Nie je to tak dávno, keď si pod touto sochou nezastal „Riman – cár táborom“, ale jeden nevzdelanec, ktorý si zaumienil sotva slávnostne odhalenú sochu odstrániť. Keďže tým vyvolal ostrú búrku nevôle, zháčil sa a ako malý chlapec nachytaný na susedových čerešniach začal splietať o tom, že najskôr treba zistiť, kto to vlastne ten Svätopluk bol a potom sa rozhodne o osude celej sochy. Prozreteľnosť si asi musela vybrať aspoň polročnú dovolenku, lebo len tak si možno vysvetliť, že sa na čelo slovenského parlamentu mohla dostať osoba, ktorá pred celým národom ukázala, že nemá ani len základnú šajnu o slovenských dejinách. Nuž pripomeňme si, kto to ten Svätopluk bol, prečo ho celé generácie Slovákov cez viac ako tisíc sto rokov nosili vo svojich srdciach a prečo v národe vybuchla sopka rozhorčenia, keď nevedomci a malkotenti chceli sochu ich kráľa odstrániť.
Začiatky pôsobenia kráľa Svätopluka na našom území sú zahalené rúškom tajomstva. Prvýkrát sa spomína roku 869 ako nitrianske knieža, synovec moravského kniežaťa Rastislava. V neskorších dokumentoch sa vymenúva medzi tými, ktorí roku 862 vyslali posolstvo k byzantskému cisárovi Michalovi III. s požiadavkou o vyslanie cirkevnej misie na Veľkú Moravu. Kedy však zaujal Svätopluk pozíciu vládcu Nitrianskeho kniežatstva – ktoré sa v danej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou volalo v domácom jazyku Slovenčina – nie je celkom jasné. Na podstavci tohto pomníku je uvedený dátum, ktorý určil prof. M. Kučera – rok 846. Domnievam sa, že tento dátum je možný. Ja totiž nanajvýš pravdepodobné, že Mojmír I. po vyhnaní Pribinu spravoval Nitrianske kniežatstvo sám a tým v očiach Frankov neúmerne zosilnel, a tak pri jeho odstránení popri Mojmírovom prestole, na ktorý dosadili Rastislava, obsadili novým kniežaťom aj nitriansky prestol a jedinou osobnosťou logicky pripadajúcou do úvahy bol práve Svätopluk. V danej dobe mohol mať okolo 16 až 18 rokov, a keďže na rozdiel od svojho strýka Rastislava sa asi často nedostával do stretu s Frankami, neobjavoval sa ani v dobových písomných prameňoch.
Do centra diania sa dostal pravdepodobne až vtedy, keď rozšírením domény smerom na východ a juh zmocnel natoľko, že začal ohrozovať postavenie svojho strýka na Morave, ktorého suverenitu s najväčšou pravdepodobnosťou dovtedy uznával. Rastislav sa ho pokúšal odstrániť, avšak Svätopluk bol rýchlejší, zajal svojho strýka a roku 870 ho vydal Frankom. Možno sa nazdával, že mu Frankovia za to zveria moc aj v západnej časti Veľkej Moravy, ale sa sklamal. Na Moravu boli vyslaní franskí správcovia a nepokryte ju začali drancovať. Na Svätoplukovu nespokojnosť reagovali tým, že aj jeho zajali a odvliekli do ríše. Obyvateľstvo Veľkej Moravy následne roku 871 povstalo a na čelo povstania sa postavil kňaz z mojmírovského rodu Slavomír. V snahe odvrátiť katastrofálnu porážku požiadali Frankovia Svätopluka o pomoc a postavili ho na čelo vojska proti Slavomírovi. On však nieže nebojoval proti svojim rodákom v cudzom záujme, ale spojil sa so Slavomírom a nič netušiace východofranské vojská na hlavu porazil. Práve týmto, z hľadiska Frankov vierolomným činom nastúpil Svätopluk cestu, na ktorej dostihol najvyššie méty pre seba i pre svoj ľud. V ďalšej sérii porážok, ktoré uštedril Frankom, si vynútil prepustenie arcibiskupa Metoda z franského zajatia, uznanie relatívnej nezávislosti Veľkej Moravy a mierom vo Forchheime roku 874 zabezpečil pre svoj štát dlhodobejší mier, teda aspoň na západe.
Obdobie po Forchheimskom mieri využil na všestranné upevnenie svojej moci a rozšírenie vlády na ďalšie slovanské územia v Potisí, vo Vislansku, v Sliezsku, Lužici i v Čechách. Nakoniec zmocnel tak, že dokázal vyrvať z rúk Frankov i Zadunajsko, ktoré po smrti kniežaťa Koceľa spravovali priamo. Roku 884 sa vo Viedenskom lese stretol so západným cisárom Karolom III. Tučným, ktorý uznal jeho výboje i jeho suverenitu.
Svätopluk sa však nezávislosť svojej krajiny snažil upevniť nielen vojensky, ale aj ideovo a diplomaticky. V dobytých územiach šíril spolu s arcibiskupom Metodom kresťanstvo a vrcholom jeho diplomatického úsilia bolo vydanie pápežskej buly Industriae Tuae, z ktorej citát sa nachádza aj na tomto podstavci. Bula cirkevne osamostatnila Veľkomoravskú ríšu a na jej území vytvorila prvýkrát v našich dejinách samostatnú cirkevnú provinciu na čele s arcibiskupom a sídelnými biskupmi. Jedno z týchto biskupstiev dodnes sídli v Nitre a je tak najstarším sídelným biskupstvom v strednej Európe. Spomenutou bulou zároveň pápež vzal Veľkú Moravu do svojej lénnej závislosti, čím ju uznal za nezávislé a suverénne kráľovstvo, rovné a rovnoprávne s ostatnými vtedajšími suverénnymi štátmi. Práve tieto zásluhy – získanie nezávislosti a suverenity, vytvorenie samostatnej cirkevnej provincie – urobili zo Svätopluka I. skutočného, medzinárodne uznaného kráľa a zabezpečili mu nesmrteľnosť v dušiach príslušníkov slovenského národa.
Kráľ Svätopluk až do svojej smrti na jar roku 894 naháňal strach všetkým tým, ktorí sa usilovali o likvidovanie suverenity a nezávislosti prvého nášho národného štátu. Jeho nasle-dovníkom i vzhľadom na našu nesvornosť sa to však už nepodarilo. Veľká Morava zanikla následkom vnútorného rozvratu a vonkajšej agresie. Meno kráľa Svätopluka však v národe nezaniklo. Postupne sa vtelilo do Svätoplukovskej legendy, ktorá cez tisícročia pretrvala až dodnes. Jej odraz sa nachádza i v preambule naše ústavy, ktorá tak prekáža všetkým tým, ktorí sa dodnes nedokázali zmieriť s tým, že stáročné túžby slovenského národa sa 1. januára 1993 stali skutočnosťou. Základom legendy je postava neporazeného kráľa, ktorý sa uprostred osudovej bitky vytratil nevedno kam, nikým nespoznaný a niekde ďalej žije. Táto v stredoveku veľmi rozšírená legenda v mnohých európskych národoch symbolizovala nezlomnú vieru, že osudová porážka, ktorá pripravila národ o štát, o slobodu, uvrhla ho do otroctva, nie je definitívnym koncom, nie je definitívnou porážkou, neznamená zánik. Lebo niekde ešte žije náš neporazený kráľ a keď nám bude najťažšie, príde a vyslobodí nás. To je aj hlavný obsah svätoplukovskej tradície v našich dejinách. Ona žila preto, lebo národ nekapituloval a veril, že raz bude žiť opäť slobodný! A to je aj dôvod, prečo sa zdanlivo nekonfliktná osoba z našej dávnej minulosti dočkala takých neobvyklých až zúrivých útokov, keď sa mala postaviť táto socha.
Práve tento obsah svätoplukovskej legendy, idea večného kráľa najviac prekážala minulým i dnešným odporcom kráľa Svätopluka. Preto sa vytvárali a vytvárajú negatívne obrazy kráľa Svätopluka, ktorý bol vraj vierolomný, lebo vydal Rastislava Nemcom. Ak by sme takto posudzovali svätosť sv. Štefana, tak by sme ho museli zatratiť a poslať do najposlednejšieho pekla, pretože cestu na trón mu nedláždila len nevinná vierolomnosť, ale bratovražda nitrianskeho kniežaťa Michala jeho otcom Gejzom. A aj on sám nechal drastickým spôsobom zmrzačiť svojho bratranca Vasila (Vazula), aby zabezpečil trón svojmu synovcovi. Rovnako zakladateľ českého štátu Boleslav I. nechal zavraždiť svojho vlastného brata Václava atď. atď. Jednoducho doba raného stredoveku bola taká a resentiment sa nevyplácal. Ak by Svätopluk nezajal Rastislava, určite by Rastislav zajal a možno ešte krutejšie potrestal jeho.
Niektorí vyčítajú Svätoplukovi, že vyhnal Metodových žiakov. V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že všetko, čo o tejto udalosti vieme, napísali zaprisahaní Svätoplukovi nepriatelia. Ale aj keby opis bol pravdivý, treba si uvedomiť, že Svätopluk podporoval aktivity sv. Metoda, keď ich vykonával v súlade s vôľou pápeža a západnej cirkvi. Ako pápežský lénnik by ohrozil svoj štát, ak by sa protivil vôli pápeža. Vlastne Svätopluk bol na začiatku cesty, ktorou sa slovenský katolícky ľud vyznačuje dodnes – cesty vernosti Rímskej kúrii. A nakoniec, my, čo sme zažili masové exody slovenskej inteligencie za posledných sto rokov, vieme, že nikdy neodišli všetci. Vždy základná masa zostala doma a pokračovala v diele a práci za národ. Určite to bolo tak aj na Veľkej Morave až do jej zániku. A pretrvalo aj ďalej, lebo bez tejto esencie by sa slovenský národ nikdy bez vlastného štátu cez tisícročia nedostal na tú úroveň duchovného rozvoja, v ktorej zväčša nijako nezaostával a ani dnes nezaostáva za okolitými národmi.
Taktiež nebolo neobvyklé, že všetci tí, čo sa usilovali podrobiť a ovládať slovenský národ vymýšľali rôzne antilegendy, ktorých jediným cieľom bolo zosmiešniť kráľa Svätopluka a znížiť jeho význam. Pokus Anonyma vymazať ho z histórie neuspel, tak sa vymyslela legenda o tom, že bol hlúpy a nehodný panovník, ktorý svoju krajinu a svoj ľud predal do večitého otroctva za bieleho koňa. Cieľ týchto legiend ako aj najnovšie útoky na nášho kráľa je stále ten istý – zlomiť vôľu Slovákov po vlastnej suverenite a samostatnom štáte. Predpokladám, že väčšina tých dnešných neprajníkov si túto skutočnosť neuvedomuje, ale tí, čo to organizujú, vedia presne, o čo im ide.
Kráľ Svätopluk zažiaril na začiatku našej národnej histórie ako jasná hviezda, ako do najnovších čias jediný skutočne suverénny panovník nášho územia z nášho rodu. Cez celé naše ďalšie dejiny žiaril ako večný kráľ, ktorý nám pripomínal, že Slováci ešte nepovedali v dejinách posledné slovo, že raz budú opäť slobodní a suverénni. Postavenie tejto sochy bolo vyjadrením onoho sna celých generácií Slovákov. Bolo dôkazom, že Slováci si konečne uvedomili svoje vlastné dejiny, svoje vlastné bytie, svoje korene i to, ako a na akých základoch by sa mal rozvíjať slovenský národný a štátny život. Preto je do určitej miery smutné, že oproti desiatkam sôch iných panovníkov na našom území, je zatiaľ solitérom. Verím, že to tak nezostane.
Tak si to už konečne prečítajte!
Tak si to už konečne prečítajte, kde chcete, keď vám nevonia Kronika o Velké Moravě!
Stačilo napísať „Neviem.“. Ušetrili by ste jeden z vašich dvoch príspevkov o ničom (opäť). Tým považujem našu diskusiu za ukončenú.
Skúste nám vy, odpovedať, keďže toho prečítaného máte dosť, možno sa poučíme a tak si vytrhnete z dlane ten váš pomyseľný chĺpok-otázku, na ktorú vám nikto neodpovedal, asi vás lepšie poznajú na tomto blogu, ako ja.
Ja mám obhajovať VÁŠ ARGUMENT??? 🙂
Nadviažem na text : Kráľ Svätopluk až do svojej smrti na jar roku 894 naháňal strach všetkým … Veľká Morava zanikla následkom vnútorného rozvratu a vonkajšej agresie.
Ale akej agresie? Bola to maďarská agresia?
Podľa mňa nie, dokonca naopak, to bola skôr pomoc.Zrejme aj keď Maďari nečakane prišli do zimy (nie do leta) , v skutočnosti tu bola zrejme synergia, výhodnosť pre obe strany. Obe strany vtedy boli vo veľkých problémoch. O synergií ale dodnes ani jedna zo strán nechce veľmi uvažovať.
Treba si ale uvedomiť, že mužská časť obyvateľstva VM bola v tej dobe pravidelne vo vojnách vybíjaná, a ak prežila, veľká časť sa vracala ako invalidi. Možno pomer žien a mužov bol od 2:1 ku 4:1.
Navyše situácia sa rozšírila aj na vtedajšie zázemie, kedy tieto nepokojné roky vyvrcholili niečím ako občianskou vojnou – bojmi medzi následníkmi Svetoplukom II a Mojmírom II.
Na strane druhej 1000 km východne, Pečenehovia po pravidelnom 2 až 4 ročnom periodickom odchode Maďarov na lup, prepadli ako výsledok byzatskej šikovnej diplomacie v Etelkozi zanechané tábory a tu nechránené ženy a deti jednoducho vyvraždili – všetko čo tam živé našli – čiže deti,starcov,zvieratá zabili, vypálili tu zasiatu úrodu a vypálili jurty.
Určite sa teda nedá nazvať príchod Maďarov do Karpatskej kotliny ako víťazný vpád. To čo sa vtedy cez Karpaty valilo na západ muselo byť skôr príchod zúbožených (a to hlavne duševne) mužov, ktorí si zrejme vyčítali smrť svojich bez ochrany zanechaných detí , žien a matiek. Ináč by ostali v Etolkozi a šli sa pomstiť Pečenehom. To ale (asi hanebne*) neurobili, ale všetko nechali tak a utiekli pred nimi na západ.
Ono by to bolo aj na holywoodsky film.
Čo ich ale perspektívne tu čakalo v nadchádzajúcej zime? zmrznuté , veterné pláne Podunajskej nížiny a život bez žien. Určite nič perspektívneho.
Tu asi zrejme po vzájomne výhodných dohodách došlo k dohode a prichýleniu domácimi , ktorých situácia nebola tiež ružová – obrovská prevaha žien, skoro žiadni bojaschopní muži, ak, boli, tak veľká časť bez rúk, či ťažkých invalidov.
Maďari teda asi veľmi vhodne doplnili domácu vojenskú silu , čím podstatne stúpla ochrana a bezpečnosť domáceho obyvateľstva – za odmenu dostali prebytočné ženy, ktorých bolo asi dosť a ktoré zase naprosto chýbali maďarom. Tu je asi príčina vniknutia toľkého počtu slovanských slov v maďarčine.
Spolužitie Slovákov a Maďarov bolo zrejme výhodné pre obe strany – viac, ako dnes obe strany priznávajú. Podivný anachronizmus – aglotinujúci jazyk je asi výsledok toho, že madarčina bola prejavom mužským, kdežto slovenčina ženským, rečovo sa teda presadila maďarčina, ale geneticky dnešní Maďari podľa DNA sú samozrejme prevažne Slovania.
DNA prieskum tak potvrdil už veľmi staré tvrdenia slovenskej strany o pohostinnom prijatí Maďarov. jediné čo je otvorené, v ktorých zemepisných oblastiach ich prijali a ktoré nie – pretože tu rozdiel môže byť.
Tiež je otvorené, koľko Maďarov prišlo a hlavne sa nespomína odhad % zastúpenia pohlaví. Po vytlčení žien a detí musel byť ale malý.
O tempora, o mores! Uer mi alebo neuer, ale toľko ch…vin na tak malom priestore som už dávno nevidel. Metod, túto zlátaninu hlúposti a mozgovej nedostatočnosti na Veľkú noc hodím do koša. Neurobím to hneď, aby ma nenazvali cenzorom, a najmä preto, aby každý mohol vidieť, ako hlboko môže spadnúť človek strativší rozum a zdravý úsudok.
Pred časom tu bola širšia diskusia o stredovekom pomenovanií Slovákov – Slovenov .
Pre nemecky hovoriacu oblasť jednoznačnú odpoveď dáva kronika Ulricha Richentala (napísaná cca okolo roku 1440 pojednávajúca o udalostiach Kostnického koncilu).
Tu o Stiborovi napríklad píše ako pána in Windischen landen pri rieke Váh a na tej rieke má 5 miest: Trenčín, beckov, Holíč Skalicu a Hlohovec., či spomína Petra Čecha zo Šároviec sídliaceho v slovenských krajoch (in Windischen landen).
Nemci odjakživa až do najnovšej histórie Slovensko pomenuvávali slovom Windisch ( ako príklad Windisch Proben – Slovenské pravno v nemeckých nárečiach a textoch, atď.
Teda nie latinským slovom Sklavoi – čo bol omyl – relikt bojov na Balkáne zo 6. storočia so Sklavínmi, ktorých označenie sa cez Rím okľukou dostal do nemeckých kláštorov ako širší pojem a omylov sa ním latinsky označovali aj naši predkovia – čo sa dá prirovnať k javu, ako keď Indiáni dostali meno podľa niečoho, čo s nimi súviselo len veľmi vzdialene. Keby Sklavíni boli predkami Slovenov, tak by tento pojem sa používal aj v nemčine – čo sa nemohlo stať, pretože západní a južní Slovania boli rozdielmńi tak, minimálne tak, ako sú dnes Rusi a Ukrajincii.
Milan,
aj my volám Teutonov Nemcami a nemá to nič spoločné s tým, ako sa Nemci volajú vo svojom jazyku. A podľa vás potom termín Slovák – Sloven tu spadol ako jahoda z uhorkového stromu! Tak ste to mysleli?
Chcel som tým upozorniť iba na to, že v pôvodne v starých latinsky písaných kronikách o našom teritóriu píšucich udalostiach okolo roku 620 (kráľ Samo a pod), kde autorom kroniky bol zjavne Frank, či Bavor, bolo ním obyvateľstvo bývajúce v našom priestore pôvodne označované slovom Winidi – čo je slovo, ktoré sa v nemčine dodnes zachovalo a aj stále sa sústavne živo používa v označení Windisch. Kronikári až trochu neskôr – vplyvom Ríma začali postupne v kronikách zamieňať slov Winid slovom Sklav, ktoré ale v nemecky hovoriacom priestore bolo obmedzené iba na latinsky hovoriacu komunitu, pričom pozoruhodné je, že významovo vždy oddelovali slovo Bohemus.
V latinčine sme teda boli trochu oneskorene pomenovaní 270° oblúkom až na základe udalostí v Byzancií udiavších sa v priestore dnešného Bulharska a východnej vtedajšej Juhoslávie – slovo Sklavoi prišlo do Francskej ríše pôvodne cez Byzanciu a potom cez Rím – a to po kmeňoch (Sklavoi) ktoré útočili cez Dunaj na Byzantskú ríšu a ohrozovali vojensky Carihrad. Sklavoi bol mimoriadne silný národ, či kmeň, či kmeňový zväz, ktoré mal svoj vlastný vývoj a svoje vlastné dejiny.
Aký súvis mali Winidi a Sklavoi je nejasné a je aj nejasné, aké mali spolu vôbec vzťahy. Slovo Sklavi a Sloveni je síce podobné ale nie tak, aby sa stotožňovali , ako to mnohí radi a svojvoľne robia.
Vykonaný jazykový výskum na Slovensku a zistenie – či potvrdenie zálivu južnoslovenských prvkov na juhu stredného Slovenska potvrdzuje oddelenosť Slovenov a Sklavínov.
Tak som to myslel. Dejiny vpádov okolo roku 580 _ 600 do Byzancie podľa mňa cez Dunaj neboli našimi dejinami, ale dejinami Bulharov, Macedóncov, či Čiernohorcov – čiže južnoslovanmi hovoriacimi jazykmi z južnoslovanskej jazykovej oblasti. Ale mnohí si podľa mňa veľmi nesprávne myslia, že že dobíjanie Carihradu a obsadenie Peleponézu Sklavínmi boli naše dejiny. Ja toto považujem za jahodu z uhorkového stromu.
Milan,
občas píšete hlúposti, ale toto je najväčšia, aká sa tu od vás objavila. nemôžete svoje nápady, ktoré v ničom nekotvia, len tak vypúšťať ako mydlové bubliny. Predovšetkým názov Wenden, Winden je odvodený od Venetov, ktorí pôvodne žili pri ústi Visly a odtiaľ sa presídlili ešte za Rímskej republiky do oblasti dnešných Benátok. Dodnes zostal po nich len názov Venezia (Benátky) a Veneto (región Benátok). O ich etnickej príslušnosti sa vedú spory, ale viac – menej sa prijíma, že neboli Slovania! Ako som už niekoľkokrát uviedol, do 12. storočia asi neexistovalo v slovanských jazykoch všeobecné pomenovanie, ktorým by sa Slovania sami nazývali. Kolektívne ich pomenovávali len tí zvonka. Poľan necítil potrebu, aby sa identifikoval napr. so Slovenom alebo Obodritom a vytvoril si na to termín. On jednoducho bol „JA“ a tí druhí „ONI“. Existuje veľké množstvo slovanských pomenovaní kmeňov, ktoré sa dnes skrývajú pod spoločným termínom Slovania. Ale ani jedno z nich nie je Vind, Vend. Najrozsiahlejšie takéto pomenovanie je u Nestora a ten pozná veľa „Slovenov“, ktorí nie sú na Balkáne. Sú to iľminský Sloveni (Novgorod), sú to pomoranskí Sloveni (Štetín), sú to korutánski Sloveni a sme to aj my. Takže to, čo tvrdíte je absolútne na piesku.
Tučko Bombička!
Te argumenty nie sú moje, sú napísané pred vami a vy nie aste schopný ich zaregistrovať svojou šedivou kôrou mozgovou.
Tie niektoré (veľká väčšina) pomenovania, sú historicky prevzaté zo západných análov, vytvorených západnými pisármi a tými, čo za ními stáli.
Takže aké pomenovania, ktoré sú naše, by sme mohli nám priradiť, že sú na 100% z našej sloven-skej (vinidskej) redakcie?
Veď zo spisov (opisy opisov spisov), z ktorých oficiálna história čerpá a berie rôzne pomenovania, sú pretvárané-prekrucované západnou redakciou k obrazu svojmu.
Preto každý ich spis musíme (nič nové pod slnkom) preverovať a preberať to naše. ktoré JE NAŠE, a prijať ho potom bezvýhradne a so všetkou razantnosťou.
Vážení diskutéri ,
…ja sem občas kliknem aby som sa poučil. Ja som totiž človek technického zamerania, ktorý má veľké medzery v historii, ale ma to zaujíma a chcem sa poučiť.. Uroveň diskúsie je nedôstojná téme. Zamyslíte sa nad sebou. Intelektuálnu diskúsiu si predstavujem inač, nie ako kofy na trhu !!!!!
…zdraví Ľudovít ….
Metod,
už som vám raz povedal, že diskutovať so slimákom o antickej filozofii má taký istý zmysel, ako čo i len čítať vaše príspevky. Ešte raz vám zopakujem: Toto je blog, kde sa používa vedecká metóda. Ak aj trpím príspevky, ktoré schádzajú z cesty, tak len v tom prípade, ak vidím, že daná osoba vie, o čom hovorí a dá si veci vysvetliť. Vy očividne neviete o predmete, ktorý tu sústavne nadhadzujete, zhola, ale zhola nič. Preto aj akákoľvek vecná reakcia na vaše príspevky nie je možná. Choďte už tam, kde sú takéto príspevky vítane. U mňa nie sú! Preto ich aj zajtra vymažem. Bez milosti! A berte to ako chcete!
Jozef Stanislav,
možno máte pravdu a čiastočne som „zdegeneroval“. Našťastie, sa to vykompenzovalo tým, že som začal registrovať iné argumenty. Ktoré mi dokážu odpovedať na veci, na ktoré som odpoveď nenachádzal. Takže ak sa nenahneváte, nemienim už konkrétne s vami strácať čas. Všetkým ostatným pozdrav.
Tučko Bombička,
ešte k jednej veci, ak dovolíte.
Aký je dôvod vašej averzii, ak niekdo spomenie Moravákov ako národ!
Vy uvádzate jedine to, že už neexistujú, a že sú počeštení.
Môj argument je ten, že kultúra sa nestratila ani po tisícich rokov, je to viditeľné stále (hudba, piesne, kroje). Netvrdím, že nás milujú, ale spoločná história sa nedá zaprieť, je to len za kopcom a riekou.
Jozef Stanislav,
Slováci sú JEDINÍ!!!, kto verí na moravský národ. Myslím, skutočne verí, úprimne verí (či skôr niektorí Slováci). Časť Slovákov túto ilúziu udržuje z akéhosi pocitu (spolupatričnosti?, viny?, ľútosti?) voči „zamoravským“, iná časť ho udržuje zámerne.
V prvom prípade je príčinou nevedomosť, resp. hlúposť, v druhom zištný záujem. V prvom prípade im sami podarúvame časť našich dejín, ktoré im UŽ! nepatria, v druhom prípade sú „Moravania“ používaní ako kyjak, ktorým sa nám časť našich dejín odopiera.
A keďže neznášam, keď sa ľudia oblbujú, napíšem to ešte raz:
NEEXISTUJE ŽIADNY MORAVSKÝ NÁROD!!! VŠETKO SÚ TO ČESI!!! Už si to konečne vtlčte do hlavy.
Tucko uplne s vami suhlasim,napisali ste to ako to citim aj ja.Jozefovi Stanislavovy to ale nevysvetlite,lebo ako kazdy vychodniar ma blizsie do Prahy…asi to robi Laborec :)) (rychlik Medzilaborce-Praha) a naklonost k moravakom si kompezuju lojalitu k Prahe a nie Bratislave
Tiež súhlasím, skutočne cez Moravanov je tu snaha časť slovenských národných dejín odopierať.
Pritom dnešní Moravania sú zväčša potomkovia západnej časti Slovenov, ktorí za svoju reč prijali postupne češtinu – čiže tvoria spojujúci medzičlánok medzi nami a Čechmi.
Podobne ako by ho medzi nami a Maďarmi tvoriť pomaďarčení Slováci.
Osobne si myslím,že obyvatelia dnešnej Moravy ,nemajú vôbec záujem o väčšiu autonómiu alebo dokonca samostatnosť.Moravský živel je tam veľmi slabý.
Myšlienku väčšej samostatnosti, používajú voči Prahe, iba v prípadoch,ak chcú získať nejaké politické výhody.
Moravania – čím vlastne sú.
Väčšia časť sa stotožnila s predstavou, že sú etnografickou časťou Čechov, ako sú povedzme juhočeši, menšia časť (cca 15%) je presvedčená , že sú zvláštnym národom a len zanedbateľný zlomok si podvedomo uvedomuje, realitu – že sú po 12. storočí počeštenou západnou časťou Slovenov.
Nuž je to z našej slovenskej strany jasné a škoda, že sa tu nevyjadrí nejaký počeštený Moravák, hlavne patriaci k nejakej politickej strane Moravákov :-).
Vysla zaujimava kniha od Viktora Timura:
http://www.noveslovo.sk/c/Viktor_Timura_Zamlcane_dejiny
Pán Hrnko,
skôr ako tento môj príspevok zas vymažete,
TAK SI HO PORIADNE PREČÍTAJTE.
An Universal Etymological English Dictionary …Nathan Bailey – 1756 :
SCLAVONIC Language, is held to be the most extensive language
in the world, next to the Arabick, being spoken from the Adriatick to the
North Sea, and from the Caspian to Saxony, by many nations. viz. the
Poles, Muscovites, Bulgarians, Bohemians, Hungarians, Carinthians,
Prussians and Suabians (VIDÍTE TO „SUABI-ans“ so „SCLAVONIC“ JAZYKOM !!!),
all which are descendants of the ancient Sclavi, or Sclavonians,
and Sclavonick it their mother tongue, tho´ they have different dialects.
Metod,
prečo by som toto mazal, veď netárate hlúposti, len ukazujete svoju nevedomosť. Keď historik vezme do rúk prameň, musí k nemu pristúpiť kriticky, nie ho zožrať aj s navijakom! Keď si to prečítate, tak si musíte všimnúť, že autor má v predstave o Slovanoch bicykel. Preňho sú Slovania Hungarians a aj Prussians! Evidentne vychádzal z toho, že na územiach Prusov i Uhrov, žili ľudia hovoriaci slovanskými jazykmi. V tom má pravdu!, ale základná masa Prusov boli Nemci a asi 40% Uhrov v jeho dobe boli Maďari. No a potom si musíme ujasniť, čo myslí pod pojmom Suabians. Podľa môjho názoru Švédov. Nechce sa mi teraz ísť pozrieť na mapu, ktoré územia v polovici 18. storočia ovládalo Švédsko. Je celkom možné, že na nich žili Slovania. Ale nič to nemení na fakte, že etnickí Švédi predtým, potom i teraz patrili a patria ku germánskej skupine jazykov. Takže ešte raz, keby ste sa venovali iným veciam, na ktoré máte gebír, mohli by ste byť užitočnejší. Takto mi tu len denno denne ukazujete, že v historickej vede ste nula a keďže sa nechcete nechať poučiť, tak tou nulou aj zostanete!
1. To sú Švábi (v starej angličtine: Suabi alebo Suavi) a teda zároveň Svébi. 2. Vo vyššie citovanej slovenskej knihe máte stotožnené slovo Suavi so Slovanmi (Suavi = Slavi). 3. Švábi/Svébi pochádzajú od Baltského mora, ktoré sa po latinsky volalo podľa nich Švábske/Svébske more. Poloha nie je ďaleko od Slovanov ani podľa oficiálnej verzie dejín. 4. O Svéboch v dnešnom Španielsku je doložené, že nosili oblečenie vo viacerých črtách rovnaké ako slovenský (tuším) detviansky (to je ten s krátkymi košeľami atď., čiže ľahko odlíšiteľný). 5. V 4. storočí niektoré zdroje označujú Kvádov v dnešnom Slovensku ako Svébov.
Ale to budú všetko náhody a už som ticho.
Pán Pomocník, VÝBORNÁ REAKCIA,
až na tú poslednú vetu, ktorú by ste nevyslovil, keby ste videl najnovšiu
mapu rozšírenia haploskupiny R1a v Španielsku !!!
Na tej mape je R1a koncentrovaná práve v tých miestach,
kde sú v „gebírovských“ prácach umiestňovaní SVEBI / SUEVI,
a kde do dnes tečie riečka ODRA !!!
A opodiaľ je do dnes LUSITANIA / LUŽICÁNIA !!! !!! !!!
A čo Vinidi v Bretónsku a inde (Ako sa tam mohli dostať?, žeby boli Frankovia a či Germáni? Nebodaj Švédi so Švábmi hovoriacimi staroslovenčinou Suebov.
Pán Metod,
ja som tú poslednú vetu pochopil ako iróniu.
A keďže časť Suebov sa nám odsťahovala zo Strednej Európy na západ Európy v tom 6. storočí (Dějiny Slovenska na str. 19 -21, Kováč) určite hovorili germánsky, čiže staroslovensky. A to odišli do neznámych krajín? Alebo zase na tie územia, ktoré už boli predtým obývané ich predkami? Keďže je to v suľade so zaujímavou teóriou ruského vedca o pohybu Slovanov-Slovenov-Vinidov zo západu na východ R1a, ktorí boli vytlačovaní skupinou R1b zo severu a východu.
Spomínaná kniha pána Tmura má vyše 500 strán.
Neviem, či by som ju vládal prečítať…ale v nej uvádzaná mapa ktorá dokumentuje Stanislavopve výskumy sa mi zdá už nenáležitá. Nielen že táto mapa nezohľadňuje možné posuny slovenského osídlenia (takže vypovedá skôr o maximálnom rozsahu osídlenia (teda tam, kde Sloveni niekedy hoci aj krátko žili), ale mapka nezohľadňuje jednu zo slovenských veľkých záhad – a to, ako sa dostali jazykové prvky južnoslovanské do nárečí na juhu stredného Slovenska. V čase Slovenského štátu, keď Stanislav mapku publikoval, ešte výskumy slovenských nárečí neboli tak ďaleko, takže Stanislav sa touto dilemou nemusel zaoberať
Preto táto mapka by si po 70 ropkoch konečne aj zaslúžila kritickú revíziu.
Pomocník,
to je také vysvetľovanie pripomínajúce cicanie z prsta. V polovici 18. storočia sa termínom Šváb myslelo nemecké etnikum z Bavorska (Schwaben) a prenesene všetci nemeckí kolonisti v počte niekoľko desať tisíc, ktorí osídľovali južné územia Uhorska po vyľudnení v dôsledku tureckých vojen. Takže autor encyklopédie ani náhodou nemohol myslieť Švábov. Suebi (nemecky Schwaben) boli kmeňovým zväzom (patrili medzi nich aj Markomani a Kvádi), ktorí dokázateľne jazykovo patrili do západogermánskej jazykovej skupiny. V tejto debate preto nemá zmysel pokračovať, lebo postráda akúkoľvek metodologickú logiku. Čo sa dotýka detvianskeho kroja, predpokladám, že ste si robili žarty, aby ste naliali sebavedomie diletantom typu Metod. Vzhľadom na to, že tento kroj je v slovenskom prostredí absolútne izolovaný, obmedzený len na masív Poľany, len Pán Boh vie, kde môže mať vzory a odkiaľ pochádza a akej jazykovej príslušnosti boli jeho pôvodní tvorcovia. Rýdzo slovenské slovo je aj pleso, ale keďže sa nenachádza v žiadnom inom slovanskom jazyku (a pokiaľ viem ani v inom súčasnom jazyku), museli ho Slováci od niekoho zdediť, kto tu bol pred nimi (aj vzhľadom na to, že Rimania zaznamenali názov dnešného Blatenského jazera v podobe Pleso alebo Pelso. Ak by slovo pleso bolo slovenského pôvodu, nebolo by treba vytvárať nový slovenský názov pre toto jazero, všakže!!!
To čo píše pán Hrnka je logické. Ešte k jazeru Pelso/Balaton – ešte pred cca 120 rokmi malo cca dvojnásobnú rozlohu ako má dnes. Zmenšenie plochy spôsobila potreba viesť železničnú trať Budapešť – Ljubľana po južnom brehu jazera. Vtedy sa umelo znížila hladina jazera . Vtedy sa ostrov, na ktorom ležal Blatnohrad ocitol na súši a riadne ďaleko od jazera Balaton . Čo čiastočne mätie návštevníkov – nechápu, prečo bolo Koceľovo sídlo postavené práve na dajakej rovine. V skutočnosti ale ležalo v jazere pri ústi rieky Zala do Balatonu (dnes ústí do tkz. Kiss Balatonu)
Pán Hrnko,
keď sa pasujete za jazykovedného experta, tak by ste si mal zohnať aspoň
Machekov etymologický slovník, kde by ste sa dozvedel, že pleso je každá
väčšia priehlbeň v potoku, … a to vo všetkých slov. jazykoch. Ja ako dieťa
som sa chodil v lete kúpať (plávať) DO PLESA, HOCI U NÁS JAZERO NEMÁME.
Slovo Suabians znamenalo v dobe písania slovníka Švábi (novší pravopis je Swabians). Máte to explicitne napísané napríklad v Oxford English Dictionary alebo hocikde ine. Máte smolu. A keby ste vedeli po anglicky, tak by vám toto nebolo treba ani vysvetľovať, lebo pre každého rodeného hovoriaceho je to úplná samozrejmosť, pri ktorej nie je vôbec nad čím uvažovať.
A tu to máte aj s vysvetleniami: http://books.google.sk/books?id=qg5aAAAAcAAJ&pg=PR120&dq=Suabians&hl=sk&sa=X&ei=WUhvU6H2KeuV7AbqoYDADg&redir_esc=y#v=onepage&q=Suabians&f=false
(A Dictionary of the Anglo-saxon Language. – London, Longmann 1838)
To ostatné, čo som napísal (to s tým krojom atď.), si každý nájde aj v slovenskej literatúre, stačí že som na to upozornil…
Pomocník,
až tak hlboko by ste ma nemuseli podceňovať. Anglicky viem a slovník si viem prečítať. V svojom prvom príspevku som písal o tom, že treba kriticky vyhodnotiť, čo autor tým slovom v polovici 18. storočia myslel, nie to, čo je v Oxfordskom výkladovom slovníku. Podľa môjho názoru Švábi v 18. storočí boli takí jasní Nemci, že ich ani Jano z Búdy nemohol považovať za Slovanov. A ostatné si nájdete v príslušnej literatúre!
Poprosím o váš názor na túto akciu, teda sochu Laborca, pokiaľ viem, spomína sa iba v jednom prameni, aj to v Anonymovej Kronike. Takže teda ja neviem.
http://humenne.korzar.sme.sk/c/7205077/knieza-privezu-do-habury-nakladiakom.html
vilyo
co by si chcel pocut? ze sme bez dejin,kultury a podobne gebirske zauzivane nazory
Chlope hlavu hore! a nebudme furt ,,pokakaní,, . Mame svoje slavne dejiny na ktore mozeme byt hrdy.
Vilyo,
to je rovnaká šaškáreň ako socha Atillu kdesi na Slovensku. A vcelku toto kolíkovanie „neslovenského“ územia zapadá do maďarsko-rusínskeho kontextu istých kruhov, o ktorom sa dá dočítať sem – tam na internete.
Škoda, že sa ma neopýtali, poradil by som im: Knieža Ľa(do)borec. To by sa na údajné rusínske knieža hodilo ešte viac.
Samozrejme očakávam, že zasadne komisia p. Zavackej a zhodnotí, posúdi (a odsúdi) historickú vierohodnosť dotyčnej sochy. I keď na druhej strane k Atillovi a Štefanovi to celkom zapadne!!!
V princípe možno súhlasiť s Tučkom. Knieža Laborec je vymyslenina Anonyma ako všetky jeho príbehy, ktorými chcel prekryť slovenské historické legendy, najmä svätoplukovskú, ktoré i podľa jeho úvodu boli ešte veľmi živé. No a aj keby nejaké knieža na východe Slovenska bol, určite by nebol Rusín, ale Slovák. Pred 13. storočím totíž z tejto strany Karpát žiadni Rusíni neboli Územie bolo kompletne obývané Slovákmi. Na to však páni modrí demokrati komisiu sl. Závadskej nezvolajú.
„Na to však páni modrí demokrati komisiu sl. Závadskej nezvolajú.“
Zrejme nechcu vyrusovat cervenych a oranzovych demokratov, za ktorých spominany starosta starostuje 🙂
…trafená trúba, pardon, hus, zagágala…
Veruze ta trfena truba zagagala 😀
Veruze ta trafena truba zagagala 😀
„Trafený“ Mirko,
pre tvoje príspevky na tomto blogu je síce typické, že bývajú o ničom, keďže však máš očividne chuť opäť raz zo seba spraviť terč posmechu, mile rád ti dám príležitosť:
skús teda vysvetliť mne, nám tu na blogu, všetkým, čo majú podľa teba spoločné nasledovné 2 veci:
1) skutočnosť, že tvoje modré prasatá okrem kádrovania ľudí už kádrujú aj sochy a
2) skutočnosť, že „červení a oranžoví demokrati“ ako ich nazývaš, očividne nekádrujú ani sochy, ani ľudí (čoho dôkazom je aj dotyčný článok)?
Inými slovami, čo si vlastne chcel povedať tou tvojou nasprostastou poznámkou?
Pan Bombicka,
stelesnenie spickovej politologie, ekonomie, historiografie a sociologie do jedneho „kompaktného“ celku 🙂
1. pripomenutie pre sklerotikov, ja som tie modre prasata volil iba raz, aj to iba vtedy, ked tu LenOn vsetkych presviedcal o tom istom, o com aj ty, o svojej vseveducnosti a neomylnosti.
To, ze kadruju, netesi ani mna, ale asi to je taky nas folklor, ze tu si uz naozaj hocikto robi hocico. Uz sa to tu omielalo dost dlho, ale pre sklerotikov opat pripomeniem to, ze niekto si z toho urobil sucast svojej kampane. Ak by neslo najma o hlasy, dalo sa to urobit o 2-3 roky (ale pokojne aj o 15 rokov) skor. Nuz a na to kadrovanie este tolko, ze novi kadrovaci mali dobrych ucitelov, stare struktury, z ktorych sa v 89-tom zrazu stali demokrati. Ti „sudruhovia demokrati“ su vsade, nikdy nikam neodisli a podla toho to u nas aj tak vyzera…
2. to, ze su to „cerveni a oranzovi demokrati“ je iba skonstatovanie, lebo clenovia KSS sa povazuju za demokratov, hoci sa hlasia k celej minulosti a dokonca aj k Stalinovi (zrejme schizofrenia, ci starecka demencia?) a ti oranzovi to maju priamo v nazve.
Tak a teraz uz na dovysvetlenie mojej „nasprostastej poznamky“. Netreba nic vysvetlovat, lebo sa to tam priamo pise, no na doplnenie este dodavam to, ze si hadam nebudu kadrovat svojho vlastneho cloveka?!
…dodavam to, ze si sucasni mocipani hadam nebudu kadrovat svojho vlastneho cloveka?!
„Trafený“ Mirko,
takže pokus č. 2. Toto bola výhrada p. Hrnku:
„Na to však páni modrí demokrati komisiu sl. Závadskej nezvolajú.“
Toto bola tvoja nasprostastá poznámka:
„Zrejme nechcu vyrusovat cervenych a oranzovych demokratov, za ktorých spominany starosta starostuje :)“
OTÁZKA: akým spôsobom spolu súvisí to, že tvoje modré prasatá okrem ľudí kádrujú už aj sochy (či skôr niektoré zo sôch), s tým, že „červení a oranžoví demokrati“ očividne nekádrujú ani sochy, ani ľudí (ako to dokazuje aj predmetný článok)???
Bláboly o Mečiarovi si nechaj pre svoje potomstvo (zrejme rovnakých duševných kvalít ako ty) a ak ťa trápi socha Svätopluka, pokojne môžme prešaltovať na súsošie Cyrila a Metoda v Bratislave, ktoré sa nakoniec nepostavilo.
A tentokrát už konečne skús vypotiť niečo, čo bude mať hlavu a pätu.