnych“ tvrdení, ktorým sa prezidentská kancelária riadila, je podľa všetkého laik bez akéhokoľvek vzťahu k výskumu a interpretácii našej minulosti. Prezidentskú kanceláriu nezaujímajú názory renomovaných slovenských historikov, ale stačia názory nejakého neznámeho blogera a voluntaristicky zmení znenie textov o slovenskej histórii. Neprekáža jej, že všetci relevantní slovenskí odborníci na najstaršie dejiny by asi zmeny na stránke neodporučili, stačí však neznámy bloger a už sa koná. Potom už je len otázka, na čo Slovenská republika vynakladá veľké úsilie na výchovu odborníkov, na čo týchto odborníkov platí, keď na interpretáciu našich dejín stačí jeden neznámy bloger.

Nechcem sa vyjadrovať k úpravám, dotýkajúcich sa úsekov dejín, ktoré som počas svojho profesionálneho pôsobenia v historickej vede nespracovával. Na to sú lepší odborníci. Dovolím si však vyjadriť svoj rozhodný nesúhlas k zmenám, ktoré sa dotýkajú obdobia druhej svetovej vojny. Slovenské národné povstanie bolo predovšetkým ozbrojeným bojom proti nacistickému Nemecku, proti nacistickým okupačným vojskám, nebolo povstaním proti Nemcom, ako sa to snažia „opravári“ slovenských dejín tvrdiť. Proti nemeckým antifašistom nemali slovenskí povstalci žiadnu nenávisť. Dokonca v radoch povstaleckých bojovníkov bojovalo okolo 800 Nemcov v rámci partizánskej jednotky E. Thälmanna. Odstránenie prívlastkov, ktoré bližšie charakterizujú okupantov, pokladám za nešťastné a urážajúce nemeckých antifašistov, ktorí si pod nacistickým režimom v tretej ríši užili tiež svoje. Veď aj dnešné Nemecko nepokladá víťazstvo nad nacizmom za porážku Nemecka a za porážku nacistického režimu. Alebo žeby tieto zmeny už boli predzvesťou reinterpretácie histórie druhej svetovej vojny?

 

Anton Hrnko

podpredseda SNS

3 Responses

  1. Avatar yoss 8. mája 2015 / 18:53

    mate pravdu, pan Hrnko, smrdi to konjukturalnou propagandou, takto sa to urcite nestalo, aj ked ciastkove tvrdenia mozu byt spravne: :

    29. augusta 1944 zjednotené protifašistické sily vyhlásili v Banskej Bystrici Slovenské národné povstanie, ktorým sa Slováci prihlásili k celosvetovej antifašistickej koalícii. Povstanie bolo svojim rozsahom jedným z najväčších počas druhej svetovej vojny. Vojaci a partizánske jednotky dokázali v otvorených bojoch vzdorovať nemeckej presile až do konca októbra 1944, kedy museli z taktických dôvodov ustúpiť do hôr. Politickým cieľom povstania bolo znovuzriadenie demokratického Československa. Tieto plány však boli zmarené komunistickým pučom z februára 1948, ktorým bola na štyridsať rokov nastolená komunistická diktatúra.

    https://www.prezident.sk/?kratka-historia

  2. Anton Hrnko Anton Hrnko 8. mája 2015 / 21:15

    Nuž, ako vieme, žiadne zjednotené protifašistické sily neexistovali. Ozbrojený odpor vyhlásili vojaci, po tom, ako nacistický wehrmacht začal obsadzovať Slovensko. Politické vedenie bolo dezorientované a to využili niektoré čechoslovakistické sily a vyhlásili povstanie v mene (nechce sa mi to hľadať, ako sa to presne volalo) krajinského národného výboru. Až keď sa politickí predstavitelia SNR v Bratislave zorientovali a na čele s G. Husákom dorazili do BB, vydali vyhlásenie o vzniku SNR a prevzatí moci na území Slovenska. Ako si môže každý overiť, prihlásili sa k Česko-Slovenskej republike a nie „Československu“. Ten spojovníček tam bol podstatný, nie ako teraz tárajú niektorí vraj „demokrati“, že to je len symbolom slovenských nacionalistov. Okrem toho je tam aj pravopisná chyba, lebo v slovenčine v tomto type časových viet sa používa spojka keď a nie kedy. Teda správne:… do konca októbra 1944, keď…. Hovoriť o režime medzi rokmi 1945 – 1948 ako o demokracii potrebuje skutočne silný žalúdok. S demokraciou to nemá nič spoločné, ale vinní neboli ZSSR a Červená armáda, ale najmä českí benešovci a komunisti na oboch stranách Moravy. To, čo tieto dva tábory chceli dosiahnuť, nebolo možné v demokratickom systéme. Február 1948 bol len zavŕšením ich snáh. To, že niektorí z „promotérov“ nakoniec dopadli tak, ako dopadli, je už len irónia osudu. Ani Robspiere, keď rozpútal revolučný teror, nemyslel na to, že aj on by mohol skončiť pod madame gilotínou.

  3. Avatar Karol Fremal 22. mája 2015 / 19:06

    Nemeckí antifašisti v SNP bojovali v troch rôznych partizánskych oddieloch pod názvom Thälmann. prvý na hornej Nitre, druhý v regióne Gelnice, tretí v rámci brigády Za slobodu Slovanov v Slovenskom Rudohorí. Ten orgán v Banskej Bystrici sa presne volal Ústredný národný výbor a v Slobodnom slovenskom vysielači zaznela už 30. augusta 1944 Proklamácia Ústredného národného výboru.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *