Month: júl 2014

Slovakia on the threshold of World War I was a part of the dual Austro-Hungarian monarchy, the Hungarian part in particular. From Austro-Hungarian compromise 1867 in which a German-Austrian and Hungarian ruling classes shared power in the monarchy, Slovaks and other nationalities in the Hungarian Kingdom were exposed to systematic Magyarization pressure, which declared objective was redevelopment of this multinational state where ethnic Hungarians were just over 40% of the population, into one-nation, linguistically homogeneous Magyar (it means ethnic Hungarian)* nation state. In this environment Slovak schools gradually disappeared, Slovak cultural institutions were banned, political action in favor of the Slovak nation was viewed as Pan-Slavism, a subversive anti-state activity, while association with the enemies of the monarchy was often persecuted by court. In the first years after the compromise, all Slovak secondary schools (1874) and nationwide cultural institution Matica Slovenská (1875) were closed, the pressure on the active Slovak policymakers graduated into switching from protests against existing conditions to political passivity. Ethnic oppression was associated with social impoverishment of broad peasant classes, resulting in massive emigration to the USA where, in-between 1880 – 1910, over 600.000 Slovaks emigrated[1], which at that time was about one quarter of the whole nation population. Continue reading →

           Slovensko na prahu prvej svetovej vojny bolo súčasťou duálnej Rakúsko-uhorskej monarchie, presnejšie jej uhorskej časti. Od rakúsko-uhorského vyrovnania roku 1867, v ktorom si nemecko-rakúske a maďarské vládnuce triedy podelili moc v monarchii, boli Slováci a iné národností v Uhorskom kráľovstve vystavení systematickému maďarizačnému tlaku, ktorého deklarovaným cieľom bolo pretvorenie tohto mnohonárodného štátu, v ktorom etnickí Maďari tvorili niečo vyše 40% obyvateľstva, na jednonárodný, jazykovo homogénny maďarský národný štát. V tomto prostredí postupne zanikali slovenské školy, zakazované boli slovenské kultúrne inštitúcie, politická činnosť v prospech slovenského národa bola pranierovaná ako panslavizmus, rozvratná protištátna činnosť, spájanie sa s nepriateľmi monarchie a často súdne perzekvovaná. V prvých rokoch po vyrovnaní, keď boli zatvorené všetky slovenské stredné školy (1874) a celonárodná kultúrna ustanovizeň Matica slovenská (1875), sa tlak na aktívnych slovenských politických činiteľov tak vystupňoval, že prešli na protest proti existujúcim pomerom do politickej pasivity. Národnostný útlak bol spojený so sociálnym zbedačovaním širokých roľníckych vrstiev, čo malo za následok masívne vysťahovalectvo do USA, kam sa medzi rokmi 1880 – 1910 vysťahovalo vyše 600 000 Slovákov,[1] čo v danej dobe predstavovalo okolo jednej štvrtiny národa. Continue reading →