Pre Slovákov je významnejší dátum 30. október

Slovenská národná strana (SNS) opätovne zdôrazňuje, že si váži a ctí slovenskú národnú históriu a dejiny prvej Česko-Slovenskej republiky považuje za významný úsek dejín slovenského národa na ceste k jeho plnej samostatnosti. Vyhlásiť však 28. október za štátny sviatok by bola historická zvrátenosť. – doplnené

Na to, prečo nevyhlásiť 28. október za štátny sviatok, sú dva dôvody: Prvým je to, že česko-slovenský štát sa nestal skutočným domovom slovenského národa, práve naopak. České politické elity sa po jeho spoločnom vytvorení správali sebecky, nie podľa dohôd, ktoré so Slovákmi podpísali pred jeho vznikom. Dokonca sa pokúšali Slovákov asimilovať a zo Slovenska si urobiť vnútornú kolóniu. O tom, že tento štát nebol skutočným domovom slovenského národa svedčí aj to, že dvakrát za svoju krátku históriu zanikol.

Spájať 28. október so Štefánikovým menom je skutočná neúcta k jeho osobnosti, lebo tí, čo sa po tomto dni dostali k moci v Prahe okamžite začali so snahami o jeho vyradenie z politického života. Dodnes neobjasnená smrť M. R. Štefánika pri Vajnoroch 4. mája 1919 je len smutný záver týchto snáh.

Druhým dôvodom je, že tento dátum stavia Slovákov do polohy pasívnych prijímateľov cudzích rozhodnutí – pravdepodobne tam by ich chcel asi vidieť aj poslanec Ľ. Kaník. Národný výbor v Prahe nemal žiaden mandát od Slovákov rozhodnúť za nich a Slováci sa pripojili k spoločnému štátu až 30. októbra 1918. Ak by si Slováci mali pripomínať nejaký deň v súvislosti so vznikom Česko-Slovenskej republiky, tak je to práve tento deň. Lebo práve ním vzali svoj osud do svojich rúk a pretrhali takmer tisícročné väzby s Maďarsko.

Anton Hrnko

podpredseda SNS

http://www.teraz.sk/slovensko/sns-hrnko-deklaracia-martinska/103993-clanok.html

4 Responses

  1. Avatar Lukac 31. októbra 2014 / 22:24

    Súhlasím s výhradami p.Hrnku voči I.Č-SR, napriek tomu si myslím, že by sme sa nemali vzdávať svojej účasti pri jej vzniku a budovaní, pretože táto republika by nevznikla bez aktivít M.R.Štefánika, Š.Osuského, amerických Slovákov, aj pronárodných domácich politikov.
    Každá iná alternatíva po I.SV by bola pre nás národná katastrófa.
    Bez I.Č-SR by nevznikla ani I.SR atď… Myslím si, že by sme si nemali
    dať ukradnuť existenciu I.Č-SR čechoslovákmi, lebo takto aj našu kritiku
    tej republiky ľahko odbijú nálepkou nacionalizmu. Čiže oslavovať vznik
    I.Č-SR by sme podľa mňa mali, ale samozrejme 30. októbra, čím by sme
    ich riadne „napálili“.

  2. Avatar Milan2 1. novembra 2014 / 0:02

    Tiež sa pripájam k Lukáčovi.
    najhoršie čo by sa ale mohlo stať v tejto súvislosti je vzdať sa podielu 1.CSR, tak, ako sa istý čas z rôznych dôvodov niektorí Slováci vzdávali slovenského podielu na Uhorsku.
    Slováci neboli pasívnou, ale aktívnou časťou oboch útvarov, preto si tiež myslím, že 30.10. je technicky správnym dátumom…a aj prihlásenie sa k nášmu podielu…
    Tu je ale iný problém – sviatky:
    na Slovensku nie je zvykom zamestnávať na pol a štvrtinových úväzky (zvlášť pre ženy je to potrebné) a tiež existuje nie denná, či hodinová mzda, ale pracovné zmluvy zamestnávatelia musia uzatvárať na mesačnú mzdu.
    Potom samozrejme, že zamestnávatelia sú alergický na rôzne sviatky – pretože pri mesačnej mzde štátne sviatky musia preplácať.
    Pri asi 13% nezamestnanosti a cca 30% nezamestnanosti absolventov je ale všetko nezmyselné – pretože tu cez zamestnávateľov vzniká tlak proti akýmkoľvek sviatkom – hoci by pracovný týžděň mohol byť kratší.
    V Rakúsku už pred 25 rokmi skrátili pracovný týždeň o 5% – v piatok sa pracuje len do 13 hodiny, čiže o 2,5 hodiny menej, čo predstavuje 10 hodín do mesiaca a to predstavuje potrebu prijať 5% nových zamestnancov.
    Neviem či ma rozumiete, čo chcem povedať…
    Je tu značná potreba zmien, a potom sa môžeme baviť aj o štátnych sviatkoch, proti ktorým zamestnávatelia nebudú protestovať, pretože ich to finančne nezaťaží a aj nezamestnanosť potom poklesne – u nás sa pracuje oveľa viac, ako je potrebné.

  3. Avatar Milan2 1. novembra 2014 / 0:17

    Pán Hrnko,
    ako bývalému poslancovi Vám chcem poslať ešte jeden podnet a ako historikovi aj pripomenúť Ústavu SR a to :
    Š i e s t y o d d i e l
    Právo na ochranu životného prostredia
    a kultúrneho dedičstva
    Čl. 44
    (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

    Tu konkrétne sa Vás chcem spýtať, či SNR a jej predseda (ktorý tiež prisahal na Ústavu SR) kvôli stavbe garáží na Bratislavsnkom hrade nie sú povinní chrániť kultúrne dedičstvo – tu mám na mysli vyšramanie nájdených rímskych mozaík z cca 2. storočia len kvôli garážam…
    Chcem sa spýtať, či ste ako adept na poslanca (a istým spôsobom teda aj zástupca odborníkov na históriu a jej priateľov ) aspoň niečo spravil proti obrovským kultúrnym škodám, ku ktorým na Bratislavskom hrade dochádza – najbližšie sa ide vyšramať stále funkčná daždová cisterna, plot barokovej záhrady, či v skale vytesaný hrob veľmoža a staroveká chladnička vytesaná v žule….len kvôli garážovýmn stániám …, či ste protestoval a či budete aj niečo iného konať … alebo sa len chcete nechať zvoliť do parlamentu.
    Tu máte ako podpredseda SNS veľký priestor pre ukázanie, že SNS záleží na histórií Slovenska (viac, ako v Žiline pri zbúraní Žilinského hradu)..Píšem to preto, aby ste nemohli povedať, že ste o ničení historických pamiatok iba pár metrov od Slovenského parlamentu vôbec nič nevedel.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *