A zas to máme na stole! Neúnavní bojovníci za „práva maďarskej menšiny a za demokraciu“ prišli s ďalšou nezmyselnou požiadavkou na premenovanie obce Tešedíkovo na vraj pôvodný maďarský názov obce Pered. Oháňajú sa silnými tromfami: Vraj občania v referende rozhodli, že sa tak má obec menovať nielen v maďarskej, ale aj v slovenskej reči. Dokonca získali na svoju stranu aj časť „slovenských“ vraj pravicových strán, ktoré v svojom zúfalstve z nemožnosti dostať sa k moci – teda vlastne k mastnému hrncu štátnych zákaziek – a z nenávisti k aktuálnemu legitímnemu držiteľovi moci sú schopné spojiť sa aj s čertom – diablom zabudnúc na národné a štátne záujmy. Ináč si človek túto podporu nevie a nemôže vysvetliť, lebo je nelogická a daná požiadavka nemá žiadnu oporu v platnej legislatíve. To si uvedomili i hore spomínaní kaliči čistých slovenských vôd a hneď predložili návrh zákona do parlamentu, ktorý – ak by bol prijatý – by bol svetovou raritou rovnakou ako vystúpenie yetiho v živom vysielaní rádia a televízie Jerevan. Čo je však zarážajúce, je skutočnosť, s akou veľkou neznalosťou o problematike vystupujú všetci slovenskí politickí reprezentanti vrátane vládnych. Lebo toľko nezmyslov, ktoré sa v mene vraj demokracie o tomto probléme šíri a ktorým nikto neoponuje, je skutočne zo slovenského hľadiska zarážajúce až skľučujúce.
Month: október 2013
Nedouk
V poslednom období sa stal novou mediálnou hviezdou akýsi Samo Marec (len dúfam, že nie je synom Tóna Marca z Chlmca). Jeho hlavnou devízou je, že nič nevie, nič nepozná, ale vie popľuť všetko slovenské. Toľko priestoru v SME nedajú ani známemu neznalcovi slovenských dejín s historickým vzdelaním Dušanovi Kováčovi ako tomuto nedoukovi. Continue reading
Predsa sa len niečo deje
Minulé, v článku Milujem Slovensko, som ako poslednú fotografiu uverejnil kaplnku na ceste zo Stupavy do Marianky. Kaplnka bola v stave „odstrojenia“ od omietky, keďže sa ju miestni občania rozhodli obnoviť. Dnes už svieti novotou:
Storočie vojen
Už o necelý rok si pripomenieme začiatok prvej svetovej vojny. Výstrely v Sarajeve z konca júna 1914 však nezneli len počas štyroch rokov, ktoré oficiálne prvá svetová vojna trvala. Od zavraždenia následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda ich počuť neustále, raz silnejšie, raz slabšie, ale vojna, ktorá sa začala 28. júla 1914 predpokladaným parádenmaršom na Belehrad, podľa môjho názoru stále neskončila. Síce sa zdalo po páde komunizmu a skončení studenej vojny, že vojna vo všetkých jej podobách (horúca, náhradná, studená) je za nami, ale pád newyorských dvojičiek nás vyviedol z omylu. O rok tomu bude 100 rokov, čo sa svet zmieta v jednom vojnovom kolotoči a zdá sa, že ani 21. storočie nebude storočím osvieteným. Continue reading