Jankov boj s veternými mlynmi

 

Na stránkach posledného čísla Historického časopisu z minulého roku (č. 4/ 2013; ss. 655 – 696) bola uverejnená recenzia profesora Martina Homzu na prácu Jána Steinhübela, ktorú napísal v blahej pamäti zápasu o sochu kráľa Svätopluka na politickú objednávku najväčšej pohromy na čele slovenského parlamentu všetkých čias Richarda Sulíka, prevyšujúcu i také veličiny slovenskej politickej „elity“ ako František Kubač a Rudolf Strechaj. Možno aj sám autor tohto politického pamfletu bol prekvapený, že si po rokoch na jeho „opus“ niekto spomenul. Určite však bola prekvapená redakcia tohto časopisu, keď pristúpila k dosť neobvyklému činu a pred uverejnením recenzie požiadala kritizovaného autora o vyjadrenie. Jeho zlostnú reakciu potom uverejnila spolu s recenziou M. Homzu. Autorovi kritizovanej práce urobila týmto krokom do značenej miery medvediu službu, lebo keby ho nechala trochu „vychladnúť“, azda mohol pristúpiť k odpovedi na polemickú recenziu sine ira et studio a zamyslieť sa nad tým, čo sa jeho politicky podmienenému pamfletu vyčíta. No a už úplne neobvyklé je, že umožnila autorovi pri jeho odpovedi znova uverejniť pôvodnú, kritizovanú prácu. Tým, že ju opätovne publikovala na stránkach vedeckého časopisu aj s rozsiahlou literatúrou, na ktorú sa J. Steinhübel odvoláva, tomuto „opusu“ vedeckosť nezabezpečila. Skôr len opäť ukázala, že aj pri prelúskaní sa cez kilá vedeckých prác nezískajú závery autora štatút objektivity, ak autor pristúpi k spracovaniu témy s vopred stanoveným výsledkom a nezamýšľa sa nad všetkými súvislosťami s cieľom dopracovať sa k skutočnej objektívnej pravde. Continue reading